Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 20, 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/85/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112221682
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4112221682.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Slovenský republika, zast. Slovenským pozemkovým
fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, proti odporcovi v 1. rade: B. N., s.r.o., T. XX, B.,
zastúpený advokátom Mgr. Štefan Slováčik, Farská 34, Nitra, odporcovi v 2. rade: IP Nitra, s.r.o.,
Šulekova 2, Bratislava, IČO: 46 474 412, o určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sudcom JUDr.
Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania k rukám jeho právneho
zástupcu Mgr. Štefana Slováčika v sume 1.519,15 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 03.07.2012 domáhal určenia, že je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.2009 predal odporcovi v 1.
rade, z dôvodu, že v rozpore so zákonom bol uskutočnený tento prevod nehnuteľností za cenu v rozpore
s § 18 ods. 5 zák. č. 180/95 Z.z. majúc za to, že išlo o absolútne neplatný právny úkon.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol vo veci v neprítomnosti odporcu v 1. rade.

Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Zmluvu
za navrhovateľa uzatvárali štatutárni zástupcovia, ktorí od 09.12.2009 u navrhovateľa nepracujú. Zmluvu
vypracovával navrhovateľ. Následne z vlastného podnetu, ktorý nevedela presne špecifikovať prišlo
zo strany navrhovateľa, resp. jeho kontrolného úradu ku kontrole práve tejto zmluvy, keď nie všetky
zmluvy sa kontrolujú. Nevedela sa vyjadriť, prečo práve táto zmluva sa išla preverovať. Touto kontrolou
bolo zistené, že pri uzatvorení zmluvy bol porušený zákon, konkrétne zák. č. 180/95 a to § 18
ods. 5 v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa navrhovateľa je toto ustanovenie kogentné,
podľa ktorého malo prísť k prevodu vlastníctva pozemku najmenej za cenu zistenú podľa cenového
predpisu. Toto ustanovenie odkazuje na vyhl. č. 465/91, ktorá bola zrušená a podľa navrhovateľa sa
má postupovať v zmysle vyhl. č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, a teda kúpna
cena mala byť dohodnutá podľa znaleckého posudku. Nestotožňovala sa s tým, že v danom prípade sa
malo postupovať podľa zák.. č 18/96 o cenách. Na otázku súdu z akého dôvodu sa malo postupovať
podľa vyhl. č. 492/2004 s poukazom na § 1 tejto vyhlášky, ktorú súd citoval, zást. navrhovateľa uviedla,
že navrhovateľ nie je štátny orgán. Čo sa týka zmlúv preverilo sa množstvo uzavretých zmlúv. Zást.
navrhovateľa ďalej uvádza, že súčasný štatutár je Ing. Matečná a Ing. Polonyi. Čo sa týka predávaných
parciel, tak tieto boli oceňované ZP č. 140/2008, išlo o parc. č. 814/17 a 19 a posudkom č. 144/2007,

išlo o parc.č. 1607/37 a 38. Na otázku súdu zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že za platnosť zmluvy sú
zodpovedné obidve strany, keďže obe ju podpísali, pričom táto bola uzatvorená v zmysle zák. 180/95,
ide o kogentné ustanovenie, špeciálny zákon, preto nemožno hovoriť o relatívnej neplatnosti zmluvy aj
s poukazom na § 39 O.z.. V poznámke 2 § 1 ods. 2 Zák. č. 492/2004 sú napríklad uvedené osobitné
predpisy na ktoré sa tento zákon vzťahuje.
Zástupkyňa navrhovateľa v záverečnom návrhu uvádzala, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem
na podanom návrhu, pretože len predmetným rozhodnutím sa dá vyvolať zmena v katastri nehnuteľností,
pridržiava sa doterajších písomných a ústnych vyjadrení.

Právny zástupca odporcu v 1. rade na pojednávaní uviedol, že sa s podaným návrhom nestotožňuje, má
za to, že je nedôvodný. Poukazoval na § 40a, podľa ktorého v prípade, že je právny úkon v rozpore so
všeobecným záväzným právnym predpisom o cenách, je tento neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje
tomuto predpisu. Z tohto dôvodu by mohlo ísť prípadne o relatívnu neplatnosť aj to len v prípade ak
sa ten kto je dotknutý takýmto úkonom neplatnosti dovolá. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten,
kto sám neplatnosť spôsobil, teda navrhovateľ, ktorý zmluvu podpisoval. Čo sa týka znenia § 18 v čase
uzatvárania zmluvy, vtedajší odstavec 5, jednoznačne odkazoval na poznámku 46, teda na vyhlášku o
cenách č. 465/91. Táto v tom čase bola zrušená, preto nebolo možné tento odstavec v danom prípade
ani aplikovať, keď išlo o určité právne vákum, a navrhovateľ si teraz nemôže upravovať znenia zákonov
podľa toho ako mu to v súčasnosti vyhovuje.
Práv. zást. odporcu v 1. rade v záverečnom návrhu uvádzal, že navrhuje návrh zamietnuť, vzhľadom
na svoje doterajšie vyjadrenia. Ako už uvádzal v právnych predpisoch existovalo určité vákum, ohľadne
toho podľa akého cenového predpisu by sa malo postupovať, pri prevode vlastníctva k pozemkom.
Žiadne zákonné ustanovenie neuvádzalo, že by to malo byť v zmysle vyhlášky 492/2004. namieta taktiež
relatívnu neplatnosť v zmysle § 40a O.z. , keď má za to, že ide len o relatívnu neplatnosť, v prípade, že by
sa súd nestotožnil z jeho prvým stanoviskom. Ak by teda teoreticky išlo o rozpor s cenovým predpisom
v zmluve účastníkov, išlo by o relatívnu neplatnosť, v ktorej sa nemôže dovolať ten, kto túto neplatnosť
spôsobil, teda navrhovateľ. Relatívnu neplatnosť je možné uplatniť si v trojročnej lehote, teda dovolať
sa jej, keďže od uzavretia zmluvy a od podania návrhu uplynula trojročná lehota, namieta aj premlčanie
návrhu. Uplatňoval si náhradu trov konania.

Štatutárny zástupca odporcu v 1. rade uvádzal, že sa pridržiava vyjadrenia právneho zástupcu. Už od r.
2004, možno rok po tom, začali rokovania so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len SPF) ohľadne
výkupu podielov štátu v priemyselnom parku "Sever". Tieto rokovania trvali dlhé roky, a zúčastnili sa
ich viacerí zástupcovia SPF, okrem štatutárnych zástupcov aj z právneho oddelenia, či ekonomického.
Tieto rokovania začali na základe žiadosti odporcu o odkúpenie podielov. Samotný návrh zmluvy
dostal vypracovaný od navrhovateľa. Čo sa týka kúpnej ceny o tejto prebiehali rokovania, keď odporca
navrhoval nižšiu sumu a ku konkrétnej sume uvádzanej v zmluve došlo na základe dohody. Nespomína
si, že by sa odkazovalo, alebo pri jednaniach uvádzali nejaké cenové predpisy. Odporca mal ocenené
pozemky, na základe posudkov z r. 2005 a2007, pričom išlo o nevyužitú ornú pôdu, ktorú práve odporca
zhodnotil, napriek tomu bola kúpna cena skoro totožná s cenou, za ktorú následne zhodnotenú pôdu
odporca v 1. rade predával. Za to obdobie rokoval asi s tromi štatutármi. Štatutárny zástupca uviedol si
nespomínal, že by so súčasnými štatutármi N.. T. a N.. L. rokoval.

Zástupca odporcu v 2. rade predniesol zhodné vyjadrenie, na základe ktorého navrhuje návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom práv. zást. navrhovateľa a odporcu, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, a to: vyjadrenie odporcu v 1. rade k výzve na rokovaniach, výzva na rokovanie, výpis z LV č.
3771, Rozsudok NSČR, ZP z č.142/2008, 144/2009. 96/2005, Výpisy OR, Kúpna zmluva, Oznámenie
adries, vyjadrenie Ing. T., vyjadrenie navrhovateľa a žiadosti o odkúpenie pozemkov a zistil tento
skutkový a právny stav:

Navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.2009 previedol na odporcu v 1. rade nehnuteľnosti
v kat. úz. Dražovce. Zmluvu pripravoval navrhovateľ, keď zmluva bola prerokovaná jednotlivými
oddeleniami navrhovateľa, konkrétne oddelením prevodu a prenájmu, ekonomickým oddelením a
právnym oddelením. Nakoniec zmluvu schválila rada SPF. Predmetné nehnuteľnosti a to konkrétne
parcely boli ocenené znaleckými posudkami Ing. V. č. 142/2008, 144/2007, 96/2005. Podľa týchto
posudkov boli jednotlivé parcely ocenené v sume 4,07 eura - 1m2, 9,46 eura - 1m2, 14,20 eura - 1m2.
Kúpna cena bola dohodnutá jednotne pre všetky parcely vo výške 5,975 eura za 1m2. Navrhovateľ v

máji 2011 vyzýval odporcu v 1. rade na rokovanie ohľadne doplatenia kúpnej ceny, z dôvodu absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy. Navrhovateľ sa súdnou cestou domáhal určenia vlastníctva k parceliam z
kúpnej zmluvy účastníkov, ktoré boli znaleckými posudkami ocenené na vyššiu sumu ako bola kúpna
cena. Svoj návrh odôvodňoval tým, že pri uzatváraní zmluvy prišlo k porušeniu zákona, konkrétne ô
18 ods. 5 zák. č. 180/1995 Z.z., keď toto ustanovenie je kogentné. Navrhovateľ mal za to, že fond
mohol previesť vlastníctvo k pozemkom najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu. Keďže už
neplatila vyhláška 465/1991 Zb. v čase uzavretia zmluvy, mal navrhovateľ za to, že sa malo postupovať
podľa vyhlášky 492/2004 Z.z.. Spočiatku túto skutočnosť nevedeli odôvodniť, následne navrhovateľ
poukazoval na zásady na uplatňovanie niektorých ustanovení zákona NRSR č. 180/1995 Z.z. uvedené
vo vestníku Ministerstva pôdohospodárstva SR pod č. 51 z r. 2001 v znení zmeny pod číslom 47 z
r. 2005. V týchto zásadách bolo taktiež citované zákonné ustanovenie, že fond môže predať pozemky
najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu. Najprv poznámka č. 9 poukazovala na vyhlášku č.
465/91 a od r. 2005 poznámka odkazovala na vyhl. č. 492/2004. Citovaná vyhláška ustanovuje metódy
a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v
prípade ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu, čo v tomto
prípade sa nestalo. Navrhovateľ poukazoval, že podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak ide
o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu. Za tento osobitný predpis považoval zák. č.
180/1995 Z.z.. Odporca v 1. rade previedol časť pozemkov na odporcu v 2. rade. Odporcovia v 1. a
2. rade navrhovali návrh zamietnuť majúc za to, že zmluva je platná a nebol pri uzatvorení porušený
zákon, keď nebolo porušené ustanovenie § 18 ods. 5 zák. č. 180/95 Z.z., keďže žiadny cenový predpis v
čase uzavretia zmluvy na ktorý by odkazoval zákon, neplatil. Ak by sa malo postupovať podľa nejakého
cenového predpisu, v takom prípade by to bol Zákon o cenách č. 18/96 Z.z. podľa ktorého sa cena určí
dohodou zmluvných strán. Odporcovia sa nestotožňovali s tým, že by sa malo postupovať podľa vyhl.
č. 492/2004. V prípade, že by sa súd s týmto stanoviskom nestotožnil, namietali taktiež, že ide len o
relatívnu neplatnosť v zmysle § 40a O.z., keďže by išlo v zmluve len o rozpor s cenovým predpisom.
Relatívnej neplatnosti by sa však navrhovateľ nemohol dovolať, keďže ju sám spôsobil. Odporcovia,
namietali aj uplynutie trojročnej lehoty na uplatnenie si relatívnej neplatnosti.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a,
140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená;
zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 18 ods. 5 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení platnom v čase uzavretia zmluvy fond môže previesť vlastníctvo k pozemku najmenej
za cenu zistenú podľa cenového predpisu. 46)

Poznámky č. 46 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení platnom v čase uzavretia zmluvy: Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991
Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania
pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení vyhlášky č. 608/1992 Zb. a vyhlášky
č. 265/1993 Z.z.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení platnom v čase uzavretia zmluvy fond môže pozemky vo vlastníctve štátu predávať
alebo zamieňať za pozemky iných vlastníkov na účely usporiadania vlastníctva k pozemkom a utvárania
vhodných pozemkovoprávnych pomerov na hospodárenie na pôde, ako aj na účely uvedené v § 18 ods.

2 v súlade so zásadami schválenými vládou; na tieto účely môže pozemky nadobúdať aj do vlastníctva
štátu.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách tento zákon upravuje pravidlá dohodovania,
uplatňovania, regulácie a kontroly cien výrobkov, výkonov, prác, služieb, nájmu a nehnuteľností (ďalej len
"tovar"), opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja a pôsobnosť orgánov štátnej správy,
vyšších územných celkov a obcí v oblasti cien tovaru pre trh na území Slovenskej republiky (ďalej len
"tuzemský trh") vrátane cien tovaru z dovozu a cien tovaru určeného na vývoz.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách dohoda o cene je dohoda o výške ceny alebo dohoda
o spôsobe, akým sa cena vytvorí, s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje. Dohoda o
cene vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí cenu tovaru vo výške požadovanej predávajúcim.

Podľa § 24a zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej
republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie
práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení vyhlášky
Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 608/1992 Zb., vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej
republiky č. 265/1993 Z.z. a vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 375/1999 Z.z.

Podľa § 25 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 1996.

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku táto
vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia
osobitného predpisu 1) týmto nie sú dotknuté.

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku podľa tejto vyhlášky
sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho
orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu. 2)

Poznámka 2 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku: Napríklad zákon č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník,
Obchodný zákonník, Trestný poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady
č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, zákon č. 554/2003 Z.z. o dani z
prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch
v znení zákona č. 238/2000 Z.z., zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v znení neskorších predpisov, zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene
a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, § 45 a 45a zákona č. 92/1991 Zb. o
podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 111 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov.

Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č.289/2001 Z.z. z 11. júla 2001 č. 642 k zásadám na
uplatňovanie niektorých ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom Vláda Slovenskej republiky podľa § 18
ods. 2 písm. b) a § 19 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom schválila zásady na uplatňovanie niektorých
ustanovení tohto zákona upravujúce podrobnosti o podmienkach predaja, zámeny a prenájmu
pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu a nadobúdania pozemkov do vlastníctva štátu
na účely usporiadania vlastníctva k pozemkom a utvárania vhodných pozemkovoprávnych pomerov na
hospodárenie na pôde.

Podľa Čl. I. uznesenia vlády Slovenskej republiky č.289/2001 Z.z. z 11. júla 2001 č. 642 k zásadám
na uplatňovanie niektorých ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom zásady sú v úplnom znení uverejnené v
čiastke 13/2001 Vestníka Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a možno do nich nazrieť
na Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Podľa Čl. IV bod 5 zásad č. 51/2001 na uplatňovanie niektorých ustanovení zákona NS SR č. 180/1995
Z.z. fond môže pozemky predávať najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu 9).

Poznámka 9) zásad č. 51/2001 na uplatňovanie niektorých ustanovení zákona NS SR č. 180/1995 Z.z.
odkazovala na vyhlášku č. 465/1991 Zb. a na základe zásad č. 47/2005 ktorými sa menili a dopĺňali
zásady na vyhlášku č. 492/2004 Z.z.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Súd mal za to, že pri uzavretí kúpnej zmluvy dňa 25.02.2009 medzi navrhovateľom a odporcom v 1.
rade nedošlo k porušeniu zákona č. 180/1995 Z.z.. Súd sa stotožňuje s tým, že v prípade § 18 ods. 5
citovaného zákona, platného v čase uzavretia zmluvy ide o kogentné ustanovenie, avšak vzhľadom na
právne vákum, vzniknuté zrušením vyhlášky č. 465/1991 Zb. bolo toto právne ustanovenie obsolentné
( neúčinná a nepoužiteľné ). Keďže teda nedošlo k porušeniu zákona, zmluva medzi účastníkmi je
platná, navrhovateľ sa nesprávne dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy a jeho návrh bol nedôvodný. Súd
dodáva, že ak by mal § 18 ods. 5 odkazovať na nejaký cenový predpis, malo by ísť o Zákon o cenách č.
18/1996 Z.z., ktorí aj zrušil vyhlášku č. 465/1991 Zb. Podľa zákona o cenách sa cena určovala dohodu
zmluvných strán. Je pravdou, že štátny orgán a teda aj navrhovateľ mal určené zásady pre uplatňovanie
niektorých ustanovení zák. č. 180/1995 Z.z., išlo však o interný predpis Ministerstva pôdohospodárstva,
ktorý pre iné subjekty nie je záväzný. Ak teda zásady č. 51/2001 v znení zásad 47/2005 poukazovali
v čase uzavretia zmluvy na vyhl. č. 492/2004 Z.z., nešlo v žiadnom prípade o kogentné ustanovenie,
ktorým by boli všetci účastníci zmluvy viazaní. V takomto prípade by išlo o relatívnu neplatnosť, ktorej
by sa navrhovateľ ako subjekt, ktorý tento rozpor s cenovým predpisom porušil, nemohol domáhať.
Navrhovateľ zmluvu pripravil, svojimi odbormi schválil a podpísal. Keďže sa už v r. 2011 domáhal
navrhovateľ doplatenia kúpnej ceny odporcom v 1. rade, by sa súd nemohol stotožniť s tým, že mu
uplynula trojročná premlčacia doba. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ak by sa postupovalo podľa
zák. č. 492/2004, nie je jednoznačne zrejmé, že prišlo k porušeniu zákona, keďže podľa tejto vyhlášky
sa postupuje v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho
orgánu, čo sa v tomto prípade nestalo. Podľa uvedenej vyhlášky sa postupuje v prípade, ak ide o právny
úkon, podľa osobitného predpisu. Zo znenia vyhlášky nie je zrejmé, že by sa mal zák. č. 180/1995 Z.z.
považovať za tento osobitný predpis. V poznámke 2 § 1 ods. 2 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. sú uvedené
osobitné predpisy, pri ktorých by sa tento postup mal dodržať, aj keď sú tam uvedené len príkladom zák.
č. 180/1995 Z.z. tam uvedený osobitne nie je.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že odporcovi v 1. rade, ktorý mal vo veci
úspech, priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej
pomoci po 336,94 eura ( prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 16.08.2012 a 20.09.2012), jeden
úkon v sume 224,62 eura ( porada s klientom dňa 11.09.2012 - 2/3 z úkonu) štyri krát režijný paušál
po 7,63 eura, s 20% DPH v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnej pomoci číslo 655/2004 Z.z. Súd vychádzal z hodnoty sporu určenej účastníkmi konania v sume
16.611,49 eura, keď išlo o cenu pozemkov ku ktorej sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníctva. Trovy
konania je navrhovateľ povinný zaplatiť v celkovej sume 1.519,15 eura do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu odporcu v 1. rade.
O trovách konania odporcu v 2. rade súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
odporcovi v 2 .rade nepriznal právo na náhradu trov konania keďže si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.