Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/280/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210954
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210954.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné
námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 27. 9. 2012, sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti

zaplatiť sumu 175 eur z titulu majetkovej škody a sumu 276,60 eur z titulu nemajetkovej ujmy,
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky priznanej
exekučným titulom, z dôvodu nesplnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere povinným F.
H. (číslo exekučnej veci EX 2525/2012). Žalobca pre obavy o právny a faktický osud vymáhanej
pohľadávky spísal dňa 11. 8. 2010 návrh na zmenu exekútora, ktorý predložil exekučnému súdu.
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnom konaní bol povinný rozhodnúť o návrhu oprávneného

(žalobcu) na zmenu exekútora v lehote do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora. Exekučný
súd však nerozhodol o podanom návrhu v zákonom stanovenom čase. Prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Neexistuje okolnosť, ktorá
by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Žalobca
si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody,
predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo

veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie
a správu informačného systému 40 eur, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom 50,- eur, na administratívne spracovanie textu urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania 15 eur, spolu 175 eur. Žalobca

si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže márnym uplynutím času došlo k vyvolaniu
nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. Neexistencia vnútroštátneho prostriedku nápravy v
spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolal u žalobcu, resp. u členov riadiacichorgánov spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť v spoločnosti, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, zánik už vytvorených
podnikateľských aktivít, hospodársku stratu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Potreba

náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na judikatúru
ústavného súdu (vychádzajúc z doktríny ústavného súdu, teda 660 eur za rok : 12 mesiacov, t.j. 55
eur mesačne). Exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 77 dní. Žalobca podľa § 15 zákona

č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody. Žalovaný pozitívne nereagoval.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na
odstránenie prieťahov v konaní. Neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy
v príslušných konaniach predsedovi súdu, možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.j. či využil účinné

prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy
v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené žalovanému 23. 4. 2012. Žaloba bola podaná
pred uplynutím šesťmesačnej lehoty, v dôsledku čoho ide o predčasne uplatnený nárok. Žalobca
napriek výzve ministerstva spravodlivosti pri predbežnom prerokovaní nároku neposkytol súčinnosť, čím

zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok. Žalobca nepreukázal predpoklady pre priznanie náhrady
škody pre nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom stanovenú
lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu, nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne
s rozhodnutím vykonať iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, jeho vyjadrenie a

vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote
ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. Podľa
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave

alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné
prieťahy je autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.
S ohľadom na konkrétne okolnosti veci ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu
nemusí sa vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné

prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 ústavy. Žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia, ako ani dôkaznú
povinnosť vo vzťahu k náležitostiam podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003. S poukazom
na judikatúru Ústavného súdu SR všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za
ne náhradu. Žalobca nerozlíšil, či vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobca
ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný

systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas
domnelých prieťahov, ale aj v období po ňom. Obdobne udržiavanie systému predstavuje činnosť, ktorú
musí žalobca vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov. Požadovať paušálne
sumy je nesprávne a účelové. Škodu je potrebné preukázať, inak by dochádzalo k ľubovoľnému a
subjektívnemu vyčíslovaniu škody. Žalobca nepreukázal vznik, ako ani výšku škody. Poskytovanie

finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany ústavného
súdu. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti nie je
možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu,
a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a s tým spojených okolností prípadu. V
posledných rokoch zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv,

pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu
na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov
je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval. Žalovaný poukázal na list Európskej komisie
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť číslo JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi SR pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s

podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj slovenského
združenia na ochranu spotrebiteľov. Útvary Komisie sa o uvedenom dozvedeli aj prostredníctvom
návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného Krajským súdom v Prešove podľa článku 267
zmluvy. Problémy s uvedenými praktikami sa týkajú skutočnosti, že zmluvné podmienky boli stanovenéprostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Tieto podmienky
sú pre spotrebiteľa veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré vyplývajú z
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo

strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských
orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa. Formulár zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. obsahuje podmienky,
ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení noriem na ochranu spotrebiteľa. Celkové náklady úverov
poskytovaných žalobcom boli neprimerane vysoké, v niektorých prípadoch takmer 100% ročne zo

sumy získanej od spoločnosti. Náklady na spracovanie zmluvy o úvere sa javili mnohonásobne vyššie
ako poplatky, ktoré účtujú banky. Dlžník je povinný zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov
sankciu vo výške 91,25% ročne. Možnosť splatiť veriteľovi dlžnú sumu pred termínom splatnosti,
nemala zbavovať dlžníka povinnosti zaplatiť poplatok vo výške 95,6% z úveru. Okresný súd Prešov,
podľa článku v denníku SME zo dňa 16. 7. 2012, označil konanie žalobcu v prejednávanej veci
za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť. Z článku vyplýva aj skutočnosť, že Asociácia organizácií

splátkového predaja vylúčila žalobcu zo svojich radov. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľnépodmienky,zneužívajúcslabéfinančnéaprávnevedomienízkopríjmovýchosôb.Vtakýchto
prípadoch súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, najmä v prípade návrhu
na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo

porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na otázku
posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy museli obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie
vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.
S prihliadnutím na charakteristiku správania sa žalobcu, je jeho nárok na náhradu škody voči štátu v
rozpore s dobrými mravmi, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť pri spornej a negatívne

posudzovanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalobca nepreukázal atribúty zodpovednostného vzťahu,
vrátane príčinnej súvislosti, a to priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku vo vzťahu k
vzniknutej škode žalobcovi. Žalobca si stav, v ktorom sa ocitol zavinil sám, spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pričom v súčasnosti je zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a
ničím nepreukázané čiastky v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Súd vykonal dokazovanie listinami a to sprievodným listom k žiadostiam o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
3Er/851/2006 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 3Er/851/2006 bolo zistené,
že dňa 21. 11. 2010 bol elektronicky doručený súdu návrh na zmenu súdneho exekútora JUDr. Márie
Krasňanovej, ktorá bola dňa 30. 11. 2006 poverená Okresným súdom Liptovský Mikuláš na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 1.
2006, sp. zn. 4Cb/211/2005 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti

povinnému F. H. pre vymoženie sumy 14.300,- Sk, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od
18. 1. 2003 do zaplatenia a trov konania. Exekútorskému spisu bola pridelená sp. zn. EX 513/06.
Návrh na vykonanie exekúcie v označenej exekučnej veci bol doručený exekútorovi dňa 16. 11. 2006.
Výzvou zo dňa 15. 12. 2010 exekučný súd vyzval súdneho exekútora JUDr. Máriu Krasňanovú na
predloženie exekučného spisu a na špecifikáciu trov exekúcie pre prípad, že si uplatní ich náhradu, v

lehote10dníoddoručeniavýzvy.Dňa1.2.2011exekučnýsúdopätovnevyzvalexekútora(urgenciou)na
predloženiespisuašpecifikáciutrovatoobratom.Dňa23.2.2011súdnyexekútordoručilsúduexekučný
spis a vyčíslenie trov exekúcie. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28. 4. 2011, č.
konania 3Er/851/2006-36 súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vykonaním
exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a pôvodnému súdnemu exekútorovi určil

trovy exekúcie vo výške 103,31 eur.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti
účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní.
Žalovaný požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania.

Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah
spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vyhlásiť rozhodnutie vo
veci a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania. Žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu požiadal o zrušenie termínu pojednávania až do konečného rozhodnutia v otázke nestrannostisudcu a zákonného sudcu. Navrhol prerušiť konanie a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského

súdu v Žiline vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd nepovažuje uvedené
tvrdenia žalobcu za dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania a rovnako ani nezistil iný dôležitý
dôvod odročenia súdneho pojednávania. Súd zdôrazňuje, že o žiadosti žalobcu, aby prejednávaná
vec bola prikázaná inému súdu (keďže sudcovia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci) bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Žiline zo

dňa 30. 1. 2013, č. konania 8NcC/25/2013-15 a uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 3. 4. 2013, sp.
značka 5NcC/335/2013-25. O vylúčení, resp. nevylúčení sudcov z prejednávania a rozhodovania veci
bolo rozhodnuté postupom podľa ustanovenia § 16 OSP. Podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu
súdu o nevylúčení sudcov okresného súdu z prejednania a rozhodovania veci nemá odkladný účinok.
Súd preto nezistil žiadnu prekážku, ktorá bránila prejednaniu veci samej.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31. 12. 2012):

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (v znení do 30. 11. 2006):

Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na

príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (v znení do 31. 5. 2011):

Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (v znení do 17. 1. 2013):

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd žalobu
zamietol, keďže vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno ohľadom preukázania všetkých atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom exekučným súdom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca
nepreukázal naplnenie základného prvku zodpovednostného vzťahu, ktorým je nesprávny úradný
postup. So zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základnéhopráva účastníka konania (na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Samotné nedodržanie
zákonnej lehoty nemožno vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú
vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Preto je nevyhnutné prihliadať

na všetky podstatné okolnosti prípadu. Opačný postup, t. j. selektovanie a vyhodnotenie len jednej
okolnosti bez posúdenia ďalších relevantných vo veci, vytvára skreslený, neúplný obraz skutočnosti.
V prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť aj na povahu procesného úkonu súdu a to rozhodnutia
súdu o návrhu na zmenu exekútora. Pre prijatie záveru o porušení základného práva účastníka a
o existencii zbytočných prieťahov exekučného súdu nepostačuje len samotné prekročenie zákonom

stanovenej lehoty, ale aj naplnenie ďalších podstatných okolností prejednávanej veci. Medzi uvedené
okolnosti je potrebné zaradiť okrem iného správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné
prekážky, ďalší priebeh konania, postup exekútora a exekučného súdu vo veci. Nemožno prehliadnuť
prax exekučných súdov a ich postup po doručení návrhu na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd
vyžiadaoddoterajšiehoexekútorapredloženieexekútorskéhospisu,vyčíslenietrovexekúcie(preprípad
uplatnenia ich náhrady), po ich doručení súdu je potrebné vytvoriť súdu adekvátny časový priestor pre

rozhodnutie o trovách exekúcie (so zreteľom na počet úkonov, dĺžku exekučného konania), ktoré je
súčasťou rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Navyše v prejednávanej veci pôvodný
exekútor vyhovel požiadavke súdu (na predloženie spisu a vyčíslenie trov) po uplynutí určenej lehoty.
Až doručením exekútorského spisu a prípadným vyčíslením trov exekúcie je dovŕšený celý proces
spojený s podaním návrhu na zmenu exekútora a týmto okamihom sú objektívne splnené podmienky

pre rozhodnutie súdu o podanom návrhu. V prejednávanej veci doručil pôvodný exekútor exekútorský
spis a vyčíslenie trov dňa 23. 2. 2011 a súd rozhodol o zmene exekútora vrátane trov exekúcie dňa
28. 4. 2011. Uvedené okolnosti sú objektívne spôsobilé vyvolať predĺženie zákonom stanovenej lehoty
na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora. V prejednávanej veci je rozsah prekročenia zákonnej
lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora adekvátny všetkým úkonom, ktoré je nevyhnutné

po podaní návrhu na zmenu exekútora vykonať, bez ktorých nemožno rozhodnúť o podanom návrhu
(výzva pôvodnému exekútorovi na predloženie spisu a vyčíslenie trov a plynutie štandardnej lehoty s tým
spojenej, vyčíslenie trov exekúcie, časový priestor na posúdenie trov konania a rozhodnutie o zmene
exekútora vrátane trov pôvodného exekútora). Preto aj v tomto prípade je potrebné starostlivo uvážiť a
rozlíšiť, či k prípadnému nedodržaniu lehoty došlo zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov.

Keďže nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (nesprávny úradný postup), súd neskúmal splnenie ďalších atribútov (príčinná súvislosť,
vznik škody) ani sa nezaoberal vznesenou námietkou premlčania. Žalovaný nerozporoval podanie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v čase rozhodnutia súdu uplynula zákonom stanovená lehota

na jej vybavenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, má právo na náhradu trov konania voči
žalobcovi, v konaní neúspešnému. Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania, keďže z obsahu

spisu nevyplývala a žalovaný si ju nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.