Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoPr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114210346
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114210346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu

Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: N. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. X., ul. G. XX/XX, zastúpená JUDr. G. Z., advokátom so sídlom v B. Z., ul.
X. XXX/X-X, proti odporcovi: B.® spol. s r.o., so sídlom v G., ul. Z. 10, IČO: 17640415, zastúpený
Mgr. E. X., advokátkou so sídlom v X. nad O., ul. Z. XXXX/XXX, o zaplatenie 2.099,71 eur s
príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. novembra
2014, č.k. 17Cpr/4/2014-57, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že základ uplatneného nároku o

zaplatenie 2.099,71 eur je dôvodný a rozhodnutie o výške nároku a trovách konania prenechal na
konečné rozhodnutie.

Rozhodol tak o návrhu, ktorým navrhovateľka ako zamestnankyňa žiadala zaplatiť od odporcu
ako zamestnávateľa nárok založený na mzdovom dojednaní pracovnej zmluvy, podľa ktorého patrí
zamestnancovi pohyblivá zložka mzdy v sume 166 eur mesačne. Po zistení, že pracovná zmluva
uvedenú pohyblivú zložkou mzdy bližšie nešpecifikuje a žiadnym spôsobom nie sú stanovené ani

podmienky vyplatenia tejto zložky mzdy alebo jej krátenia, okresný súd konštatoval, že nedostatok
špecifikácie podmienok nároku na túto zložku mzdy musí ísť na ťarchu zamestnávateľa, a preto tento
nárok čo do základu navrhovateľke patrí. Preferenciu zamestnanca oproti zamestnávateľovi, na ktorej
svoj záver založil, dovodil okresný súd z princípov pracovného práva, ktoré sú v uvedenom duchu
obsiahnuté aj v ustanovení § 17 ods. 3 Zákonníka práce.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť

a návrh zamietnuť. Uviedol, že odporca nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu a mzdové podmienky s
navrhovateľkou dojednal v pracovnej zmluve tak, že rozdelil mzdu na základnú zložku v sume 454 eur
a pohyblivú zložku mzdy v sume 166 eur. Pod pojmom pohyblivá zložka mzdy je v pracovnoprávnych
vzťahoch bežne chápaná nenárokovateľná zložka mzdy, ktorá patrí iba pri splnení určitých podmienok.
Pri výklade pojmu „pohyblivá zložka mzdy“ je potrebné vychádzať z jazykového výkladu a z bežnej
pracovnoprávnej praxe. Z tej vyplýva, že pohyblivá zložka mzdy sa vypláca na základe konkrétneho
rozhodnutia zamestnávateľa bez bližšej špecifikácie. V danom prípade bolo výslovne v úmysle odporcu

rozhodovať o tom či pohyblivú zložku mzdy navrhovateľke vyplatí alebo nie a tento zámerne nestanovil
podmienky, pri ktorých by sa táto zložka stala nárokovateľnou, pretože si chcel ponechať možnosť
osobného ohodnotenia. Stanovenie konkrétnych podmienok vyplácania pohyblivej zložky mzdy nie
je podľa odporcu povinné a pohyblivá zložka mzdy nie je nárokovateľná zo zákona. Za situácie,kedy nie sú stanovené konkrétne podmienky pre vyplatenie pohyblivej zložky mzdy sa nejedná o
nejasnú a nezrozumiteľnú formuláciu pracovnej zmluvy a výklad, ktorý podal okresný súd vôbec nie je
dôvodný. Použité dojednanie o pohyblivej zložke mzdy nepovažoval za problematické ani Inšpektorát

práce Trenčín, ktorý vykonal u odporcu kontrolu so záverom, že pohyblivá zložka mzdy sa stáva
nárokovateľnou, ak zamestnávateľ má pevne stanovené kritériá a podmienky vyplácania, ktoré sú
ovplyvnené pracovnými činiteľmi a ukazovateľmi. Odporca mal postup vo veci vyplácania pohyblivej
zložky mzdy s uvedeným štátnym orgánom odkonzultovaný a jeho právny názor pri vypracovaní
pracovnej zmluvy rešpektoval. Odporca nesúhlasil so záverom okresného súdu, že zamestnávateľ má

byť vo vzťahu k zamestnancom subjekt, ktorý je informovanejší a fundovanejší, nakoľko pre oboch by
mal platiť rovnakými právny princíp, že neznalosť zákona (práva) neospravedlňuje.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny,
stotožnila sa s ním a žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je
potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne
správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Podľa obsahu odvolania uplatňuje odporca dôvod na odvolanie podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p. Toto pochybenie je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo
použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Skutkový stav, že pohyblivá
zložka mzdy nemala žiadnu bližšiu špecifikáciu nebol ani sporný.

Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä
formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných
za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa
odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Pracovné právo je typickou oblasťou práva, v ktorej je konštantne uznávané slabšie postavenie
jednej zmluvnej strany, a to zamestnanca. Pri možnosti výkladu právnych úkonov účastníkov
pracovnoprávneho vzťahu viacerými spôsobmi potom z uvedeného vyplýva povinnosť použitia výkladu
v prospech slabšej strany, teda v prospech zamestnanca. V prípade pracovnej zmluvy obsahujúcej
dohodu o pohyblivej zložke mzdy v konkrétnej sume bez akejkoľvek špecifikácie podmienok nároku

na túto zložku mzdy, prichádza do úvahy dvojaký výklad takéhoto dojednania. Jednak, že táto zložka
mzdy zamestnancovi pravidelne patrí, pokiaľ zamestnanec plní svoje pracovné povinnosti v bežne
požadovanom rozsahu a kvalite, a až nedostatok v práci odôvodňuje nevyplatenie tejto zložky, resp.
jej časti. V princípe ide o možnosť krátenia mzdy. Alebo prichádza do úvahy druhý výklad tohto
dojednania, že uvedená zložka mzdy patrí až pri plnení pracovných povinností nad bežne požadovaný

rozsah, či kvalitu, teda že vyplatenie tejto zložky, resp. jej časti odôvodňuje až výkon práce nad bežne
požadovaný rozsah či kvalitu. V princípe ide o možnosť príplatku. Z uvedených možností výkladu
sporného dojednania pracovnej zmluvy je jednoznačne v prospech zamestnanca výklad prvý, teda
že pohyblivá zložka patrí zamestnancovi, pokiaľ tu nie sú nedostatky vo výkone jeho práce, ktoré
krátenie tejto zložky mzdy umožňujú. V prospech tohto výkladu svedčí aj skutočnosť akcentovaná

tiež okresným súdom, že navrhovateľke boli popri základnej a pohyblivej zložke mzdy vyplácané aj
odmeny, teda zložka svojou povahou príplatková vyjadrujúca kladné hodnotenie výkonu zamestnanca.
Nie je potom logické, aby mzda navrhovateľky bola tvorená dvoma zložkami s identickým účelom
kladného hodnotenia zamestnanca, teda s možnosťou navýšenia mzdy, ale pohyblivú zložku mzdy je
potrebné v tomto prípade hodnotiť ako možnosť negatívneho hodnotenia zamestnanca, teda možnosť

zníženia mzdy, umožňujúcu spolu s odmenami hodnotiť výkon zamestnanca komplexne, teda tak výkon
nadpriemerný ako aj podpriemerný. Napokon na ťarchu zamestnanca nemôžu ísť nejasnosti pracovnej
zmluvy vypracovanej zamestnávateľom.

Rozhodnutie okresného súdu zodpovedajúce uvedenému záveru bolo preto vo výroku vecne správne

a krajský súd ho potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .