Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714204117
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2714204117.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti odporcovi: H. C.,
B.. XX.XX.XXXX, X. B. X, Z., občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka Spotrebiteľského združenia
OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o.,
Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, na strane odporcu, o zaplatenie 1.413,73 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 95,30 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 1.7.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
1.413,73 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z sumy 1.413,73 eur od 15.6.2009 do zaplatenia z
titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 4.5.2006, trovy

konania, trovy právneho zastúpenia.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval.

Odporca poprel uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere i jeho podpis na predmetnej zmluve, z
opatrnosti vzniesol i námietku premlčania z dôvodu hospodárnosti konania.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka žiadal zamietnuť celý návrh.

Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvou o rervolvingovom
úvere z 4.5.2006, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, dodatkom k zmluve o
revolvingovej pôžičke, resp. k žiadosti o dočasnom znížení splátok č. 28-31 z 5.9.2008, splátkovým
kalendárom k zmluve z 5.9.2008, oznámením veriteľa o schválení úveru z 4.5.2006, oznámenie o
zosplatnení z 17.5.2009, písomným vyjadrením právneho zástupcu právneho zástupcu vedľajšieho

účastníka, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

Navrhovateľ ( v čase uzatvárania zmluvy vystupujúci pod obchodným menom PROFIREAL SLOVAKIA
spol. s r.o.) ako právnická osoba uzatvoril podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa a ním predloženýchlistinných dôkazov s odporcom ako spotrebiteľom dňa 3.5.2006 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej „VOP“). V zmysle čl. 19, bod. 19.9. VOP sa
zmluvné strany dohodli, že zmluvu uzatvárajú podľa §§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe

predmetnej zmluvy mu bol poskytnutý úver vo výške 60.012 Sk (1.992,03 eur). Zmluvné strany si dohodli
mesačnú splátku istiny 3334 Sk ( 110,67 eur) vždy k 10. dňu v mesiaci, počet splátok 36, poplatok za
uzatvorenie zmluvy 1500 Sk (49,79 eur). V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z 4.5.2006 boli
okrem vyššie uvádzaných údajov uvedené ďalšie údaje - platba súm, pritom súd má za nepreukázané,
že by išlo o individuálne dojednania. medzi takýmito údajmi tu bolo uvedené: Zmluvná odmena za

poskytnutie úveru: 60.012 Sk, zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu 39.208 Sk, RPMN
10,03% . Súd podotýka, že toto oznámenie bolo podpísané len veriteľom.
Zmluvné strany uzatvorili dňa 5.9.2008 dodatok k predmetnej zmluve, v ktorom sa dohodli na novom
splátkovomkalendári,nazníženísplátokč.28až31,ktorésadlžníkzaviazalzaplatiťakosplátkysčíslom
40 až 43 v zmysle nového splátkového kalendára. Dlžník sa zaviazala zaplatiť odmenu za vykonanie
zníženia zrážok 6668 Sk ( 221,34 eur). RPMN tu bolo uvedené 21,08%.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa sa odporca dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 6.
Odporca do okamžitej splatnosti úveru zaplatil celkovo 2.766,71 eur. Nakoľko bol odporca v omeškaní
s zaplatením splátky č. 30 o viac ak otri mesiace, navrhovateľ si podľa § 565 OZ uplatnil právo na
okamžitú splatnosť úveru. Navrhovateľ listom z 17.5.2009 oznámil dlžníkovi zosplatnenie celého úveru

od uplynutia 15 dní od doručenia tohto oznámenia. navrhovateľ doložil doručenku s dátumom prevzatia
21.5.2009, v časti podpis je podpísaná. Navrhovateľ v návrhu uvádzal, že po zosplatnení mal dlžník
uhradiť celkovo 1.438,73 eur dňa 14.6.2009. Súd si z toho ustálil, že bol úver zosplatnený k dňu
14.6.2009. Po zosplatnení úveru bola uhradená už len suma 25 eur.

Nakoľko sa odporca dostal do omeškania so splácaním, navrhovateľ ho vyzval pokusom o zmier z
24.1.2014 k úhrade sumy 3.421,60 eur najneskôr do 31.1.2014. Odporca doposiaľ dlžnú sumu istiny
ani príslušenstvo neuhradil. Keďže nedošlo k úhrade pohľadávky, splátky pôvodne splatné v období od
20.3.2010 do 20.8.2010 sa stali splatnými dňa 21.8.2010, t.j. v deň splatnosti poslednej z splátok, ktoré
si navrhovateľ uplatňuje.

Odporca na pojednávaní poprel, že by s navrhovateľom uzatváral zmluvu o revolvingovom úvere a že
by mu mal niečo dlžiť. Podľa jeho slov ani na dodatku k zmluve to nie je jeho podpis. Až po doručení mu
listín zo súdu sa dozvedel, že si navrhovateľ uplatňuje voči nemu nejaký nárok. odporca poprel, že by
bol podpis uvádzaný na zmluve „v časti dlžník“ jeho. Taktiež uviedol, že ani na doručenke ( doručovalo

sa oznámenie o zosplatnení) to nie je jeho podpis z dôvodu, že on sa podpisuje inak. Na výzvu súdu
sa odporca 20 krát podpísal na papier pre prípadné dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva.
Odporca si myslí, že tú zmluvu, dodatok i doručenku mohla podpisovať jeho manželka. Odporca ďalej
uviedol, že aj iní veritelia začali od neho vymáhať peniaze, ale keďže on s žiadnymi veriteľmi zmluvy
neuzatváral, podal i trestné oznámenia.

Vzáverezdôvoduopatrnostialeicelkovejhospodárnostikonania(abysanemuselovykonávaťznalecké
dokazovanie) vzniesol námietku premlčania v zmysle § 100 a §101 OZ. je toho názoru, že celú dlh je
premlčaný.

Vedľajší účastník doručil súdu 22.8.2014 oznámenie o vstupe do konania na stranu odporcu, žiadal

poslať návrh s prílohami. Právny zástupca vedľajšieho účastníka sa vo svojom písomnom vyjadrení
( doručenom súdu 26.9.2014) odvolal na ustanovenia čl. 38 Charty základných práv Európskej únie,
článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článok 4 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Smernice rady
93/13/EHSonekalých podmienkach vspotrebiteľskýchzmluvách,ustanoveniaObčianskehozákonníka
( § 52 ods. 1,2,3,4, §53 ods. 1,2,3,5 a § 54 ods. 1 ). V rámci vyjadrenia uviedol, že „odporcovia“

nemali možnosť reálne ovplyvniť obsah formulárovej zmluvy, pritom všetky režimy určené na ochranu
spotrebiteľov platia bez pohľadu na typ štandartnej formulárovej zmluvy, aj vo vzťahu k absolútnym
obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod §
52 a nasl. OZ. právny vzťah účastníkov konania je spotrebiteľskou zmluvou. a spotrebiteľské vzťah sú
vzťahmi občianskoprávnymi. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka vyplýva z samotnej zmluvy z

4.5.2006, že odporcovi bol poskytnutý úver 1.992,03 eur a z príloh k návrhu , že odpora navrhovateľovi
uhradil 2.791,71 eur, čo je viac ako 43% nad reálne poskytnutú sumu. T.j. naviac odporca uhradil sumu
849,47 eur. odľa neho je ťažké nájsť logický podklad na vymáhanie sumy 1.413,73 eur, ktorá by po
sčítaní s navyše zaplatenou sumu 849,47 eur predstavovala 2.263,eur, teda odplata za úver by bola viacako 116 %. Poukázal na ustanovenia §4 os. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. a skutočnosť, že v zmluve chýba
údaj o výške úroku či iných poplatkov, preto je treba úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Z
týchto dôvodov považuje nárok za neopodstatnený v celom rozsahu. V závere už poukázal na ďalšie

ustanovenia zmluvy považujúc ich za absolútne neplatné podľa § 39, § 53 ods. 5 OZ, ako príklad uviedol
zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru 60.012 Sk. Uplatnil si trovy právneho zastúpenia v sume 190,58
eur vrátane DPH.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravujú

bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného zmluvy o úvere.

Podľa 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné

obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu zmluvy priložené.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. ( § 524 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka, ďalej len „OZ“)

Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy ( 12.9.2005), spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1,2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia
zmluvy (4.5.2006), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú

ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“),

tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy,
veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, cenu

tovaru alebo poskytnutej služby, identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
spotrebiteľom, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých

splnenímôžebyťupravenáročnápercentuálnamieranákladov,výpočetnákladovuvedenýchv§2písm.
c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za
ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu
alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 6 ods. 3 písm. a),b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase
uzatvorenia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní

dobromyseľnosti,čestnosti,zvyklostiapraxeapriktoromsavyužívanajmäomyl,lesť,vyhrážka,výrazná
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §

101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 ( novelizované
zákonom č. 102/2014 Z.z.), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo

priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával."

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( k 15.6.2009, od kedy bolo žiadané priznať úrok),

výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Predmetom konania je zaplatenie 1.413,73 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z sumy
1.413,73 eur od 15.6.2009 do zaplatenia z titulu uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere. Vzhľadom
na preukázanú skutočnosť, že dlžníkovi bol úver poskytnutý jednorázovo a nevyužil revolving, súd si

predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmuvu o spotrebiteľskom úvere a nie revolvingovú zmluvu.

Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi navrhovateľom a odporcom bol uzatvorený občianskoprávny
vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo vo všeobecných obchodných podmienkach ako súčasť zmluvy
sa uvádzajú ustanovenia 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale na druhej strane zmluva bola

uzatváraná s fyzickou osobou ako spotrebiteľom.

Z vykovaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o
spotrebiteľskom úvere dňa 4.5.2006, na základe ktorej mu poskytol úver 1.992,03 Sk pri dohodnutej
mesačnej splátke 110,67 eur, v počte 36 splátok
.

Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť
podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel k
záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred
pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej

obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Hoci je v všeobecných obchodných podmienkach k zmluve uvedené, že účastníci uzatvoril zmluvu podľa
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter
postavenia účastníkov. Súd vychádzal z toho, že v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 zb. o ochrane
spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté

podľa Obchodného zákonníka. Právny predchodca navrhovateľa konal pri uzatváraní zmluvy v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský úver im bol poskytnutý na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený
predmetnou zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná
zmluva je tv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust . § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť
prd všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi
konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch.

V rámci konania odporca popieral, že by podpisoval žiadosť/ zmluvu o revolvingovom úvere z 3.5.2006,
dodatok k zmluve z 5.9.2008 či poštovú doručenku, ktorou bolo oznamované zosplatnenie úveru. Taktiež
vzniesol z opatrnosti a hospodárnosti konania námietku premlčania. Keďže odporca vzniesol i námietku
premlčania, súd sa s tým vyporiadaval ako s predbežnou otázkou, berúc do úvahy aj § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014.

Vzhľadom na §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 sa súd sa
ako s predbežnou otázkou vyporiadal ex offo s otázkou možného premlčania uplatneného nároku.
Vychádzal z toho, že ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, ktorá bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím

premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že návrh
je potrebné zamietnuť z titulu premlčania posudzovaného ex offo podľa § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa, aj z titulu premlčania namietaného samotným odporcom. Súd mal z vykonaného

dokazovania preukázané, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 4.5.2006 boli zmluvné strany
dohodnuté na splácaní úveru mesačne po 3.334 Sk ( 110,67 eur) po dobu 36 mesiacov, vždy k 18.
dňu v mesiaci. Nakoľko neplatil odporca riadne a včas, dostal sa do omeškania so splácaním úveru.
Z vyjadrenia navrhovateľa i ním predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že bol úver
zosplatnený k dňu 14.6.2009 a teda k 15.6.2009 vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť zvyšok úveru. Súd

sa vyporiadal s otázkou premlčania uplatneného nároku a dospel k záveru, že nárok je v celom rozsahu
premlčaný. Súd vychádzal z občianskoprávnej všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty počítanej od
prvého dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. od 15.6.2009 a z skutočnosti, že návrh bol doručený
súdu až 1.7.2014, t.j. viac ak o2 roky po uplynutý premlčacej doby.
Na základe týchto skutočností súd návrh zamietol. Nebolo potrebné ďalej vykonávať dokazovanie v
rozsahu zisťovania, či sa podpis odporcu zhoduje s podpismi na Zmluve či dodatku. Taktiež nebolo ďalej

potrebné vyporiadavať sa vyjadrením právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,

je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol úspešným odporca, ktorý si

žiadne trovy konania neuplatnil, preto mu súd ani žiadne nepriznal.

Nakoľko si právny zástupca vedľajšieho účastníka konania uplatnil i trovy právneho zastúpenia, súd sa
vyporiadal i s týmto nárokom.

Podľa §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa §93 ods. 4, veta prvá O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba.

V tomto prípade má súd na mysli konkrétne otázku náhrady trov konania pre vedľajšieho účastníka. Súd
vychádzal z čl.47 ods.2 Ústavy SR, v zmysle ktorého má každý právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Z uvedeného ústavného článku , ako aj z ustanovení §
93 ods.2 OSP, §18 OSP, §24 OSP, §25 OSP vyplýva rovnaké právo pre každého účastníka, teda aj

vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom.
Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady úspechu vyjadrenej predovšetkým v §
142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy
so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené
trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne zastúpené advokátom je združenie podľa zákona

č. 250/2007 Z.z. Súd prihliadal už aj na zaužívanú súdnu prax pri rozhodovaní v obdobných sporoch, kde
je odporcom spotrebiteľ a navrhovateľom je Orange Slovensko, a.s. Rozhodovanie o trovách konania
je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo osebe spôsobilé zasiahnuť do práva
účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to dôvodil
ajEurópskysúdpreľudsképráva(ďalejlenESĽP)vrozhodnutízodňa6.2.1954voveciB.protiR.,resp.

v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci B. proti R. (č. 30428/96, resp. 7689/01). Základnou zásadou,
ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového procesu, je zásada úspechu vo veci
vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne uplatňoval
alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by mať právo na náhradu
trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry

bezdôvodne zasahoval. Súd v takomto prípade uplatňuje zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu
úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú : a) plný úspech
vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo
vo veci samej, b) účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva, c) čiastočný úspechvo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov
nemáprávonanáhradutrovkonania,pričomnároknačiastočnúnáhradutrovkonaniasavypočítatak,že
úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov konania, sa odpočíta od úspechu

účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov konania a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu
trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva a d) neúspech v pomerne nepatrnej
časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva,
pričom pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo v časti uplatneného nároku,
ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10 % z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Zásada

úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu
všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej
veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada
nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala.

Z obsahu spisu mal súd preukázané, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením doručeným
súdu dňa 22.8.2014, pričom odporcu v oznámení označil len ako „C. a uviedol spisovú značku,
žalovanú sumu a žiadal zaslať návrh s prílohami. V tejto súvislosti súd zastáva názor, že účastníci
konania majú právo byť v konaní zastúpení advokátom, avšak majú právo len na náhradu trov konania
proti neúspešnému účastníkovi konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Súd je teda oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom nároku na náhradu trov konania individuálne
rozhodovať z hľadiska ich účelnosti. Súd má z obsahu spisu za preukázané, že vedľajší účastník na
strane odporcu dobrovoľne vstúpil do konania, pričom odporcu nekontaktoval. Následne sa vedľajší
účastník vyjadril k návrhu a uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na
cieľ na úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými sú ochrana spotrebiteľa je možné predpokladať, že tento

disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva a preto je spôsobilým samostatne
ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník vôbec
nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd má za to, že takýto paušálny
vstupvedľajšiehoúčastníkadobližšienepoznanýchkonaníaudelenieplnejmociadvokátovinemôžebyť
prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov

a taktiež to nemôže byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené konanie vedľajšieho
účastníka navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľa, ale
záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní ( súd má
namysli napríklad to, že ani raz nebol v kontakte s odporcom, v prospech ktorého chce vystupovať a
hájiť jeho záujmy) do ktorého vstupuje vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. Súd posudzoval i

samotný obsah vyjadrenia a argumentácie právneho zástupcu, pričom v rámci neho ani len nevzniesol
námietku premlčania. Túto vniesol samotný odporca, tým pádom spor vyhral a nebolo potrebné sa ďalej
vyporiadavať s obsahovými náležitosťami zmluvy.

Vzhľadom na vyššie uvádzané úvahy súd dospel k záveru, že vedľajším účastníkom uplatňované
trovy konania ( za prevzatie zastupovania a vyjadrenie sa ) sú účelne a hospodárne len v časti. Pri
rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a
priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 95,30 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka

správne vyčíslil odmenu za jeden úkon 71,37 eur počítajúc ju z tarifnej hodnoty 1.413,73 eur. Suma
95,30 eur pozostáva z: 1/ odmeny za jeden úkon právnej služby 71,37 eur (za prevzatie a prípravu
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom); 2/ jeden režijný paušál 8,04 eur; 3/ 20 % DPH z súčtu súm
z bodov 1/,2/. Právny zástupca vedľajšieho účastníka žiadal poslať trovy právneho zastúpenia na účet
v Tatra banka, a.s., číslo: XXXXXXXXXX/XXXX.

H. hlavný dôvod neúčelnosti a nehospodárnosti druhého úkonu právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka ( t.j. vyjadrenie sa k návrhu) súd vidí v tom, že v rámci rozhodovacej činnosti súdov sú
prípady ako je tento konkrétny prípad ( t.j. Profi credit Slovakia, s.r.o. vers. fyzická osoba ako spotrebiteľ,
plnenie titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere) už po dobu dvoch rokov rozhodované, rozhodnutia sú

právoplatné a zverejňované na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. A právny zástupca vedľajšieho
účastníka vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti na obranu odporcu okrem tých, ktoré
sú súd známe z už zaužívanej súdnej praxe. Súd pri svojich myšlienkových pochodoch vychádzal tiež
z toho, že je jeho povinnosťou v rámci súdnej kontroly v konaní , v ktorom sa veriteľ domáha plneniaskúmať titul ( zmluvu), o ktorý sa jeho nárok opiera. Tiež súd bral ohľad na §5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, podľa ktorého sa súd ako s predbežnou otázkou
vyporiadava ex offo s otázkou možného premlčania uplatneného nároku.

Čiže súd si ustálil, že v tomto konaní bolo právne zastúpenie vedľajšieho účastníka dôvodné len v
rozsahu jedného právneho úkonu a to prevzatie zastúpenia a prvá porada s klientom, pričom v rámci
prvej porady mu mohol poskytnúť informácie použiteľné v tomto konaní. Vychádzajúc z samotného
obsahu vyjadrenia súd zistil, že zväčša o prefabrikovaný vzor vyjadrenia, kde sa dopĺňajú číslo zmluvy,
dátum uzavretia zmluvy, výška poskytnutého úveru a konštatovanie, koľko spotrebiteľ z úveru doposiaľ

uhradil, konštatovanie aký výška by bola odplaty, ak by súd návrhu vyhovel. Právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka v časti samotného vyjadrenia súd hodnotí za nadbytočné a nehospodárne.

V závere súd už len konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva na právnu pomoc a rovnosti účastníkov
garantovaného čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, nakoľko predmetné trovy v časti vyjadrenia neboli účelne
vynaložené, t. j. nepôsobili v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu

konania. Súd ďalej vychádzal z toho, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí
byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v
radoch členov osoby, ktoré majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25
zákona č. 250/2007 Z. z. majú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne názory

zaujali vo svojich rozhodnutiach pr.: Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012 a sp.
zn. 3Cob/259/2011, Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co/141/2012, Krajský súd v Banskej
Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/91/2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na
pojednávaní.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.