Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112212568
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112212568.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Prievozská 6/
A, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporkyni: F. M., bytom J. XXXX/XXX, V. V., za účasti vedľajších
účastníkov na strane odporkyne: 1/ Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom
Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, právne zastúpený JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so
sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, 2/ Združenie na podporu práv spotrebiteľov, so sídlom

Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 42 264 979, o zaplatenie 884,04 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/175/2012 - 39 zo dňa 31. júla 2013,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o splatnosti sumy 224,77 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 09.07.2010 do zaplatenia p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovisumu224,77Eursúrokomzomeškaniavovýške9%ročneod09.07.2010dozaplatenia.
O trovách konania rozhodol tak, že odporkyni a vedľajším účastníkom 1/ a 2/ ich náhradu nepriznal.
Rozhodnutie, ktoré po právnej stránke odôvodnil poukázaním na ust. § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003

Z.z. o elektronických komunikáciách, ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53a ods. 1, § 879l Občianskeho zákonníka,
ust. § 142 ods. 2 a ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p., založil na tom skutkovom základe, že v prejednávanej
veci sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby za
obdobie 04.02.2010 - 28.05.2010 v celkovej výške 284,04 Eur. Odporkyňa dobrovoľne nezaplatila cenu
za poskytnuté služby, preto bola k tejto povinnosti vo výške navrhovateľom predložených faktúr na sumu
224,70 Eur zaviazaná spolu so zákonným úrokom z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty, uvedenej vo výzve. Navrhovateľovi súd prvého
stupňa z uplatnenej ceny služieb nepriznal zvyšnú časť, nakoľko nebola preukázaná faktúrami. Ďalej
zistil, že navrhovateľ sa domáhal od odporkyne zaplatenia zmluvnej pokuty, o ktorej ako o neprijateľnej
zmluvnej podmienke už bolo právoplatne rozhodnuté, keďže v konaní vedenom na súde prvého stupňa
pod sp. zn. 19C/235/2011, ale aj v mnohých ďalších bola táto podmienka určená za neplatnú. Túto
skutočnosť označil za jeden z dôvodov zamietnutia návrhu v časti zmluvnej pokuty. Zo zmluvy o pripojení

s dodatkom vyplynulo, že táto bola uzavretá na dobu uvedenú v zmluve ako "dobu viazanosti". V
danej súvislosti konštatoval, že pokiaľ došlo zo strany navrhovateľa k "ukončeniu" zmluvného vzťahu z
dôvodov uvedených v zmluve, išlo o výkon práva navrhovateľa resp. jeho právneho predchodcu, ktoré
nie je možné sankcionovať zmluvnou pokutou. Sankcionovať zmluvnou pokutou by podľa jeho názoru
bolo možné iba nesplnenie si dohodnutých povinností odporkyňou. Zmluvnú pokutu vo výške 67,- Eur a
100,- Eur za neuhradenie faktúr považoval za neprimerane vysokú, pričom zdôraznil, že jej moderácia v

zmysle ust. § 545a Občianskeho zákonníka nie je možná, pretože ju vylučuje výklad článku 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustálenájudikatúra Súdneho dvora ES. Zmluvná pokuta nebola priznaná navrhovateľovi ani s prihliadnutím
na satisfakčnú (reparačnú) funkciu zmluvnej pokuty, spočívajúcu v paušalizovanej náhrade škody za
dotáciu poskytnutú navrhovateľom. Na tomto mieste zdôraznil, že výška zľavy resp. nejakých dotácií

nebola vyčíslená v zmluve a zároveň v zmluve nebola dohodnutá povinnosť odporkyne vrátiť poskytnutú
dotáciu v prípade ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím dohodnutej doby trvania t.j. "doby
viazanosti". Z toho mu vyplynulo, že odporkyňa po "ukončení" zmluvného vzťahu navrhovateľom nemala
právnu povinnosť vrátiť poskytnutú dotáciu, čím nebol splnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti
odporkyne za škodu a nebol dôvod ďalej skúmať ďalšie zákonné predpoklady. Pomerne úspešnej

odporkyni a vedľajším účastníkom na jej strane náhrada trov konania nebola priznaná s odôvodnením,
že si žiadnu neuplatnili.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá poukázala na
skutočnosť, že je nezamestnaná a z uvedeného dôvodu požiadala o splátkový kalendár mesačne po
20,- Eur.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle
ust. § 212 ods. 1 O.s.p a zistil, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti je potrebné potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku o splatnosti
prisúdeného plnenia vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Z obsahu odvolania odporkyne vyplýva, že nenapáda správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa

o jej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu s príslušenstvom. Z poukazovania na jej aktuálnu
nezamestnanosť a zo žiadosti o splátkový kalendár možno vyvodiť záver, že rozsudok súdu prvého
stupňa napadla len čo do splatnosti prisúdenej istiny a jej príslušenstva. Výrok rozsudku, ktorým bolo
rozsudkom vo veci samej čiastočne vyhovené, ale aj výroky o náhrade trov konania odporkyne a
vedľajších účastníkov vystupujúcich na jej strane, neboli odvolaním dotknuté, nadobudli právoplatnosť a

tak ich nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.).

V zmysle ust. § 212 O.s.p. je odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Z odvolania
odporkyne je pritom zrejmé, že podaním riadneho opravného prostriedku sa domáha poskytnutia
možnosti splatiť finančný záväzok v splátkach vo výške 20,- Eur mesačne.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť zásadne do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Citované ustanovenie pripúšťa, aby súd určil aj dlhšiu lehotu na plnenie, ako je všeobecná trojdňová
lehota stanovená zákonom, resp. aby umožnil povinnému vykonať plnenie prisúdené oprávnenému
v splátkach. Pre takéto rozhodnutie však musia byť splnené určité podmienky. Bezdôvodným
oddiaľovaním vykonateľnosti stanovenej povinnosti (ktorá je závislá od určenej lehoty na plnenie) totiž

môže dôjsť k neprimeranému zásahu do práv oprávneného na plnenie, na ktoré mal právo už pred
rozhodnutím súdu.

Súd výnimočne určí dlhšiu než 3-dňovú lehotu na plnenie peňažného plnenia, prípadne umožní
povinnému účastníkovi jeho vykonanie v splátkach, napr. v prípade, že by vzhľadom na jeho osobné

a majetkové pomery povinnosť uhradiť dlžnú sumu v zákonom stanovenej lehote mohla neprimeraným
spôsobom ešte viac zhoršiť jeho situáciu.

V prejednávanej veci prvostupňový súd pri rozhodovaní o určení splatnosti navrhovateľovi prisúdeného
plnenia postupoval dôsledne v zmysle citovaného ust. § 160 ods. 1 veta pred bodkočiarkou O.s.p. a

odvolací súd sa s týmto jeho postupom stotožňuje. Je síce pravdou, že nepriaznivé pomery povinného
účastníkamôžuviesťkuplatneniuvýnimkyzozákonomstanovenejlehotyplneniavdĺžke3dní,prípadne
k umožneniu vykonať plnenie v splátkach, podľa názoru odvolacieho súdu je však zaviazanie odporkyne
povinnosťou zaplatiť sumu 224,77 Eur s príslušenstvom navrhovateľovi v základnej 3-dňovej paričnejlehotevdanomprípadenamieste.Vdanejsúvislostiodvolacísúdprihliadolnajmänavýškuprisúdeného
plnenia a v súčasnom procesnom štádiu aj na čas, ktorý uplynul od doručenia napadnutého rozsudku
odporkyni až po rozhodnutie odvolacieho súdu o jej odvolaní, kedy by samotným splácaním prisúdeného

plnenia v splátkach v navrhovanej výške už došlo k úhrade celej istiny. Za takejto situácie odvolací súd
nepovažuje podmienky na to, aby bolo odporkyni ako povinnému účastníkovi umožnené vykonať plnenie
prisúdené navrhovateľovi v splátkach, za splnené.

Preto bol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

potvrdený.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust.
§ 224 ods. 1 O.s.p., kedy navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v konaní pred odvolacím súdom
prislúcha právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko navrhovateľovi v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .