Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Zdenka Zamecová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 28C/141/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106230442
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2106230442.22
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou, v právnej veci navrhovateľky: M. A., Q..
XX.XX.XXXX, U. U. Č.. XX, zastúpená: JUDr. Pavol Polakovič, advokát, Detvianska 14, Bratislava,
proti odporcovi: Z.. K. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. D. U. Č.. XXX, zastúpený: JUDr. Miroslav Kubovčák,
advokát, Grösslingova 58, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. Bratislava, Dostojevského rad č. 4, o náhradu škody, takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.882,09 € z titulu bolestného v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku ohľadne bolestného súd návrh zamieta.
Súd návrh navrhovateľky o náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia zamieta.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2006 voči odporcovi
domáhala zaplatenia sumy 2.857,500,- Sk s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania na základe
toho, že dňa 05.03.2004 v čase asi o 21.00 hod. odporca ako vodič riadil motorové vozidlo zn.
Mercedes S 320 CDI, EČ: D. XXX U. v smere od Hrnčiaroviec nad Parnou na obec Cífer po ceste
č. 111/06170 označenej ako vedľajšia cesta. Pri vychádzaní na hlavnú cestu 1/61 v km 044.930 nedal
prednosť po ceste v smere Cífer - Trnava jazdiacemu motorovému vozidlu Škoda 120 L EČ: W.
XX-XX, ktoré riadila navrhovateľka. Následkom zrážky zavinenej odporcom táto utrpela otras mozgu,
pomliaždenie steny hrudníka, brucha a ľavého stehna, pomliaždenia ľavej obličky, podvrtnutie krčnej
chrbtice, pomliaždenie a oderky kolien, zlomeninu panvy vľavo, zlomeninu panvových kostí, trieštivú
zlomeninu ľavého acetabula v oblasti bedrového kĺbu, ktoré zranenia si vyžiadali dlhotrvajúce liečenie,
viaceré operácie. Navrhovateľka sa svojho nároku domáhala v zmysle ust. § 427 a nasl. Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého odporca ako prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedá za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Uviedla ďalej, že v čase ublíženia na zdraví navštevovala
Súkromné gymnázium IP s.r.o. na ul. Kremnickej č. 26 v Bratislave, po úraze nebola schopná ďalej
gymnázium navštevovať, z ktorého dôvodu bola zo štúdia vylúčená. Pred úrazom pracovala v autoškole
A. W. ako inštruktorka. Uviedla ďalej, že vzhľadom na skutočnosť, že sa musela podrobiť mnohým
bolestivým liečbam s ťažkými komplikáciami, ako aj vzhľadom na to, že musela byť mnohokrát a
opakovane hospitalizovaná vo veľkých a neznesiteľných bolestiach, dlhodobo bola pripútaná na lôžko,
pri mobilite a hygienických potrebách bola odkázaná na pomoc nemocničného personálu a v domácom
prostredí na svojho manžela, neskôr sa mohla pohybovať iba s pomocou francúzskych barlí, musela
sa podrobiť viacerým rehabilitáciám, došlo u nej k sťaženiu zdravotnej pohody, k psychickým zmenám,uplatňuje si bolestné a to základné bolestné v počte bodov 476,25 zvýšené na 50-násobok, čo
predstavuje sumu 1.428.750,- Sk a v rovnakej výške aj sťaženie spoločenského uplatnenia.
Na pojednávaní konanom dňa 10.06.2009 návrh upresnila, uviedla, že sa voči odporcovi domáha
zaplatenia sumy 94.851,- € (2.857.500,- Sk) so 6% ročným úrokom z omeškania od 01.02.2006 do
zaplatenia a tiež náhrady trov konania. Z titulu bolestného sa domáhala zaplatenia sumy 47.425,81
€, ktorá suma predstavuje 50-násobok základného bodového ohodnotenia a rovnako z titulu s
ťaženia spoločenského uplatnenia sa domáhala priznania 50-násobku základného obodovania v sume
47.425,81 € (1.428.750,- Sk). Svojho nároku sa domáhala z dôvodu, že v dôsledku zranení, ktoré
utrpela pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil odporca, má psychickú traumu, stále zdravotné problémy,
v dôsledku svojho zdravotného stavu sa nevie uplatniť v spoločnosti, nemôže vykonávať práce, ktoré
vykonávala pred nehodou. Pred nehodou vykonávala prácu inštruktorky v autoškole, v súčasnej dobe
vykonáva iba administratívne práce. V oblasti spoločenského života je taktiež postihnutá, nemôže chodiť
na turistiku, tancovať, jazdiť na koni, lyžovať, pracovať v záhradke, dlhšiu dobu sedieť v kine alebo v
divadle.Máproblémysospánkom,cítibolestipočaszmienpočasia,nemôžezdvíhaťťažšieveci,nemôže
nosiť topánky na vyššom opätku, zostala zábudlivá, má obmedzené určité pohyby, má problémy chodiť
po schodoch. Tiež sa nemôže starať o domácnosť ako predtým a tiež jej sexuálny život s manželom
nemá tú hodnotu ako pred nehodou, po zranení jej zostali jazvy. Uviedla, že vyzvala odporcu na
zaplatenie žalovanej sumy z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak bezvýsledne,
bola jej vyplatená iba suma 215.640,- Sk (7.157,94 €).
Navrhovateľka si uplatňovala aj náhradu škody z titulu vynaložených liečebných nákladov, o výške ktorej
škody súdu predložila aj doklady. Na pojednávaní konanom dňa 01.03.2010 v tejto časti návrh zobrala
späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť.
Odporca pohľadávku navrhovateľky uznal čo do základu, nakoľko spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej
vzniklanavrhovateľkeškodanazdraví.Uviedol,žežalovanúsumuniejeochotnýnavrhovateľkenahradiť
z dôvodu, že nároky navrhovateľky sú neprimerane vysoké. V písomnom vyjadrení uviedol, že v danom
prípade navrhovateľke vznikla škoda v dôsledku ublíženia na zdraví súvisiaceho s dopravnou nehodou,
ktorej bol neúmyselným účastníkom. Pokiaľ ide o základ žaloby, tento bol jednoznačne konštatovaný
právoplatným rozhodnutím v trestnej veci vedenej proti nemu na Okresnej prokuratúre v Trnave pod
č.k. 2Pv/311/2004, v ktorej trestnej veci bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa
§ 224 ods. 1,2 Trestného zákona. Bol súčasne vlastníkom ako aj prevádzkovateľom vozidla v čase
nehody a teda zodpovedá za škodu, pričom za škodu ním spôsobenú zodpovedá poisťovňa z titulu
zákonného poistenia motorového vozidla. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, nakoľko nehoda
sa stala dňa 05.03.2004 a podľa neho nároky navrhovateľky sú ku dňu 20.12.2006, kedy bol podaný
návrh na súd, premlčané. Ďalej namietol dôvodnosť a opodstatnenosť tvrdenia navrhovateľky, že údajne
z dôvodu dopravnej nehody bola vylúčená zo štúdia na súkromnom gymnáziu, takéto tvrdenie nemá a
nemôže mať oporu v realite, nakoľko navrhovateľka na jednej strane tvrdí, že navštevovala súkromné
gymnázium a na druhej strane, že pred nehodou riadne pracovala. Uviedol, že uplatňovaný nárok
zo strany odporkyne vo výške 2.857.500,- Sk s príslušenstvom ako aj trovy konania považuje za
neprimerané a možno aj nedôvodné, čo však ako laik nedokáže posúdiť a preto v tomto smere odkazuje
na obranu, ktorú vo veci bude prednášať vedľajší účastník - poisťovňa.
Vedľajší účastník - Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. v písomnom vyjadrení zo dňa 16.04.2007 uviedol,
že odporca mal v Allianz - Slovenskej poisťovni uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla na motorové vozidlo zn. Mercedes S-320, evid. č. D.
XXX-U., ktorým dňa 05.03.2004 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zraneniu navrhovateľky.
Uviedol, že poškodenej M. A. odporca na základe trestného konania uhradil škodu vo výške 215.640,-
Sk, ktorá zahrňovala aj bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle bodového ohodnotenia
znalca. V znaleckom posudku J.. X. zo dňa 03.07.2006 neboli ohodnotené všetky položky v zmysle
vyhlášky 32/1965 Z.z., konkrétne pri položke 223 je v posudku priznaných 120 bodov, avšak
takýto počet bodov k danej položke v zmysle citovanej vyhlášky neprináleží. Pokiaľ ide o sťaženie
spoločenského uplatnenia, poukázal na to, že výšku tohto nároku navrhovateľka nijako neodôvodnila
a ničím nepodložila. Poukázal aj na skutočnosť, že v čase podania návrhu stav navrhovateľky nebol
ešte ustálený a teda výšku sťaženia spoločenského uplatnenia nebolo možné vyčísliť. Pokiaľ ide o
požadovaný úrok z omeškania od 01.02.2006 do zaplatenia, k tomuto uviedol, že odporca sa nemohol
dostať do omeškania, keďže navrhovateľka si uplatňuje nárok, o ktorom môže rozhodnúť iba súd.Zo znaleckého posudku J.. J. R., znalca z odboru zdravotníctva, ktorý vypracoval znalecký posudok
v rámci vedeného trestného konania proti odporcovi, zranenia navrhovateľky, a to bolestné obodoval
počtom bodov 635 (čo predstavuje pri hodnote bodu 60,-Sk peňažné vyjadrenie zranenia 38.100,- Sk)
a sťaženie spoločenského uplatnenia obodoval počtom bodov 375. Vzhľadom na vek poškodenej zvýšil
bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia o polovicu, t.j. na sumu 562,5 bodov (čo pri
hodnote bodu 60, Sk činí peňažné vyjadrenie v sume 33.750,- Sk).
Zo znaleckého posudku J.. N. Y., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia súd
zistil, že navrhovateľka pri dopravnej nehode utrpela nasledujúce zranenia:
- polytraumatizmus
- otras mozgu 1. stupňa
- podvrtnutie krčnej chrbtice
- oderky a pomliaždenie steny hrudnej najmä vľavo
- pomliaždenie ľavej driekovej oblasti s krvácaním do moču
- zlomeniny oboch ramienok lonových kostí obojstranne
- zlomenina acetabula - spodiny a okraja kĺbnej jamky bedrového kĺbu s vykĺbením hlavy ľavej stehennej
kosti.
Vznaleckomposudkuuviedol,žepokiaľideobodovéohodnoteniebolestnéhozatietozranenia,stotožnil
sa s bodovým ohodnotením v znaleckých posudkoch vypracovaných v trestom konaní, keď uviedol, že
je potrebné doplniť hodnotenie bolestného za operáciu - implantáciu TEP a poškodenie stehenného
nervu vľavo, tieto zranenia ohodnotil spolu počtom bodov 455 (čo pri hodnote jedného bodu v o výške
60,- Sk predstavuje sumu 27.300,- Sk - 906,193 €). Uviedol ďalej, že od posledného hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky nastali podstatné zmeny, navrhovateľka sa podrobila
operačnému zákroku - implantácia endoprotézy, čím sa poúrazové následky čiastočne upravili a stav
sa zlepšil, na druhej strane sa objavili nové obtiaže, ktoré sa manifestovali až s odstupom času. Úraz
zanechal nasledujúce trvalé následky:
- obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu
- porušenie panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice
- poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice
- obmedzenie hybnosti oboch horných končatín
- poúrazové degeneratívne ochorenie kolien - gonarthróza
Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil počtom bodov 634,99 (čo pri hodnote jedného bodu vo
výške 60,- Sk predstavuje sumu 38.100,- Sk - zaokr. 1.265,- €). Popisované zranenia navrhovateľky sú
v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, vznikli jednak priamo pri nehode a jednak poúrazový stav si
vyžadoval liečbu, pri ktorej bolo nutné rekonštruovať nepriaznivý poúrazový stav a napokon je to vznik
neskorších poúrazových reaktívnych, prevažne degeneratívnych zmien.
Znalec v znaleckom posudku uviedol, že dobu liečby navrhovateľky pre potreby znaleckého
posudzovania je potrebné rozdeliť do 2 etáp a to od úrazu do operácie bedra a druhú od operácie do
ustálenia stavu. Prvá etapa liečby bola konzervatívna, s trakciou ĽDK, medikamentóznou liečbou, a
rehabilitáciou. Liečba bola primeraná, potrebná v celej uvedenej dĺžke od 05.03.2004 do 08.11.2005,
plne indikovaná a opodstatnená. Termín operácie bol správne termínovaný, hneď po ukončení
konzervatívnej liečby a po ukončení kostného hojenia bedrovej časti panvy. Druhá etapa po operácii
predstavuje inú problematiku. Poúrazový stav bol zásadne ovplyvnený zákrokom. Vyriešená bola
otázka ľavého bedrového kĺbu, obnovená jeho pohyblivosť, vyriešená bola otázka statiky chrbtice,
korigovaný rozdiel v dĺžke končatín. Na druhej strane pribudlo obmedzenie pohybu v ľavom bedre
spôsobené poškodením nervu. Ako sa poúrazový stav liečbou primárnych poranení zlepšuje, tak
sa začína postupné narastanie obtiaží spôsobených sekundárnymi poúrazovými degeneratívnymi
zmenami. Možno očakávať, že tieto degeneratívne a arthrotické zmeny a nimi spôsobované obtiaže
budú progredovať a časom narastať. Doba stabilizácie stavu tak nie je presne vymedzená. Obmedzenia
v živote pacientky možno taktiež rozdeliť na uvedené dve etapy. Po úraze bola poškodená dlhodobo
hospitalizovaná, po dobu 7 týždňov pripútaná na lôžko počas trakcie končatiny, kde musela vykonávať i
hygienickú úkony a osobné potreby. Liečba bola sprevádzaná bolesťami strednej intenzity, bola nútená
brať väčšie dávky liekov. Po mobilizácii z postele musela chodiť s oporou, spočiatku o dvoch nemeckých
barlách, neskôr prechod dna francúzske barle. Pre poruchy statiky chrbtice musela nosiť podpornýkorzet, rozdielna dĺžka končatín musela byť korigovaná ortopedickou obuvou. Akčný rozsah pohybu bol
obmedzený prakticky na vlastnú domácnosť a zdravotnícke zariadenia. Musela vynechať spoločenské
aktivity, výlety, šport, práce v domácnosti a v záhradke. Dlhodobo bola PN, neskôr v invalidite, so
všetkými ekonomickými dôsledkami. Napokon musela sa podrobiť vážnemu operačnému zákroku. Po
operácii neboli viac potrebné ortopedické pomôcky, topánky, korzet. aj keď sa mohla zamestnať, tak len
napolovičnýúväzok,amuselazmeniťpracovnézaradenie-prácavkancelárii.Ajpostabilizáciistavutrpí
častýmibolesťami, ktorétlmípraktickystáleliekmi.Prichôdzisimusípomáhaťpaličkou.Kríva,opúchajú
jej nohy, nemôže nosiť módnu obuv, vyššie opätky, kupuje si len pohodlnú obuv s dobrou oporou
nohy. Má celkovo zhoršenú pohyblivosť tela, nedostane sa na miesta, kam chodievala pred úrazom
bez problémov, problémy jej robí chôdza do schodov, po neupravenom teréne. Nemôže sa venovať
svojím koníčkom, turistike, tancu, jazde na koni, lyžovaniu, nevie vykonávať mnohé domáce práce, ako
umývanie okien, všetky práce pri ktorých sa musí zohýbať, kľačať, drepieť, zdvíhať a prenášať bremená.
Musela zanechať práce v záhradke. Prestala pravidelne šoférovať, auto vedie len v najnutnejších
prípadoch na krátke vzdialenosti s doprovodom inej osoby, a to jednak z psychických príčin, ako i pre
pohybové obmedzenie. Úraz zanechal na navrhovateľke uvedené trvalé následky, ktoré majú dôsledky
v zmene pracovnej schopnosti, osobnom a spoločenskom živote tak ako je to uvedené vyššie.
Na pojednávaní znalec ústne zdôvodnil znalecký posudok, zotrval na písomne vypracovanom
znaleckom posudku a uviedol, že v danom prípade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa tak
pokiaľ ide o zložku bolestného, ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia.
Z predložených dokladov súd zistil, že uznesením Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 12.12.2005, č.k.
2Pv/311/04-71, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 27.01.2006, podľa § 307 ods. 1 Tr. poriadku bolo
trestné stíhanie proti odporcovi K. U. podmienečne zastavené pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa
§ 224 ods. 1,2 Tr. zákona, ktorého sa dopustil tak, že dňa 05.03.2004 v čase asi o 21.00 hod. na ceste
č. III/061270 označenej ako vedľajšia v smere od obce Hrnčiarovce nad Parnou na obec Cífer, viedol
ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Mercedes S 320 CDI, EČ: D.-XXX U., pričom pri vchádzaní na
hlavnú cestu I/61 v km 044,930 nedal prednosť v jazde po hlavnej ceste idúcemu motorovému vozidlu
zn. Š-120L, EČ: W.-XX-XX, ktoré viedla vodiča - poškodená M. A., v dôsledku čoho prišlo k zrážke
oboch vozidiel a ku zraneniu M. A., ktorá utrpela zranenie ťažké - polytraumatizmus, otras mozgu,
bez známok pomliaždenia mozgového tkaniva a bez krvácania do mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice
pohmoždenie hrudnej steny, bez úrazových zmien na kostnom skelete, pohmoždenie ľavej driekovej
oblasti s krvácaním do moču, zlomeninu striešky bedrového kĺbu vľavo s vykĺbením hlavice stehennej
kosti, zlomeninu oboch lonových kostí panvy vpravo, pohmoždenie s krvným výronom v oblasti ľavého
stehna a pohmoždenie s odreninami kože v oblasti kolien s odôvodnenou dobou liečenia 3-5 mesiacov,
a k zraneniu poškodeného H. R., ktorý utrpel zranenie ľahké - otras mozgu ľahkého stupňa, bez známok
pohmoždenia mozgového tkaniva a bez známok krvácania do mozgu s odôvodnenou dobou liečenia v
trvaní 3 týždne, čím vodič Z.. K. U. porušil ust. § 19 ods. 1 zákona NR SR č. 315/1966 Z.z. o premávke
na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22.03.2010, č.k. 28C/141/2006-224, ktorým rozsudkom
súd priznal navrhovateľke z titulu bolestného sumu 29.442,86 € (15-násobok základného bodového
ohodnotenia) a sumu 36.675,43 € z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia (30-násobok základného
bodového ohodnotenia). Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu.
V dôsledku uvedeného odvolania Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 15.12.2010 č.k.
9Co/194/2010-268 prvostupňový rozsudok v časti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu
29.442,86 € z titulu bolestného a sumu 36.675,43 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia,
povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu sumu 3.967,09 € zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie. Odvolanie vedľajšieho účastníka proti zamietnutiu návrhu vo zvyšku istiny a v časti úroku
z omeškania ako aj v časti zastavenia konania v časti náhrady nákladov spojených s liečením odmietol.
Po zrušení rozsudku Krajským súdom v Trnave súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov Š. A., J.
Ú., H. J.X. G. U. F., ktorí svedkovia sa vyjadrovali k zdravotnému stavu navrhovateľky pred úrazom a
po ňom.
Svedok Š. A. - manžel navrhovateľky uviedol, že po dopravnej nehode navrhovateľka trpí stále
bolesťami, má dojem, že tieto bolesti má navrhovateľka všade, sústavne sa podrobuje operáciám,
naposledy v marci 2011 sa podrobila operácii ramena, predtým bola na operácii bedrového kĺbu, stáleje v stave PN, chodí na rehabilitácie a liečenia. Uviedol, že navrhovateľke sa niekedy podarí vstať z
gauča, postele alebo z fotele, potom chvíľu vydrží stáť pri linke, niečo urobiť, prípadne umyť riady, môže
urobiť iba to najnutnejšie, potom naviguje jeho a syna Maroša. V intímnej oblasti sa kvalita ich intímneho
života zhoršila, navrhovateľka sa sťažuje na bolesti a podobne, v tejto oblasti nie je navrhovateľka fyzicky
tak zdatná ako predtým. V minulosti navrhovateľka rada tancovala, toto už nemôže, nechodia už do
spoločnosti, maximálne tak raz za rok na nejakú večeru, pokiaľ idú do spoločnosti, iba tak, že si posedia.
Pre nich je spoločenskou udalosťou už to, že sa prejdú do Tesca a dajú si spolu zmrzlinu. Na dovolenky
už nechodia, chodievali na dovolenky, kde boli stále v pohybe a nie na jednom mieste, navrhovateľke
sa to páčilo, teraz si to však nemôžu dovoliť vzhľadom na jej zdravotný stav. Navrhovateľka po nehode
šoféruje iba výnimočne, na dlhé trasy jazdiť nemôže vôbec, navrhovateľka môže byť podľa jeho odhadu
za volantom iba tak 30 minút bez prestávky. Zdravotný stav navrhovateľky veľmi ovplyvnil spôsob ich
života, čo sa prejavilo v chode domácnosti, výletov, dovoleniek, spôsobu života, hlavne on sa musel
prispôsobiť spôsobu života navrhovateľky, teda prispôsobiť sa tomu, čo navrhovateľka môže, teda
obmedzenia navrhovateľky v dôsledku jej zdravotného stavu sa týkajú aj jeho a tieto musí znášať.
V minulosti navrhovateľka lyžovala, plávala, športovala, teraz už toto nemôže. Navrhovateľka nechce
plávať, má psychické problémy, hanbí sa za jazvu, ktorú má na ľavej strane stehna. Uviedol, že pred
úrazom navrhovateľka jazdila na koni, tomuto sa venovala iba rekreačne.
Svedok J. Ú., syn navrhovateľky vypovedal, že jeho matka pred úrazom žila normálnym spôsobom
života, chodili na dovolenky po hradoch a zámkoch, do Chorvátska a inde k moru, navrhovateľka sa
snažila športovať, venovala sa behu, volejbalu, niekedy chodila jazdiť na koni, chodila na zábavy, na
plesy, jazdila autom aj na dlhé trate, sama šoférovala do Chorvátska aj naspäť. Po úraze navrhovateľka
väčšinou sedí pešo prejde na kratšie vzdialenosti, doma sa snaží upratovať, ale upratuje väčšinou on,
tak isto aj varí, vešia prádlo. Navrhovateľka nežehlí, nakoľko nemôže dlho stáť, žehlí bratova priateľka.
Keď je zmena počasia navrhovateľka len leží doma a plače, hovorí, že ju to strašne bolí, väčšinou hovorí,
že ju bolí kĺb, ruka, kolená, v poslednej dobe aj chrbtica.
Svedok H. J. vypovedal, že s navrhovateľkou sú kamaráti, poznajú sa asi od roku 1999-2000,
navrhovateľka s manželom a on so svojou priateľkou chodievali spolu na výlety, na huby, stretávali sa
po večeroch. Po úraze navrhovateľky ich vzťahy ochladli, lebo navrhovateľka nebola schopná chodiť ani
na huby, ani na zájazdy, sťažovala sa na bolesti nôh.
Svedkyňa U. F. vypovedala, že s navrhovateľkou sú v priateľskom vzťahu, poznajú sa asi 20 rokov, s
navrhovateľkou sú v kontakte veľmi často, telefonicky denne a osobne v priemere 3-krát do týždňa. Pred
úrazom chodili s navrhovateľkou a jej deťmi po zájazdoch, po horách aj na dovolenky, navrhovateľka
bola hyperaktívna žena, lyžovala, chodila po horách, v lete bicyklovala, plávala, rada chodila na plesy,
na zábavy, rada tancovala. Po dobe ako navrhovateľka utrpela úraz, je obmedzená v spôsobe života,
navrhovateľka žije inak ako pred úrazom. Svedkyňa uviedla, že vie o tom, že navrhovateľka trpí
bolesťami, má bolesti pri varení, keď stojí pri šporáku, neupratuje, pohybuje sa na stoličke na kolečkách
odpočítača,taktosismopompoumývaajpodlahuaniečoajuprace,veľkéupratovaniejejrobísvedkyňa,
napr. umývanie okien, poumývanie celého domu, obkladačky a pod.
V predmetnej veci znalec J.. N. Y. vypracoval doplňujúci znalecký posudok za účelom vypracovania
nového základného bodového ohodnotenia bolestného a tiež zodpovedať otázky, či u navrhovateľky
počas jej liečby boli naplnené taxatívne dôvody zvýšenie bolestného podľa § 6 písm. a-c podľa vyhlášky
č. 32/1965 Zb., tiež sa vyjadriť, či zranenia u navrhovateľky boli obzvlášť bolestivé a boli spojené s
útrapami a komplikáciami, ktoré pri obdobných zraneniach nie sú bežné a tiež zodpovedať otázku, či v
čase nehody bola navrhovateľka pripútaná bezpečnostným pásom.
V doplnenom znaleckom posudku znalec bolestné obodoval počtom bodov 945, keď k pôvodne
obodovaným zraneniam (457,5 bodov) pripočítal bolestné za operáciu - implantáciu TEP a poškodenie
strehového nervu vľavo, podľa zákona 32/1965 Zb. Prílohy A I. Ods. 9.:
čl. 183c - zlomenina krčka stehnovej kosti komplikovaná nekrózou hlavice - 260 bodov + zvýšenie podľa
A I. čl. 6c, za operačný výkon - 130 bodov, spolu 390 bodovčl. 232c - poranenie periférneho nervu úplné prerušenie ľ.n. femoralis - 130 bodov, 3-iny bodového
hodnotenia za 232c - 97,50 bodov
= spolu - 487,50 bodov
Predmetnej operácii - implantátu TEP sa navrhovateľka podrobila až po vypracovaní prvého znaleckého
posudku, preto bolo potrebné znalecký posudok doplniť rovnako aj o bodové ohodnotenie poškodenia
stehnového nervu vľavo.
V znaleckom posudku znalec ďalej uviedol, že u niektorých položiek boli naplnené taxatívne dôvody pre
zvýšenie bolestného, jedná sa o pol. č. 112e a 112a, 183c. Zvýšenie vyplýva zo znaleckého posudku.
Bolestivejší spôsob liečby u navrhovateľky spočíval v nutnosti navŕtať cez zdravú kosť ľavej dolnej
končatiny Kirschnerovu extenziu, napolohovať končatinu a zavesiť na extenziu závažie o hmotnosti 1/5
až 1/7 váhy tela. Pokiaľ ide o otázku, či bola navrhovateľka v čase nehody pripútaná bezpečnostným
pásom, k tomuto uviedol, že nie je možné sa k tejto otázke exaktne vyjadriť, avšak všeobecne možno
predpokladať, že u nepripútanej osoby sediacej na predných sedadlách v prípade, že by nebola
pripútaná, očakávali by sa aj závažnejšie poranenia na hlave a horných končatinách, ako utrpela
navrhovateľka. Ďalej sa znalec vyjadril, že navrhovateľka aj po stabilizácii stavu trpí častými bolesťami,
ktoré tlmí prakticky stále liekmi. Pri chôdzi si musí pomáhať paličkou. Kríva, opúchajú jej nohy, nemôže
nosiť módnu obuv, vyššie opätky, kupuje si len pohodlnú obuv s dobrou oporou nohy. Má celkovo
zhoršenú pohyblivosť tela, nedostane sa na miesta, kam chodievala pred úrazom bez problémov,
problémy jej robí chôdza do schodov, po neupravenom teréne. Nemôže sa venovať svojim koníčkom
turistike, tancu, jazde na koni, lyžovaniu, nevie vykonávať mnohé domáce práce ako umývanie okien,
všetkyprácepriktorýchsamusízohýbať,kľačať,drepieť,zdvíhaťaprenášaťbremená.Muselazanechať
práce v záhradke. Prestala pravidelne šoférovať, auto vedie len v najnutnejších prípadoch na krátke
vzdialenosti s doprovodom inej osoby, a to jednak z psychických príčin, ako i pre pohybové obmedzenie.
Z oznámenia vedľajšieho účastníka súd zistil, že navrhovateľke z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia bola vyplatená suma 667,18 € za 334,90 bodov a odporcom ešte v trestnom konaní
bolo navrhovateľke z jeho vlastných prostriedkov uhradené bolestné za 467,25 bodu a za sťaženie
spoločenského uplatnenia odškodné za 300 bodov. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia
navrhovateľky.
Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 Obč. zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Obč. zákonníka rovnako zodpovedná aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 444 Obč. zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Zb. zák. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
Podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., § 6 ods. 1, o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
v znení neskorších predpisov, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo
základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.Podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., § 6 ods. 2, suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému
lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom
bol poškodený na zdraví, mal pre uplatňovanie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom
sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10.
Podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., § 7 ods. 1, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.
Podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., § 7 ods. 2, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.900,- Sk; z
toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk.
Podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., § 7 ods. 3, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Vyhláška č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, jej Príloha - podrobnejším spôsobom upravuje
zásady a sadzby pre odškodnenie obidvoch nárokov. Týmto nárokom je spoločné, že sa nepriznávajú vo
forme opakujúcich sa dávok, ale jednorázovo. Výška bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
sa hodnotia bodmi, ktorých počet určí lekár podľa zásad a sadzieb, ktoré sú obsiahnuté v prílohe
citovanej vyhlášky.
Vyhláška upravuje dva prípady, v ktorých možno odškodnenie primerane zvýšiť. Prvý prípad je upravený
v § 6 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého suma, zodpovedajúca základnému počtu bodov, zistenému lekárom
sa primerane zvýši až na 2-násobok podľa predpokladov, ktoré poškodenému vo veku, v ktorom bol
poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito možnosťami sa rozume najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania. Pri
tom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10 uvedenej vyhlášky.
Druhý prípad mimoriadneho zvýšenia sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistenému
lekárom, upravuje ust. § 7 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa, môže
súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovenie najvyššej výmery odškodnenia. Aplikácia ust.
§6ods.2 aleboust.§7ods.3vyhláškyzávisíodstupňarozsahuobmedzeniaalebostratypredpokladov
pre uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti, pričom stupeň rozsahu, intenzita obmedzených
alebo stratených predpokladov v prípadoch hodných osobitného zreteľa podstatne prevyšuje stupeň,
rozsah a intenzitu predpokladaných v ust. § 6 ods. 2 vyhlášky. Z uvedeného vyplýva, že len sumu
zodpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia (teda nie
bolestného) hodnotené v lekárskom posudku, je možné primerane zvýšiť; bolestné sa zvyšuje len
hodnotením lekára, ktoré súd musí akceptovať.
Z uvedeného vyplýva, že výška odškodnenia za bolesť závisí výslovne od lekárskeho posudku, pretože
ide o výslovné skúmanie tých skutočností, ktoré závisia od odborného posúdenia a nie od zistenia súdu.
Z tohto dôvodu vychádzajúc zo záveru znaleckého dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľke
z titulu odškodnenia za bolesť prislúcha suma 951,50 €, ktorá suma predstavuje bolestné vo výške 945
bodov, keď hodnota jedného bodu predstavuje 60,- Sk.
Pokiaľ ide o otázku sťaženia spoločenského uplatnenia, rovnako súd vychádzal zo znaleckého posudku,
keď znalec sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky ohodnotil počtom bodov 634,99, čo
predstavuje pri hodnote jedného bodu 60,-Sk sumu 1.264,67 €.
Podľa vyjadrenia znalca v danom prípade u navrhovateľky vzhľadom na zranenia, ktoré utrpela, sa jedná
o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Z.z. a to tak pokiaľ ide o
zložku bolestného ako aj o zložku sťaženia spoločenského uplatnenia.Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského
uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník právne nevymedzuje pojem bolestné,
ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia a ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na
zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a do 31.7.2004 boli upravené
vyhláškou číslo 32/1965 Zb., ktorú treba na daný prípad aplikovať v zmysle § 11 ods. 1 zákona č.
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Náhrada za
bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady
škody na zdraví, i keď sú vo vyhláške upravené spoločne. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv.
nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie
prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom.
Ide o nároky rýdzo osobnej povahy. Vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje
odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Rovnako osobitne stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku
na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a
naopak. Aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov
pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia neznamená zároveň aj existenciu
dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak.
Podľa § 1 vyhlášky sa bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z
povolania alebo iným poškodením na zdraví odškodňujú jednorazovo. V zmysle § 2 ods. 1 vyhlášky
sa odškodnenie za bolesť poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením
alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky.
Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa
ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky").
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a spoločnosti.
Podľa ustanovenia § 6 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia
sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom
posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na
dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre
uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito
predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom
živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža
alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
Ustanovenie § 7 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 31.7.2004 určovalo výšku odškodnenia za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia sumou 60,- Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmela presiahnuť
sumu 240.000, - Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmelo presiahnuť sumu 72.000, - Sk. V zmysle §
7 ods. 3 vyhlášky v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia. Toto zvýšenie sa môže týkať ako
náhrady za bolesť, tak i náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pre súd nie je stanovená horná
hranica (limit) zvýšenia uvedených náhrad, ale v obidvoch prípadoch platí zásada, že odškodnenie musí
byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
V zmysle zásad hodnotenia, ktoré sú prílohou vyhlášky, sa za bolesti považuje i sťaženie zdravotnej
pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo
inéfyzickéútrapyastrastizobmedzeniapohybualebobezvládnosti.Lekárpodávajúciposudokohodnotí
poškodenie na zdraví počtom bodov podľa ustanovených sadzieb. Pokiaľ je sadzba ustanovenáv rozmedzí, ohodnotí lekár pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesť počtom bodov pri
dolnej hranici rozmedzia uvedeného v sadzbe, pri ťažšom alebo dlhšom priebehu ohodnotí bolesť
zodpovedajúcim väčším počtom bodov v danom rozmedzí sadzby, v rámci ktorého aj prihliadne na
sťaženie zdravotnej pohody, pokiaľ nastalo poškodením na zdraví. Hodnotenie poškodenia na zdraví
vykonané podľa zásad možno zvýšiť až o polovicu, ak došlo k infekcie rany, poškodenie na zdraví
vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, prípadne povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon. Ak
poškodený utrpel súčasne viac poškodení, ohodnotí lekár každé zranenie osobitne, pričom plnou
sadzboupočítaibapoškodenienajzávažnejšieohodnotenénajvyššímpočtombodov(vrátanezvýšenia),
zatiaľ čo ohodnotenie ostatných poškodení sa pripočíta tromi štvrtinami.
Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením,
odstraňovaním jeho následkov a sťažením zdravotnej pohody. Pre zvýšenie odškodnenia musí ísť o
osobitne mučivé stavy, ktoré nie je možné dobre vyjadriť podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia za
bolesť a podľa limitu stanoveného v § 7 ods. 2 vyhlášky. V obidvoch prípadoch výška odškodnenia za
bolesť závisí od lekárskeho posudku (potvrdenia).
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, najmä s prihliadnutím na vykonané znalecké
dokazovanie súd dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré je potrebné zvýšiť odškodnenie za bolesť, nakoľko bolo preukázané, že u navrhovateľky sa jednalo
obolestivýspôsobliečby,akotojednoznačnevyplývazoznaleckéhoposudku,keďznalecvtomtosmere
sa vyjadril, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa vzhľadom n a bolesti, ktoré navrhovateľka v
dôsledku zranení pri liečbe vytrpela. Jednalo sa u nej o vážne zranenia, závažného charakteru, ktoré
boli liečené ťažkou operáciou a lekárskymi úkonmi, sprevádzané bolesťami navrhovateľky. Práve z tohto
dôvodu súd dospel k záveru, že pri uplatňovanom nároku z titulu bolestného existujú u navrhovateľky
dôvody hodné osobitného zreteľa, z ktorého dôvodu zvýšil navrhovateľke znalcom vyčíslené obodované
bolestné na 2-násobok, čo v prepočte predstavuje sumu 3.764,18 € (945 bodov á 60,- Sk = 1.882,095
€ x 2 = 3.764,18 €). Z takto priznanej sumy z titulu bolestného bola už vedľajším účastníkom vyplatená
suma 951,50 € a odporcom suma 930,59 € (za 467,25 bodu) teda spolu bola vyplatená suma 1.882,09
€ a treba teda ešte doplatiť sumu 1.882,09 € tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku ohľadne uplatňovaného bolestného súd návrh navrhovateľky zamietol.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky, ktorý si uplatňuje z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, v tohto
časti súd návrh zamietol, a to z dôvodu, že z uvedeného titulu bola doteraz navrhovateľke vyplatená
suma 2.529,34 €, vedľajší účastník vyplatil navrhovateľke sumu 1.931,85 € a odporca (za 300 bodov)
597,49 €. Znalec sťaženie spoločenského uplatnenia obodoval počtom bodov 634,99 bodov, čo pri
hodnote 1 bodu 60,-Sk predstavuje sumu 1.265,- €.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že u navrhovateľky, pokiaľ ide o otázku sťaženia
spoločenského uplatnenia sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/1965 Z.z., keď súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
zvýšenie základného bodového ohodnotenia. U navrhovateľky došlo k zmene jej životného komfortu.
Súd skonštatoval, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia už samo vo svojej podstate
už v základnej výmere predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony
poškodenej, pre uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jej spoločenských
úloh; odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. Priznanie
základného odškodnenia teda predpokladá, že doterajšie možnosti poškodenej uplatniť sa v živote a
v spoločnosti sú v dôsledku úrazu objektívne obmedzené. V tomto zmysle chápané odškodnenie súd
navrhovateľke priznal vo výške bodového ohodnotenia v zmysle znaleckého posudku, teda počtom
bodov 634,99, čo predstavuje sumu 1.265,- €. Súd nepriznal mimoriadne zvýšenie z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, nakoľko takto je možno postupovať
iba v skutočne výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy ani zvýšenie základného
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 6 ods. 2 cit. vyhlášky,
dostatočne nevyjadrujú následky, ktoré sú do budúcna v dôsledku poškodenia trvale obmedzené
alebo stratené. Výrazné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je vyhradené takým
prípadom, kedy v dôsledku následkov úrazu je poškodený takmer vyradený zo života a kedy jeho
predpoklady k uplatneniu sa v spoločnosti sú takmer stratené, nie je schopný sám sa obslúžiť a podobne.
Mimoriadne zvýšenie prichádza do úvahy v prípadoch hodných osobitného zreteľa, keď rodinné,kultúrne, športové, či iné zapojenie poškodeného v bežnom živote bolo znemožnené, odškodnené. Ako
to vyplýva z vykonaného dokazovania, o takýto prípad u poškodenej nejde, preto jej nepriznal zvýšenie
odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Z.z. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľky z
uplatňovaného titulu sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol, nakoľko navrhovateľka si uplatňovala
50-násobok základného obodovania, súd skonštatoval, že jej prináleží iba základné obodovanie v sume
1.265,- €, odporcom a vedľajším účastníkom jej bola vyplatená suma vyššia ako suma 2.529,34 €, teda
navyše jej bolo vyplatené 1.264,34 €.
O trovách konania súd v zmysle 151 ods. 3 rozhodol tak, že o týchto bude rozhodnuté samostatným
uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané
a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.