Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Mikulaj

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/134/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709213619
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709213619.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Ul.
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Advokátska kancelária, so
sídlomUl.Pribinovač.25,81109Bratislava,IČO36865141protipovinnémuT.B.-ElektronicsALARMS
SYSTEMS, miesto podnikania Ul. Plánočkova č. 285/24, Kováčová, IČO 35 192 992, vedenej pod sp.zn.
EX 12012/09 súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Exekútorského úradu Ul. Záhradnícka

č. 62, 821 08 Bratislava, o vymoženie 1.093,37 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 21Er/1172/2009-51, zo dňa 24. mája
2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 12012/09 doručenú súdu dňa 24.11.2009 zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
zákona č. 244/1992 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky. Preto rozhodcovský rozsudok nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

V exekučnej veci by malo byť vymáhané plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy resp. spotrebiteľského úveru,
kedy právny vzťah účastníkov zmluvy podlieha režimu spotrebiteľského práva. K takému záveru dospel
exekučný súd napriek protirečivému označeniu dlžníka (povinného) v zmluve o úvere, kde je dlžník
označený identifikačnými znakmi ako spotrebiteľ (menom a priezviskom, bydliskom, dát. narodenia) a
inak v rozhodcovskom rozsudku, kde je označený ako fyzická osoba - podnikateľ (živnostník) s IČO a
dodatkom obchodného mena. Okresný súd totiž považoval za rozhodujúce a postačujúce pre posúdenie

charakteru (povahy) úveru, že keď dlžník pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal pod obchodným menom
(ako podnikateľ), potom to vylučuje, že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania, ako sa uvádza
v zmluve o úvere. V nadväznosti na toto zistenie potom Zmluvu o úvere a Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru (VOP) preskúmaval z hľadiska kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Aplikoval ust. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - § 52 a nasl.
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, v ktorých je implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa

05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, poukázal na ustálenú judikatúru
Európskeho súdneho dvora. Ako podmienku zmluvy neprijateľnú a od počiatku neplatnú vyhodnotil
rozhodcovskú doložku (bod 17.). Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne nevyjednal, čo
zjavne vyplýva z jej zaradenia do VOP ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere, jej obsah bol veriteľom
vopred pripravený bez akejkoľvek možnosti voľby. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je
takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo

nemožnosti vplývať na obsah zmluvy. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne
rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by malabyť vykonaná exekúcia. Tiež úrok z omeškania v sadzbe 0,25 % denne (91,25 % ročne) priznaný
rozhodcovským súdom oprávnenému predstavuje plnenie neprimerané, v rozpore s dobrými mravmi a
nedovolené. Posúdením predložených listinných dôkazov podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dospel exekučný súd k záveru,
že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie

exekúcie v rozsahu oprávneným podanej žiadosti.

Namietal, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec, keď v danom prípade skutkový stav
posudzoval podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vzťahujúcich sa na spotrebiteľa, pretože
povinný je podnikateľom a vzťah účastníkov zmluvy o úvere nie je vzťah spotrebiteľský a nepodlieha
ani zákonu o spotrebiteľských úveroch. Povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ a preto

aj úver mu bol poskytnutý na účel podnikania. V prejednávanej veci bola podkladom pre rozhodcovské
konanie samostatná a individuálne dohodnutá rozhodcovská zmluva.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Treba uviesť, že okresný súd napadnutým uznesením takto rozhodol potom, čo Krajský súd v Banskej
Bystrici, ako súd odvolací, uznesením č.k. 15 CoE 231/2011-39 zo dňa 11.08.2011, zrušil vo veci vydané
uznesenie Okresného súdu vo Zvolene č.k. 21Er/1172/2009-14 zo dňa 14.02.2011 a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

V zrušujúcom rozhodnutí krajský súd vytkol okresnému súdu, že sa nedostatočne zaoberal otázkou
právnehostatusupovinnéhoaúčeluposkytnutéhoúveru,vzhľadomnaprotikladnépomenovaniedlžníka
(povinného) v zmluve o úvere a v rozhodcovskom rozsudku a napokon aj v záhlaví rozhodnutia

okresného súdu, kde tento raz vystupuje ako občan - fyzická osoba a inde zas ako fyzická osoba
podnikajúca na základe živnostenského listu (živnostník - podnikateľ), že súd musí mať naisto ustálené,
že fyzická osoba (dlžník) nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, inak nemôže požívať
ochranu ktorú právny poriadok zabezpečuje pre dlžníka (spotrebiteľa).

Preskúmanímvecidospelodvolacísúdkzáveru,žeokresnýsúdvovecisprávnerozhodol.Odôvodnenie
uznesenia okresného súdu je presvedčivé a vyčerpávajúcim spôsobom, ako ukladá ust. § 157 ods. 2 v
spojení s ust. § 167 ods. O.s.p., uvádza skutočnosti a dôkazy z ktorých okresný súd pri rozhodovaní
vychádzal, akými úvahami sa súd riadil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval.

V ďalšom konaní sa exekučný súd riadil právnym názorom odvolacieho súdu, vyslovenom v jeho
zrušujúcom rozhodnutí (§ 226 O.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuviedol iné, nové skutočnosti než tie,
ktoré boli známe okresnému súdu v čase jeho rozhodovania.

Odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení

okresný súd.

Pokiaľ jedným z dôvodov zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bola okresným
súdom konštatovaná nekalosť a neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly ust.§ 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zakotvenej do zákona od 01.04.2004,
možno dodať, že zároveň takto uzavretá doložka nespĺňa ani náležitosti písomnej formy, zjavne
účastníkmi nie je podpísaná. V Zmluve o úvere zo dňa 02.10.2008 je síce uvedené: „že dlžník

vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú
na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne
potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy).......“.
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú však len nepodpísaný a dátumom neoznačený dokument,
ani inak bližšie identifikovaný v zmluve. Potom nemožno prijať jednoznačný záver, že rozhodcovská

doložka bola účastníkmi uzavretá v striktne (kogentne) predpísanej forme, ako vyžaduje ust. § 4
ods. 2 prvá veta ZoRK (písomne pod sankciou neplatnosti). Ak rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc z takto uzavretej doložky, je dôvodné pochybovať o tom, či jeho rozhodnutie možno
považovať za vydané oprávnenou osobou. Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na „samostatne a
individuálne dohodnutú rozhodcovskú doložku“ okresnému ani odvolaciemu súdu predložená nebola.
Na individuálne dojednanie je potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy

ustanovený v Občianskom zákonníku. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje
jednu z nekalých obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď
nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť
tejto časti formuláru, nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov,

pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných
podmienok resp. vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.
Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných
podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd nielen že neprijíma, ale aj
odsudzuje ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby

porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd
akceptoval rozhodcovskú doložku. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí
to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Pritom individuálne vyjednanie treba vykladať z pohľadu
spotrebiteľa, čo znamená, že nespočíva iba v púhej možnosti výberu medzi štátnym a súkromným
súdom, ale predovšetkým je o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť

sa arbitráži.

Treba súhlasiť s okresným súdom v tom, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo
riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok na podklade ktorého
by mala byť vykonaná exekúcia. Keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský

rozsudok je založená na neplatnom právnom úkone, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je
vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku). Exekučný titul nie je vykonateľný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.