Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2013

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 5C/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212204535
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2013:3212204535.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko,
s. r. o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu

2 933,08 eur z titulu majetkovej škody a sumu 586,62 eur z titulu nemajetkovej ujmy a náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému A. X.i, nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu voči
nemu vznikla zo zmluvy o úvere č. 300200010. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Bánovce nad
Bebravou (ďalej aj len "exekučný súd") o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou
exekučného súdu bolo rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní od jej doručenia súdu.
Exekučný súd rozhodol o žiadosti až dňa 19.09.2011, pričom konanie začalo dňa 06.04.2011. K

rozhodnutiu o žiadosti tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu bola žalobcovi spôsobená majetková škoda a aj nemajetková ujma. Nesprávny
úradný postup spočíva v nevydaní rozhodnutia exekučného súdu v zákonom stanovenej lehote, resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok, t. j. v preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), keď súd bez legálnych
predpokladovzaložilsvojuprávomocazrealizovalúplnýjudiciálnyproceszahŕňajúcizistenieskutkového
stavu veci a postavil sa do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu

metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Majetková škoda
predstavuje náhradu istiny a príslušenstva, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu
založenéhozmluvouoúvere,pretožeexistenciourozsudkurozhodcovskéhosúdujevytvorenáprekážka
právoplatne rozhodnutej veci. Tento stav vyvolal exekučný súd svojím nelegálnym postupom, keď
vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu. Samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, a preto si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávny
úradný postup exekučného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má
za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Náhradu nemajetkovej
ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov azákladných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu
v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala

u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila

hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 20 % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom, a to za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia

pohľadávky cestou exekúcie.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a žiadala žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a zaviazať
žalobcu, aby jej nahradil trovy konania. Poukázala na to, že v žalobe nie sú uvedené relevantné
údaje týkajúce sa exekučnej veci (spisová značka, dátumy a pod.) a nie je ani jasný titul uplatneného

nároku, keď žalobca namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, no uvádza aj rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného
rozhodnutia. Podľa žalovanej všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu a
toto právo má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Podľa žalovanej nárok na súde bol uplatnený
predčasne, keďže neuplynulo 6 mesiacov od prijatia žiadosti žalobcu na predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody. Okrem toho žiadosti žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody žalobca nedoplnil o žiadané informácie týkajúce sa výšky škody, kedy sa o škode dozvedel, či
podával sťažnosti na prieťahy, neposkytol žiadnu súčinnosť a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, a preto nárok žalobcu nepovažuje žalovaná za predbežne
prerokovaný. Pokiaľ mal nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, tak takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom,
pretože našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Zákonnosť alebo nezákonnosť
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nemožno posudzovať v tomto konaní. Lehota
15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 (v znení

účinnom od 01.01.2003) žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané
v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný
nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Žalobca nepreukázal vznik a ani výšku

materiálnej škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytovať jej
náhradavpeniazoch.Napokonžalovanápoukázalanaaspektdobrýchmravov.Podľažalovanejžalobca
je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu
malavzniknúťpráveprispornejanegatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu,považuježalovaná

jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili. Žalovaná svoju
neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Žalobca menej ako 24
hodín pred pojednávaním doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že v určenom

čase boli vytýčené pojednávania tých istých účastníkov na Okresnom súde Nitra a klient trvá na účasti
splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu. Súd vyhodnotil dôvody žiadosti žalobcu na odročenie
pojednávania za nepreukázané, za nie dôležité a žiadosť o odročenie nespĺňala náležitosti v zmysle §
119 O. s. p. Žalobca sa rozhodne nemohol dozvedieť o dôvode na odročenie pojednávania menej ako 24
hodín pred pojednávaním, keďže predvolanie na iné pojednávanie mu muselo byť doručené skôr (§ 115

ods. O. s. p.). Čiže žalobca jednoznačne dôvod odročenia pojednávania neoznámil súdu bezodkladne
a neuviedol ani, kedy sa o dôvode odročenia dozvedel. Okrem toho obsahom základného práva
zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieťakejkoľvek žiadosti na odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v
tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie
"dôležitého dôvodu" na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Dôležitým dôvodom pre

odročenie pojednávania pred súdom môže byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu
účastníka konania za predpokladu, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného
zástupcu. V danom prípade možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu,
prípadne zvolený advokát splnomocnil substitúta. Z činnosti súdu je známe, že žalobcu v rôznych
veciach zastupovali a zastupujú aj iní advokáti, pričom aj v samotnom exekučnom konaní žalobcu ako

oprávneného zastupovala iná advokátska kancelária, ktorá tak musí mať vedomosť o exekučnej veci, z
ktorej mal žalobcovi vzniknúť uplatnený nárok na náhradu škody. Okrem toho za zvoleného právneho
zástupcu žalobcu môžu konať dvaja advokáti a štyria koncipienti (podľa webového sídla Slovenskej
advokátskej komory), čiže žalobca mohol byť riadne zastúpený tou istou advokátskou kanceláriou
na pojednávaniach oboch súdov. Z uvedených dôvodov považoval súd žiadosť žalobcu o odročenie
pojednávania za nedôvodnú a vo veci pojednával v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov. V tejto

súvislosti súd poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/77/2002,
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/16/2001 a Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/1998.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní

účastníkovaspisuOkresnéhosúdBánovcenadBebravouspis.zn.4Er/494/2011.Súdujezjehočinnosti
známe, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstve
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo) aj v tejto veci. Žiadosti navrhovateľ podával
v dňoch 23.04.2012, 25.05.2012 a 25.09.2012. Kópie podaných žiadostí sú zaevidované na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou pod spis. zn. Spr/843/2012.

Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Dňa 06.04.2011 podal žalobca ako oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so
sídlom v Bratislave. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu Rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu voči povinnému A. X.Ž.. Exekučné konanie bolo vedené u súdneho

exekútora pod spis. zn. EX 5403/11 a na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spis. zn.
4Er/494/2011. Exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
06.05.2011. Uznesením č. k. 4Er/494/2011 - 12 zo dňa 31.08.2011 zamietol tunajší súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený a odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2011.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012;
ďalej len "zákon") štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.Podľa § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo

iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c), d) zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím

najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa§104ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuakideonedostatokpodmienkykonania,ktorýmožno
odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmievydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť,
konanie zastaví.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Súd zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto ju zamietol. Súd najskôr skúmal, či sú splnené podmienky konania. Žalovaná namietala, že vo

veci konajúci súd nie je oprávnený skúmať prieťahy v konaní. S týmto názorom sa súd nestotožnil
a je toho názoru, že je daná jeho právomoc vo veci konať. Vo veciach náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. sú oprávnené konať okresné súdy. Právnym základom nároku na náhradu škody
podľa citovaného zákonného ustanovenia môže byť aj nezákonné rozhodnutie a aj nesprávny úradný
postup súdu, pričom tento môže spočívať aj v nerozhodnutí súdu v zákonnej lehote alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní. Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody podľa citovaného zákona na základe

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v nerozhodnutí súdu v zákonnej lehote, je tak
daná právomoc a príslušnosť okresného súdu tento nárok vecne posúdiť, prejednať a rozhodnúť o
ňom. Jednou z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo
nesprávnym úradným postupom, je predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 15 zákona. V tejto

veci žalobca podal žalobný návrh skôr, než uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ministerstvom. Čiže v čase začatia konania
nebola splnená podmienka na podanie žaloby, keďže od prijatia žiadosti ministerstvom do podania
žaloby neuplynula lehota 6 mesiacov. Ministerstvo však nárok navrhovateľa do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr, než súd vo veci rozhodol. Námietku

žalovaného o nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku vyhodnotil súd ako nedôvodnú.
Podľa názoru súdu ide v tomto prípade o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je odstrániteľný,
a ktorý v konaní bol odstránený tým, že v priebehu konania uplynulo od prijatia žiadosti ministerstvom
do dňa rozhodnutia súdu viac ako 6 mesiacov a ministerstvo v tejto lehote nárok žalobcu na náhradu
škody neuspokojilo. Tým bola splnená podmienka, aby súd mohol vo veci konať a o predmete sporu

vecne rozhodnúť, pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V tomto nebolo
potrebné vykonávať ani dokazovanie oboznámením spisu ministerstva k predbežnému prerokovaniu
nároku žalobcu na náhradu škody a tento dôkaz ako nadbytočný súd ani nevykonal. Skutočnosť, že
žalobca žiadosť podal, nebola sporná a vyplýva aj zo samotnej žiadosti žalobcu, ktorá je opatrená
podacou pečiatkou ministerstva, a ktorej kópia je na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou založená v

spisepodspis.zn.Spr/843/2012.Taktiežnietdôvodvykonávaťtakýtodôkazzaúčelomzisteniauplynutia
času a ani za účelom zisťovania, či bol nárok žalobcu uspokojený, keď už z vyjadrenia žalovanej
vyplýva, že nebol. Pokiaľ žalovaný namietal procesné nedostatky žaloby, tak je pravdou, že žaloba
mala nedostatky, no nie také, aby odôvodňovali postup súdu podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Žalobca
uviedol v žalobe rozhodujúce skutočnosti a z označenia veci bolo možné zistiť, z ktorej konkrétnej

exekučnej veci svoj nárok odvodzuje. Taktiež nebolo potrebné predkladať listiny z exekučného spisu,
keďže tento je spisom tunajšieho súdu a všetky relevantné skutočnosti možno z neho zistiť. Námietka
žalovanej, že žaloba je zmätočná v tom, či žalobca svoj nárok odvodzuje od nesprávneho úradného
postupu alebo aj z nezákonného rozhodnutia, je neopodstatnená. Žalobca svoj nárok na náhradu škody
skutkovo zdôvodnil a nie je potrebné, aby ho aj právne posúdil. Žalobca svoj nárok vo svojom základe

zdôvodňoval nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Tento mal spočívať v nerozhodnutí
o žiadosti o udelenie poverenia v lehote stanovenej Exekučným poriadkom a v postupe exekučného
súdu,ktoréhovýsledkombolorozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,keďpodľažalobcu
súd neoprávnene skúmal predložený exekučný titul. Z uvedeného dospel súd k záveru, že nárok
žalobcu je uplatnený tak pre nesprávny úradný postup - nerozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia

v exekučnom konaní v zákonnej lehote, ako aj pre nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia, hoc zamietnutie žiadosti žalobca zdôvodňuje postupom, ktorý predchádzal tomuto
rozhodnutiu. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené nerozhodnutie exekučného súdu o žiadosti v zákonnej
lehote, tak súd dospel k záveru, že k takémuto nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu
nedošlo. Exekučný poriadok v ust. § 44 ods. 2 v čase začatia exekučného konania stanovoval 15 - dňovú

lehotu iba pre udelenie poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. Táto lehota pritom plynula od doručenia žiadosti exekútora súdu, nie od začatia
exekučného konania. V žiadnom prípade však táto lehota neplatila pre iné rozhodnutie súdu o žiadostiexekútora, a to ani na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Pre iné rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia tak platila iba všeobecná povinnosť konať a rozhodnúť o nej v primeranom
čase bez zbytočných prieťahov tak, aby to zodpovedalo právu oprávneného na súdnu ochranu v

zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. V danom prípade exekučný súd o žiadosti rozhodol do 4 mesiacov. Dobu od podania žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o nej vzhľadom na potrebu skúmania
exekučného titulu nemožno považovať za prieťahy v konaní, ani za rozhodnutie v lehote, ktorá by bola
neprimeraná vo vzťahu k právu žalobcu na súdnu ochranu - právu, aby jeho vec bola v primeranej

lehote prejednaná a rozhodnutá. Žalovaná považovala nárok žalobcu za nepreukázaný aj z iného
dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania ani jednej zo skutočností uvedených v § 9 ods. 2 zákona v znení
účinnom od 01.01.2013. Aj z tohto hľadiska by síce bol nárok žalobcu nepreukázaný a nedôvodný,
no podľa názoru súdu nemožno toto ustanovenie v danej veci aplikovať, keďže exekučné konanie
bolo skončené podstatne skôr, než nadobudlo účinnosť uvedené ustanovenie, a taktiež žalobca svoj
nárok uplatnil skôr, než nadobudlo účinnosť uvedené ustanovenie. Žalobca podal žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku a aj žalobu pred nadobudnutím účinnosti uvedeného ustanovenia a hoc sa javí
byť uvedené ustanovenie procesného charakteru a novela zákona, ktorou bolo zavedené, nemá žiadne
prechodné ustanovenia, nemožno ho použiť, pretože súd by to považoval za retroaktívne a exekučné
konanie prebiehalo a žalobca sa svojho nároku na náhradu škody začal domáhať v čase, keď uvedené
ustanovenie nebolo podmienkou preukázania nároku na náhradu škody a nebolo tak ani povinnosťou

žalobcu podávať sťažnosť na prieťahy v konaní, prípadne iným, v uvedenom ustanovení uvedeným
prostriedkom preukazovať základ svojho nároku na náhradu škody. Pokiaľ žalobca namietal proces
- postup súdu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,
tak v tomto nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Nesprávny úradný postup z hľadiska
zákona je iba taký postup, ktorým konajúci súd porušuje právne predpisy, no nemá svoj bezprostredný

výraz vo vydanom rozhodnutí. Žalobca však namieta postup skúmania exekučného titulu, ktorého
výsledkom bolo rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia. Na základe tohto je namieste posúdiť nárok
žalobcu ako nárok na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia však nebolo príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené a otázku
nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať ako otázku predbežnú. Súd nie je oprávnený skúmať,

či exekučný súd postupoval správne alebo nie, ak preskúmaval exekučný titul a výsledkom skúmania
bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný už
z hľadiska jeho právneho základu, keďže súd nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného
súdu, je tak bezpredmetné zaoberať sa vznikom škody, jej výškou a príčinnou súvislosťou medzi
postupom exekučného súdu a škodou žalobcu. Pre úplnosť však súd aspoň v stručnosti uvádza, že

ani tieto žalobca nepreukázal. Žalobca nepreukázal výšku majetkovej škody relevantnými dôkazmi a
na jej preukázanie ani nenavrhol žiaden dôkaz. Táto ani nevyplýva z exekučného spisu tunajšieho
súdu. Okrem toho nárok v časti majetkovej škody žalobca výlučne zdôvodňuje tak, že táto mu vznikla
v dôsledku rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, čiže okolnosťou, ktorú nie
je konajúci súd oprávnený skúmať ako predbežnú otázku a rozhodnutie nebolo zákonným spôsobom

zrušené alebo zmenené. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo by možné ju
žalobcovi priznať v prípade (samozrejme ak by vôbec preukázal právny základ nároku), že iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca však ani len nenavrhol
žiaden dôkaz, ktorý by mal preukázať, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením. Žalobca založil do jedného z konaní v obdobnej veci originál znaleckého posudku,
ktorý považuje za dôležitý dôkaz v tejto veci. Súd do tohto spisu síce založil jeho kópiu, no vykonanie
dôkazu touto listinou nevykonal. Tento posudok nie je dôkazom, ktorý by mal význam v prejednávanej
veci. Ide o znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný znalcom doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom,
PhD. na žiadosť žalobcu za účelom zistenia, či je právom EÚ zakázané, aby majetkové spory, v ktorých

zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v
rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na posúdenie tejto otázky nemá akákoľvek odpoveď na ňu význam
pre toto konanie, pretože nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v exekučnom konaní možno
objektívne zistiť iba dôkazom, ktorým je oboznámenie exekučného spisu. Pokiaľ žalobca namieta, že
súd nemal v exekučnom konaní posudzovať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, a že na jeho

podklade mohla byť vedená exekúcia, je to právne bezvýznamné a vo vzťahu k tomuto aj predložený
posudok, pretože výsledkom posúdenia predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ktoré nebolo doposiaľ zákonným spôsobom
zrušenéanizmenenéasúdznovuzdôrazňuje,ženemôžeakopredbežnúotázkuposudzovaťzákonnosťtohto rozhodnutia, a to ani v prípade, že by uvedený posudok mohol byť o tom dôkazom, čo zjavne
byť ani nemôže vzhľadom na všeobecne položenú otázku znalcovi. Z ústavnej sťažnosti, ktorú mal
žalobca v tejto veci podať, vyplýva, že žalobca mienil v tomto konaní navrhnúť vypočutie svedkov, a

to z osôb pôsobiacich na exekučnom súde vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu. Žalobca riadnym procesným spôsobom v konečnom dôsledku takýto dôkaz nenavrhol, no napriek
tomu súd konštatuje, že v prejednávanej veci by bolo nadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie
výsluchom svedkov z uvedených osôb, keď jediným objektívnym dôkazom o prípadných prieťahoch
v konaní, resp. o inom nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu a o prípadnom nezákonnom

rozhodnutí môže byť iba exekučný spis, z ktorého sú zrejme všetky úkony a rozhodnutia súdu v danej
veci, ako aj dĺžka konania a čas vykonávania jednotlivých úkonov. Aspektom dobrých mravov, na ktorý
poukázala žalovaná, nie je potrebné sa zaoberať a z tohto hľadiska hodnotiť uplatnený nárok, keďže
návrh bol zamietnutý pre neexistenciu ani len právneho základu. Pre neexistenciu právneho základu
uplatneného nároku nie je namieste ani rozhodovať o ňom medzitýmnym rozsudkom.

Na pojednávaní súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania ako budú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže žalovaná
trovy konania nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O. s. p. a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú,
rozhodol súd, že jej náhradu trov konania nepriznáva, keď v zmysle § 151 ods. 2 O. s. p. nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania - výrokom vyhláseného rozsudku o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.