Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/187/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113222973
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113222973.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: 1. S. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S.I. XXX, XXX XX S., 2. D. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX
S., právne zastúpených JUDr. Emília Hamaleková, so sídlom Štúrova 7, 040 01 Košice, proti žalovaným:
1a) S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XX, XXX XX A. U., 1b) E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XXX/X, XXX XX A. U., 2. D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XX, XXX XX A. U., právne zastúpených
JUDr. Zuzana Medvecká, advokátka, so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným ako oprávneným spoločne a
nerozdielne v prospech ich právnej zástupkyne JUDr. Zuzany Medveckej náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 619,06 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 08.08.2013 sa žalobcovia domáhali proti pôvodne žalovanému I. T. a jeho
manželke D. T. určenia vlastníckeho práva k parcele číslo XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. H. a zapísanej
na LV číslo XXXX ako aj vlastníckeho práva k stavbe - garáž, súpisné číslo XXX, neevidovanej v katastri
nehnuteľnosti, ale postavenej na uvedenej parcele.

V priebehu konania žalovaný v 1. rade I. T. zomrel a na jeho miesto ako právni nástupcovia vstúpili jeho
deti S. O., ďalej vedená ako žalovaná 1a) a E. T. ďalej vedený ako žalovaný 1b).

Žalobcovia v podanom návrhu vychádzali z nasledujúcich skutkových tvrdení:

Žalovaní v roku 1985 oslovili žalobcov a oznámili im, že sa sťahujú z H. do A. H., a že chcú predať
pozemok a garáž na ulici A. R. H.. Garáž s pozemkom im ponúkli za kúpnu cenu 20 000,-Kčs.

Žalobcovia najprv nejavili záujem o kúpu ale následne sa dohodli, že odkúpia od žalovaných garáž s
pozemkom za cenu 20 000,-Kčs. Žalovaní im na odpredaj ponúkali aj ich byt, avšak o tento záujem
nemali.
Medzi účastníkmi konania teda došlo k ústnemu uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predaj garáže s
pozemkom a kúpna cena vo výške 20 000,-Kčs bola vyplatená poštovou poukážkou na adresu
žalovaných dňa 01.02.1985.
Podľa tvrdenia žalobcov od tohto okamihu vstúpili do oprávnenej držby. Od roku 1985 žalobcovia

predmet kúpy nerušene a nepretržite užívajú. Žalobcovia boli vnútorne presvedčení, že platne nadobudli
vlastnícke právo. Úprava nadobúdania vlastníckeho práva bola podľa ich názoru v čase uzavretia kúpnej
zmluvy značne komplikovaná a s rôznymi obmedzeniami.Pokiaľ ide o právnu históriu pozemku a garáže na ňom postavenej, pozemok mali žalovaní od roku 1977
na základe rozhodnutia ONV v osobnom užívaní.
Pokiaľ ide o garáž, táto bola vystavaná stavebníkom I. M. na základe stavebného povolenia vydaného

MestskýmnárodnýmvýboromvPrešovevroku1965.TútogarážmalináslednežalovaníodI.M.odkúpiť.
Následne v žalobe žalobcovia citujú § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj § 868 Občianskeho
zákonníka a poukazujú na to, že ako parcelu, tak aj garáž na nej postavenú vydržali a nadobudli tým
vlastnícke právo k nej. Vzhľadom na to, že nie sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci, majú
v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Pôvodne žalovaný 1. a žalovaná 2. sa k žalobe prvýkrát vyjadrili písomne, podaním doručeným súdu
dňa 05.11.2003 (čl. 23). V tomto vyjadrení uviedli, že skutočne v roku 1985 sa rozhodli s manželkou
odsťahovať do Liptovského Petra, pričom byt a garáž, ktoré boli ich vlastníctvom sa snažili vysporiadať
prenájmom. Na základe toho garáž riešili žiadosťou na žalobcov s tým, že im ju prenechajú do
dlhodobého nájmu. Odplata za tento nájom bola vo výške 20 000,-Kčs. Zdôraznili, že pri dohode o

prenájme garáže nebola spomínaná žiadna možnosť predaja, ale iba užívania.

Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania ako aj listinami
tvoriacimi spis a zistil nasledujúce:

Z poštovej poukážky na čl. 6 vyplýva, že dňa 01.02.1985 bola odosielateľom D. S. zaplatená I. T. suma
20 000,-Kčs.
Z listiny vydanej Mestom Prešov dňa 24.07.2013 vyplynulo, že Mestský úrad Prešov potvrdil žalobcovi,
že tento platí daň z nehnuteľnosti za garáž v Prešove na ulici A., súpisné číslo XXX, a to od roku 2001
až doteraz.

Z platobného výmeru číslo XXXXXX/XXXX vyplynulo, že žalobcovia platia daň zo stavby, a to z garáže
vo výmere XX m2.
Z listiny vyhotovenej Mestom Prešov dňa 03.01.2005 s názvom potvrdenie o určení súpisného čísla
vyplynulo že pre stavbu postavenú v meste Prešov na ulicu A. bolo pridelené súpisné číslo XXX, pričom
ide o garáž nachádzajúcu sa na parcele XXXX, ktorej stavebníkom je I. M..

Z listu vlastníctva číslo XXXX vyplynulo, že vlastníkom parcely číslo XXXX o výmere XX m2 ku dňu
16.07.2013, keď bol výpis vyhotovený, boli žalovaní 1. a žalovaná 2. Rovnako to vyplynulo aj z kópie
listu vlastníctva na čl. 12.
Z rozhodnutia Okresného národného výboru, finančného odboru v Prešove z 28.septembra 1977

vyplynulo, že ide o rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, pričom týmto rozhodnutím
bol pozemok - parcela číslo L. XXXX/XX vo výmere 20 m2 pridelený do osobného užívania žalovaným
1. a 2.
Dňa 26.októbra 1977 došlo k uzatvoreniu dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku k
pozemku vyššie uvedenému, pričom táto dohoda bola uzatvorená medzi Mestským národným výborom

v Prešove a žalovanými 1. a 2.
Z rozhodnutia Mestského národného výboru v Prešove zo dňa 11.06.1969, číslo R.. XXXXX/XX
vyplynulo, že sa I. M. vydáva rozhodnutie o prípustnosti vyššie uvedenej stavby, a to garáže, pričom
stavba má byť zahájená v júni 1969 a ukončená v decembri 1969.

Podanímdoručenýmsúdudňa13.03.2014žalovaný1.a2.vpodstatezopakovalisvojetvrdeniauvedené
už vo vyjadrení k žalobe, teda že žalobcovia nehovoria pravdu, že im bol pozemok s garážou v roku
1985 odpredaný.

Podaním doručeným súdu dňa 12.03.2014 žalobcovia reagovali na vyjadrenie žalovaných 1. a 2. k

žalobe a v tomto vyjadrení uviedli, že podľa ich právneho názoru k 01.01.1996 vydržali vlastnícke právo
k pozemku a garáži.

Napojednávaníkonanomdňa14.03.2014žalobca1.S.D.uviedol,žedošlokdohodeoodpredajigaráže
s pozemkom za kúpnu cenu 20 000,-Kčs, ktorú zaplatil poštovou ukážkou. Žalovaný 1. mu odovzdal

všetku dokumentáciu k predmetnej garáži vo forme originálov dokumentov a stále hovoril, že keď príde
do Prešova tak urobia prevod vlastníckeho práva.Na otázku súdu prečo žalobca 1. netrval na uzavretí písomnej zmluvy uviedol, že tak bolo z dôvodu
rodinného vzťahu so žalovanými 1. a 2., a preto im dôveroval, že otázka uskutočneného odpredaja sa
nestane spornou.

Žalobca v 1. rade ďalej uviedol, že minimálne desaťkrát navštívil žalovaných 1. a 2. v mieste ich bydliska
v Liptovskom Petre, kde sa snažil vykonať úkony potrebné k prevodu vlastníckeho práva.
Žalobkyňa v 2. rade sa na tomto pojednávaní pripojila k výpovedi svojho manžela, žalobcu v 1. rade.

Žalovaní 1. a 2. boli vypočutí formou dožiadania Okresným súdom Liptovský Mikuláš dňa 15.08.2014.

Vo svojej výpovedi uviedli, že nie je pravda o tom, že došlo k predaju pozemku a garáže žalobcom 1. a
2. O tom nebola nikdy reč. Žalovaní 1. a 2. umožnili žalobcovi ako svojmu bratrancovi predmetnú garáž
užívať s tým, že sa dohodli, že sa im zaplatí suma vo výške 20 000,-Kčs ako úhrada na budúce obdobie
za užívanie garáže.
Ďalej uviedli, že garáž predať nechceli, rovnako nechceli ani predať byt v Prešove, pretože ich dcéra
študovala v Bratislave a nevedeli, či sa po skončení vysokej školy nebude chcieť usadiť v Prešove.

Žalovaní 1. a 2. sa so žalobcami dohodli, že predmetnú garáž budú užívať až dovtedy pokiaľ budú
bývať v Prešove a za tým účelom im odovzdali aj kľúče. Potvrdili prevzatie peňazí vo výške 20 000,-
Kčs zaslaných im poštovou poukážkou.
Čo sa týka odovzdania originálov dokladov k uvedeným predmetom sporu, žalovaní 1. a 2. uviedli, že
tak urobili z dôvodu, že ak by bola vykonávaná nejaká kontrola, aby sa žalobcovia vedeli preukázať, že

garáž užívajú oprávnene.

Na pojednávaní konanom dňa 17.12.2015 pri svojej výpovedi žalobca v 1. rade zopakoval svoje
dovtedajšie tvrdenia. Zároveň uviedol, že ústnou zmluvu došlo ku kúpe pozemku s garážou medzi
žalobcami a žalovanými v 1. a v 2. rade. Zároveň mu nebohý žalovaný v 1. rade odovzdal všetky

doklady za tým účelom, aby pripravil kúpnu zmluvu za účelom jej podpisu. Následne, keď žalobca v 1.
rade navštívil právničku v Prešove, tá mu povedala, že príprava takejto písomnej kúpnej zmluvy bez
prítomnosti žalovaných 1. a 2. nebude možná.
Zároveň uviedol, že písomnú kúpnu zmluvu potreboval za tým účelom, aby mal potvrdenie o kúpe a zo
strany žalovaných 1. a 2. nemohlo dôjsť k popretiu dohody. O tom, že zmluva o prevode pozemku a

garáže má mať písomnou formou v roku 1985 nevedel, dozvedel sa to až neskôr od právničky.

Právni nástupcovia žalovaného v 1. rade jeho deti, S. O. a E. T. uviedli, že v čase, keď sa sťahovali
do Liptovského Petra, študovali na strednej, resp. vysokej škole. Majú vedomosti o tom, že rodičia byt
v Prešove ako aj garáž predať nechceli, pretože nevedeli, či po skončení štúdií sa niektoré z detí sa

neusadí v Prešove.
Byt bol daný tiež len do nájmu a bol predaný až v roku 2007. To podľa žalovaných 1a a 1b potvrdzuje,
že tvrdenia žalobcov o ponuke predaja bytu nie sú pravdivé.

V záverečnej reči žalobcovia zotrvali na svojom návrhu a právna zástupkyňa žalovaných s poukazom

na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedla, že má za to, že k platnému k vydržaniu zo
strany žalobcov nedošlo, a preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych predpisov:

Vzhľadom na to, že vo veci ide o tzv. určovaciu žalobu podľa § 80 písm.c) O.s.p. súd sa primárne musel
zaoberať otázkou, či na požadovanom právnom určení je daný naliehavý právny záujem.
Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu

je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP],
nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam.Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.
Keďže žalobcovia nie sú ako (spolu)vlastníci garáže a pozemku uvedení v katastri nehnuteľností, majú

na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože vyhovujúci rozsudok by k takému zápisu
viedol.

Občiansky zákonník v znení účinnom v roku 1985

§ 40 ods.1 - Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný.

§ 46 ods.1 - Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré
to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

§ 47 ods.2 - Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva
účinná registráciou. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje.

§ 132a ods.1 - Kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný,
že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.

§ 134 ods.2 - Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou
zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického
vlastníctva.

§ 135a ods.1 - Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane
občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1 ) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2 ).

§ 198 ods.1 - Právo osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým
sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto
právo možno zriadiť aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené.
Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča.

§ 202 - Právo osobného užívania pozemku nemožno zmluvne prevádzať. Prechod práva užívania
zastavaného pozemku pri prevode stavby upravuje ustanovenie § 218 .

§ 205 ods.1 - Rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa
s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.

§ 205 ods.2 - Na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania alebo na základe toho, že
občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní podľa ustanovenia § 135a ods.

2 uzavrie dohodu o zriadení
práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe,
alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná
registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na
štátnom notárstve.

§ 218 ods.1 - S prevodom vlastníctva k stavbe zriadenej na pozemku prechádza na nadobúdateľa stavby
i právo osobného užívania pozemku.

§ 218 ods.2 - Nový vlastník stavby je povinný vyporiadať sa s predchádzajúcim užívateľom pozemku;

pritom treba prihliadnuť na výšku úhrady, ktorá bola za užívanie zaplatená, ako aj na náklady, ktoré
pôvodný užívateľ účelne vynaložil na trvalé zlepšenie pozemku, prípadne na jeho osadenie. Dohoda o
vyporiadaní je súčasťou zmluvy o prevode stavby.Podľa R 73/2015 (NS SR sp. zn. 4Cdo/283/2009) - „Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby
vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode

nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom
notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok).

Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu poručiteľa a žalobkyne do držby pozemkov
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva

takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb., účinnou od 1. apríla
1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a
rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo
najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. (účinnou
od 1. januára 1992) boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k
pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom

1992. Ak držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992
podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j.
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto
dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.
Podľa § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka). Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto
s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho

zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo
patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe
inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku

kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. V
prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti
vedieť, alebo ak tu výnimočne „nadobúdací“ titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný, že tu takýto titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri
splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so
stavom právnym.
Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi
vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej

doby.
V zmysle § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto
nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.
Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho

hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval

s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne uznávanú zásadu
ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) nie je neospravedlniteľný právny omyl

držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka
platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v
prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.Pokiaľ v preskúmavanej veci sa poručiteľ a žalobkyňa 1/ ujali v roku 1971 držby pozemkov na základe
zmluvy o ich prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu
vyžadoval, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď

subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Požiadavku, aby zmluvy o prevode vlastníctva k
nehnuteľnej veci boli registrované štátnym notárstvom, bola v Občianskom zákonníku upravená celkom
jasne. Jednoznačne bola vymedzená v ustanovení § 134 ods. 2 (v znení platnom do 31. decembra 1991)
tak, že „ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy,
pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického

vlastníctva“.

Podľa R 74/2015 (NS SR sp. zn. 4Cdo/361/2012) - „Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby
vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme.

Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,
keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré nasvedčujú v
prospech záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia
(titulu). Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí,
treba posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k

právnemudôvodu(titulu),zktoréhosaodvodzujevznikpráva.Dobrávieraoprávnenéhodržiteľa,ktoráje
daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi
vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na
základeputatívnehoprávnehotitulu.Jealepotrebnéposúdiť,čidržiteľpribežnejopatrnosti,ktorúmožno

vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu
dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam,
kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný
je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú
možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen

skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných
právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych
skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z
neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je
právny omyl neospravedlniteľný (viď aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 3 Cdo

97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 MCdo 7/2010, 3 MCdo 8/2010 a 6 MCdo 5/2010). Neznalosť
jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje - pri zachovaní obvyklej
opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má
v úmysle urobiť.
Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok

nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode
nehnuteľnosti. Pokiaľ niekto vstúpi do držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľnýotom,žemunehnuteľnosťpatríavzmysle§130ods.1vetaprváObčianskehozákonníka
nemôže byť držiteľom oprávneným (viď rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 49/2010). Na základe

ústnej zmluvy o jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom
veci, i keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva
postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti
(viďrozsudoknajvyššiehosúdusp.zn.1Cdo137/2011).Vpreskúmavanejvecižalobcovianepreukázali,
že so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní, predovšetkým nepreukázali riadny vstup do držby.

Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti, ani ich nerušené užívanie pre dobromyseľnosť nepostačuje.
Odvolací súd preto správne uzavrel, že žalobcovia nesplnili jeden zo zákonných predpokladov vydržania
- dobromyseľnosť držby. “

Procesný súd nemá dôvod sa od vyššie uvedenej konštantnej judikatúry odchýliť (a vyššie uvedenými

právnymi závermi odôvodňuje aj zamietnutie žaloby v tejto veci), nakoľko zistený skutkový stav nemá
charakter, na ktorý by táto nedopadala.

Žalobu teda súd zamietol z nasledujúcich dôvodov:· vo vzťahu ku stavbe - garáže nemá súd preukázanú vecnú pasívnu legitimáciu žalovaných, pretože
títo súdu žiaden doklad o jej kúpe od I. M. alebo inej osoby nepredložili,
· žalobcami tvrdená kúpna zmluva na nehnuteľnosti - pozemok a garáž nemala napriek jasnému zneniu

vtedajšieho § 46 ods.1 OZ písomnú formu,
· tvrdená kúpna zmluva nebola registrovaná štátnym notárstvom (ani nemohla byť štátnemu notárstvu
predložená pre absenciu písomnej formy), pričom registrácia bola nevyhnutná na účinnosť zmluvy,
· pozemok žalovaní predať ani nemohli, keďže neboli jeho vlastníkmi ale iba osobnými užívateľmi,
·užalobcovneboladanádobromyseľnosťsohľadomnavšetkyskutočnosti,nakoľkotítoakotovyplynulo

z ich výpovedí vedeli, že musí dôjsť k „prepisu“ vlastníckeho práva, načo je potrebná zmluva v písomnej
forme a boli o tom informovaní aj právničkou.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a ich náhradu priznal úspešným žalovaným.

Trovy konania žalovaných spočívajú v trovách právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Tarifná hodnota veci určená žalobcami a akceptovaná žalovanými bola 4000 €.

Podľa § 13 ods.2 AT - Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri
zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Odmena za 1 úkon právnej služby - 50 % z 151,05 € x 3 = 226,58 €.

Úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia; účasť na pojednávaní = 453,16 €.
Režijný paušál - 2 x 8,39 € (režijný paušál patrí pri každom úkone bez ohľadu na počet zastupovaných

osôb iba raz) = 16,78 €.
Náhrada za stratu času - 17.12.2015,cesta Liptovský Mikuláš - Prešov - Liptovský Mikuláš, 6 polhodín
x 13,98 € = 83,88 €.
Cestovné: LM - Prešov - LM, spolu 268 km, cena phm - 1,024 €/l, základná náhrada - 0,183 € /km,
priemerná spotreba vozidla Škoda Superb - 5,1l/100 km = 63,04 €.

Hotové výdavky - parkovné = 2,20 €.

Spolu - 619,06 €.

Žalovaní požadovali aj cestovné a náhradu za stratu času sa poradu vykonanú s právnym zástupcom

mimo jeho sídla a to v Liptovskom Hrádku. Túto náhradu súd nepriznal, pretože vykonanie porady mimo
sídla advokáta nemôže byť v neprospech protistrany tým, že by mala hradiť náklady s tým spojené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.