Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/766/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203734
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614203734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Z. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom X. E., O. XXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Jančim, so sídlom X. S.,
A. XXX, proti odporkyni S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, právne zastúpenej advokátom Mgr.
Martinom Bauerom, so sídlom X. S., M. K. XXX/X, o zaplatenie 562,50 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/150/2014-43 zo dňa
18. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh navrhovateľa, keď vychádzal

zo záveru, že ním uplatňovaný nárok je v rozpore s dobrými mravmi. Konštatoval, že medzi účastníkmi
(bývalými manželmi) došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej BSM)
tak, že odporkyňa sa zaviazala za účelom vyrovnania hodnoty podielu zaniknutého BSM zaplatiť
navrhovateľovi 2.250 eur (4 krát po 562,50 eur). Dotknutá suma mala byť pritom navrhovateľom použitá
na zaplatenie splátok mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru poskytnutého účastníkom Prvou
stavebnou sporiteľňou, a.s.; t.j. spoločného dlhu. Obe strany sporu potvrdili, že odporkyňa zaplatila
navrhovateľovi (prvé) dve splátky - spolu 1.125 eur - v lehotách určených v dohode, avšak navrhovateľ si

svoju povinnosť vyplývajúcu z predmetnej dohody (použiť peniaze na úhradu splátok spoločného dlhu)
nesplnil.
Okresný súd zdôraznil, že dohoda o vyporiadaní BSM nemá účinky voči tretím osobám, teda ani voči
veriteľovi, ktorý sa domáhal úhrady svojej pohľadávky v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.
zn. 7C/273/2013. V označenom konaní bola obom účastníkom (tohto konania) spolu s ručiteľom Z. G.
uložená solidárna povinnosť zaplatiť Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., 6.185,26 eur s príslušenstvom.
Pokiaľ navrhovateľ porušil vyššie uvedenú zmluvnú povinnosť - uhrádzať splátky spoločného dlhu, hoci

za tým účelom prijal od odporkyne plnenie, keď zároveň odporkyňa bola následne na rovnaké plnenie
zaviazanáprávoplatnýmavykonateľnýmsúdnymrozhodnutím-vprípadevyhoveniaaktuálnemunároku
navrhovateľa by nastala situácia, že by odporkyňa musela plniť opätovne. Následne okresný súd
konštatoval, že za popísaných okolností konanie navrhovateľa, resp. ním uplatnený nárok, nemôže
požívať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.).
Súčasne uviedol/dodal, že v zmysle dohody o vyporiadaní BSM sú jej strany v postavení veriteľa a
dlžníka, teda navrhovateľ je oprávnený na prijatie sumy 2.250 eur, a zároveň povinný vyplatiť spoločný

dlh, a odporkyňa je povinná zaplatiť 2.250 eur s tým, že spoločný dlh na seba preberá navrhovateľ.
Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jeho zmeny tak, že návrhu bude vyhovené. Nesúhlasil s analogickou aplikáciou § 560 Obč. zák. na
zmluvný vzťah účastníkov založený dohodou o vyporiadaní BSM, keďže (práve) princípom zmluvy je

ustáliť v nej vôľu účastníkov. Navrhovateľ aj odporkyňa sú preto viazaní výlučne obsahom dohody o
vyporiadní BSM a plnenia z nej vyplývajúce nie sú vzájomne podmienenými.
Odvolateľ ďalej poukazoval na čl. VI. bod 6.3. predmetnej dohody, v zmysle ktorého pre prípad neplnenia
jeho zmluvnej povinnosti bol/je povinný nahradiť odporkyni vzniknutú škodu. Zároveň mal za to, že
(naopak) konanie odporkyne možno považovať za rozporné s dobrými mravmi, lebo prestala plniť svoje

povinnosti vyplývajúce z dohody o vyporiadaní BSM.

Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že až do doručenia žaloby Prvej stavebnej
sporiteľne, a.s., o zaplatenie 6.754,67 eur s príslušenstvom si zmluvné povinnosti vyplývajúce z dohody
o vyporiadaní BSM riadne plnila. Bol to navrhovateľ, kto porušil svoju zmluvnú povinnosť uhrádzať
splátky úveru. Odporkyňa zdôraznila, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že finančné prostriedky, ktoré

navrhovateľovi uhradila vo výške 1.125 eur, boli primárne určené na splácanie predmetného úveru.
V rozpore s tým však navrhovateľ použil tieto finančné prostriedky na úhradu vlastných (výlučných)
záväzkov/dlhov. Odporkyňou uhradené splátky pritom postačovali na šesťmesačnú úhradu úverových
splátok; keby ich navrhovateľ riadne splácal, nedošlo by k zosplatneniu predmetného úveru. Odporkyňa
sa tiež stotožnila s kvalifikáciou zmluvného vzťahu účastníkov ako synalagmatického záväzkového

vzťahu.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p.
a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasného použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd považuje za plne primerané posúdenie uplatňovaného nároku prostredníctvom jeho
(ne)súladu s dobrými mravmi.
Navrhovateľ výslovne (v úvodnom vyjadrení na pojednávaní dňa 28.8.2014) potvrdil, že platby (splátky)
poskytnuté mu odporkyňou titulom dohody o vyporiadaní BSM mal použiť na splácanie dlhu účastníkov

voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. Rovnako jednoznačne vypovedal o tom, že tento svoj záväzok zo
vzájomnej dohody s odporkyňou (a tiež celkovo záväzok voči stavebnej sporiteľni) takmer vôbec neplnil.
Zákonitým dôsledkom uvedeného bolo iniciovanie súdneho konania dotknutou spoločnosťou/veriteľom
a v konečnom dôsledku uloženie povinnosti účastníkom (a aj ručiteľovi) zaplatiť predmetný záväzok.
Z daného pohľadu je preto v celom rozsahu opodstatnený záver okresného súdu, že odporkyňa by

fakticky dvakrát plnila „tú istú“ svoju povinnosť. Po prvýkrát by ju plnila navrhovateľovi, čím by však vo
vzťahu k veriteľovi (Prvej stavebne sporiteľni, a.s.) nijako neznížila „svoj“ dlh a naďalej by bola povinná
tento-bezohľadunaplnenieposkytnuténavrhovateľovi-uhradiť.Rozpornavrhovateľomuplatňovaného
práva s dobrými mravmi ešte znásobuje fakt, že odporkyňu vo vzťahu k prvým dvom platbám už takáto
duplicita plnenia zaťažuje. Vo vzťahu k Prvej stavebne sporiteľni, a.s., sa totiž nemôže efektívne brániť

tým, že na dotknutý dlh už plnila (rozhodne nie nezanedbateľnú sumu 1.125 eur) navrhovateľovi, ktorý
však v rozpore s výslovným zmluvným dojednaním použil predmetné sumy (namiesto splátok úveru) pre
vlastnú potrebu; na splatenie jeho iných osobných dlžôb.

Zodpovedá pritom časovým súvislostiam prípadu tvrdenie odporkyne o prerušení úhrady splátok

navrhovateľovi v zmysle dohody o vyporiadaní BSM (neuhradenie tretej splátky vo výške 562,50 eur
s lehotou splatnosti najneskôr 28.2.2014) podmienenom doručením žaloby Prvej stavebnej sporiteľne,
a.s.. Teda získaním kvalifikovanej vedomosti o tom, že navrhovateľ nespláca označenému veriteľovi
úvery, hoci ona v zmysle vzájomnej dohody navrhovateľovi finančné prostriedky na to určené dovtedy
riadne uhrádzala.

Rozpor uplatňovaného nároku s dobrými mravmi je principiálneho charakteru a nič na ňom nemení
oprávnenie odporkyne požadovať voči navrhovateľovi (v zmysle dohody o vyporiadaní BSM) náhradu
škody za to, že neplnil svoju zmluvnú povinnosť splácať mimoriadny medziúver a stavebný úver. Navyše,
predmetný argument predložil navrhovateľ až v odvolacom konaní. Odvolací súd v danej spojitosti
poukazuje na povinnosť účastníkov sporového konania označiť všetky skutočnosti do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie (§ 120 ods. 4 O.s.p.); o čom bol navrhovateľ riadne poučený.
Nadväzne v zmysle § 205a O.s.p. na dané tvrdenia nemožno v aktuálnom štádiu (ani teoreticky)
prihliadať. Napokon, vzhľadom na vyjadrenia samotného navrhovateľa ohľadne jeho majetkovej situácieje otázne, či by bol reálne spôsobilý nahradiť odporkyni škodu, ktorá jej vznikla neplnením povinnosti
navrhovateľa splácať mimoriadny medziúver a stavebný úver.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku síce cituje ustanovenie § 560 Obč. zák., ale
dotknutá právna norma nie je základom jeho rozhodnutia, resp. nevyvodzuje z nej žiadne bezprostredné
konzekvencie relevantné pre meritórne rozhodnutie. Jednoznačne rozhodujúcim dôvodom nepriznania
navrhovateľovi uplatňovaného nároku je jeho rozpor s dobrými mravmi. V tomto smere teda odvolateľ
vytýka okresnému súdu záver/y, ktorý/é ani nevyslovil.

Neobstojí tiež argumentácia navrhovateľa, že (naopak) konanie odporkyne je nesúladné s dobrými
mravmi, pretože (ona) porušila povinnosti vyplývajúce jej z dohody o vyporiadaní BSM. Ak za meradlo
porušenia dobrých mravov sa má (v zmysle výkladu - minimálne - naznačovaného odvolateľom)
považovať porušenie zmluvnej povinnosti, tak aj v danom nazeraní to bol navrhovateľ, kto ako prvý
riadne (resp. vôbec) neplnil svoje povinnosti odvodené od dohody o vyporiadaní BSM.

Z iných (než rozoberaných) dôvodov navrhovateľ nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa
nenamietal. Odvolací súd je v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi
odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie tohto opravného
prostriedku. Z titulu ich neopodstatnenosti krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne okresný súd v rámci rozhodovania o celkových trovách
konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.