Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sp/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201521
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201521.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej
veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
proti odporcovi: Okresný úrad Revúca, katastrálny odbor, Remeselnícka č. 1, 050 01 Revúca, za účasti:
W. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom č.d. XXX, XXX XX B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu V-1062/14-15 zo dňa 25.09.2014, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. V-1062/14-15 zo dňa 25. septembra 2014 p o
t v r d z u j e .

II/ Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III/ Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok
35,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím V-1062/14-15 zo dňa 25.09.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení
(katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy
o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 07.07.2014 uzavretej medzi záložcom W. C., v
zastúpení zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, 811 05
Bratislava a záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o., predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k

nehnuteľnostiam vedeným v katastrálnom území B. na LV č. XX, pozemok K. parc. č. XX, zast. plochy a
nádvoria o výmere 940 m2, pozemok CKN parc. č. XX, záhrady o výmere 253 m2, pozemok CKN parc.
č. XX, záhrady o výmere 1111 m2 a stavba - rodinný dom súpisné č. XXX na pozemku CKN parc. č. XX
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov podiele 1/1 k celku.

Odporcarozhodnutieodôvodnilvpodstatetým,žedošlokporušeniu§22ods.2Občianskehozákonníka
(ďalej v texte OZ), nakoľko záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Dohoda o

plnomocenstve je formulárovým typom zmluvy s predtlačeným názvom splnomocnenca a splnomocniteľ
nemá možnosť ovplyvniť jeho výber. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., (záložný veriteľ) je na tlačive dohody
o splnomocnení tiež predtlačená, čo spochybňuje objektivitu zastupovania zo strany splnomocnenca.
W. C. do zápisnice pred správnym orgánom dňa 25.09.2014 uviedla, že nevedela o tom, že podpísala
dohodu o splnomocnení. Pri podpisovaní zmlúv bol prítomný len zamestnanec Pohotovosti a myslela si,
že podpisuje len úverovú zmluvu., o splnomocnení jej nikto nič nepovedal. Zo združenia ProHelp ju nikto

nekontaktoval a ani jej nebola doručená dohoda podpísaná združením ProHelp. Odporca konštatoval,
že vyjadrenie účastníčky konania je v rozpore s bodom 1. Dohody o splnomocnení, v ktorom je uvedené,
že dohoda bola uzavretá na žiadosť splnomocniteľa. Poukázal na neplatnosť právneho úkonu - úverovejzmluvy v zmysle § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý spočíva v tom, že medzi samotným úverom
a hodnotou zakladaných nehnuteľností je veľký nepomer, keďže predmetom zálohu je rodinný dom
záložcu.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu odporcu odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal
napadnutérozhodnutiezrušiťavecvrátiťodporcovinaďalšiekonanie.Tvrdil,žedohodaosplnomocnení
je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa
náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť.

Splnomocnencovi vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, pričom práva a povinnosti
zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých navrhovateľ
vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť,
kto ho bude zastupovať. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
Pokiaľ odporca poukázal na neprípustnosť zastúpenia v zmysle § 22 ods. 2 OZ, tvrdil, že rozpor
záujmov zástupcu a zastúpeného musí aj reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto

rozporu. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia
záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s
dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Predložené plnomocenstvo je teda samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa

a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho vzťahu
zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Ku konštatovanému rozporu zmluvy o úvere a záložnej
zmluvy s dobrými mravmi namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu v tejto časti pre nedostatok
dôvodov. Odporca neuviedol prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 OZ o absolútnej neplatnosti
právnehoúkonuprerozporsdobrýmimravmipredaplikáciou§265Obchodnéhozákonníkaonepriznaní

práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261
ods. 6 Obch. zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v
Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Odporcovi neprináleží
vysloviť neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, čo patrí do kompetencie príslušného
súdu v rámci občianskeho súdneho konania.

Odporca k odvolaniu v stanovisku zo dňa 19.11.2014 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia,
ktoré žiadal potvrdiť.

Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí nevyužili svoje právo

zúčastniť sa pojednávania. Navrhovateľ požiadal o ospravedlnenie a výslovne súhlasil s prejednaním
a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v
rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné a nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto
rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 250l ods.1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych

orgánov.

Zospisusprávnehoorgánusúdzistil,ženavrhovateľdňa15.08.2014naOkresnomúradeRevúca,odbor
katastrálny podal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení
záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 07.047.2014, ktorá bola uzavretá podľa § 151a a nasl. OZ

medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom W. C., v zastúpení zástupcom na základe
dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, za ktorého zmluvu podpísal
U. L. - predseda združenia. Podľa článku II. sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch
vlastníctva na mene záložcu, a to v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok,

ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.04.2013., najmä na
zabezpečenie istiny vo výške 200,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi
splnomocniteľom (zároveň dlžníkom a záložcom) na jednej strane a splnomocnencom združením

ProHelp na druhej strane, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o
splnomocnení. V bode 3. tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení
svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu
ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v

platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o
úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom
splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti,
že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Na mieste určenom na dopísanie

zástupcu splnomocnenca je uvedené razítkom „U. L. - predseda občianskeho združenia ProHelp“.
V bode 4. dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.
Splnomocniteľ zmluvu podpísal v Kameňanoch dňa 24.04.2013, t.j v deň uzatvorenia zmluvy o úvere a
zástupca združenia ProHelp U. L. - predseda, zmluvu podpísal v Bratislave dňa 24.04.2013.

Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver odporcu, či sú splnené podmienky vkladu z
hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. Súd dospel k záveru, že odporca vydal
správne rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva,
a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného
práva,ktorábolavmenezáložcu(dlžníka)uzavretáneplatnesplnomocnenýmzástupcom.Takýtoprávny

úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie
uvedených dôvodov.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra

a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Ustanovenie § 5 ods. 1 Katastrálneho
zákona upravuje, že vklad je úkonom správy katastra, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k
nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú
na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania ( § 30 ods.2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 ). V zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 tohto zákona sa návrh na vklad podáva
písomne apodľa§5písm.d/,ďalšouprílohounávrhunavkladjeokreminýchajdohodaosplnomocnení,
akjeúčastníkkonaniazastúpenýsplnomocnencom,pričompodpis splnomocniteľamusíbyťosvedčený,

ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z
hľadiska,čiobsahujepodstatnénáležitostizmluvy,čijeúkonurobenývpredpísanejforme,čijeprevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná

voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;

inak návrh zamietne.

Súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je
rozhodovaťozápisochprávknehnuteľnostiamdokatastra,saprirozhodovanídôsledneriadilcitovanými
ustanoveniami katastrálneho zákona a nepostupoval v rozpore so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 tohto

zákona návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky

platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade
bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o
splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca
- združenie ProHelp je dôkazom toho, že splnomocniteľovi (dlžníkovi) bola vopred určená osoba,
ktorá bude oprávnená za neho konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť
kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t.j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný

prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v
ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované
podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o
splnomocnení v znení pripravenom na formulári, pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody
o splnomocnení, ktoré mu boli predložené ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola

predložená súčasne s úverovou zmluvou zamestnancom navrhovateľa dlžníkovi, nemožno tento právny
úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé
súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka,
ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre
dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia

dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca
koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného.
Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu,
pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení bez toho, že by zástupcu Združenie ProHelp, resp.
jeho predsedu, vôbec poznal. Nie je preukázaná skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina,

dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, t.j. či už bolo uvedené meno konajúceho za
zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už
vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne
po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom), znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase
podpisu známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými

jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami by ho dlžník splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že
katastrálny zákon nevyžaduje osobitné náležitosti pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy súd
považuje za irelevantné vzhľadom na to, že dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v
zmysle všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného,
čo je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, t.j dohoda odporujúca zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom

podľa § 39 OZ, ako aj v dôsledku nedostatkov požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa
§ 37 ods. 1 OZ ( sloboda vôle, určitosť...).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa čl. 3 odsek 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Súd má za to, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia §§ 52 - 54 Občianskeho
zákonníka, v znení platnom v čase uzatvárania úverovej zmluvy a dohody o splnomocnení. Z textu
dohody o splnomocnení vyplýva, že súvisí so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. (bod 1. dohody) a plnomocenstvo sa udeľuje na uzatvorenie záložnej zmluvy, ako

formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3. dohody), na
základe čoho je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Niet pochýb
o tom, že predmetná zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ,
na ktorú sa aplikujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa (takémuto výkladu dala za pravdu aj
neskôr prijatá novela OZ, ktorá do ust. § 52 ods. 2 vniesla vetu, že „na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď

by sa inak mali použiť normy obchodného práva“), potom aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je
potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje
znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj
zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah,
keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o

úvere. Správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 52 a nasl.
Občianskehozákonníka,akoajSmernicou93/13/EHS,keďvpodstateprihliadolnaneprijateľnúzmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už
splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že

dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená
dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej
zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné podmienky, čo by znamenalo výluku spod
súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca

mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda za
absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca -
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z tohto dôvodu platne uzavrieť záložnú
zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver okresného úradu o potrebe zamietnuť predložený návrh
na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona.

Podľa čl. 6 odsek 1 Smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či
sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv
k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo
Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do ďalšej
vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS
SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1 Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp.zn. 10 Sžr/136/2012

zo dňa 15.03.2013, sp.zn. 1 Sžr 135/2012 zo dňa 11.06.2013).

V odôvodnení rozsudku sp.zn. 2 Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 Najvyšší súd SR okrem iného
konštatoval, že zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o
úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu) tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich

vzájomnej súvislosti, najmä čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa
môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi,
ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne
ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednaloo výrazný zásah do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Ak teda odporca zamietol návrh na vklad aj z dôvodu
hrubého nepomeru medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré mali

byť založené, nerozhodoval v podstate o neplatnosti úverovej zmluvy, ale v kontexte celého právneho
vzťahumedziúčastníkmikonania,preskúmavalvovkladovomkonanípredloženýtitul-zmluvuozriadení
záložného práva- z hľadiska či sa neprieči dobrým mravom, čo správe katastra vyplýva priamo zo znenia
ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené v predchádzajúcom odseku súd sa nestotožňuje s argumentáciou
v odvolaní, že ak správny orgán posudzoval neplatnosť zmluvy o úvere konal nezákonne a zasiahol do
právomoci všeobecného súdu. Správny orgán posudzoval predložený titul na vklad - zmluvu o zriadení
záložného práva v kontexte celého právneho vzťahu založeného aj súvisiacimi zmluvami. Je nad rámec
tohto preskúmavacieho konania zaoberať sa úverovou zmluvou, jej platnosťou z hľadiska poskytnutého
plnenia, vrátane príslušenstva, najmä súladnosťou aplikácie Obchodného zákonníka, ak zmluva o úvere

ako typová zmluva je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom. Ani
správny orgán, ani súd v rámci súdneho prieskumu sa nezaoberá otázkou (ne)platnosti zmluvy o úvere,
ale v zmysle vyššie uvedeného vyhodnotením otázky vkladuspôsobilosti predloženej zmluvy o zriadení
záložného práva v celkovom kontexte daného prípadu.

K námietke navrhovateľa o neodôvodnenej prednostnej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka
pred ustanoveniami Obchodného zákonníka súd uvádza, že správny orgán izolovane neposudzoval iba
úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodom, ale v zmysle vyššie uvedeného posudzoval všetky
právne úkony vo vzájomnej súvislosti. Súd poznamenáva, že vec je potrebné v prvom rade posúdiť za
aplikácie príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenia §§ 52 - 54 Občianskeho

zákonníka sa vzťahujú na všetky zmluvy so spotrebiteľským prvkom bez ohľadu na to, či sa jedná o
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka. V zmysle § 52
ods. 2 OZ na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013 poukázal na potrebu na obdobný
prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že v
rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť,
že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne
poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú

bežné údaje umožňujúce splnomocniteľovi rýchly kontakt so splnomocnencom, čo všetko vyvoláva
pochybnosti o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho
zastupovania záujmov splnomocniteľa. Podľa Najvyššieho súdu SR taktiež ani postup, na základe
ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka nehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo na
zabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľnosti úverového dlžníka,

nemohol byť v súlade s dobrými mravmi.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd
zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v
tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver okresného

úradu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho
uzavretej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z
tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i
len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený.
Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je

neplatnou,atedanemoholplatnevzniknúťaniposudzovanýtitulvovkladovomkonaní(zmluvaozriadení
záložného práva), uzavretý neplatne splnomocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je
záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie
posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 tohto zákona.
Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vydané v súlade so
zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný.
Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..

Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho
orgánu a v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v štyroch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je

možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.