Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/186/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110215330
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8110215330.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. W. F., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, R., 2.
N. S., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, R., 3. T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, R., 4. J.. W. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 8, R. - Q. T., všetci zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Eva Petránová
s.r.o., so sídlom Puškinova 16, Prešov, proti žalovanému: Z.. R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, R.,
o zaplatenie náhrady za zriadené vecné bremeno, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Prešov č. k. 7C/102/2010-249 zo dňa 09.06.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania vo výške 81,02 eura na
účet právnej zástupkyne žalobcov Advokátska kancelária JUDr. Eva Petránová, s.r.o. , do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom v 1. a 2.
rade (pôvodnému žalobcovi Z.. T. F. a teraz žalobkyni v 4. rade J.. W. R.) trovy konania vo výške 920,23
eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 700,67 eura a ostatných trov konania vo
výške 219,56 eura na účet ich právnej zástupkyne v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle vyhl.
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov.

Konštatoval, že žalobcovia zaplatili súdny poplatok za žalobu vo výške 91,50 eura a trovy dôkazov, ktoré
predstavujú náklady spojené so spracovaním geometrického plánu vo výške 1, t.j. vo výške 133,- eur
a náklady za spracovanie znaleckého posudku vo výške 1/4 z nákladov, t.j. vo výške 25,- eur, spolu vo

výške 249,50 eura.

Právna zástupkyňa žalobcov v písomnom podaní zo dňa 10.12.2012 žiadala priznať odmenu za 22
úkonov právnej služby celkom vo výške 1.570,14 eura za úkony špecifikované v tomto návrhu.

Zároveň žiadala priznať režijný paušál vo výške 165,70 eura a 20 % DPH vo výške 347,17 eura.

Zároveň žiadala priznať aj náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon v celkovej výške 95,02 eura.

Súd priznal právnej zástupkyni žalobcov odmenu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom vychádzal
z toho, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty sporu (t.j.
1.450,- eur) je 71,37 eura.Právnej zástupkyni žalobcov priznal trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny za 10 úkonov
právnej služby, a to za:
príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 03.04.2009 71,37 Eur

podanie žaloby dňa 16.06.2010 71,37 Eur
vyjadrenie k odporu zo dňa 08.03.2011 71,37 Eur
účasť na pojednávaní dňa 13.05.2011 71,37 Eur
písomné podanie zo dňa 19.09.2011 71,37 Eur
účasť na pojednávaní dňa 18.01.2012 17,84 Eur

vyjadrenie zo dňa 18.01.2012 71,37 Eur
vyjadrenie zo dňa 10.05.2012 71,37 Eur
účasť na pojednávaní dňa 07.12.2012 35,685 Eur
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 22.01.2013 35,685 Eur

Za účasť na pojednávaní dňa 18.01.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci priznal odmenu vo

výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny (t.j. 71,37 Eur / 4), teda vo výške 17,84 eura.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že po právoplatnosti uznesenia zo dňa 04.09.2012, teda po dni
28.09.2012, ktorým súd pripustil vstup žalobcov do konania, a to T. F. a J.. W. R. na miesto doterajšej
žalobkyne G. F., sa základná sadzba tarifnej odmeny znížila o 50 % a predstavuje sumu 35,685 eura,

pretože ide o zastupovanie dvoch osôb.

Za účasť na pojednávaní dňa 07.12.2013 a za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 22.01.2013 preto priznal
odmenu iba vo výške 35,685 eura.

Nepriznal odmenu za tieto úkony právnej služby:
vyjadrenie zo dňa 22.02.2011
účasť na pojednávaní dňa 01.04.2011
vyjadrenie vo veci samej zo dňa 01.04.2011
správa o priebehu mimosúdnych rokovaní zo dňa 10.02.2012

správa o priebehu mimosúdnych rokovaní zo dňa 09.03.2012
správa o priebehu mimosúdnych rokovaní zo dňa 19.03.2012
správa o priebehu mimosúdnych rokovaní zo dňa 27.04.2012
prihláška pohľadávky do dedičského konania zo dňa 03.05.2012
návrh na zmenu účastníkov konania na strane žalobcu zo dňa 20.06.2012

vyjadrenie zo dňa 10.07.2012
vyjadrenie, oznámenie okruhu dedičov zo dňa 12.07.2012
návrh na zmenu účastníkov konania na starne žalovaných zo dňa 05.11.2012
úprava žalobného petitu zo dňa 20.11.2012

Tieto úkony vyhodnotil ako neúčelné.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa vypočítal tarifnú odmenu podľa vyhlášky celkom vo výške
588,80eura.Ktejtopriznalrežijnýpaušálcelkomvovýške74,72eura+20%DPHvovýške132,70eura.

Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu vo výške 796,22 eura.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že žalobcovia neboli úspešní v celom rozsahu, nakoľko konanie
v časti o zaplatenie istiny nad 1.450,- eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.450,- eur od
14.06.2007 do zaplatenia (teda o sumu 83,96 eura) bolo zastavené a žaloba v časti úroku omeškania

za čas od 14.6.2007 do 11.11.2010 bola zamietnutá.

Žalobcovia mali úspech len v časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť platiť žalobcom v 1.
a 2. rade jednorazovú náhradu za zriadené vecné bremeno a za výkon práva vecného bremena vo
výške 1.450,- eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.450,- eur od 12.11.2010 do zaplatenia,

každému po 1, t.j. po 725,- eur.

Žalovaný mal vo veci čiastočný úspech, a to vo výške 6 %.Žalobcom ako úspešnejším v konaní (94 %) súd preto priznal pomernú náhradu trov konania vo výške
88 % (94 % - 6 %).

Keďže žalobcovia mali v spore úspech v časti 94 %, po odpočítaní 6 % úspechu žalovaného žalobcovia
majú nárok na pomerné trovy konania vo výške 88 %, a preto im v tejto výške priznané.

Z uvedených dôvodov zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcov vo výške 920,23 eura,
ktorá zodpovedá 88 % zo súdneho poplatku za žalobu vo výške 91,50 eura, t.j. 80,52 eura, 88% z trov

dôkazov vo výške 158,- eura, t.j. 139,04 eura a 88 % z trov právneho zastúpenia vo výške 796,22 eura,
t.j. 700,67 eura a uložil žalovanému ich podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právnej zástupkyni
žalobcov do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že
súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil ustanovenie § 142 O.s.p. Súd mal postupovať podľa druhej

časti tohto ustanovenia a rozhodnúť, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a to
s prihliadnutím na skutočnosti prípadu. Súd je povinný skúmať čiastočný úspech žalobcu so zreteľom na
uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá
sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Tento postup nebol súdom uplatnený.

Žalovaný poukázal na okolnosti výstavby bytového domu a nadobudnutia bytu a ďalej namietal, že
pôvodná žalobkyňa nikdy nežiadala štát o náhradu, pričom o kompenzáciu mohla požiadať v reštitúcii
v 90. rokoch, čo neurobila a nepodnikla žiadne kroky, ktoré by viedli k náprave takto vzniknutého
stavu. Práve jej dlhodobý nezáujem a pasivita trvajúce 49 rokov sa dá vnímať účelovo, lebo sa dalo
dôvodne predpokladať, že trhová cena pozemkov bude stúpať. Žalobca sa domnieva, že tu existujú

okolnosti hodné osobitného zreteľa. Za vzniknutú situáciu nemôže niesť zodpovednosť, lebo nemal
žiadnu objektívnu povinnosť a ani možnosť preskúmať právne úkony a konanie štátu, ani právnych
predchodcov žalovaného. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa súd musí prihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré
viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania

musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam prípade a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým
mravom. Je neprípustné, aby žalovanému okrem povinnosti zaplatiť za náhradu za zriadené vecné
bremeno a za výkon práva vecného bremena bola uložená aj povinnosť zaplatiť žalobcom trovy konania,
nakoľko z ich strany neexistovala žiadna snaha vzniknutú situáciu riešiť. Žalovaný nemal možnosť

situáciu ovplyvniť. Zásada náhrady trov konania podľa pomeru úspechu nemusí vždy zodpovedať
spravodlivej úprave vzťahov. Súd mal pri rozhodovaní vziať na vedomie aj to, že pozemok bol po
celú dobu udržiavaný, nie však vlastníčkou, ale vlastníkmi bytov, v súvislosti s čím im vznikali náklady.
Rovnako poukazoval na zodpovednosť štátnych orgánov.

Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobcom
neprizná právo na náhradu trov konania.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Vo vyjadrení uviedli, že súd prvého stupňa sa dostatočne
vysporiadal s čiastočným neúspechom žalobcov. Názor žalovaného, že čiastočný neúspech žalobcov,

ktorý zodpovedá 6 % zo žalovaného nároku odôvodňuje postupovať tak, že súd náhradu trov žiadnemu
účastníkovi neprizná, nemá oporu v zákone. V prípade, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Pokiaľ žalovaný poukazoval na okolnosti výstavby bytového domu a postup štátu,
tieto žalovaným namietané skutočnosti nemajú pre toto konanie žiadny význam. Žalobcovia pripojili

k odvolaniu dôkazy preukazujúce, že vyvinuli maximálne úsilie na dosiahnutie mimosúdnej dohody,
avšak žalovaný napriek priebežným dohodám v konečnom dôsledku k uzavretiu mimosúdnej dohody
nepristúpil. Aj v priebehu súdneho konania boli opakovane prednášané nedôvodné námietky voči
nárokom žalobcov, ktoré mali za následok vznik ďalších trov konania na strane žalobcov. Nepriznanie
trov konania žalobcom by bolo v rozpore s dobrými mravmi a hodnotou spravodlivosti.

Na základe uvedeného žalobcovia žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

Žalobcovia si zároveň uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 81,02 eura.Žalobcovia doručili odvolaciemu súdu dňa 31.10.2014 ďalšie podanie, označené ako vyjadrenie
žalobcov v 1. a 2. rade k odvolaniu žalovaného voči trovám súdneho konania, žiadosť o rozhodnutie o

trovách právneho zastúpenia.

V tomto podaní žalobcovia poukázali na výsledok konania, na dôvodnosť podanej žaloby, na obsah
mimosúdnych rokovaní so žalobcom, resp. s jeho právnymi predchodcami a namietali, že žalovaný
spôsobuje prieťahy v konaní.

Právna zástupkyňa žalobcov si v tomto podaní uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania za
úkony vyjadrenie k odvolaniu žalovaného z 05.08.2014 a za vyjadrenie zo dňa 29.10.2014, celkom vo
výške 162,08 eura.

Dňa 11.12.2014 doručili žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolaciemu súdu

podanie označené ako žiadosť o rozhodnutie o trovách právneho zastúpenia - predloženie.

V tomto podaní poukázali na osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi H. A., na svoj úspech v konaní,
snahu žalobcov o mimosúdnu dohodu a žiadali priznať trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní
tak, ako si ich uplatnili v podaní zo dňa 29.10.2014.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd zistil, že v priebehu odvolacieho konania zomrel žalobca v 1. rade Ing. T. F..

Preto, že boli splnené všetky zákonné podmienky, v odvolacom konaní ako žalobcovia vstúpili do
konania dedičia po pôvodnom žalobcovi, a to manželka Ing. T. F. W. F. a deti N. S. a T. F..

Odvolací súd zo spisu zistil, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 7C/102/2010-204 zo
dňa 07.12.2012 tak, že konanie v časti o zaplatenie istiny nad 1.450- eur s 8,5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1.450- eura od 14.06.2007 do zaplatenia zastavil.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade jednorázovú náhradu za zriadené vecné
bremeno a za výkon práva z vecného bremena v výške 1.450,- eur s 8,5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1.450,- eur od 12.11.2010 do zaplatenia, každému po 1, t. j. 725,- eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 249,50 eura
a trovy právneho zastúpenia vo výške 745,24 eura na účet ich právneho zástupcu v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Na základe odvolania podaného žalovaným odvolací súd rozsudkom č. k. 19Co/50/2013-242 zo dňa
22.10.2013 potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade
každému po 725,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Odvolacísúdvovzťahukzrušujúcemuvýrokukonštatoval,žesúdprvéhostupňavýrokotrováchkonania
odôvodnil podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., avšak z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia neboli

úspešní v celom rozsahu, nakoľko konanie v časti o zaplatenie istiny nad 1.450,- eur s 8,5 % úrokom z
omeškania ročne od 14.06.2007 do zaplatenia (teda o sumu 83,96 eura) bolo zastavené. Toto čiastočné
zastavenie konania súd prvého stupňa nevzal do úvahy. Žaloba aj čo do úroku z omeškania za čas od
14.06.2007 do 11.11.2010 bola zamietnutá. Žalobcovia teda boli neúspešní v časti, o ktorú súd konaniezastavil a v časti o zamietnutí žaloby. Nebolo preto správne, aby súd o trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. V predmetnej veci mal súd prvého stupňa rozhodnúť o trovách konania podľa
ustanovenia § 142 ods. 2 alebo ods. 3 O.s.p., lebo žalobcovia mali len úspech čiastočný. Žiaden z

účastníkov nemal úspech plný, preto nebola správna aplikácia ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Na základe tohto záveru odvolacieho súdu súd prvého stupňa opätovne rozhodol o trovách konania
uznesením, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania.

Tak, ako odvolací súd už konštatoval vo svojom pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí č. k.
19Co/50/2013-242 zo dňa 22.10.2013, súd prvého stupňa mal prihliadať na okolnosť, že v danom
prípade žalobca nebol v konaní celkom úspešný, nakoľko konanie v časti o zaplatenie sumy nad 1.450,-
eura s 8,5 úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.450- eura od 14.06.2007 do zaplatenia bolo zastavené,
žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie 1.450,- eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.450,- eur od 12.11.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti, t. j. v časti nároku na zaplatenie úroku

z omeškania od 14.06.2007 do 11.11.2010, bola žaloba zamietnutá.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že žalobcovia neboli úspešní v
celom rozsahu, nakoľko konanie v časti o zaplatenie istiny nad 1.450,- eura s 8,5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1.450,- eur od 14.06.2007 do zaplatenia (teda o sumu 83,96 eura) bolo zastavené a v

časti úroku z omeškania za čas od 14.06.2007 do 11.11.2010 bola žaloba zamietnutá. Žalobcovia mali
úspech v spore v časti 94 %, po odpočítaní úspechu žalovaného 6 %, žalobcovia majú nárok na pomerné
trovy vo výške 88 %, preto im trovy v takejto výške boli priznané.

Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania reflektuje na výsledok

konania, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ o trovách konania vzhľadom na to, že
žalobcovia mali v konaní len čiastočný úspech, rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku.
K odvolacím námietkam žalovaného, že súd prvého stupňa mal skúmať čiastočný úspech žalobcov
so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z pohľadu dôvodu žaloby, odvolací súd konštatuje, že ide o

odvolaciu námietku nedôvodnú.

Súd prvého stupňa správne vychádzal z toho, že žalobcovia mali v tomto spore úspech v časti 94 %. Po
odpočítaní 6 % úspechu žalovaného majú preto žalobcovia nárok na pomerné trovy konania vo výške
88 %.

Pokiaľ ide o dôvodnosť žaloby a žalobcami uplatnený nárok, odvolací súd konštatuje, že o nároku
žalobcov na zaplatenie náhrady za zriadené vecné bremeno bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. 7C/102/2010-204 zo dňa 07.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 19Co/50/2013-242 zo dňa 22.10.2013. Žalobe žalobcov bolo s výnimkou nároku na

zaplateniesumynad1.450,-eurs8,5%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy1.450,-eurod14.06.2007
do zaplatenia a okrem nároku na zaplatenie 8,5 % úroku z omeškania od 14.06.2007 do 11.11.2010
vyhovené. Takýto výsledok sporu dáva odpoveď na otázku dôvodnosti podanej žaloby, vo vzťahu ku
ktorej otázke však vzhľadom na to, že rozsudok vo vedci samej už nadobudol právoplatnosť, odvolací
súd už nemá oprávnenie sa zaoberať.

Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o trovách konania
aplikovať ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Dôvod na aplikáciu tohto ustanovenia
videl žalobca v okolnostiach týkajúcich sa výstavby bytového domu, v okolnostiach nadobudnutia bytu
právnymipredchodcamižalovanéhodovlastníctvaavokolnostiachnastranepôvodnejžalobkyne,ktorej

žalovanývytýkal,žetátonikdynežiadalaonáhradu,pričomokompenzáciumohlapožiadaťvreštitúciách
v 90. rokoch, čo ale neurobila a zároveň nepodnikla žiadne iné kroky, ktoré by viedli k náprave takto
vzniknutého stavu. Konanie žalobkyne (právnej predchodkyne terajších žalobcov) považoval žalovaný
za účelové dôvodiac, že žalovaná tak konala preto, lebo sa dalo dôvodne predpokladať, že trhová cena
pozemkov v uvedenej lokalite bude stúpať.

Žalovaný tvrdil, že rozhodnutie o trovách konania ho neprimerane a tvrdo postihlo. Považoval za
neprípustné, aby mu okrem povinnosti zaplatiť náhradu za zriadené vecné bremeno a za výkon práva
vecného bremena bola uložená aj povinnosť zaplatiť žalobcom trovy konania. Tvrdil, že zo stranyžalobcov neexistovala žiadna snaha vzniknutú situáciu riešiť a žalovaný nemal žiadnu možnosť situáciu
ovplyvniť.

K uvedeným odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza:

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci (§ 142 Občianskeho súdneho poriadku). Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi
priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu

dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ide
o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Je potrebné posúdiť, či v danom konkrétnom
prípade vzhľadom na sociálnu situáciu účastníkov konania a na všetky ďalšie relevantné okolnosti sú

v danom prípade slnené podmienky na nepriznanie trov konania úspešnému účastníkovi, teda či sú
naplnené zákonné predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné pri skúmaní toho, či v danom prípade došlo k naplneniu
podmienok na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. vychádzať z toho, že musí ísť vždy o celkom výnimočný

prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa treba prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých
účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť,
ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)

na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Odvolacísúdkonštatuje,ževzhľadomnavšetkyrozhodujúceokolnostivdanomprípadeniesúnaplnené
zákonnépredpokladypreaplikáciuustanovenia§150ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,atojednak
z dôvodu, že postoj žalovaného v konaní nebol taký, akým ho prezentoval v odvolaní.

Je nepochybné, že nárok žalobcov bol spochybnený, a to pôvodne právnymi predchodcami žalovaného,
čo vyplýva z ich odporu proti platobnému rozkazu. V priebehu konania žalobcovia preukázali, že sa
viackrát snažili dosiahnuť so žalovanými a neskôr s ich právnym nástupcom - žalovaným mimosúdnu
dohodu, žalovaný napriek priebežným dohodám v konečnom dôsledku k uzavretiu mimosúdnej dohody

nepristúpil.

Samotný žalovaný v priebehu konania považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu
zamietnuť. Popieral, že by sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil, tvrdil, že právo zodpovedajúce
vecnému bremenu vzniklo priamo zo zákona, pričom žalobkyňa nepreukázala, aby toto právo zaniklo.

Aj na pojednávaní dňa 07.12.2012, na ktorom súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok, žalovaný namietal,
že nie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie bezdôvodného obohatenia, že vlastník bytu má
právny titul k pozemku vo vzťahu zriadeného vecného bremena priamo zo zákona.

Žalovaný na tomto pojednávaní predložil žalobcom návrh mimosúdnej dohody, ktorý však žalobcovia
neakceptovalidôvodiac,žespredloženýmnávrhomnesúhlasia.Pôvodnážalobkyňaajterajšížalobcovia
vyvinuli maximálne úsilie na uzavretie mimosúdnej dohody, viackrát ponúkali žalovaným a žalovanému
návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, s ktorými títo nesúhlasili. Žalobcovia poukázali na okolnosť, že
konania na súde prebiehali od roku 2010 a ani v jednom konaní neboli žalovaní ústretoví, nechceli

pristúpiť k mimosúdnej dohode. Žalovaný až po vzniku mnohých nákladov pristúpil na riešenie situácie
a na to, čo žalobcovia žiadali od začiatku. Preto žalobcovia s odstupom času s návrhom predloženej
mimosúdnej dohody nesúhlasili.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že okolnosť, že žalovaný sa snažil o uzavretie

mimosúdnej dohody, avšak až v štádiu vzniku nákladov žalobcov v súvislosti s vedeným konaním a
žalobcovia tieto podmienky z dôvodov uvedených vyššie neprijal, neznamená taký postoj účastníka
konania, ktorý by bol spôsobilý privodiť záver, že išlo o pozitívny postoj pôvodných žalovaných resp.žalovaného k vyriešeniu sporu a o výnimočnú aktivitu a procesnú disciplinovanosť žalovaných, resp.
žalovaného.
Z obsahu spisu vyplýva opak uvedeného, preto námietku žalovaného, že zo strany žalobcov

neexistovala žiadna snaha vzniknutú situáciu riešiť a žalovaný nemal žiadnu možnosť situáciu ovplyvniť,
považoval odvolací súd za nedôvodnú.

Výnimočnosť aplikácie ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku je potrebné vyvodiť
predovšetkým zo vzájomného postavenia účastníkov konania a z príčin vzniku sporu a tiež vzhľadom

na ďalšie okolnosti významné pri posudzovaní predpokladov vyplývajúcich z tohto ustanovenia, najmä
osobné, majetkové a sociálne pomery účastníkov konania.

Žalovaný v priebehu konania, ani v pôvodnom odvolaní nepoukazoval na svoje pomery. V odvolaní,
ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania síce žalovaný poukázal na povinnosť súdu prihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania, na svoje osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery však nepoukázal, neodvolával sa na ne a nekonkretizoval ich, ani nepredložil
o nich žiaden dôkaz.

Odvolacísúdustálil,ževdanomprípadenejdeotakúvýnimočnúvec,ktorábyzakladaladôvodnaúvahu
o možnej aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Žalobcovia sa domáhali z titulu svojho vlastníckeho

práva nároku na náhradu za zriadené vecné bremeno a rozhodnutie vo veci samej dáva odpoveď na to,
či nimi uplatnený nárok bol dôvodný a v akom rozsahu. V danom prípade ide o konanie, ktoré nevykazuje
znaky dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý by výnimočne opodstatňoval aplikáciu ust. § 150 ods.
1 O.s.p.

So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd má za to, že nemožno konštatovať, že
by žalovaný (resp. jeho právni predchodcovia) sa nepodieľal na vzniku sporu. Žalobcovia dôvodne a v
konečnom dôsledku v značnom rozsahu úspešne uplatňovali svoje právo aj napriek tomu, že žalovaný
to spochybňuje aj v tomto štádiu konania, čo vyplýva z jeho odvolania.

Pri komplexnom posúdení toho, či v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky na aplikáciu ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že takéto podmienky naplnené neboli.

Aj v prípade, že by pomery žalovaného potencionálne odôvodňovali možnosť pre takýto postup pri
rozhodovaní o trovách konania, samotnú nesolventnosť, na ktorú však žalovaný v priebehu celého

konania a ani vo svojich odvolaniach nepoukazoval, bez ďalšieho nemožno považovať za dostatočný
dôvod k uplatneniu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

V tomto smere by bolo potrebné zaoberať sa pomermi aj na strane žalobcov, avšak vzhľadom na to,
že v danom prípade neboli splnené ďalšie predpoklady na to, aby sa od v konaní úspešných žalobcov

spravodlivopožadovalo,abytrovykonaniaznášalibeznárokunaichnáhradu,ikeďmalivkonaníúspech
v rozsahu 88 %, nebolo potrebné sa zaoberať ani pomermi na strane žalobcov.

Námietka žalovaného, že je neprípustné, aby okrem povinnosti zaplatiť náhradu za zriadené vecné
bremeno,malplatiťajtrovyžalobcov,odvolacísúdkonštatuje,žepovinnosťplatiťtrovykonaniavprípade

úspechu (resp. čiastočného úspechu) vyplýva priamo zo zákona a preto nie je možné ju považovať za
neprípustnú.

Na základe uvedeného odvolací súd zhodnotil, že žalovaný neuviedol v odvolaní žiadnu takú relevantnú
okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť záver, že v danom prípade je namieste aplikácia ust. § 150

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, resp. že boli splnené zákonné podmienky na nepriznanie trov
v konaní len čiastočne neúspešným žalobcom.

Vo vzťahu k samotnej výške priznaných trov konania odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa
priznal odmenu v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, pokiaľ ide o úkony, za ktoré ich priznal.

Nesprávne však súd prvého stupňa postupoval, pokiaľ priznal režijný paušál za rok 2009 vo výške 6,95
eura.Konanie sa začalo v roku 2010 a v roku 2009 teda žiadny úkon, ku ktorému by prináležal režijný paušál
zo strany právnej zástupkyne žalobcov nebol urobený a právna zástupkyňa ho vo svojom vyčíslení ani

nežiadala.

Preto mal súd prvého stupňa priznať režijný paušál k dvom, nie k jednému úkonu právnej služby za
rok 2010, t. j. k úkonom prevzatie a príprava zastúpenia a podanie na súd, teda vo výške 7,21 eura x
2 = 14,42 eura.

Zároveň súd prvého stupňa nesprávne postupoval, pokiaľ za úkon účasť na pojednávaní dňa 07.12.2012
priznal odmenu len v rozsahu 50% zo základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. len vo výške 35,685 eura.
V danom prípade správne znížil odmenu na rozsah 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), avšak ide o zastúpenie
dvoch osôb, za zastupovanie ktorých voči každému má advokát nárok na zaplatenie odmeny v rozsahu
50 %, t. j. v danom prípade v rozsahu 35,865 x 2 = 71,37 eura.

Keďže však uvedený nesprávny postup súdu by mal v konečnom dôsledku za následok zvýšenie
napadnutým uznesením priznaných trov konania, nemožno na tento nedostatok prihliadať, keďže podľa
správneho vyčíslenia trov, ktoré by žalobcom v prejednávanej veci skutočne patrili, výsledok apelácie by
totiž v opačnom prípade zhoršil postavenie odvolateľa - žalovaného, ktorému by bolo uložené zaplatiť

viac, než mu uložil súd prvého stupňa.

Preto odvolací súd postupujúc v zmysle zásady zákazu „reformatio in peius“ - zákaz zmeny k horšiemu,
napadnuté uznesenie z tohto dôvodu a aj z dôvodov uvedených vyššie podľa ustanovenia § 219
Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.

Keďže žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd o tomto
návrhu tak, že žalobcom ako úspešným v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania
tak, ako ich vyčíslila právna zástupkyňa žalobcov v písomnom podaní zo dňa 05.08.2014.

Právna zástupkyňa žalobcov si pôvodne (v podaní zo dňa 05.08.2014) uplatnila nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní u každého zo žalobcov v 1. a 2. rade za 1 úkon právnej služby
vo výške 51,45 eura zníženú na 50 %, teda vo výške 25,72 eura + režijný paušál vo výške 8,04 eura +
20 % DPH vo výške 6,75 eura, t. j. spolu u jedného zo žalobcov vo výške 40,51 eura. U oboch žalobcov
spolu vo výške 81,02 eura.

Preto odvolací súd priznal žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 81,02
eura, ktoré uložil žalovanému zaplatiť právnej zástupkyni žalobcov v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Vo vzťahu k nároku žalobcov na priznanie trov konania za úkon vyjadrenie žalobcov v 1. a 2. rade
k odvolaniu žalovaného voči trovám súdneho konania, žiadosť o rozhodnutie o trovách právneho
zastúpenia - predloženie, zo dňa 29.10.2014, doručené odvolaciemu súdu dňa 31.10.2014, odvolací
súd konštatuje, že ide o úkony, ktoré odvolací súd nepovažuje za účelné vzhľadom na to, že žalobcovia
sa k odvolaniu žalovaného už vyjadrili dňa 05.08.2014 a za tento úkon boli trovy priznané. Preto odvolací

súd žalobcom priznal trovy odvolacieho konania len vo vyššie uvedenom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.