Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/588/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709213059
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5709213059.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: Okresné
stavebné bytové družstvo, so sídlom Kozmonautov 35, 036 01 Martin, IČO : 00 222 038, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina,
proti odporkyni : Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Y. XX/X, XXX XX U., zastúpená Mgr. Hubertom
Weisom, advokátom so sídlom E.B. G. X, XXX XX U., o zaplatenie 461,97 Eur s príslušenstvom, v
konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9C/51/10-349 zo dňa 13.
apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol (v poradí I. výrok), navrhovateľovi
uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania v sume 618,43 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (v poradí II. výrok) a tiež povinnosť nahradiť na účet Okresného súdu Martin trovy znaleckého
dokazovania hradené zo štátnych prostriedkov v sume 754,72 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku ( v poradí III. výrok).

V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom konania bol peňažný nárok navrhovateľa vo výške
461,97 Eur z titulu nedoplatku za dodávku studenej a teplej úžitkovej vody za kalendárny rok 2008.
Navrhovateľ žiadal, aby odporkyňa bola zaviazaná zaplatiť mu vyššie uvedenú sumu, nakoľko osobne
nesprístupnila byt za účelom zistenia stavu na vodomeroch. Odporkyňa zotrvala na stanovisku, že
pracovníkovi navrhovateľa umožnila odpis vodomerov, tento však nežiadal vstup do jej bytu. Vzhľadom
na uvedené stanoviská účastníkov konania, zaoberal sa povinnosťou na strane odporkyne, či bola
osobne povinná sprístupniť byt za účelom odpisu stavov vodomerov. Na posúdenie tejto otázky bola

podstatná výpoveď svedka, C. V., ktorý bol opätovne vypočutý na pojednávaní dňa 13.04.2015. Vo svojej
výpovedi uviedol, že sa stretol s priateľom odporkyne U. I., ktorý sa niekde ponáhľal, a preto nešiel
skontrolovať stav vodomerov v byte odporkyne. Svedok tiež uviedol, že do bytov z dôvodov odpisu
stavov vodomerov vstupoval len vtedy, keď bol prítomný majiteľ, resp. nájomca. Táto jeho výpoveď
bola čiastočne v rozpore s výpoveďou, ktorú uviedol na pojednávaní dňa 31.03.2011, kde uviedol, že
priateľ odporkyne U. I. mu dal osobne lístok, na ktorom bol napísaný stav vodomerov. Nepýtal sa ho,
či mu byt sprístupní, a to preto, že podľa neho v prípade priateľa odporkyne išlo o cudziu osobu a nie

nájomcu bytu. Tiež uviedol, že v prípade, ak nebol prítomný nájomca bytu, tak nikdy do bytu nevstupoval.
Podľa názoru okresného súdu z výpovede svedka C. V. jednoznačne vyplynulo, že sa nedomáhal
vstupu do bytu odporkyne, aby si porovnal stav na vodomeroch s lístkom od priateľa odporkyne, U. I..
Z výpovede označeného svedka tiež vyplynulo, že v vstupe do bytu odporkyne mu nikto nebránil, anipriateľ odporkyne U. I.. Ďalšou otázkou, ktorú nastolilo rozhodnutie odvolacieho súdu, bola otázka, ktorý
právny predpis určuje povinnosť nájomcovi, že len nájomca osobne môže umožniť vstup pracovníkovi
navrhovateľa do bytu za účelom odpisu stavu vodomerov. Z článku IV bod 6 Zmluvy o výkone správy

mal súd preukázané, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru povinný umožniť na nevyhnutne
potrebný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu, alebo nebytových priestorov zástupcovi správcu,
alebo osoby poverenej vykonať údržbu za účelom ohliadky, alebo opravy. V prípade neumožnenia
prístupu do bytu, je vlastník povinný znášať všetky škody a dodatočné náklady, ktoré v súvislosti s
nesprístupnením bytu vznikli. Podľa § 9 ods. 7 Vyhlášky č. 630/2005 Z.z., ak sa preukáže, že konečný

spotrebiteľ ovplyvní určité meradlo na meranie množstva teplej úžitkovej vody, alebo určené meradlo na
meranie množstva teplej úžitkovej vody nespĺňa podmienky určeného meradla, alebo odmietol umožniť
vykonať jeho odpočítanie, určí sa tomuto konečnému spotrebiteľovi náhradný indikovaný údaj vo výške
3-násobku priemernej hodnoty indikovaných údajov určených meradiel na meranie teplej úžitkovej vody
na byt a nebytový priestor v objekte rozpočítavania. Z vyššie citovaného článku IV bod 6 Zmluvy o
výkone správy a citovaného § 9 ods. 7 Vyhlášky č. 630/2005 Z.z. jednoznačne vyplýva, že užívateľ

(nájomca) má sprístupniť pracovníkovi navrhovateľa byt za účelom odpisu vodomerov. Nikde však
nie je uvedené, že ho musí sprístupniť osobne. V prejednávanej veci sprístupnenie bytu odporkyňa
zabezpečilaprostredníctvompánaI..Vprejednávanejvecizároveňnebolopreukázané(čoboladôkazná
povinnosť navrhovateľa), že by odporkyňa odmietla umožniť vykonať odpočet vodomerov, a teda že by
navrhovateľ mohol konečnému spotrebiteľovi, t.j. odporkyni určiť náhradný indikovaný údaj vo výške

3-násobku priemernej hodnoty indikovaných údajov. Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Martiny
Knorovejďalejjednoznačnevyplynulo,žeaksanepoužijeustanovenieúčtovaniatrojnásobkupriemernej
spotreby, a ak by vychádzala zo stavu spotreby, ktorú vyznačil svedok V. (č.l. 193 spisu), tak odporkyňa
má preplatok za rok 2008 vo výške 303,88 Eur. Z takto zisteného skutkového stavu a jeho vyhodnotenia
dospel okresný súd k jednoznačnému záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by odporkyňa porušila

svoju povinnosť, t.j. že by odmietla sprístupniť byt za účelom odpisu meracích zariadení, a preto nevidel
dôvod na zvýšenie priemernej hodnoty indikovaných údajov trojnásobne. Skutočnosť, že svedok C. V.
nežiadal vstup do bytu odporkyne za účelom odpisu vodomerov, nie je chybou odporkyne. Na základe
taktozistenéhoavyhodnotenéhoskutkovéhostavunávrhnavrhovateľazamietol. Rozhodnutieotrovách
konania medzi účastníkmi odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a rozhodnutie o trovách štátu ust. § 148

ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.
Nestotožnil sa so záverom okresného súdu, že nebolo povinnosťou odporkyňou sprístupniť byt v

jej vlastníctve osobne. Táto skutočnosť vyplýva z článku IV bod 6 Zmluvy o výkone správy, z § 11
ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. ako i § 17 ods. 5 zák. č. 657/2004 Z.z. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku sa v tejto súvislosti obmedzilo len na konštatovanie, že v Zmluve o výkone správy a vo
Vyhláške č. 230/2005 Z.z. nie je nikde uvedené slovo „osobne“. Naviac okresný súd sa odvoláva
na neexistujúci § 9 ods. 7 Vyhlášky č. 230/2005 Z.z. Odôvodnenie rozsudku je v tejto časti podľa

navrhovateľa nedostatočné a čiastočne zmätočné. Za skutkovo neudržateľný považoval navrhovateľ
záver okresného súdu, že navrhovateľ nepreukázal nesprístupnenie bytu odporkyňou. V konaní bolo
predložené množstvo dokladov, neprebratých zásielok adresovaných odporkyni, ktoré preukazovali
nezáujem odporkyne v súvislosti s plnením si povinností pri správe bytu. Okresný súd nesprávne
vyhodnotil výpoveď svedka C. V., keď konštatoval, že svedok V. mal možnosť vstúpiť do bytu, údajne

prostredníctvom pána I. a nie odporkyne. Za absurdný považoval navrhovateľ i postulát okresného
súdu, že svedok V. sa mal iniciatívne domáhať vstupu do bytu, a to za neprítomnosti vlastníka bytu.
Z dokladov predložených súdu je zrejmé, že odporkyňa bola jediným vlastníkom bytu, ktorý dlhodobo
neposkytoval súčinnosť pri plnení si povinností v zmysle Zmluvy o výkone správy, pričom svedok V.
nemal žiadny dôvod v prípade možnosti odpísať stavy vodomerov, odmietať takýto postup. Svedok V.

naopak upozorňoval na I., že iba predloženie lístku s odpísanými stavmi vodomerov je nedostačujúce,
nakoľko sa vyžaduje pre potreby zistenia neporušenosti vodomerov ich osobná kontrola. Aj v prípade,
ak by došlo zo strany odporkyne k sprístupneniu bytu prostredníctvom pána I., navrhovateľ k výpočtu
spotrebyvodypotrebujenajmenejdvaodpisy(spravidlavykonanévpolročnýchintervaloch),t.j.prípadné
jediné sprístupnenie bytu by skutkový stav z pohľadu navrhovateľa nemenil a navrhovateľ by musel aj

tak postupovať v zmysle § 9 ods. 7 Vyhlášky č. 630/2005 Z.z. s určením 3-násobku priemernej spotreby
vody. Touto skutočnosťou sa prvostupňový súd nezaoberal. Pokiaľ bolo v konaní dokazovanie doplnené
aj o znalecký posudok č. 13/2014 Ing. Martiny Knorovej, tento v bode 2.3. potvrdil správnosť postupu
výpočtu navrhovateľa ako i záver, že nedoplatok odporkyne predstavuje 715,56 Eur.Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne

odkazuje.
Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že povinnosťou odporkyne bolo sprístupniť byt za účelom odpisu
vodomerov osobne, odvolací súd uvádza, že okresný súd správne vyhodnotil článok IV bod 6 Zmluvy
o výkone správy, najmä v tom smere, že vlastník bytu nie je vždy povinný osobne sprístupniť byt za

účelom realizácie úkonov uvedených v označenom článku zmluvy. Iný výklad článku IV bod 6 Zmluvy
o výkone správy (t.j. taký výklad, že by vlastník bytu bol povinný v každom prípade byť prítomný v byte
za účelom vykonania úkonov uvedených v označenom článku zmluvy) by bol nelogický, nakoľko nie
vždy (napr. dlhodobá pracovná cesta a iné) je vlastník bytu osobne prítomný v čase vykonávania úkonov
uvedených v označenom článku Zmluvy o výkone správy. Neobstojí ani námietka odvolateľa, že okresný

súd nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka C. V.. Označený svedok vypovedal pred súdom 2-krát, a to
na pojednávaní konanom dňa 31.03.2011 a tiež na pojednávaní konanom dňa 13.04.2015. Odvolací
súd dáva do pozornosti najmä výpoveď označeného svedka na pojednávaní konanom dňa 31.03.2011,
na ktorom uviedol, že keď k 30.06.2008 vykonával odpis vodomerov, nepýtal sa osoby bývajúcej v byte
odporkyne (U. I.), či mu byt sprístupní za účelom odpisu vodomerov. Svedok V. odôvodnil svoj postup

tým, že U. I. bola pre neho cudzia osoba. Podľa výpovede svedka V. podobný scenár sa opakoval aj k
31.12.2008,kedyvykonávalkoncoročnýodpisvodomerov.Aninapojednávaníkonanomdňa13.04.2015
svedok V. netvrdil, že chcel ísť do bytu odporkyne v prítomnosti jej priateľa U. I.. Okresný súd teda
svedeckú výpoveď svedka V. v spojení so svedeckou výpoveďou svedka I. vyhodnotil správne najmä v
tom podstatnom smere, že odporkyňa prostredníctvom osoby bývajúcej v byte, t.j. prostredníctvom pána

I. neodmietla sprístupniť byt za účelom odpisu vodomerov ku dňu 30.06.2008 ani ku dňu 31.12.2008.
Ak teda navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by odporkyňa odmietla sprístupniť byt za účelom odpisu
vodomerov ku dňu 30.06.2008 ani ku dňu 31.12.2008, nebol oprávnený účtovať odporkyni 1,73-násobok
priemernej spotreby teplej úžitkovej vody, ani 3,02-násobok priemernej spotreby studenej vody, ktoré
násobky boli zistené znaleckým skúmaním (znalecký posudok č. 13/2014, strana 10-11), a ktoré zároveň

boli podkladom pre určenie nedoplatku z vyúčtovania nákladov na byt odporkyne za rok 2008 a tým aj
podkladom pre žalobný návrh navrhovateľa. Nakoniec neobstojí ani námietka odvolateľa, že znalecký
posudok č. 13/2014 Ing. Martiny Knorovej v bode 2.3. potvrdil správnosť jeho výpočtu a že v závere
posudku (strana 20) sa konštatoval nedoplatok odporkyne v sume 715,56 Eur. Uvedené konštatovanie
navrhovateľa síce vychádza zo znaleckého posudku, ale vo vzťahu k predmetu tohto konania by platilo

len za predpokladu, ak by sa odporkyni účtovala spotreba teplej úžikovej vody a studenej vody za rok
2008 podľa § 7 ods. 9 Vyhlášky č. 630/2005 Z.z. Nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané
(ako je to už konštatované v predchádzajúcich častiach tohto odôvodnenia), že navrhovateľovi nevzniklo
právo účtovať odporkyni spotrebu teplej úžitkovej vody za rok 2008 vo výške 1,73-násobku priemernej
spotreby teplej úžitkovej vody v bytovom dome, resp. vo výške 3,02-násobku priemernej spotreby

studenej vody v bytovom dome, z ktorých násobkov vychádzalo vyúčtovanie nákladov na byt odporkyne
za rok 2008, žalobný návrh navrhovateľa nebol proti odporkyni dôvodný. Odvolací súd v samom závere
uvádza, že pokiaľ navrhovateľ poukazoval v odvolaní na to, že okresný súd sa odvolával na neexistujúci
§ 9 ods. 7 Vyhlášky č. 230/2005 Z.z., išlo o zjavnú chybu v označení právneho predpisu, keď okresný
súd na strane 3 písomného vyhotovenia rozsudku uviedol namiesto správneho označenia „Vyhláška č.

630/2005 Z.z.“ nesprávne označenie „Vyhlášky č. 230/2005 Z.z.“.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu podľa §
219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Zároveň ako vecne správny potvrdil i výrok o náhrade trov konania, nakoľko
na rozhodnutie o trovách konania okresný súd správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd vtomto smere zároveň konštatuje, že proti výroku o náhrade trov konania neboli zo strany navrhovateľa
vznesené žiadne konkrétne námietky.

Odvolací súd odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď bola v tomto konaní úspešná,
a to z dôvodu, že odporkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila, resp. v tomto smere nepodala
žiadny návrh na ich náhradu (§224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.