Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. december 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/306/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211573
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113211573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľa: CD
Consulting s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO:
264 29 705, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Z. D., bytom L. XX, I. T., v konaní o zaplatenie 114,-
eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
8C/245/2013-46 zo dňa 24.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol, odporkyni nepriznal právo na
náhradu trov konania.

Dôvodom zamietnutia návrhu je, že navrhovateľ aj napriek výzve súdu (tlačivo B) návrh na uplatnenie
pohľadávky (tlačivo A) nedoplnil a neopravil nielen v rámci určenej lehoty, ale ani doteraz tak, ako ho
na to vyzval súd. O procesnom dôsledku nedoplnenia návrhu, ktorým je podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zamietnutie návrhu, bol žalobca poučený. Súdu potom
nezostávalo iné, len s poukazom na uvedenú právnu úpravu nedoplnený návrh zamietnuť. Ďalej treba
zdôrazniť, že predmetom tohto súdneho konania primárne nemôže byť plnenie zo zmenky, takže sa súd
nezaoberal jej platnosťou, alebo neplatnosťou. Ak by totiž predmetom konania bolo plnenie zo zmenky,
na konanie by bol príslušný Okresný súd Žilina podľa § 10 ods. 1, ods. 2 písm. e) Zákona o sídlach a
obvodoch súdov, ktorý je lex specialis ku všeobecnému procesnému predpisu - Občianskemu súdnemu
poriadku. Krajský súd v Žiline však rozhodol, že na konanie je podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 miestne príslušný Okresný súd Liptovský Mikuláš ako všeobecný
súd odporcu, nakoľko ide o cezhraničný spor (teda nie spor zo zmenky, na prejednanie ktorého by bol
výlučne príslušný Okresný súd Žilina pozn. súdu) s nízkou hodnotou. Ak by Okresný súd Liptovský
Mikuláš rozhodoval o zmenkovom práve, vo veci by nerozhodoval zákonný sudca vzhľadom na vyššie
uvedenú právnu úpravu lex specialis. Preto tunajší okresný súd vec mohol v občianskom súdnom konaní
posúdiť len z hľadiska platnosti zabezpečenia záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenkou a v
prejednávanej veci aplikoval spotrebiteľské právo. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo 16.11.2010

vo veci POHOTOVOSŤ, s. r. o. C-76/10, ktoré je prameňom práva a vychádza z účelu právnej úpravy
Smernice č. 93/13, vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť
aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu
k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. Súd aj v prejednávanej veci aplikovalspotrebiteľské právo a v súlade s článkom 4. bod 4. Nariadenia č. 861/2007 vyzval navrhovateľa na
doplnenie návrhu a predloženie listinných dôkazov. V súlade s § 120 Občianskeho súdneho poriadku
si súd bez ohľadu na pasivitu navrhovateľa pripojil spis Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.

10Er/1984/2012 a zistil, že zmenka, ktorá bola priložená k návrhu na začatie konania, bola vystavená
na zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava,
IČO: 35 807 598 pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, ktorej predmetom bolo, čo je súdu známe z
úradnej činnosti, aj poskytovanie úverov, dlžníčke - nepodnikajúcej fyzickej osobe Z. D.. Výška úveru
bola v úverovej zmluve číslo 505800213, uzavretej dňa 30.03.2010, dohodnutá na 250,- eur, výška

poplatku 242,- eur a dlžníčka mala celkovo vrátiť 492,- eur. Podľa § 25 ods. 4 aktuálneho zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského
úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov,
čo je v súdenej veci § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
k 30.03.2010. Táto právna úprava zakazuje splnenie dlhu od spotrebiteľa alebo inej osoby zmenkou
alebo šekom v súvislosti s poskytovaním úveru. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na

zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo v súdenom prípade
predstavuje 75,- eur (30 % z istiny 250,- eur poskytnutého úveru). Navrhovateľ si napriek plneniu vo

výške 287,- eur poskytnutého odporkyňou len na úhradu istiny 114,- eur, nehovoriac o zmenkovom úroku
a úroku, hoci podľa citovaného zákonného ustanovenia má veriteľ zákaz zmenku prijať a povinnosť
kedykoľvek ju na požiadanie vydať dlžníkovi, čo platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo
postúpenia práv zo zmenky. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že pri zmenke ako cennom papieri treba
striktne rozlišovať neplatnosť zmenky (resp. jej jednotlivých častí) pre nesplnenie podmienok (podstatné

náležitosti) podľa zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Sb. od neplatnosti dojednaní o vystavení
a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských právnych vzťahov
pre rozpor s ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úverov.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. V konaní úspešná

odporkyňa nenavrhla prisúdenie náhrady trov konania.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho žiadal zmeniť tak, že jeho návrhu sa v
celom rozsahu vyhovie. Odvolaním napádal rozsudok okresného súdu z dôvodu, že konanie, ktoré
predchádzalo vydaniu rozsudku, má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, v konaní mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a tiež z dôvodu, že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podstata rozsiahleho odvolania navrhovateľa spočívala v tvrdení, že požiadavka okresného súdu
na doplnenie návrhu bola irelevantná, čo vysvetlil v odpovedi na výzvu súdu. V súlade s
konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov je zmenka samostatným abstraktným záväzkom

neakcesorickej povahy a pokiaľ okresný súd sa nezaoberal jednotlivými ustanoveniami zák. č. 191/1950
Sb., odignoroval predmet sporu. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že súd bol v tomto konaní
oprávnenýzúradnejčinnostiskúmať,čiideospotrebiteľskývzťah.Nakoľkosúdvtomtosmereneuviedol
žiadne konkrétne argumenty, je potrebné jeho rozhodnutie považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné.
Skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom v predmetnom

konaní netvrdil, a preto nebol v tomto smere nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd ignoroval ust.
§ 17 zák. č. 191/1950 Sb., z ktorého vyplýva, že odporca nie je vo všeobecnosti oprávnený vznášať
kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Odporca podľa označeného ustanovenia síce môže vzniesť
určité námietky, ale dôkazné bremeno je na ňom. Odporca v prejednávanej veci žiadne námietky
nevzniesol, okresný súd nebol legitimovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 O. s. p. vznášal

námietky voči zmenke za odporcu. Okresný súd v rozpore s označeným ustanovením O. s. p. vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi (úverovou zmluvou, exekučným spisom), ktoré dokazovanie účastníci
sporu nenavrhovali. Ak navrhovateľ v konaní predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, súd
mal rozhodnúť o jeho nárokoch len z tohto ním predloženého dôkazu. Odporca mohol na základe čl. 5
ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky

odmietnuté. Navrhovateľ v súvislosti s právnym posudzovaním zmenky a nárokov z tohto cenného
papieru poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp. zn. 25Cdo/1839/2000,
podľa ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od záväzku, ktorý bol pôvodom
jeho vzniku. Nakoľko zmenkový záväzok je priamy, bezprostredný, nesporný, abstraktný, samostatnýa celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky, súd nemôže od navrhovateľa požadovať, aby
preukázal vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom. Navrhovateľ poukázal i na § 17 zák.
č. 191/1950 Sb. (ktorým sa obsahovo prebral čl. 17 Ženevského dohovoru o jednotnom zmenkovom

zákone), ktorý zakotvuje zásadu zmenkového práva v tom smere, že dlžník zo zmenky v zásade nemôže
vznášať určité námietky následnému majiteľovi zmenky. Navrhovateľ v závere odvolania citoval pasáže
z niektorých rozhodnutí odvolacích súdov (Krajský súd v Prešove, v Banskej Bystrici).

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania navrhovateľa v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. §
219 ods. 1 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny.

Podstata odvolacích námietok navrhovateľa spočíva v tvrdení, že okresný súd nebol oprávnený z
úradnej činnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah z dôvodu, že nárok bol uplatnený na základe
zmenky, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom akcesorickej povahy. Ak navrhovateľ v konaní

predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, súd mal rozhodnúť o jeho nárokoch len z tohto
ním predloženého dôkazu. Súd nemôže vzhľadom na charakter zmenky od navrhovateľa požadovať,
aby preukázal vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom.

Odvolací súd považuje odvolacie námietky navrhovateľa za nedôvodné.

OdvolacísúdpoukazujepredovšetkýmnaspoločnéstanoviskoObčianskoprávnehokolégiaNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 20. októbra 2012 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015
pod č. 93. Z bodu II. tohto stanoviska vyplýva, že ak je vystaviteľom blankozmenky spotrebiteľ, je

možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. Najvyšší súd Slovenskej republiky
v odôvodnení k uvedenému spoločnému stanovisku poukázal, že vo vzťahu k aplikácii Nariadenia
[Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu] možno konštatovať, že toto nekladie žiadne preukážky v možnosti
preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v

slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti
(notoriety)azohľadnenieochranyslabšiehovkonaníčiochranydobrýchmravov.Znariadenianevyplýva
povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ
súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh
zamietne. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako

k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami
týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať
aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj
keď to sám považuje za potrebné. Keďže žalobca v posudzovaných prípadoch nežiadal vydanie
zmenkového platobného rozkazu, tak nariadenie je len procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje,

ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného
dokazovania. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovení Smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj čl. 14 smernice

87/102/EHS. Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovoprávnu doktrínu, že zo zmenky
samotnej ako abstraktného cenného papiera nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa.
Vzhľadom na abstraktnosť cenného papiera žalovaný, pokiaľ je spotrebiteľom, mal by túto skutočnosť
namietať. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu
ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal Najvyšší súd

Slovenskej republiky na rakúsku právnu prax, ako aj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
Pl ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012. Najvyšší súd SR konštatoval, že nemá dôvod odkloniť sa od takýchto
všeobecne akceptovaných výkladových pravidiel členských štátov EÚ. Tu je potrebné tiež akcentovať už
v citovanom českom náleze vyslovené pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie danéprávom, a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho
zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva,
ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou

chránenými právami.

Navrhovateľ uplatnil v danom prípade nárok na základe zmenky, na ktorú sa vzťahuje špeciálny zákon,
Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa konkrétna osoba
(zmenkový dlžník) zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase vyplývajúcom zo zmenky čiastku
zmenkou určenú s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Abstraktnosť
záväzku pritom znamená, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti než
na splnenie formalít, ktoré predpisuje, pričom nie je možné skúmať ani hospodárske dôvody jej vzniku.
Nespornosť záväzku zo zmenky sa prejavuje tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky

na zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať nič iné, než to, že je vlastníkom zmenky.
Nemá dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zo
zmenky vzniká celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode
jej vzniku. Výnimku zo zásady takto zvýšenej nespornosti abstraktnosti zmenkového záväzku tvorí
preukázaná námietka dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu

dlžníka.

Uvedené zásady vyplývajú zo Zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. ako zákona
špeciálneho. Súd však nemôže akceptovať výkon práva účastníka na základe Zmenkového a šekového
zákona, pokiaľ tento účastník výkon práva zneužíva na škodu iného účastníka (spotrebiteľa). Takémuto

výkonu práva súdy nemôžu poskytnúť právnu ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou
chránenými právami.

Povahu špeciálnej úpravy má však aj úprava ochrany spotrebiteľa vyplývajúca jednak z ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj z osobitných špeciálnych zákonov (napr. zákon č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa). Súdy sú povinné z úradnej povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi v súdnom konaní
právnu ochranu tak, ako vyplýva z vnútroštátneho práva a z ustanovení smernice 93/13/EHS. Táto
právna ochrana musí byť spotrebiteľovi poskytnutá aj pri vymáhaní nárokov zo zmenky, ako to vyplýva
aj z citovaného spoločného stanoviska Najvyššieho súdu SR. Ochranu spotrebiteľa akcentuje aj právna
úprava Zákona zmenkového a šekového, keď v znení účinnom do 31.12.2010 umožňovala v striktne

stanovenom rozsahu používať zmenky aj v spotrebiteľských vzťahoch a od 01.01.2011 sa zmenka
v spotrebiteľských vzťahoch používať nemôže, pričom na prejednávané veci je potrebné aplikovať
hmotnoprávnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola v konaní uplatnená zmenka vystavená.

Navrhovateľ si uplatnil žalovaný nárok v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007.

Ide však len o procesný prostriedok pre uplatnenie nároku. Z nariadenia nevyplýva povinnosť súdu
automaticky návrhu vyhovieť. Z čl. 4 bod 4 nariadenia vyplýva možnosť súdu, ak sa pohľadávka zdá
zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo v návrhu na uplatnenie
pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh zamietnuť. Tento postup je možný
aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti,

ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, alebo nedôjde k jeho doplneniu alebo oprave v rámci
určenej lehoty.

Okresný súd v rámci svojej úradnej činnosti zistil pripojením vlastného spisu sp. zn. 10Er/1984/2012,
že zmenka, ktorá bola priložená k návrhu na začatie konania, bola vystavená na zabezpečenie

spotrebiteľského úveru poskytnutého veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava pri výkone
podnikateľskej činnosti dlžníčke, nepodnikajúcej fyzickej osobe Z. D.. Výška úveru bola v úverovej
zmluve č. 505800213, uzavretej dňa 30.03.2010, dohodnutá na 250,- eur, výška poplatku 242,- eur a
dlžníčka mala celkovo vrátiť 492,- eur. Túto skutočnosť navrhovateľ nespochybnil.

Pri takomto zistení, že účastníkom na strane odporcu je spotrebiteľ, bolo povinnosťou okresného súdu
preskúmať uplatnený nárok v zmysle zásad spotrebiteľského práva na ochranu slabšieho účastníka
právneho vzťahu.Podľa názoru krajského súdu bolo povinnosťou navrhovateľa vyplývajúcou z čl. 4 bod 4 nariadenia na
výzvu súdu doplniť alebo opraviť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky o údaje uvedené okresným
súdom v tlačive B (č. l. 37a - 38 spisu), keďže išlo výlučne o skutočnosti a listiny, ktoré súviseli s

poskytnutím ochrany spotrebiteľovi, na ktorú je súd povinný z úradnej povinnosti prihliadať.

Navrhovateľ na výzvu súdu žiadané údaje nedoplnil, boli tak splnené procesné podmienky na
zamietnutie návrhu v zmysle čl. 4 bod 4 nariadenia.

Odvolací súd dodáva okrem vyššie uvedených dôvodov, na základe ktorých sa stotožnil s rozhodnutím
prvostupňového súdu a na základe ktorých napadnutý rozsudok potvrdil, že postup žalobcu pri výkone
práva považuje za rozporný s dobrými mravmi, a preto mu nemôže poskytnúť právnu ochranu. Úlohou
súdu je dosiahnuť spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi (§ 1 O. s. p.). Žalobca je
nástupcom práv zo zmenky po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Súdu je z úradnej činnosti známe,
že už v minulosti táto spoločnosť využívala viaceré nekalé praktiky, pre ktoré jej bola odopretá súdna

ochrana. Postup podľa Nariadenia odvolací súd považuje za vedomé, nečestné a nedobromyseľné
konanie navrhovateľa na škodu odporcu. Obidve spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako aj navrhovateľ
sú prepojené cez spoločného právneho zástupcu spoločnosť Fridrich Paľko, s. r. o. Navrhovateľovi
pretomuselabyťzrejmáspotrebiteľskápovahaúverovejzmluvyzabezpečenejzmenkou.Keďžezmenky
obsahujú priamy odkaz na úverovú zmluvu, musel si byť teda vedomý osobitnej ochrany, ktorá na

spotrebiteľov dopadá. Takýto výkon práva nemôže požívať v právnom štáte právnu ochranu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1

O. s. p. Odporkyňa bola úspešnou účastníčkou odvolacieho konania, trovy odvolacieho konania si však
neuplatnila a z obsahu spisu jej vznik trov nevyplýva. Odvolací súd jej preto náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.