Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Žišková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615207891
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615207891.5

Uznesenie

OkresnýsúdLiptovskýMikulášvprávnejvecinavrhovateľaB.B.,C..XX.XX.XXXX,S.T.N.Q.,M.Ú.XX/
X, zastúpeného JUDr. Petrom Pompom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Vagonárska 95,
Poprad, proti odporcovi Mesto Liptovský Hrádok, zastúpeného JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou so
sídlom Štúrova 17, Liptovský Mikuláš, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru a priznanie náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa z a s t a v u j e .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania z titulu právneho zastúpenia 498,18 eur, ktoré
je odporca povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Petrovi Pompovi v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 14. 09. 2015, doplneným podaním zo dňa 10. 11. 2015,
doručeným súdu dňa 12. 11. 2015 a podaním zo dňa 07. 12. 2015, doručeným súdu dňa 11. 12.
2015, navrhovateľ žiadal určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 16. 07. 2015 dané
odporcom, ako zamestnávateľom, navrhovateľovi, ako zamestnancovi, je neplatné a pracovný pomer
odporcu u navrhovateľa trvá naďalej. Zároveň žiadal zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi priemernú
mzdu vo výške 603,-eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 17. 07. 2015 v prospech bankového

účtu navrhovateľa až do času, kedy odporca umožní navrhovateľovi pokračovať v práci. Na prvom
pojednávaní, dňa 02. 02. 2016 navrhovateľ, so súhlasom súdu, upravil žalobný petit v časti o náhradu
mzdy tak, že žiadal priznať priemernú mesačnú mzdu vo výške 603,-eur mesačne s úrokom z omeškania
5,05 % ročne od 17. 07. 2015 až do času, kedy odporca umožní navrhovateľovi pokračovať v práci.

V priebehu konania došlo k mimosúdnej dohode, na základe ktorej sa odporca zaviazal zaplatiť

navrhovateľovi náhradu mzdy za dva mesiace, t. j. 1 206,-eur a náhradu trov konania a to trov právneho
zastúpenia, pričom odporca si náhradu trov konania neuplatnil. V dôsledku tejto dohody navrhovateľ
na pojednávaní dňa 23. 02. 2016 zobral návrh späť v celom rozsahu, pričom odporca so späťvzatím
návrhu súhlasil.

Podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.)

(1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa
začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,

či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od
späťvzatia návrhu.Občianskoprávne konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje predovšetkým v
dispozitívnych procesných úkonoch účastníkov, medzi ktoré patrí aj späťvzatie návrhu. Navrhovateľ

zobral v priebehu konania návrh v celom rozsahu späť so súhlasom odporcu, a preto súd v zmysle
ustanovenia § 96 O. s. p. konanie zastavil.

Dôvodom späťvzatia návrhu bolo uzavretie mimosúdnej dohody, takže s poukazom na ustanovenie §
146 ods. 2 prvá veta O. s. p. je daný dôvod pre priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi tak, ako sa

účastníci mimosúdne aj dohodli. Navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátom, ktorému patria trovy
právneho zastúpenia vo výške, ktorá je upravená vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátovzaposkytovanieprávnychslužieb(ďalejlen„vyhláška“).Predmetomkonaniabolidveveciato
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrada mzdy. Pokiaľ ide o nárok na vyslovenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, tam advokátovi patrí odmena podľa § 11 ods. 1
písm. a/ vyhlášky, t. j. 1/13-ina výpočtového základu, platná pre obdobie, kedy tento úkon bol vykonaný.

Pre rok 2015 bola výška výpočtového základu 839,83 eur, z čoho 1/13-ina predstavuje 64,54 eur, pre rok
2016 bola výška výpočtového základu 858,-eur, z čoho 1/13-ina je 66,-eur. Pokiaľ ide o náhradu mzdy,
tam bola dohodnutá čiastka 1 206,-eur, takže tarifná odmena advokáta za zastupovanie navrhovateľa v
konaní o náhrade mzdy je v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky 61,41 eur.

Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky, pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny
určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny,
ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Vzhľadom na citovanú právnu úpravu, potom za každý úkon právnej služby vykonanej v roku 2015, by

advokátovi patrila odmena vo výške 85,01 eur (64,54 eur a 1/3-ina zo sumy 61,41 eur, t. j. 20,47 eur). Za
každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2016 by advokátovi patrila odmena vo výške 86,47 eur (66,-
eur + 20,47 eur). Právny zástupca navrhovateľa si však uplatnil odmenu za každý úkon právnej služby
len vo výške 67,70 eur, a preto súd priznal advokátovi odmenu v takto uplatnenej výške.

Účastníkovi patrí náhrada trov potrebných iba na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom v
súdnom konaní možno náhradu trov priznať iba za úkony vykonané v konaní. Navrhovateľ splnomocnil
advokáta JUDr. Petra Pompu na zastupovanie plnomocenstvom zo dňa 01. 08. 2015 (teda nie dňa 22.
07. 2015, ako to uviedol právny zástupca navrhovateľa vo vyčíslení trov právneho zastúpenia). Návrh
na začatie konania bol súdu doručený dňa 14. 09. 2015 a v zmysle § 82 ods. 1 O. s. p. sa týmto dňom

začalo konanie na súde. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa zaslal odporcovi podanie zo dňa 03. 08.
2015 a stanovisko zo dňa 04. 09. 2015, nejedná sa o úkony právnej služby vykonané v súdnom konaní.
Za tieto úkony preto súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov z titulu právneho zastúpenia.

Vzhľadom na obsah spisu a úkony právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré z neho vyplývajú, súd priznal

advokátovi odmenu za 5 úkonov právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej
porady s klientom dňa 01. 08. 2015, vypracovanie písomného návrhu dňa 09. 09. 2015, účasť na
pojednávaní dňa 02. 02. 2016 a dňa 23. 02. 2016. Ako účelne vykonaný úkon právnej služby súd
vyhodnotil aj poradu advokáta s navrhovateľom, ktorá sa uskutočnila dňa 27. 01. 2016. Zo spisu totiž
vyplýva,žeodporcasaknávrhupísomnevyjadrilpodanímzodňa14.01.2016,ktorébolosúdudoručené

dňa 15. 01. 2016. Právny zástupca navrhovateľa bol do spisu nahliadnuť dňa 20. 01. 2016 (takže mal
možnosť oboznámiť sa aj s vyjadrením odporcu), pričom vyjadrenie odporcu bolo doručené právnemu
zástupcovi navrhovateľa dňa 23. 01. 2016. Nakoľko vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 02.
02. 2016, bol dôvod na uskutočnenie porady právneho zástupcu navrhovateľa s navrhovateľom. Súd
však nepriznal odmenu za právnu poradu navrhovateľa s advokátom dňa 17. 02. 2016, nakoľko zo

spisu nevyplýva účelnosť takéhoto úkonu. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 02. 02. 2016, bolo
odročené na konkrétny termín, t. j. na deň 23. 02. 2016, za účelom vykonania navrhnutého dokazovania,
t. j. výsluchu svedkov a zabezpečenia listiny od zamestnávateľa navrhovateľa. Zo spisu nevyplýva preto
žiaden dôvod, pre ďalšiu poradu advokáta s klientom. Nakoľko právny zástupca navrhovateľa uskutočnil
s navrhovateľom dve porady vo veci (pri prevzatí zastúpenia a dňa 27. 01. 2016), nebol dôvod na ďalšiu

poradu s klientom a ani na „prípravu klienta“ na pojednávanie. Za 5 úkonov právnej služby, ktoré advokát
vo veci účelne vykonal, mu súd priznal odmenu po 67,70 eur, teda 338,50 eur.Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom

osobitne nedohodol.

Vzhľadom na výšku výpočtového základu na rok 2015, t. j. 839,-eur, 1/100-ina predstavuje čiastku 8,39
eur a pri výpočtovom základe na rok 2016, t. j. 858,-eur, predstavuje 1/100-ina 8,58 eur. Pokiaľ právny
zástupca navrhovateľa uplatnil náhradu týchto výdavkov sumou 12,06 eur, táto čiastka nezodpovedá

platnej právnej úprave. Súd preto priznal paušálnu náhradu v zmysle § 16 ods. 3 za 2 úkony vykonané
advokátom v roku 2015 po 8,39 eur, teda 16,78 eur a za 3 úkony právnej služby vykonané advokátom
v roku 2016 po 8,58 eur, čo je 25,74 eur, spolu paušálne náhrady 42,52 eur.

Podľa § 15 vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním

právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom

advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Právny zástupca navrhovateľa cestoval na obidve pojednávania, t. j. 02. 02. 2016 a 23. 02. 2016
vlastným osobným motorovým vozidlom zn. Volkswagen Golf, ev. č. PP212CE, ktoré má podľa

technického preukazu priemernú spotrebu paliva 6,9 litra/100 km a druh paliva BA95. Právny zástupca
navrhovateľa uviedol, že týmto vozidlom za účelom účasti na obidvoch pojednávaniach bolo ubehnutých
232 km (t. j. 58 km jedna cesta, čo zodpovedá vzdialenosti sídla advokátskej kancelárie a Okresnému
súdu Liptovský Mikuláš). Advokát si vyúčtoval cenu pohonných látok 1,157 eur/1 liter, pričom sa malo
jednať o cenu definovanú štatistickým úradom. Nakoľko právny zástupca navrhovateľa nepredložil

doklady o zakúpení pohonných hmôt v čase uskutočnenia týchto dvoch pracovných ciest, súd zistil
z údajov zverejnených Štatistickým úradom SR, že v 6. týždni roku 2016 (od 01. 02. 2016 do 07.
02. 2016), bola priemerná cena 1,164 eur za l liter benzínu Natural 95 oktánového a v 9. týždni (od
22. 2016 do 28. 02. 2016) bola cena tohto benzínu 1,117 eur/1 liter. Súd preto pri rozhodovaní o
náhrade cestovných nákladov vychádzal z uplatnenej ceny pohonných hmôt 1,157/1 liter benzínu pri

ceste vykonanej advokátom dňa 02. 02. 2016 a z ceny benzínu 1,117 eur/1 liter pri ceste vykonanej dňa
23. 02. 2016 s tým, že na každé z týchto pojednávaní bolo ubehnutých po 116 km. Vzhľadom k tomu súd
priznal advokátovi náhradu cestovných výdavkov v zmysle § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách za cestu vykonanú na pojednávanie dňa 02. 02. 2016 vo výške 9,26 eur (ubehnutých 116 km,
priemerná cena pohonných hmôt 1,257 eur/100 km a priemerná spotreba pohonných hmôt 6,9 litra/100

km). V súvislosti s účasťou na pojednávaní 23. 02. 2016, súd priznal náhradu cestovných výdavkov vo
výške 8,94 eur (ubehnutých 116 km, cena PHM 1,117 eur/100 km a priemerná spotreba 6,9 litra/100
km), spolu náhrada za spotrebované pohonné hmoty 18,20 eur.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s ust.

§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z. z., za každý ubehnutý kilometer patrí základná náhrada 0,183 eur.
Právnyzástupcanavrhovateľasiuplatniltútozákladnúnáhradulenvovýške0,18eurzaubehnutých232
km a žiadal priznať náhradu 41,76 eur. Nakoľko uplatnená náhrada je nižšia, ako zákonom stanovená,
súd priznal náhradu týchto nákladov v uplatnenej výške, teda
41,76 eur.

Právny zástupca navrhovateľa sa zúčastnil v roku 2016 dvoch pojednávaní na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš a preto mu podľa § 15 písm. b/ vyhlášky patrí náhrada za stratu času vo výške 1/60-iny
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Pri výpočtovom základe 858,-eur táto náhrada
predstavuje 14,30 eur a nie čiastku 20,10 eur, ktorú si vyúčtoval právny zástupca navrhovateľa. Súd

preto priznal náhradu za stratu času za 4 začaté polhodiny (tak, ako to vyúčtoval právny zástupca
navrhovateľa) v zákonnej výške po 14,30 eur, čo je 57,20 eur.Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom navrhovateľovi patrí náhrada trov spojených s jeho
právnym zastúpením vo výške 498,18 eur. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. náhradu trov konania priznanú
navrhovateľovi je odporca povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Petrovi Pompovi. V súlade s dohodou

účastníkov na pojednávaní dňa 23. 02. 2016, súd zaviazal odporcu zaplatiť priznanú náhradu trov
konania v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od jeho doručenia na súde proti
rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, nakoľko účastníci sa vzdali odvolania po jeho
vyhlásení (§ 207 ods. 1 O. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.