Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/153/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113208983
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113208983.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: B. O., bytom B.,
B. XXX/XX zastúpená Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, IČO: 42205735, so sídlom
Nitra, Petzwalova 12 proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35
807 598, o návrhu na ochranu spotrebiteľa takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že Zmluva o úvere č. 401000607 zo dňa 28.06.2012 je bezúročná a bez poplatkov.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia, že zmluva o úvere zo dňa 28.6.2012 č.
401000607 je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko v predmetnej zmluve, ktorú uzavrela z dôvodu
finančnej tiesne na 12 mesiacov bol dohodnutý poplatok vo výške 680,- €, pričom úver získala v sume
700,- € a teda poplatok predstavuje 97,14 % čo je neprijateľná zmluvná podmienka, neprimeraný
poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a preto je pre tento rozpor zmluva podľa §39 Občianskeho
zákonníka neplatná, pričom odporca neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť navrhovateľky
splácať úver a neposkytol reálne plnenie za poplatok, ktorý administratívny poplatok u neho predstavuje
2/3-iny z poplatku t.j. 64,76 % uvedený v bode 10 všeobecných podmienok, ktorý je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľný.

Navrhovateľka uviedla, že pri podpise zmluvy jej neuviedli mesačnú splátku a v súčasnosti jej to
nevychádza, pričom úver splácala po 115,- €, žiadala o zníženie splátok s čím nesúhlasili a preto
prestala uhrádzať aj minimálne splátky. Uviedla, že celkove má voči odporcovi tri úvery a tiež má úver
voči spoločnosti Home Credit, ktorý tiež nespláca, avšak nie je predmetom sporu. Vyjadrila sa, že s
predmetným sporom mala náklady vo výške 30,- €, viac jej to nevychádzalo, niekedy zaplatila 5 alebo
10,- € ako jej to vychádzalo a to združeniu, pričom pôvodnej právnej zástupkyni nič neplatila, pričom
združenie jej povedalo, aby jej prispela koľko jej vyjde, niečo s ním má podpísané a to plnomocenstvo
a niečo platil aj jej manžel združeniu, ktoré sa vyjadrilo, že musia platiť, avšak iba sumu, ktorá im vyjde.
Vyjadrila sa, že by bola ochotná úver splácať po 20,- € mesačne, pričom ide o zostatok úveru vo výške
125,- €.

Zástupca navrhovateľky žiadal návrhu vyhovieť, pričom úver navrhovateľka nespláca a celkove zaplatila
iba sumu 575,- € s tým, že poslednú splátku uhradila 6.11.2012, ale úver bol vo výške 700,- €, ktorý
nebol vymáhaný súdnou cestou a nebolo o ňom rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom. Poukázala na
finančnú tieseň navrhovateľky v čase žiadosti o úver, v minulosti mala viacej úverov, ktoré splácala, avšak
jej manžel prišiel o zamestnanie a navrhovateľka si je vedomá toho, že musí vrátiť minimálne sumu, ktorú
si požičala. Poukázala na spotrebiteľský vzťah vzhľadom na postavenie zmluvných strán pri podpise

zmluvy, kde je spotrebiteľ označený rodným číslom a odporca konal v rámci obchodnej činnosti, avšak
zmluva nespĺňa náležitosti zákona, chýba údaj o RPMN a v dôsledku toho je bezúročná a bez poplatkov.
Vyjadrila sa, že navrhovateľka sa bála podpísať dohodu o urovnaní, nakoľko by nebola schopná splácať
ani minimálne splátky zo svojho príjmu, jemu platí iba členské, pretože je členom združenia.

Odporca uviedol, že mal snahu s navrhovateľkou sa mimosúdne dohodnúť a navrhoval jej zaplatenia
iba zostatku nesplateného úveru vo výške 125,- € a to v rámci uzavretia dohody o urovnaní , ktorej
navrhovali splátky po 25,- € od novembra 2014, pričom navrhovateľka sa k tejto dohode nevyjadrila a
v čase podpisovania žiadosti o úver uviedla čisté mesačné príjmy 705,- €. Navrhol návrh zamietnuť s
poukazom na skutočnosť
, že ochranu nemožno poskytnúť tomu kto sám porušuje právo, pričom navrhovateľka nesplatila ani
poskytnutú istinu.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania doplnil dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere, s
rozhodcovskou zmluvou, so splátkovým kalendárom, s návrhom, s uznesením, so žiadosťou o úver, so
spisom tunajšieho súdu sp.zn. 18C/153/2013 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva dňa 28.6.2012, zmluva o úvere č. 401000607 na
základe ktorej poskytol odporca navrhovateľke úver vo výške 700,- €. V predmetnej zmluve je uvedený
celkový počet splátok 12 po 115,- € s počiatkom od 28.6.2012, pričom nie je uvedená úroková sadzba ani
RPMN a je uvedené v zmluve, že dlžník sa zaväzuje uhradiť poskytnutú sumu úveru zvýšenú o poplatok
vo výške 680,- €. Predmetný úver navrhovateľka doteraz nesplatila, dlhuje z neho sumu 125,- € , pretože
doteraz uhradila celkove sumu 575,- € a to v 5 splátkach po 115,- €, ktorú poslednú splátku uhradila
dňa 6.11.2012. Navrhovateľka je úverovo zaťažená a to ďalšími tromi úvermi voči odporcovi a tiež voči
ďalšej spoločnosti Home Credit, ktoré úvery nespláca s tým, že sa vyjadrila, že doteraz mala náklady so
sporom, nakoľko zaplatila zastupujúcemu združeniu 30,- €, viac jej nevychádzalo a má sním podpísané
iba plnomocenstvo. Zástupca navrhovateľky uviedol, že má právo žiadať darovacie príspevky od
spotrebiteľov, pričom je to iba vôľa spotrebiteľov, aby ich podporili, nakoľko má administratívne náklady a
tiež majú právo požadovať 2 % z dane. Odporca navrhoval navrhovateľke uzavretie dohody o urovnaní,
v zmysle ktorej žiadal iba zaplatenie zostatku úveru vo výške 125,- €, ku ktorej sa navrhovateľka
nevyjadrila.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

V danej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

Odporca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a preto je ho
potrebné v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) považovať za dodávateľa.
Navrhovateľka ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ju v zmysle § 52 ods. 4 OZ za
spotrebiteľa a predmetnú zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na konštatovanie, že ide
o spotrebiteľskú zmluvu, utvára sa priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie sú žiadne pochybnosti,
že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou a či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície
pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy.

Podľa § 53ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 3 OZ v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, je preukázaný
naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení a to aj vzhľadom na spornosť nárokov
medzi účastníkmi sporu, keďže odporca doposiaľ neuzavrel s navrhovateľkou žiadnu dohodu, v zmysle
ktorej by bola povinná uhradiť iba zostatok istiny poskytnutého úveru a nakoľko predmetná zmluva o
úvere, ktorá je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou, pritom nejde o označenie zmluvy, ktorá podľa
obsahu ako aj zmluvných strán sa spravuje ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a nie
ustanoveniami obchodného zákonníka ako tvrdil navrhovateľ, ktorý svojou argumentáciou oslabuje
postavenia spotrebiteľa, ktorý má režim právneho postavenia a úpravy v zmysle uvedeného zákona.
Platná právna úprava v čase uzavretia zmluvy umožňuje vyvodiť právny záver, že zmluva o úvere bola
napriek jej označeniu typovou spotrebiteľskou, pre ktorú je právny prameň zákon o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého sa príslušná zmluva spravuje. Vychádzajúc z predchádzajúceho, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva upravená podľa Občianskeho, ale i Obchodného zákonníka, ako aj podľa
ktoréhokoľvek iného zákona, vyhovujúca vyššie uvedenej charakteristike, teda, že ide o zmluvu, ktorej
charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, keď súčasne je zrejmé, že zmluvnými stranami je na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V súčasnej dobe je všeobecne nízka
úroveň vzťahu dlžníka- spotrebiteľa k plneniu zmluvného záväzku veriteľa. Pre súkromné právo je
charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných strán. Jeho rys je niekedy
považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá, že každá zvláštna ochrana
poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi, čo sa prieči povahe súkromného
práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické poňatie rovnosti subjektov v
súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom, že zákon neposkytuje
žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že súkromnosť v právnej sfére nie je
žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti.

Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve
obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich
ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých
inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes
ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany
slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba

vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá
je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku
profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu
finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej
charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou
zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ. Čo sa týka možnosti ochrany spotrebiteľov, tak okrem
ochrany prostredníctvom spotrebiteľského práva, mu možno ochranu poskytnúť aj všeobecnými
prostriedkami. Takým je napr. "leasio enormi", či nadmerné poškodenie. Základom dnešného poňatia
tohto termínu je skutočnosť, že pri úplatných zmluvách jedna zo strán využíva (resp. zneužíva) pozície
tej druhej, aby dosiahla výrazné disproporcie medzi vzájomnými plneniami. Pritom už existencia tejto
disproporcie zakladá domnienku, že ide o využitie alebo zneužitie výhodného postavenia. Takýto postup
zvolil práve odporca pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi, ktorí sú slabšími stranami vzťahu a nemajú
dostatočné právne vedomosti ani možnosti ochrany ovplyvniť pri uzatváraní zmlúv obsah právneho
úkonu, t.j. zmluvy. Odporca odvolávajúci sa na ustanovenia obchodného zákonníka sa týmto snaží
získať výhodnejšiu pozíciu, pretože podľa neho uvádzaný právny predpis stanovuje iné náležitosti zmlúv
v porovnaní s predpisom o poskytovaní spotrebiteľských úveroch, ktorý práve z dôvodu potreby ochrany
spotrebiteľov podliehal mnohým zmenám, čo sa prejavilo práve v sprísnení povinností dodávateľov
t.j. subjektov poskytujúcich úver pri uzatváraní zmlúv. V danom prípade v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi teda neobsahuje náležitosti upravené v zákone č. 129/2010 je s
poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 bezúročná a bez poplatkov. Na
základe uvedeného súd predmetnému návrhu vyhovel. Nad rámec však súd dodáva, že navrhovateľka
ktorá je vo finančnej tiesni a navyše ako uviedla je úverovo zaťažená ako aj jej manžel viacerými úvermi,
ktoré nesplácajú, nie je povinná poskytovať finančné plnenie za pomoc spotrebiteľského združenia na
ochranu spotrebiteľa, ktorý ju v tomto konaní zastupoval ako zástupca a predmetné združenie nie je
oprávnené požadovať žiadne finančné nároky od spotrebiteľov, ktorých zastupuje, nemá nárok na žiadnu
odmenu a postupuje v rozpore so zákonom ak vymáha od spotrebiteľov, alebo požaduje akékoľvek
finančné plnenie. V tomto smere súd dodáva, že spotrebitelia, ktorých predmetné združenie zastupuje
sú zväčša dlžníci vo finančnej tiesni a je nemorálne požadovať od nich akékoľvek finančné plnenie
zo strany subjektu - Združenia na ochranu spotrebiteľa. Z koncepcie zákonne vymedzených cieľov
združení podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že okrem iných čiastkových
cieľov upravených v cit. zákone, združenie môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v
konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením
práv spotrebiteľa. Uvedeným zákonodarca rozšíril subjekty, ktoré v špecifických právnych vzťahoch
(spotrebiteľské vzťahy) môžu zastupovať spotrebiteľa pri hájení jeho záujmov. Inými slovami, zákon bez
inak želateľnej, ale nie nevyhnutnej konkretizácie fungovania a náležitého odborného zloženia združenia
(personálny substrát združenia) považuje združenie za odborníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch
a na tento účel mu za splnenia stanovených podmienok poskytuje prostredníctvom ministerstva
príslušnú podporu (§ 25 ods. 6 cit. zák.). Teda bez ohľadu na skutočnosť, či personálny substrát
združenia, hájaceho záujmy spotrebiteľa má, alebo nemá odborne zdatných zástupcov (v širšom zmysle
slova), alebo či sa združenie dá v konaní zastúpiť zástupcom (napr. advokátom), považuje ho za subjekt,
ktorý je odborníkom vo veci. Vstup Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, do viacerých
konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav
konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov v konaní, kde navyše bola navrhovateľka zastúpená
advokátkou, nepreukázal, keď zistenie, že navrhovateľka poskytla finančné plnenie tomuto združeniu za
zastupovanie je v rozpore s cieľom a účelom týchto združení, ktorému bola navyše poskytnutá dotácia
na základe zmluvy o poskytnutí dotácie na realizáciu projektu: „Zastupovanie spotrebiteľov v konaní
pred súdmi“ uzavretej zo strany Ministerstva hospodárstva SR na rok 2013 v celkovej výške 10 500
€ (slovom desaťtisícpäťsto eur), ,ktoré je združenie povinné použiť na zahájenie a vedenie súdnych
sporov uvedených v prísl. bodoch projektu. Tvrdenie zástupcu navrhovateľky- združenia , že má právo
žiadať darovacie príspevky od spotrebiteľov, pričom je to iba vôľa spotrebiteľov, aby ich podporili, nakoľko
má administratívne náklady, sú nielen nemorálnym krokom, ale aj v rozpore so zákonom.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.