Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/208/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212204762
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3212204762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 6C/310/2012-105 zo dňa 17. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu, zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125 Eur a nemajetkovej ujmy
vo výške 880 eur a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Opätovný návrh žalobcu na prerušenie
konania vyhodnotil súd prvého stupňa ako nedôvodný a tento zamietol. Konštatoval, že obsahovo ide o
totožný návrh, aký už raz žalobca v tejto veci podal, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté. Uviedol, že

Občiansky súdny poriadok neupravuje výslovne postup súdu v prípade podania návrhu na prerušenie
konania s rovnakým obsahom ako ten, o ktorom už bolo v tom istom konaní rozhodnuté, preto súd
prvého stupňa považoval za potrebné o novom návrhu rozhodnúť. O návrhu na prerušenie konania
nerozhodol súd prvého stupňa samostatným uznesením a nevyčkal právoplatnosť rozhodnutia práve
z dôvodu rozhodnutia o predchádzajúcom návrhu na prerušenie konania, pretože odvtedy nedošlo k
žiadnej zmene odôvodňujúcej predpoklad iného rozhodnutia. Aj v prípade, že by mal odvolací súd
iný názor, takáto procesná situácia by bola reparovateľná tak, že by odvolací súd zrušil, resp. zmenil

výrok rozhodnutia o návrhu žalobcu na prerušenie konania a súčasne by zrušil ostatné výroky rozsudku.
Podľa názoru súdu prvého stupňa treba vychádzať zo všeobecných zásad civilného konania, najmä
zo zásady účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konania (§ 6 O.s.p.). V prípade podania ďalšieho
návrhu na prerušenie konania s totožným znením nie je potrebné čakať na právoplatnosť rozhodnutia
a súd sa môže s procesným návrhom vysporiadať v konečnom rozhodnutí, v rozsudku, s tým, že
daný výrok má účinky uznesenia. Žalobca uviedol, že majetková škoda a nemajetková ujma vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp.

zn. 3Er/9/2009 spočívajúcom v tom, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol
súd po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Súd prvého stupňa v zmysle § 115 ods. 1 O.s.p. nariadil
na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 17.02.2014, na ktorom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu. Žalobca doručilsúdu prvého stupňa e-mailom dňa 14.02.2014 o 18:16 hod. žiadosť o zrušenie pojednávania spolu s
návrhom na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu Slovenskej republiky.
Poukázal na to, že o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v tejto veci

právoplatne rozhodol Krajský súd v Trenčíne a v novej námietke zaujatosti žalobca neuvádzal žiadne
nové dôvody na vylúčenie konajúceho sudcu. Z dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi mal súd
prvého stupňa preukázané, že dňa 17.12.2008 podal žalobca ako oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Exekútor požiadal súd
prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 8.1.2009. Exekučný súd vydal dňa

14.01.2009 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Výzvou zo dňa 26.07.2011 vyzval
súd exekútora na predloženie zmluvy o úvere spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami. Zmluvu
o úvere predložil súdu oprávnený dňa 11.08.2011. Uznesením č.k. 3Er/9/2009-37 zo dňa 14.12.2011
exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnený podal odvolanie a
Krajský súd v Trenčíne uznesenie exekučného súdu prvého stupňa potvrdil, takže uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.03.2012.

Za aplikácie § 3 ods. 1 písm. a/, d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, §
15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 písm. a/, b/, c/, d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012 a od 1.1.2013, § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010, § 103, § 104 ods. 2, § 154 ods. 1 O.s.p., dospel

súd prvého stupňa k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Súd najskôr skúmal, či sú splnené podmienky konania aj vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že vo veci
konajúci súd nie je oprávnený skúmať prieťahy v konaní. Právnym základom nároku na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť aj nesprávny úradný postup súdu, pričom tento môže spočívať

aj v zbytočných prieťahoch v konaní. Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody podľa citovaného zákona
na základe nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahoch v konaní, je podľa názoru
súdu prvého stupňa daná právomoc a príslušnosť okresného súdu tento nárok vecne posúdiť, prejednať
a rozhodnúť o ňom. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia vyporiadal s námietkami
žalovaného o procesných nedostatkoch žaloby a o jej zmätočnosti. Poukázal na to, že žalobca nárok na

náhradu škody skutkovo vymedzil a nie je potrebné, aby ho aj právne posúdil. Žalobca nárok v zásade
vyvodzoval z toho, že neskorým rozhodnutím súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, či už v
dôsledku nedodržania 15-dňovej zákonnej lehoty, alebo v dôsledku iných prieťahov v konaní. Žalovaný
v konaní vzniesol námietku premlčania. K tejto námietke premlčania súd prvého stupňa uviedol, že

nemal k dispozícii listinné dôkazy na zistenie dátumu, kedy sa žalobca dozvedel o ním tvrdenom
omeškaní súdu a o škode. Súd prvého stupňa súhlasil so žalobcom v tom, že o omeškaní súdu sa mohol
dozvedieť doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na zistenie neexistencie prieťahov v
konaní nepovažoval súd prvého stupňa za potrebné zisťovať dátum doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie žalobcovi. Námietku žalovaného o nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku

vyhodnotil súd prvého stupňa ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu prvého stupňa ide v tomto prípade
o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je odstraniteľný a ktorý bol v konaní odstránený tým, že v
priebehu konania uplynulo od prijatia žiadosti ministerstvo do dňa rozhodnutia súdu viac ako 6 mesiacov
a ministerstvo v tejto lehote nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojilo. Pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia. Z uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok žalobcu je

uplatnený pre nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v exekučnom konaní. Vykonaným
dokazovaním dospel súd prvého stupňa k záveru, že v exekučnom konaní nedošlo k žalobcom tvrdeným
prieťahom. Exekučný poriadok v § 44 ods. 2 v čase začatia exekučného konania stanovoval 15-dňovú
lehotu iba pre udelenie poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom. Lehota stanovená v § 44 ods. 2 Ex. poriadku plynula od doručenia žiadosti o udelenie
poverenianavykonanieexekúcie,nieodpodanianávrhunavykonanieexekúcieusúdnehoexekútora.V
danomprípadesúdnyexekútordoručilžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieexekučnému
súdu dňa 08.01.2009 a exekučný súd vydal poverenie dňa 14.01.2009, teda v rámci 15-dňovej zákonnej
lehoty. Konaním súdu nedošlo ani k porušeniu zákonom stanovenej lehoty ani k prieťahom v konaní. K

porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, práva, aby jeho vec bola v primeranej lehote prejednaná a
rozhodnutá nedošlo. Súd prvého stupňa konštatoval, že vecný základ nároku žalobcu bol nedôvodný,
nezistil nesprávny úradný postup exekučného súdu a preto vyslovil, že je bezpredmetné zaoberať sa
vznikom škody, jej výškou a príčinnou súvislosťou medzi postupom súdu a škodou žalobcu. Poukázalna to, že žalobca vôbec nepreukázal vznik škody, jej výšku a ani príčinnú súvislosť medzi postupom
súdu a údajnou škodou žalobcu. K výške majetkovej škody žalobca nepredložil ani nenavrhol žiadne
relevantné dôkazy. Táto nevyplýva ani z pripojeného exekučného spisu. Žalobca uplatňoval nárok v

časti majetkovej škody paušálnou sumou bez uvedenia spôsobu jednotlivých zložiek tejto paušálnej
sumy a bez akýchkoľvek dôkazov o správnosti takéhoto určenia paušálnej sumy. Takéto paušalizovanie
výšky škody nie je možné akceptovať, v zmysle zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom
paušálne sumy uvádzané žalobcom nie sú ani skutočnou škodou ani ušlým ziskom, Neobstojí tvrdenie
žalobcu, že skutočnú škodu nie je možné vyčísliť, resp. je to možné len s nepomernými ťažkosťami.

Ak má byť žalovaný zaviazaný na náhradu škody, musí byť výška tejto škody presne vyčíslená. Súd
prvého stupňa tiež konštatoval, že žalobcovi nemohol priznať ani náhradu nemajetkovej ujmy jednak z
dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by samotné konštatovanie porušenia jeho práv nebolo dostatočným
zadosťučinením, a najmä preto, že žalobca nepreukázal ani nemajetkovú ujmu. Ani v tomto prípade
neobstojí paušalizovaná náhrada. Zdôraznil, že pokiaľ žalovaný namietal nepreukázanie nároku žalobcu
aj z dôvodu nepreukázania skutočností uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení od

01.01.2013, toto ustanovenie nemožno v danej veci aplikovať, keďže žalobca uplatnil svoj nárok skôr,
ako toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení zaoberal znaleckým
posudkom č. 1/2013 vypracovaný znalcom J.., ktorý žalobca založil do konania v obdobnej veci
(sp.zn.6C/109/2012). Súd prvého stupňa uvedený znalecký posudok oboznámil v tomto konaní, hoci
žalobca nepredložil jeho kópiu, naopak v liste zo dňa 02.09.2013 výslovne uviedol, že v každom konaní

predloží podrobnú právnu argumentáciu založenú na tomto posudku. V tomto konaní tak žalobca
neurobil. Tento posudok však nie je dôkazom, ktorý by mal význam v prejednávanej veci. Ide o znalecký
posudok vypracovaný znalcom z odboru právnych vzťahov k cudzine, odvetvia európskeho práva za
účelom zistenia, či je právom Európskej únie zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou
stranou je spotrebiteľ, boli rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom

konaní. Podľa názoru súdu prvého stupňa bez ohľadu na posúdenie tejto otázky nemá akákoľvek
odpoveď na ňu význam pre toto konanie, pretože nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v
exekučnom konaní možno objektívne zistiť iba dôkazom, ktorým je oboznámenie exekučného spisu. Pri
posudzovaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu totiž nešlo o otázku, či právo Európskej
únie vo všeobecnosti obsahuje výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, ale

o posúdenie konkrétnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky a na jej základe vydaného rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu v konkrétnom prípade, a najmä posúdenie prijateľnosti rozhodcovskej
zmluvy/doložky v zmluve, ako aj o posúdenie plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom vo vzťahu
k jeho súladu s dobrými mravmi a ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na tieto aspekty
treba postup exekučného súdu považovať za správny. Za nadbytočné považoval súd prvého stupňa

vykonanie dokazovania výsluchom svedkov ako osôb pôsobiacich na súde vo vzťahu k nesprávnemu
úradnému postupu súdu z dôvodu, že jediným objektívnym dôkazom o prípadných prieťahoch v konaní,
resp. o inom nesprávnom úradnom postupe súdu a o prípadnom nezákonnom rozhodnutí môže byť
iba exekučný spis, z ktorého sú zrejme všetky úkony a rozhodnutia súdu v danej veci, ako aj dĺžka
konania a čas vykonávania jednotlivých úkonov. Súd prvého stupňa vyslovil, že nebol dôvod vo veci

rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože žaloba nebola dôvodná už v samotnom právnom základe.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1, 2 O.s.p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.

h/ O.s.p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti.

Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu
listiny spájané s označenými dôvodmi. Ak tak súd prvého stupňa spravil, odňal tým žalobcovi jeho
právo na konanie pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval za nestranného.
Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom na naplnenie podmienokspravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je v občianskom
súdnom konaní zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho

zaujatosť (§ 12 - 16 O.s.p., I. ÚS 27/98). Nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný
sudca“ (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, III. ÚS 16/2000). Neobstojí názor krajského
súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre
porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského

súdu. Za týchto okolnosti nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom
vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Za danej procesnej situácie ústne pojednávanie nebolo neodkladným úkonom.
Konečné rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a toto odvolanie žalobcu podáva.

V čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania. Správanie súdu prvého stupňa, kedy predbehol vydaním konečného rozhodnutia
účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti
sudcu, zakladá porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a marí jeho možnosť konať pred súdom.
Žalobca taktiež poukázal na to, že nemal možnosť vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých

súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých
založil toto rozhodnutie. Tým došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na
súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Koncepcia spravodlivého súdneho
konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť
dôkazy nevyhnutné pre úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými

dôkazmi alebo stanoviskami, k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Žalobca ako
strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a
sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci
nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, jeho právo na kontradiktórny súdny proces tým
bolo porušené. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal

dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či
šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené
v exekučnom spise, pretože vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Dôvodil, že
pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe
v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Namiesto

toho, súd prvého stupňa bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého
obsah a rozsah si určil sám a následne vo veci meritórne rozhodol ignorujúc § 153b O.s.p. S poukazom
na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods.1 O.s.p.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez
nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa

§ 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvého stupňa, považoval návrh žalobcu na prerušenie konania,
ktorý bol súd prvého stupňa doručený 14.02.2014 za nedôvodný. Porovnaním obsahu návrhu žalobcu

na prerušenie konania zo dňa 20.06.2013 (prvého vo veci) a návrhu žalobcu na prerušenie konania zo
dňa 14.02.2014 (druhého vo veci) odvolací súd zistil, že ide o totožné návrhy z istých dôvodov. K návrhu
o prerušenie konania zo dňa 14.02.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu pripojil ústavnú
sťažnosť, ktorou odôvodňoval zrušenie pojednávania a prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.b/ O.s.p. a podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Vzhľadom na právnu skutočnosť, že o totožnom návrhu
žalobcu na prerušenie konania zo dňa 20.06.2013 bolo v danej veci už právoplatne rozhodnuté a v čase
rozhodovania o návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 14.02.2014 z dôvodu konania o ústavnej

sťažnosti žalobcu pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky o
ústavnej sťažnosti žalobcu zo dňa 13.12.2012 rozhodol uznesením č.k. III. ÚS 293/2013-12 zo dňa
02.07.2013 tak, že sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu, je nepochybné, že dňa
17.02.2014 žalobcom tvrdený dôvod na prerušenie konania podľa citovaného ustanovenia neexistoval.
Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh na prerušenie konania zo dňa 14.02.2014 zamietol.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku žalobu zamietol

a žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie a bránenie práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal z dôvodu, že žalovaný podľa § 151
ods. 1 O.s.p. trovy konania nevyčíslil a z obsahu spisu žalovanému žiadne trovy nevyplývajú. Svoje
rozhodnutie súd prvého stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2
O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje

správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm.
a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacie dôvody posudzoval odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Žalobcom
namietané vady konania vymedzené v § 221 ods. 1 písm. f/ a g/ O.s.p. sú vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto

odvolací súd posudzoval či postupom súdu prvého stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať
pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a vo veci rozhodoval
vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.).

V ustanovení § 14 O.s.p. sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca

je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne
obmedzuje len na rozhodovanie vylúčeného sudcu, nakoľko rozhodovacia činnosť ostatných sudcov
tohto okresného súdu nie je v tejto veci daná. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. g/ O.s.p. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom viazaný tým,

čiprípadneotázkuzaujatostisudcuposúdileštepredvydanímnapadnutéhorozhodnutianadriadenýsúd
(§ 16 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že prejednávaná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie
sudcovi Okresného súdu Bánovce nad Bebravou JUDr. Radoslavovi Svitanovi, PhD. Krajský súd v
Trenčíne ako nadriadený súd uznesením č.k. 4NcC/457/2012-15 zo dňa 19.10.2012 rozhodol, že sudca
JUDr. Radoslav Svitana, PhD. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Odvolací súd

skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu dospel k záveru, že na strane
zákonného sudcu nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ho v zmysle § 14 a nasl. O.s.p. vylučovala
z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na pomer k veci a na pomer k účastníkom konania. Z
obsahu spisu vyplýva, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou sp.zn.
3Er/9/2009 nebol JUDr. Radoslav Svitana, PhD. zákonným sudcom. Odvolací súd v konaní nezistil z

hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. žiadne skutočnosti predstavujúce dôvod na vylúčenie tohto sudcu a takýto
vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov žalobcu. Dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti namietaného
sudcunemôžubyťaniúvahyžalobcuzaloženénaskutočnosti,že súd prvéhostupňasvojimnelegálnym
konaním(nesprávnymúradnýmpostupom)zapríčinilvznikškodynastranežalobcu,lebotátoskutočnosť
sama o sebe nevypovedá nič o vzťahu namietaného sudcu k účastníkom a k prejednávanej veci a

nemožno z nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť jeho nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov
odvolací súd vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať

došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto
pojmové znaky musia byť splnené súčasne. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd
preskúmal splnenie podmienok na postup súdu prvého stupňa v konaní podľa § 114 ods. 1, 2, § 120
ods. 4, § 101 ods. 2 a § 123 O.s.p.

Podľa § 114 ods. 2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov
podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Procesnou povinnosť súdu je pripraviť pojednávanie tak, aby ochrana práv účastníka bola rýchla a
účinná a aby sa rozhodlo spravidla na jedinom pojednávaní. Súd musí procesné úkony vykonávať

tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práva účastníka na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Prípravou pojednávania podľa § 114 O.s.p. treba rozumieť všetku činnosť sudcu (predsedu
senátu) od začiatku konania na súde až do začatia pojednávania vo veci. K procesným úkonom, ktoré
je súd povinný vykonať podľa § 114 ods. 2 O.s.p. patrí doručenie návrhu na začatie konania (žaloby)
spolu s prílohami odporcovi (žalovanému) do vlastných rúk na vyjadrenie s uvedením rozhodujúcich

skutočností na svoju obranu a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva, prípadne na predloženie
listiny, v súdom určenej lehote. Občiansky súdny poriadok lehotu na vyjadrenie neurčuje, ide o tzv.
sudcovskú lehotu, ktorú možno v odôvodnených prípadoch z vážnych dôvodov predĺžiť. V rámci prípravy
pojednávania vykoná súd poučenie všetkých účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p., vrátane tých,
ktorí sú zastúpení v konaní právnym zástupcom. Ide prejav koncentračnej zásady a zásady neúplnej

apelácie civilného procesu. Ak žalovaný splní povinnosť a k žalobe a k prílohám sa vyjadrí v lehote
určenej súdom, súd toto vyjadrenie bez zbytočného odkladu odošle žalobcovi.

Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvého stupňa konštatuje, že postup tohto súdu zodpovedá
všetkým stanoveným procesným podmienkam prípravy pojednávania podľa § 114 ods. 2 O.s.p. Súd

prvého stupňa dňa 18.12.2012 doručil žalobu žalovanému spolu s výzvou, aby sa žalovaný k žalobe
vyjadril v lehote 15 dní. Vyjadrenie žalovaného došlo súdu prvého stupňa dňa 21.02.2013. Poučenie
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. vrátane poučenia podľa § 14 ods. 1, § 30, § 119, § 147a, § 151 ods. 1
O.s.p. vykonal súd prvého stupňa uznesením zo dňa 31.10.2012 a výzvou zo dňa 28.11.2012. Na deň
26.6.2013 nariadil súd prvého stupňa v právnej veci pojednávanie. Spolu s predvolaním na pojednávanie

súd prvého stupňa opätovne doručil žalobcovi, právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému poučenie
účastníka konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a právnemu zástupcovi žalobcu odoslal vyjadrenie
žalovaného k žalobe. Právny zástupca žalobcu a žalovaný prevzali doručované písomnosti súdu dňa
14.03.2013. Dňa 21.06.2013 o 19:16 hod. bol súdu prvého stupňa doručený návrh právneho zástupcu
žalobcu na zrušenie pojednávania spolu s návrhom na prerušenie konania. Dňa 24.06.2013 oznámil

súd prvého stupňa právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému zrušenie nariadeného pojednávania z
dôvodu potreby rozhodnutia o návrhu žalobcu na prerušenie konania. Dňa 26.07.2013 bol žalovanému
doručený návrh na prerušenie konania, ku ktorému sa nevyjadril. Súd prvého stupňa uznesením č.k.
6C/310/2012-69 zo dňa 11.09.2013 návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Žalovanému doručil
súd prvého stupňa na vyjadrenie znalecký posudok č. 1/2013. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na

prerušenie konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. O odvolaní žalobcu proti vydanému
uzneseniu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 5Co/352/2013-90 zo dňa 11.12.2013,
ktorým uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Na deň 17.02.2014 nariadil súd prvého stupňa vo
veci pojednávanie, v doručenom predvolaní na pojednávanie vykonal súd prvého stupňa opätovne
poučenie účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Právny zástupca žalobcu dňa 14.02.2014 o 18:16 hod.

doručil súdu prvého stupňa návrh na zrušenie pojednávania spolu s návrhom na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej žiadosti spolu s ústavnou
sťažnosťou. Žalovaný, ktorý sa z neúčasti ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania, odkázal na
svoje písomné vyjadrenie vo veci. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pri vyššie opísanom
procesnom postupe splnil a mal dňa 17.02.2014 splnené všetky procesné povinnosti a podmienky na

prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného namietal, že nemal možnosť
vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosťvyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie, nebol oboznámený
s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na

kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre
úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami,
k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.

Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť

sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré uviedol a navrhol žalovaný v písomnom vyjadrení.
Vyjadreniežalovanéhospoluspripojenýmiprílohamikvyjadreniumalprávnyzástupcavosvojejfaktickej
dispozícii od 14.03.2013 pred začiatkom pojednávania vo veci samej dňa 26.06.2013. V tomto smere
tvrdenie žalobcu nie je pravdivé.

Na prejednanie veci nariadil súd prvého stupňa pojednávanie podľa § 115 ods. 1 O.s.p. pri zachovaní

lehoty podľa § 115 ods. 2 O.s.p. po splnení procesných povinností podľa § 114 ods. 2 O.s.p. Súd
prvého stupňa vec prejednal a rozhodol bez účasti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu
postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Na strane právneho zástupcu žalobcu absentoval dôležitý dôvod,
pre ktorý by bol súd prvého stupňa povinný pojednávanie dňa 17.02.2014 zrušiť alebo odročiť. Z
doručenky súdneho doručovateľa vyplýva, že právny zástupca žalobcu prevzal uznesenie Krajského

súdu v Trenčíne o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci dňa 08.11.2012.
Toto vykonateľné uznesenie je v ďalších štádiách konania pre súd prvého stupňa záväzné a súd prvého
stupňa bol povinný v prejednávanej veci ďalej konať v súlade so svojou povinnosťou podľa § 1 ods.
1 O.s.p. aj napriek tomu, že žalobca podal ústavnú sťažnosť. K odkladu vykonateľnosti sťažnosťou
napadnutého uznesenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nedošlo. Odvolací súd

z úradnej činnosti zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky o sťažnosti žalobcu rozhodol uznesením
č.k. III. ÚS 293/2013-12 zo dňa 02.07.2013 tak, že sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci
ústavného súdu podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 25 ods. 1, 2 zákona č.
38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (zákon o ústavnom súde). V čase nariadeného pojednávaní vo

veci dňa 17.02.2014 na strane žalobcu a ani jeho právneho zástupcu neexistoval dôvod na
zrušenie pojednávania a prerušenie konania, ktoré žalobca navrhol z tých istých dôvodov. Ustanovenie
§ 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania alebo
jeho právneho zástupcu v prípade splnenia podmienok, ktoré spočívajú v tom, že účastník konania
alebo jeho právny zástupca bol na pojednávanie riadne predvolaný so zachovaním 5-dňovej lehoty na

prípravu pojednávania (§ 115 ods. 2 O.s.p.) a tento účastník konania alebo jeho právny zástupca včas
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Tento dôležitý dôvod, pre povahu ktorého sa
nemôže pojednávania sa musí týkať predovšetkým jeho osoby a mal by sa vyznačovať určitou mierou
nepredvídateľnosti, mal by byť závažný a svojím rozsahom alebo z iných dôvodov by mal obsahovať
dôvodenýznakospravedlnosti.Dôležitosťdôvodutrebahodnotiťkuvšetkýmokolnostiamkonkrétnejveci

aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti. Novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom
č. 388/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2012 zaviedla obligatórne náležitosti návrhu na odročenie
pojednávania. Návrh právneho zástupcu žalobcu tieto obligatórne náležitosti neobsahuje. Odvolací
súd konštatuje, že z obsahu predmetného návrhu nevyplýva žiadny dôležitý dôvod neúčasti právneho
zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 17.02.2014. Za daného procesného stavu súd prvého stupňa

nariadením pojednávania na prejednanie veci samej na deň 17.02.2014 umožnil sporovým stranám
zúčastniť sa prejednania veci vrátane možnosti označiť rozhodné skutočnosti a dôkazy, vyjadriť ku
všetkýmdôkazom,ktorésavykonali(§123O.s.p.),vykonaťzhrnutienávrhovavyjadriťsakdokazovaniu
i k právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.). Odvolací súd preskúmaním postupu súdu prvého stupňa, s
prihliadnutím na všetky okolnosti veci, vyhodnotil postup tohto súdu ako správny, keď mal preukázané,

žesúdprvéhostupňamalpreprejednanievecivneprítomnostiprávnehozástupcužalobcuažalovaného
splnené všetky podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Zo skutočností a postupov súdu prvého stupňa v
konaní vyplýva, že právo žalobcu na kontradiktórnosť súdneho procesu nebolo porušené. Prejednaním
veci v neprítomnosti účastníkov konania súd prvého stupňa neodňal účastníkom konania možnosť konať
pred súdom. Odvolaciu námietku žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom postupom súdu prvého

stupňa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v konaní nesplnil dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods.
1 O.s.p. V sporových konaniach, ako je aj v danej veci, sa nesplnenie dôkaznej povinnosti prejaví vnepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol. Dôkazné
bremeno je procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní
budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Povinnosť tvrdenia

a dôkazná povinnosť závisí od účastníkov konania, ktorí tým vymedzujú predmet dokazovania, teda to
čo má byť preukázané. Na preukázanie skutočností, ohľadom ktorých má účastník konania dôkazné
bremeno slúži dôkaz, dôkazný prostriedok realizovaný v procese dokazovania. Vymedzenie okruhu
skutočností, ktoré musí účastník uviesť a následne preukázať závisí od hypotézy hmotnoprávnej normy
upravujúcej sporný vzťah medzi účastníkmi. Táto norma zároveň určuje rozsah dôkaznej povinnosti a

dôkazného bremena. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter
objektívnej zodpovednosti, ktorej podmienkami sú : výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej
moci, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinná súvislosť medzi nimi. Tieto
podmienky musí preukázať poškodený, ktorý znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú
objektívnu zodpovednosť štátu.

Právne vzťahy, z ktorých žalobca odvodzoval nároky uplatnené žalobou sú upravené zákonom č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (účinnosť 1. júla 2004, zmena vykonaná zákonom č. 215/2007 Z.z. s účinnosťou
od 1. septembrom 2007, zmena vykonaná zákonom č. 477/2008 Z.z. a zákonom č. 517/2008
Z.z. s účinnosťou od 1. januárom 2009, zmena vykonaná zákonom č.508/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.

januárom 2011, zmena vykonaná zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013) v znení do
31.12.2012.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. predstavuje existencia nesprávneho
úradného postupu pri výkone verejnej moci orgánom verejnej moci hypotézu právnej normy. Pokiaľ
nesprávny úradný postup existuje nastupuje dispozícia právnej normy predstavujúca zodpovednosť
štátu ako zodpovednostného subjektu za škodu, ktorá predstavuje právny následok nesprávneho
úradného postupu v podobe sankcie. Dôkazná povinnosť žalobcu spočívala v preukázaní nesprávneho

úradného postupu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní sp.zn. 3Er/9/2009. Nesprávny
úradný postup žalobca charakterizoval ako nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok. Na preukázanie nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia
exekučným súdom v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov

žalobca navrhoval ako dôkaz súdny spis exekučného súdu vedeného medzi oprávneným - žalobcom
a povinným O. I. pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 3740448 (EX 12009/2008).V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi exekučným súdom zákonnej lehote, v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov, je nesprávnym úradným postupom podľa právoplatného rozhodnutia vydaného v inom konaní

(sťažnosť u predsedu súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, disciplinárne konanie, konanie pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky, konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva). Žalobca
nepreukázal, že prieťahy, o ktorých bolo v inom konaní rozhodnuté, sú neodôvodnené, boli podstatnou
a rozhodujúcou príčinou vzniku škody žalobcu v exekučnom konaní z dôvodu, že jeho pohľadávka sa
stala nevymáhateľnou a nevykonateľnou. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že exekučný súd vydal

súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote a v exekučnej veci
nedošlo k žiadnym prieťahom v konaní.

Odvolacie dôvody prezentované žalobcom v odvolaní nemajú oporu v zistenom skutkovom stave ani
v právnom posúdení veci súdom prvého stupňa. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní pred
súdom prvého stupňa nebol zistený nesprávny úradný postup a ani existencia nezákonného rozhodnutia

exekučného súdu.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s posúdením a hodnotením listinného dôkazu, znaleckého
posudku č. 1/2013 vypracovaného znalcom doc. Y.. L.. T. U., L.. Za splnenia všetkých procesných
povinností, ktoré vykonal súd prvého stupňa v súlade s príslušnými ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku o konaní, prejednaní a rozhodnutí veci, keď účastníkov riadne poučil o možnosti označiť a
predkladať dôkazy a na pojednávaní dňa 17.02.2014 vyhlásil dokazovanie za skončené, odvolací súd
v súlade s § 213 ods. 5 O.s.p. nezistil dôvody na doplnenie dokazovania, pre ktoré nebol daný právny
základ žalobcom uplatnených nárokov.

Odvolací súd poukazuje na to, že niektoré odvolacieho dôvody sa vôbec netýkajú prejednávanej veci,
tvrdeniažalobcunezodpovedajúskutočnémustavuveciavovzťahukprejednávanejvecisúnepravdivé.
Je zrejmé, že obsah podaného odvolania vyhotovil právny zástupca žalobcu tak, aby obsiahol odvolacie
dôvodytakmervovšetkýchprípadoch,vktorýchžalobcauplatnilprotižalovanémunasúdochSlovenskej
republiky svoje nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003

Z.z. Uvedené sa prejavuje predovšetkým v námietkach proti procesnému postupu súdu prvého stupňa,
keď žalobca napríklad na jednej strane tvrdí, že súd rozhodol bez pojednávania a na druhej strane
tvrdí, že pre nariadenie pojednávania vo veci samej nemal súd splnené základné povinnosti a zákonné
podmienky, nepravdivé sú aj tvrdenia dodržania povinnosti súdu prvého stupňa podľa § 123 O.s.p. Súd
prvého stupňa mal v konaní k dispozícii znalecký posudok č. 1/2013, o ktorom žalobca v odvolaní tvrdil,

že tento hodlal predložiť ako dôkaz o výške majetkovej škody. Z tohto pohľadu sa obsah odvolania javí
bez znalosti konkrétnej procesnej situácie v postupe súdu prvého stupňa v danej veci.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods.1
O.s.p. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Žalovaný

trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.