Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011088
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115011088.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. marca 2016
prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

N. H.,

nar. X.X.XXXX v H., trvale bytom J., D. cesta XXX/XX, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/35/2015 zo dňa 2. decembra 2015 a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomsúduprvéhostupňabolobžalovanýN.H.uznanývinnýmzprečinuublíženianazdravípodľa
§ 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr.zák., pretože dňa 14.07.2014 v čase o
09.50hod.viedolnákladnémotorovévozidlozn.PeugeotBOXER,EČV:DpocesteI/50vk.o.Chocholná
Velčice, v križovatke s diaľnicou D1 v smere od Bánoviec nad Bebravou do Drietomy, pri odbočovaní
vľavo na diaľnicu D1 v smere na Bratislavu nedal prednosť oproti jazdiacemu osobnému motorovému

vozidlu zn. Ford FOCUS, EČV: T ktoré riadila vodička R. K., trvale bytom P. C., P. XX po ceste I/50 v
smere od Drietomy na Bánovce nad Bebravou, ktorá následne neprispôsobila svoje správanie situácii
v cestnej premávke, napokon došlo ku kolízii predných častí vozidiel, pri ktorej utrpela poškodená R.
K. zlomeninu tretieho bedrového stavca s posunom, zmliaždenie ľavého ramena a pravého zápästia,
zmliaždenie v oblasti lopatky bedrovej kosti vľavo, zranenie poškodenej si vyžiadalo jej hospitalizáciu v
celkovejdĺžke16dní,počasktorejbolaodkázanánapomocinejosobyprivykonávaníbežnýchživotných

potrieb a úkonov, bola obmedzená v kontakte so spoločenským prostredím, v oblasti mobility a oblasti
bežných životných hygienických a stravovacích úkonov, po prepustení do ambulantnej starostlivosti bola
čiastočne obmedzená pri činnostiach, pri ktorých treba sedieť a celková doba obmedzenia na bežnom
spôsobe života bola tri týždne.

Bol za to odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr.zák. v spojení s §§ 56 ods. 1, 2, 38 ods. 2, 36 písm. j/, l/ Tr.zák.

k peňažnému trestu vo výške 500 €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. bol obžalovanému pre prípad, že by bol výkon trestu úmyselne zmarený,
stanovený náhradný trest odňatia slobody na 1 rok.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý

odvolaním prokurátorky, ktoré zahlásila do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení
rozsudku s tým, že odvolanie smeruje v neprospech obžalovaného proti výroku o treste. Z písomnéhoodôvodnenia odvolania vyplynulo, že prokurátorka vytýka súdu prvého stupňa neuloženie trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá, ako aj neuloženie trestu odňatia slobody. Podľa názoru prokurátorky
uloženie len peňažného trestu nie je v súlade s požiadavkou súdnej individualizácie trestu podľa §

34 ods. 4 Tr.zák. v spojení s účelom trestu uvedenom v § 34 ods. 1 Tr.zák. Bezpečnosť cestnej
premávky je pritom najefektívnejšie chránená práve zákazom činnosti. Nedanie prednosti v jazde
pri odbočovaní doľava oproti jazdiacemu vozidlu je teda závažnou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje
uloženie obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu. Prokurátorka
navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. vo výroku o treste

s tým, aby odvolací súd sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por. uložil obžalovanému trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolaniu
podriadenej prokurátorky vyhovieť. Obžalovaný a obhajca navrhli odvolanie prokurátorky podľa § 319
Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere v odvolaní nebola vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr.por.

Výrokovineurobilsúdprvéhostupňapotom,čososúhlasomprokurátorkypostupompodľa§257Tr.por.

prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Úprava
skutkovej vety v rozsudku oproti obžalobe vyjadrujúca aj správanie poškodenej tesne pred nehodou,
nebola vykonaná v neprospech obžalovaného. Pritom o tejto do úvahy prichádzajúcej zmene boli
strany upovedomené už pred vyhlásením rozsudku z výrokovej časti jemu predchádzajúceho trestného
rozkazu.

Pripreskúmavanínapadnutéhovýrokuotrestenemoholsenátodvolaciehosúduprehliadnuťnasledovný
síce zákonný, avšak z pohľadu následného obsahu odvolania nie celkom zrejmý postup prokurátorky,
resp. jej nadriadeného prokurátora, čo prakticky malo za následok, že v roku 2015, teda už v
priebehu jedného roka po dopravnej nehode nedošlo k správoplatneniu trestu zákazu činnosti riadenia

motorových vozidiel uloženom obžalovanému.

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 9.7.2015 (takmer presne rok po dopravnej nehode) predložený
prokurátorkou v tejto trestnej veci návrh na schválenie dohody o vine a treste. Z dohody o vine a treste
vyplývalo, že obžalovaný sa s prokurátorkou okrem viny pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157

ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. dohodol aj o uložení peňažného trestu vo výške 500 € (náhradný trest odňatia
slobody 4 mesiace) a trestu zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel na dobu 12 mesiacov.

Dňa 20.7.20015 prokurátorka podľa § 239 ods. 1 Tr.por. predmetný návrh na schválenie dohody vzala
písomne späť, pričom dôvody pre takýto postup neuviedla (zákon jej to ale ani neprikazuje).

Následne dňa 2.9.2015 bola v predmetnej veci podaná na Okresný súd Trenčín obžaloba 1Pv
686/14/3309 zo dňa 2.9.2015. Na základe toho zákonný samosudca súdu prvého stupňa rozhodol vo
veci trestným rozkazom, sp.zn. 8T/35/2015 zo dňa 12.10.2015, pričom popri uznaní viny pre prečin v
zhode s obžalobu (s doplnením skutkovej vety týkajúcej sa správania poškodenej tesne pred nehodou)

boli týmto trestným rozkazom uložené obžalovanému rovnaké výmery trestov peňažného a zákazu
činnosti, ako to predtým bolo uvedené v dohode o vine a treste.

Tento trestný rozkaz napadol v zákonnej lehote dňa 15.10.2015 písomným odporom prokurátor
nadriadený vo veci konajúcej prokurátorky. Ako dôvod odporu uviedol neuloženie podmienečného trestu

odňatia slobody obžalovanému.

Z vyššie uvedeného prakticky vyplýva, že pôvodne k právoplatnému neuloženiu trestu zákazu činnosti
prispelo prílišné „preferovanie“ uloženia aj trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu,hoci pôvodne alternatívny trest voči trestu odňatia slobody v podobe peňažného trestu navrhla v konaní
o dohode obžalovanému samotná prokurátorka. Obžalovaný pritom doposiaľ nebol súdne trestaný,
spáchal nedbanlivostný trestný čin a ani z iných okolností prípadu nevyplýva osobitná potreba uloženia

výchovného trestu odňatia slobody.

Napokon ani z odôvodnenia odvolania prokurátorky vôbec nevyplýva, prečo uloženie peňažného trestu
a nie trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu je nesprávne.

Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa a neuloženiu trestu zákazu činnosti riadenia motorových
vozidiel uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Je síce možné prisvedčiť dôvodom odvolania
prokurátorky v tom, že pri trestnej činnosti v doprave, kde páchateľ dopravnú nehodu zaviní porušením
dôležitej povinnosti, je uloženie trestu zákazu činnosti spravidla žiaduce, ako z pohľadu generálnej, tak
aj individuálnej prevencie. V tomto smere sa vyvinula a ustálila aj súdna prax.

Pôvodnetaktopostupovalaajprokurátorka(dohodaovineatreste)asúdprvéhostupňa(trestnýrozkaz).

Súd prvého stupňa s odstupom roka a pol po dopravnej nehode ale nepochybil, ak neuložil
obžalovanému aj trest zákazu činnosti, pričom toto svoje rozhodnutie aj dostatočne presvedčivo
odôvodnil poľahčujúcimi okolnosťami, relevantným spoluzavinením poškodenej, zamestnaním

obžalovanéhoajehovyživovacímipovinnosťami.Ktomuokremvšetkého,čobolovyššieuvedené,senát
odvolacieho súdu poukazuje na to, že obžalovaný už takmer dva roky po dopravnej nehode naďalej
pracuje ako vodič z povolania, pričom nebolo preukázané, že by v tejto dobe obžalovaný znovu porušil
povinnosti vodiča.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.