Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113011189
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113011189.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.
a sudkýň JUDr. Lenky Kováčovej a JUDr. Ľubomíry Kubáňovej, v trestnej veci proti obžalovanému N. Y.
X. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného N..
Y. X. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 03.12.2014 sp. zn. 21T/120/2013 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 02.07.2015 sp. zn. 21T/120/2013, na verejnom zasadnutí

konanom v Nitre dňa 02. decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného N.. Y. X. z a m i e t a , pretože nie
je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného N.. Y. X. (ďalej
len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr.

zák., s poukazom na ustanovenie § 139 písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
dňa 12.10.2012 v čase okolo 10.00 hod. v Nitre, na ulici O. XX, fyzicky napadol poškodeného X. T.,
nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že počas toho ako poškodený natieral svoj plot a bol prehnutý na
strane pozemku obžalovaného, pristúpil obžalovaný k poškodenému a po otázke „čo to poškodený robí
na jeho pozemku“ udrel poškodeného otvorenou rukou po ľavej časti hlavy v oblasti ucha, čím spôsobil
poškodenému otras labyrintu, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie spánkovo-záhlavnej krajiny

vľavo, ktoré si podľa znaleckého posudku vyžiadalo PN v trvaní do štyroch týždňov.
Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 156 ods.2 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods.2 Tr.
zák., nezistiac žiadnu s poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák. ani priťažujúcich okolností
uvedených v § 37 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, s tým, že výkon uvedeného trestu
obžalovanému podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. mu
určil skúšobnú dobu vo výmere 1 rok.

Zároveň súd I. stupňa rozhodoval aj o uplatnenom nároku na náhradu škody tak, že podľa § 287 ods.1
Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému X. T. škodu v sume 1.650,60 eur.

Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch
odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom svojho obhajcu, sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku
podľa § 321 ods.1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. a navrhol odvolaciemu súdu, aby v

súlade s ustanovením § 322 ods.3 Tr. por. ho spod obžaloby v celom rozsahu podľa § 285 ods.1 písm.
b/ Tr. por. oslobodil.
Vyslovil názor, že súd I. stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a následne nesprávne právne posúdil
vec. Nie je pravdou, že by sa dopustil konania kladeného mu za vinu a tvrdenia poškodeného sú v
zjavnom rozpore najmä čo sa týka času spáchania skutku. Okrem odchýlok v tvrdeniach poškodeného
poukázal aj na rozpory vo výpovediach jeho manželky o tom, ako došlo k útoku. Súd I. stupňa

nevyhovel ani jeho návrhu na doplnenie dokazovania a to zamietol návrh na výsluch službukonajúcich
policajtov, ktorí sa mali vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré sa dňa 12.10.2012 na O. ulici č. XX v Nitremali stať. Nebola tiež vykonaná ohliadka poškodeného a ohliadka miesta činu, čo sú úkony neodkladné
a neopakovateľné. Je presvedčený, že súd nemal dostatok dôkazov pre správne právne posúdenie
skutku. O to dôslednejšie mal prvostupňový súd vyhodnocovať vykonané dôkazy a v prípade ich

neúplnosti mal zabezpečiť aj ďalšie dôkazy. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania možno
vyvodiť záver, že skutkový stav veci nebol dostatočne zistený, čím nebolo dostatočne preukázané bez
akýchkoľvek pochybností spáchanie trestného činu podľa § 156 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zák. Je toho
názoru, že až po zabezpečení ďalších dôkazov sa bude dať objektívne ustáliť subjektívna stránka jeho
konania a na to nadväzujúce právne vyhodnotenie skutku.

Súd napadnutým rozsudkom priznal poškodenému nárok na náhradu škody, avšak pri svojom
rozhodovaní nezobral do úvahy ním namietané skutočnosti, ktoré vyplynuli zo samotného dokazovania.
V prípade ak by zo strany poškodeného došlo k okamžitej liečbe, utrpené zranenie poškodeného by bolo
vo výrazne menšom rozsahu, ak keď poškodený nastúpil hospitalizáciu až týždeň potom, ako zranenia
utrpel.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný uviedol, že celá vec je vymyslená zo strany
poškodeného a jeho manželky. Poukázal na to, že poškodený má problémy nielen s ním, ale aj
inými ľuďmi. Uviedol, že v konečnom dôsledku sa domáha oslobodenia, pretože nijakým spôsobom
poškodenému neublížil. Celé si to vymyslel poškodený s manželkou, čo vyplýva aj z ich výpovedí o tom,
ako malo dôjsť ku skutku. Ako došiel poškodený k zraneniam uviesť nevedel.

Obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania a tieto nechcel nijako doplniť a ani
zmeniť, pričom poukázal aj na ústne podania, ktoré boli prednesené pred samotným súdom I. stupňa.

Poškodený X. T. na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že rozhodnutie súdu I. stupňa

považuje za správne a preto odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť.

Zástupkyňa krajského prokurátora uviedla, že súd I. stupňa správne a v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a následne správne kvalifikoval konanie
obžalovaného. Čo sa týka výroku o treste, aj tento považovala za správny a primeraný a vzhľadom na

tieto skutočnosti považovala odvolanie obžalovaného za nedôvodné a navrhla ho zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v
neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktorésvedčiavjehoprospech, avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúduspravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por..

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por., súd I. stupňa
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami

vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

Obžalovaný v priebehu celého konania uvádzal, že konania kladeného mu za vinu sa nedopustil a že
celé toto na neho vymysleli poškodený s manželkou. Uviedol, že v inkriminovaný deň o 09.15 hod. priparkovaní na svojom pozemku upozornil suseda - poškodeného, že je na jeho pozemku v dôsledku
čoho vznikla hádka. Následne opakovane poškodený bez jeho povolenia maľoval plot a tak si toto jeho
konanie nahral na mobil. Potom odišiel do domu, neskôr pre deti, s tým, že na víkend odchádzali preč.

Obrana obžalovaného však bola v plnom rozsahu vyvrátená nielen výpoveďou poškodeného, ale aj
svedkyne H. T. a svedka H. T., avšak aj objektívnymi dôkazmi a to predovšetkým závermi znaleckého
posudku znalca z odboru zdravotníctvo MUDr. Alexandra Popraca. Z výpovede poškodeného vyplynulo,
že pri natieraní plotu, ktorý natieral celý týždeň, pribehol k nemu obžalovaný a pravou rukou mu vypálil
takú ranu na ľavé ucho až skoro spadol. Toto viedla aj jeho manželka H. T., ktorá podstate zhodne

s výpoveďou poškodeného popisovala konanie obžalovaného. Videla, ako obžalovaný jej manželovi -
poškodenému vylepil riadnu ranu a kričal „prečo je na jeho pozemku“. Jej manžel potom sedel oťapený,
mal červené ucho aj tvár a potom ako išli na políciu išli aj k lekárovi. V podstate výpovede poškodeného
a uvedenej svedkyni potvrdil aj svedok H. T. - ich syn, ktorý uviedol, že keď počul krik videl obžalovaného
a svojho otca ako sa hádajú a počul svojho otca ako obžalovanému hovoril „ty si ma udrel“ a potom
počul nadávky. Samotný úder nevidel, ale videl, že otec mal ľavú stranu tváre celú červenú.

Zranenie, ktoré mal utrpieť poškodený v dôsledku konania obžalovaného vyhodnocoval aj znalec z
odboru zdravotníctvo MUDr. Alexander Poprac, ktorý v záveroch uviedol, že v danom prípade sa
jednalo o malú intenzitu úderu s tým, že poškodený si uvedené zranenie nemohol privodiť sám.
Poškodený úderom utrpel otras labyrintu s následným poškodením sluchu ľavého ucha, podvrtnutie
chrbtice a pomliaždenie spánkovo-záhlavnej krajiny vpravo, čo plne korešponduje s lekárskou správou

nachádzajúcou sa v spise zo dňa 17.10.2012.

Súd I. stupňa správne poukázal na to, že obžalovaný je muž v mladšom veku s tým, že svojho konania
sa dopustil voči chránenej osobe vyššieho veku, z dôvodu malichernej pohnútky a zlých susedských
vzťahov. Je potrebné uviesť, že poškodený, tým že natieral svoj plot len uplatňoval svoje právo a

obžalovaný mu v tomto nemal nijako zabrániť, práve naopak, v prípade, ak by požiadal poškodený
o to, aby mohol vstúpiť na jeho pozemok, aby mohol natrieť svoj plot aj z jeho strany, toto by mu
musel umožniť. Poškodený však fyzicky nestál ani na pozemku obžalovaného a svoj plot zo strany
obžalovaného natieral len tým spôsobom, že bol cez plot nahnutý. Ani zlé susedské vzťahy tak s ním,
ako aj s ďalšími osobami, neospravedlňujú obžalovaného z tohto konania. Ani odvolací súd vzhľadom

na dokazovanie vykonané v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní ako aj samotným
súdom I. stupňa nemá dôvod spochybňovať závery súdu I. stupňa, že obžalovaný konal tak, ako je
uvedené v skutku napadnutého rozsudku.
Po vykonaní dokazovania a vyhodnotení jednotlivých dôkazov tak jednotlivo ako aj v ich súhrne súd
I. stupňa následne správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zák., pretože poškodenému úmyselne ublížil na zdraví s tým, že
čin spáchal na chránenej osobe s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm. e/ Tr. zák. a to na osobe
vyššieho veku.

Pri ukladaní trestu tak jeho druhu, ako aj výmery súd I. stupňa správne vychádzal z kritérií uvedených

v § 34 Tr. zák. a prihliadal nielen na spôsob spáchania činu, ale aj okolnosti, jeho následok, zavinenie,
pohnútku a osobu páchateľa.
V prípade obžalovaného zistil, že obžalovaný sa v minulosti dopustil konania, ktoré boli riešené ako
priestupky, pričom v dvoch prípadoch sa jednalo o priestupky voči občianskemu spolunažívaniu za
verbálnenapadnutie aoplzlénadávkyajedenkrátprotimajetkuzaúmyselnérozbitiesklanavchodových

dverách do domu občanov bývajúcich v jeho susedstve, za čo mu boli uložené pokarhanie a pokuta. Z
odpisu z registra trestov vyplýva, že voči obžalovanému bolo za útok na verejného činiteľa rozhodnutím
Okresnej prokuratúry v Nitre sp. zn. 2Pv 569/2010 zo dňa 11.01.2011 podmienečne zastavené trestné
stíhanie so skúšobnou dobou v trvaní do 19.01.2012, v ktorej sa osvedčil.
Z uvedeného je zrejmé, že v prípade obžalovaného ide o osobu páchateľa, ktorá medziľudské vzťahy

rieši vznetlivo bez úvahy o následkoch svojho konania.
Aj odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu I. stupňa, že v prípade obžalovaného nejde o
osobu páchateľa, na ktorú by bolo potrebné pôsobiť represívne a v jeho prípade je preto postačujúci
trest výchovný. Súd I. stupňa správne konštatoval, že v prípade obžalovaného nezistil existenciu
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák. a ani existenciu priťažujúcich okolností, ktoré sú

uvedené v § 37 Tr. zák. Súd I. stupňa tak ukladal trest odňatia slobody zákonom stanovenej trestnej
sadzbe a to v rozpätí 1 až 3 roky. Pokiaľ uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby, takto uložil obžalovanému trest primeraný a v intenciách zákona. Za správnea zákonné a predovšetkým primerané považoval odvolací súd podmienečné odloženie výkonu hore
uvedeného trestu v zmysle § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. a určenie skúšobnej doby vo výmere 1 roka.
Keďže poškodený si v rámci trestného konania uplatnil svoj nárok na náhradu škody riadne a včas,

tento aj dokladoval, súd I. stupňa správne uložil obžalovanému v zmysle § 287 ods.1 Tr. por. povinnosť
uhradiť škodu v sume 1.650,60 eur. Poškodený si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody
v uvedenej sume v rozsahu bodového ohodnotenia, ktoré vypracoval MUDr. Alexander Poprac, ktorý
vypracoval v danej veci znalecký posudok. Nárok sa posudzuje podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a suma
sa určuje za jeden bod 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve

Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu za bolesť. Ku skutku došlo v roku 2012 a teda pre určenie sumy náhrady za
bolesť je platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 15,72 eur. Znalec MUDr. Alexander Poprac ohodnotil
zranenie poškodeného na 105 bodov. Suma náhrady je určená súčinom počtu bodov a sumy za jeden
bod, čo v danom prípade predstavuje sumu 1.650,50 eur.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.