Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/581/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3010899827
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3010899827.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Slovlik, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 12, Trenčín,

IČO: 31 423 086, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv.
Anny 15/25, proti odporcovi: Slovenská republika, v konaní zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej
republiky, so sídlom Štefanovičova 3, Bratislava, za účasti okresného prokurátora Okresnej prokuratúry
Trenčín, o náhradu škody, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 12,44 eur.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnémusúduTrenčínboldňa12.07.2001doručenýnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhal,abysúd

rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 42.563.298,- Sk,
titulom zodpovednosti odporcu za nesprávny úradný postup. Uznesením súdu č.k. 13C/581/2001-145
zo dňa 29.10.2004 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania na základe návrhu navrhovateľa tak,
že sa ním navrhovateľ po pripustení zmeny návrhu domáhal náhrady škody vo výške 135.724.560,-
Sk. V odôvodnení pôvodného návrhu, v spojení s jeho písomnými doplneniami zo dňa 12.01.2005
a zo dňa 07.12.2009, navrhovateľ uviedol, že žalovaná čiastka pozostáva zo štyroch samostatných
nárokov navrhovateľa voči odporcovi v celkovej výške 2.943.400,68 eur. Vzhľadom k tomuto podaniu,

ktoré súd podľa jeho obsahu vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie návrhu, súd uznesením zo dňa
11.02.2010 konanie v časti žalovanej sumy 1.561.829,35 eur zastavil. Predmetom konania tak po
právoplatnosti tohto uznesenia dňa 17.03.2010 zostalo právo na náhradu škody vo výške 2.943.400,68
eur s príslušenstvom.

Prvýmnárokomvyčíslenýmvovýške56.304,65eurjenároknanáhraduškody,ktorábolanavrhovateľovi
spôsobená nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom Daňového úradu Trenčín v rámci daňovej

exekúcievočinavrhovateľovi,formouprikázaniapohľadávky,ktorémalnavrhovateľvočisvojimdlžníkom
Lipafol, spol. s r.o., EURO ŠARM, s.r.o. a N. R.. Uvedené pohľadávky navrhovateľa boli nesprávnym
úradným postupom zo strany Daňového úradu Trenčín znehodnotené tak, že v súčasnosti (v
čase podania návrhu) sú už nevymožiteľné. Nesprávny úradný postup Daňového úradu Trenčín je daný
jeho nečinnosťou, keď Daňový úrad Trenčín vydal exekučné príkazy, ktorými nariadil výkon rozhodnutia
prikázaním pohľadávky voči dlžníkom navrhovateľa, zároveň navrhovateľovi zakázal vymáhať tieto jeho
pohľadávky a následne počas doby trvania týchto exekučných príkazov sám Daňový úrad Trenčín

nepostupoval účinným a efektívnym spôsobom pri vymáhaní týchto pohľadávok, až napokon po uplynutí
značne dlhej doby, a to viac ako dvoch rokov, rozhodol o zastavení výkonu rozhodnutia.Druhý nárok vo výške 328.093,77 eur predstavujú neoprávnene vyrubené penále navrhovateľovi zo
strany Daňového úradu Trenčín. Nesprávny úradný postup daňového úradu je daný nedodržaním
ustanovení zákona č. 511/1992 Zb., keď správca dane bol povinný podľa § 58 ods. 2 a 7 tohto

zákona bežné mesačné platby daňovej povinnosti - označené konštantným symbolom 1144 - priradiť
na mesačné platby spotrebnej dane, čo správca dane neurobil a tieto priradil na najstaršie daňové
nedoplatky navrhovateľa. Tým sa vytvoril stav, kedy mal navrhovateľ u správcu dane evidované
nedoplatky na spotrebnej dani, ktoré boli následne penalizované a vymáhané, k čomu by nedošlo
ak by správca dane postupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Škoda, ktorá takto

navrhovateľovi vznikla, teda spočíva v neoprávnenej penalizácii bežnej mesačnej daňovej povinnosti
navrhovateľa na spotrebnej dani, ktorú navrhovateľ fakticky zaplatil podľa daňových priznaní ale
uvedeným nesprávnym úradným postupom správcu dane - nesprávnym priradením platieb - evidoval
správca dane v podstate neexistujúce nedoplatky na tejto dani, ktoré penalizoval.

Tretím nárokom vo výške 402.658,90 eur je nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom správcu dane spočívajúcim v tom, že správca dane bez zákonného opodstatnenia a podkladu
udelil svojim potvrdením na zmluve zn. E. č. S 1/02-K zo dňa 16.09.2002 uzavretej medzi správcom
konkurznej podstaty úpadcu - navrhovateľa a spoločnosťou NADA a.s. Snina súhlas k tomu, aby počas
konkurzného konania, t.j. v období od 01.08.2002 do 14.04.2003 v priestoroch navrhovateľa vyrábala a
predávala liehoviny spoločnosť NADA a.s. Snina, ktorá z výkonu tejto činnosti neodviedla príslušné dane

a tieto po skončení konkurzného konania správca dane začal neoprávnene vymáhať od navrhovateľa.
Menovaná spoločnosť NADA a.s. Snina navyše ani nemala licenciu na výrobu liehovín udeľovanú
Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Bez súhlasu správcu dane by k uvedenému postupu nemohlo
dôjsť, pričom práve uvedeným postupom - tým, že spoločnosť NADA a.s. Snina neoprávnene vstúpila
do priestorov navrhovateľa, používala jeho technické zariadenia a celú technológiu navrhovateľa, došlo

ku vzniku škody na strane navrhovateľa spočívajúcej v tom, že spoločnosť NADA, a.s. Snina počas celej
doby tejto svojej činnosti neodvádzala príslušné dane zo získaných peňažných prostriedkov z predaja
liehovín a správca dane následne po skončení konkurzu začal tieto neodvedené dane vymáhať od
navrhovateľa a v súvislosti s ich nezaplatením aj sankcionovať.

Štvrtý nárok navrhovateľa vo výške 2.156.343,36 eur je nárokom na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom správcu dane, výsledkom ktorého bolo v danom prípade aj nezákonné
rozhodnutie správcu dane o zabezpečení tovaru zn. 645/2200/1259876/2002/Ruž zo dňa 19.12.2002,
na základe ktorého došlo k tomu, že boli zapečatené výrobno-prevádzkové priestory navrhovateľa
od 16.12.2002 a navrhovateľovi bol tak znemožnený akýkoľvek prístup do týchto priestorov a výkon

akejkoľvek podnikateľskej činnosti v týchto priestoroch, v ktorých sa nachádzali aj všetky jeho
technologické zariadenia. Uvedené nezákonné rozhodnutie správcu dane bolo potom v konečnom
dôsledku nadriadeným daňovým orgánom zrušené, a to rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR,
pracovisko Trenčín č.k. VIII/256/9503/03/Mer zo dňa 30.09.2003. Správca dane potom až oznámením
č. 645/340/3862/04/Ruž zo dňa 07.04.2004 oznámil navrhovateľovi, že nemá dôvod k ďalšiemu

zabezpečeniu jeho skladových a výrobných priestorov úradnými uzávermi a že navrhovateľ môže
tieto úradné uzávery odstrániť a používať svoje výrobné a skladové priestory bez obmedzenia. Takýmto
postupom správcu dane a vydaním nezákonného rozhodnutia došlo k úplnej likvidácii akejkoľvek
podnikateľskej činnosti navrhovateľa, keďže výkon tejto podnikateľskej činnosti bez využitia všetkých
priestorov navrhovateľa, vrátane v nich sa nachádzajúcich technologických zariadení, bol po dlhú

dobu celkom znemožnený. Tým došlo k úplnému znehodnoteniu podniku navrhovateľa. Úhrnom sa tak
navrhovateľ domáha od odporcu náhrady škody na istine 2.943.400,68 eur, ktorej výška bola zistená a
vyčíslená znalcom pribratým do konania v rámci znaleckého posudku č. 11/2007 zo dňa 24.09.2007.

O základe návrhu navrhovateľa bolo najskôr rozhodnuté medzitímnym rozsudkom Okresného súdu

Trenčín 13C/581/2001-296 zo dňa 31.05.2006, ktorý bol na základe odvolania odporcu uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.03.2007, č.k. 19Co/242/2006-318 zrušený a vec bola
prvostupňovému súdu vrátená na ďalšie konanie.

V ďalšom priebehu konania rozsudkom konajúceho súdu č.k. 13C/581/2001 - 528 zo dňa 12.10.2010

bolo rozhodnuté o celom návrhu navrhovateľa tak, že súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu
zaplatiť navrhovateľovi sumu 56.304,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto
sumy od 01.01.2005 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Na základe odvolania oboch
účastníkov konania a okresného prokurátora, Krajský súd Trenčín, ako odvolací súd, tento rozsudok vzamietajúcej časti potvrdil a v časti uloženej povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 56.304,65
eur s príslušenstvom a o trovách konania rozsudok zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu na ďalšie konanie.
Z uvedeného vyplýva, že o návrhu navrhovateľa pozostávajúceho z druhého až štvrtého nároku bolo

právoplatne rozhodnuté a predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu tak zostávalo rozhodnúť
o prvom nároku, teda o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 56.304,65 eur s
príslušenstvom. Právo navrhovateľa na zaplatenie tejto časti žalovanej sumy vyplýva z jeho nároku na
náhradu škody, ktorá bola navrhovateľovi spôsobená nečinnosťou (neefektívnosťou) a teda nesprávnym
úradným postupom Daňového úradu Trenčín v rámci daňovej exekúcie voči navrhovateľovi formou

prikázania pohľadávok, ktoré mal navrhovateľ voči svojim dlžníkom Lipafol, spol. s r.o., EURO ŠARM,
s.r.o.aMilanoviKozárovi.Uvedenépohľadávkynavrhovateľa malibyť nesprávnym úradným postupom
(nečinnosťou,neefektívnosťou)zostranyDaňovéhoúraduTrenčínznehodnotenétak,ževčasepodania
návrhu boli už nevymožiteľné.

Z vyššie uvedených dôvodov sa súd v ďalšom konaní zaoberal iba existenciou práva navrhovateľa na

náhradu tejto škody, resp. existenciou vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi z titulu
jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh Daňového úradu Trenčín nesprávnym
úradným postupom v daňovom exekučnom konaní, v ktorom rozhodol o prikázaní pohľadávok, ktoré mal
navrhovateľ voči svojim dlžníkom Lipafol, spol. s r.o., EURO ŠARM, s.r.o. a N. R... Odporca, rovnako ako
prokurátor, v tomto konaní okrem popretia samotnej zodpovednosti odporcu za škodu, takisto vzniesli

námietku premlčania pohľadávky navrhovateľa.

Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho
súdneho konania, sa prioritne zaoberal vznesenými námietkami premlčania pohľadávky navrhovateľa.
Premlčanie práva má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané

právo nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno
ho dobrovoľne splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo na
žalovanú sumu (teda existencia škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom), by v prípade premlčania tohto práva bolo bez
právneho významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie súdu.

Podľa § 18 ods.1, ods.2 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ďalej len „zákon o zodpovednosti štátu za škodu“
štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej
organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 20 zákona o zodpovednosti štátu za škodu pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne
vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 22 ods.1 zákona o zodpovednosti štátu právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa § 100 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 122 ods.1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po
udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Podľa § 122 ods.3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.V prejednávanom prípade sa jedná o uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu škody vzniknutej
v dôsledku nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu, daňového úradu. Preto pre posúdenie
začatia plynutia a uplynutia premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenie § 22 ods. 1 vety prvej

zákona o zodpovednosti štátu za škodu.

K podmienkam, za ktorých sa uplatní ustanovenie § 22 ods. 1 vety prvej zákona o zodpovednosti štátu za
škodu, teda vo vzťahu k zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup štátnych orgánov sa vyslovil
pomerne rozsiahlo Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp.zn. 5MCdo/13/2010 z 20.

marca 2012. Z neho vyplýva, že podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody pre nesprávny
úradný postup, je pre začiatok plynutia trojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia
§ 22 ods. 1 vety prvej uvedeného zákona rozhodujúci okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode.
Predpoklad hypotézy právnej normy § 22 ods. 1 uvedeného zákona (pokiaľ ide o začiatok plynutia
premlčacej doby práva na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu) sa totiž nespája
s vedomosťou poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, ale ani s jeho vedomosťou o tom, či a

prípadne kedy nesprávnosť úradného postupu bola vyslovená (konštatovaná) príslušným orgánom; teda
nevyžaduje sa, aby poškodený mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá (v zmysle uvedeného
zákona za škodu je zodpovedný vždy štát). Jediným predpokladom začiatku plynutia premlčacej doby
je okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak sú mu
známe skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť vznik škody (v predpokladanej výške) zakladajúcej jej

uplatnenie v zmysle uvedeného zákona č. 58/1969 Zb.. Preto nie je určujúce, či napríklad (ne)správnosť
úradného postupu bola v inom konaní zisťovaná, prípadne vzniknuté následky mohli byť v takom
konaní reparovateľné a či výsledky takéhoto konania (jeho právne závery) boli poškodenému známe;
v uvedenom okamihu teda nemusí byť daná (napr. z rozhodnutia súdu vyplývajúca) nespochybniteľná
istotapoškodenéhoozodpovednostipovinnéhosubjektu.Svyššieuvedenýmizáverminajvyššiehosúdu

sa súd vo svojom rozhodovaní stotožňuje.

V rozsudku súdu č.k. 13C/581/2001 - 528 zo dňa 12.10.2010, ktorý bol v časti rozhodnutia o prvom
nároku navrhovateľa zrušený, súd ohľadne premlčania pohľadávky navrhovateľa uviedol, že námietku
premlčania treba posudzovať podľa § 22 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, podľa ktorého sa právo na
náhradu škody podľa tohto zákona premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Z dikcie zákona vyplýva, že ide o subjektívnu lehotu, ktorej začiatok plynutia sa nemôže viazať na
inú skutočnosť ako na vedomosť poškodeného o vzniku škody, o jej rozsahu a o tom, kto za škodu
zodpovedá. Ďalej v tomto rozsudku uviedol, že sa nemohol stotožniť s právnym názorom odporcu, že

premlčanie začalo plynúť najneskôr dňom doručenia rozhodnutia o zrušení exekučných príkazov. Súd
sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že subjektívna premlčacia lehota začala najskôr
plynúť až na základe časovo neskorších skutočností, a to jednak výzvy správcu dane zo dňa 07.07.1999
č. 645/210/55534/99/Chu, ktorou bol navrhovateľ vyzvaný k úhrade daňového nedoplatku vo výške
20.005.920,-Sk,jednakskutočnosti,ževseptembri1999správcadanenevrátilnavrhovateľovipreplatok

na spotrebnej dani, a jednak vyrubenia penálov v septembri 2000. Až z týchto skutočností sa totiž
navrhovateľ mohol dozvedieť, a skutočne sa aj dozvedel, o znehodnotení jeho pohľadávok voči svojim
dlžníkom, t.j. o vzniku škody, o jej rozsahu a o tom, kto za škodu zodpovedá. Preto skonštatoval, že
právo na náhradu tejto škody premlčané nie je.

Skutočnosťou, ktorá je významná, resp. rozhodujúca pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa
po zrušení rozsudku súdu č.k. 13C/581/2001 - 528 zo dňa 12.10.2010 je to, že odvolací súd vo
svojom rozsudku zo dňa 18.12.2012, ktorým zrušil výrok rozsudku o tejto časti návrhu uviedol, že z
hľadiska posudzovania počiatku plynutia premlčacej doby podľa § 22 ods. 1 zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, sa

odvolací súd stotožňuje s názorom odporcu a prokurátora, že premlčaciu dobu je potrebné posudzovať
odvtedy, ako sa navrhovateľ dozvedel - bolo mu doručené rozhodnutie správcu dane o zastavení
výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávok navrhovateľa voči EURO ŠARM, s.r.o., Milanovi Kozárovi
a LIPAFOL, s.r.o.. Ďalej v tomto rozhodnutí vytkol súdu prvého stupňa, že z obsahu spisu nie je
zrejmé, kedy boli rozhodnutia daňového úradu doručené navrhovateľovi a kedy sa mohol ako veriteľ

sám starať o svoje pohľadávky. Z uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý je podľa §
226 Občianskeho súdneho poriadku pre súd prvého stupňa v ďalšom rozhodnutí záväzný vyplýva,
že po zistení skutočnosti, kedy bolo navrhovateľovi doručené rozhodnutie správcu dane o zastavenívýkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávok navrhovateľa voči EURO ŠARM, s.r.o., Milanovi Kozárovi a
LIPAFOL, s.r.o., je potrebné posúdiť začiatok plynutia premlčacej doby od tohto dňa.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že podľa účinnej právnej úpravy je právny názor odvolacieho súdu
pre súd záväzný. Súd viazaný povinnosťou konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom ustanoveným zákonom, nemohol sa od tohto (jasne vysloveného) názoru odchýliť.

Súd za účelom rozhodnutia o zvyšku nároku navrhovateľa doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu.

Súd sa oboznámil s exekučným príkazom na prikázanie pohľadávky z č.l. 609, rozhodnutím o oprave
zrejmých omylov a nesprávností zo dňa 09.05.1996 z č.l. 611, rozhodnutím o zastavení výkonu
rozhodnutia zo dňa 11.03.1998 z č.l. 613, kópiami doručeniek z č.l. 614, 620 a 624, kópiami exekučného
príkazu na prikázanie pohľadávky zo dňa 16.02.1996 z č.l. 615, rozhodnutím o oprave zrejmých
omylov a nesprávností zo dňa 21.05.1996 z č.l. 617, rozhodnutím o zastavení výkonu rozhodnutia zo
dňa 11.03.1998 z č.l. 619, exekučným príkazom na prikázanie pohľadávky zo dňa 16.02.1996 z č.l.

621, rozhodnutím o zastavení výkonu rozhodnutia zo dňa 11.03.1998 z č.l. 623, návrhom na začatie
konania z pripojeného spisu 36Cb/514/1994, podaním JUDr. Evy Baginovej z č.l. 17 z pripojeného
spisu 36Cb/514/1994, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 36Cb/514/1994-57 zo dňa
18.09.1995, návrhom na začatie konania z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. V2-
Cb/629/96 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. V-2-Cb 629/96-52.

Z predtým vykonaného dokazovania vyplynulo, že Daňový úrad Trenčín vydal exekučné príkazy na
prikázanie pohľadávky, a to pod č. 645/240/5031/96/km, č. 645/23/5032/96/km, č. 645/23/3652/96/km,
č. 645/23/3672/96/km. Tieto boli vydané dňa 16.02.1996. Exekučný príkaz č. 645/240/14027/96/km
bol vydaný dňa 30.07.1996. Uvedenými príkazmi mal byť postihnutý majetok dlžníkov navrhovateľa,

a to subjektov EURO ŠARM, s.r.o., Martin, N. R., Nové Mesto nad Váhom, LIPAFOL, s.r.o.,
Malacky. Z rozhodnutí Daňového úradu Trenčín č. 645/240/17768/98/NIŽ, č. 645/240/17769/98/NIŽ,
č. 645/240/17770/98/NIŽ vyplýva, že exekučné konanie voči vyššie uvedeným subjektom bolo dňa
11.03.1998 zastavené bez toho, aby pohľadávka bola uhradená.

Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.k. 645/240/17768/98/Niž zo dňa 11.03.1998 o zastavení výkonu
rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č.k. 645/23/3671/96/km zo dňa 16.02.1996, č.k. 645/240/5031/96/
km zo dňa 09.05.1996, 645/240/5032/96/km zo dňa 09.05.1996 a 645/240/14027/96/km zo dňa
30.07.1996, ktorými boli vydané exekučné príkazy na prikázanie pohľadávky daňového dlžníka
SLOVLIK, s.r.o. Trenčín k pohľadávke poddlžníka EURO ŠARM, s.r.o., bolo navrhovateľovi doručené

dňa 16.03.1998.

Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.k. 645/240/17769/98/Niž zo dňa 11.03.1998 o zastavení
výkonu rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č.k. 645/23/3652/96/km zo dňa 16.02.1996 a č.k.
645/240/6730/96/km zo dňa 21.05.1996, ktorými bol vydaný exekučný príkaz na prikázanie pohľadávky

daňového dlžníka SLOVLIK, s.r.o. Trenčín k pohľadávke poddlžníka N. R., Karpatská 27, Nové Mesto
nad Váhom, bolo navrhovateľovi doručené dňa 16.03.1998.

Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.k. 645/240/17770/98/Niž zo dňa 11.03.1998 o zastavení výkonu
rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č.k. 645/23/3672/96/km zo dňa 16.02.1996, ktorým bol vydaný

exekučný príkaz na prikázanie pohľadávky daňového dlžníka SLOVLIK, s.r.o. Trenčín k pohľadávke
poddlžníka Lipafol s.r.o. Malacky, bolo navrhovateľovi doručené dňa 16.03.1998.

Po doplnení dokazovania, teda najmä po oboznámení sa s vyžiadanými spismi daňovej exekúcie súd
konštatuje, že deň, kedy sa navrhovateľ dozvedel (bolo mu doručené rozhodnutie správcu dane) o

zastavení výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávok navrhovateľa voči EURO ŠARM, s.r.o., Milanovi
Kozárovi a LIPAFOL, s.r.o., je deň 16.03.1998.

Premlčanie práva je tak potrebné posudzovať od 16.03.1998. V zmysle § 122 ods. 1, ods.3 Občianskeho
zákonníka začala navrhovateľovi plynúť premlčacia doba (trojročná) dňa 17.03.1998 a uplynula v zmysle

§ 22 ods.1 zákona o zodpovednosti štátu dňom 19.03.2001 (deň 17.03.2001 pripadol na sobotu). Návrh
navrhovateľa bol súdu doručený po tomto dni, a to dňa 12.07.2001, teda po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka nemožno premlčané právo veriteľovi, teda navrhovateľovi
priznať, a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.Súd záverom považuje za potrebné uviesť aj to, že pohľadávka navrhovateľa voči jeho dlžníkovi EURO
ŠARM s.r.o. Martin bola vymáhateľná až dňa 09.02.2001 kedy nadobudol právoplatnosť exekučný titul,

rozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.36Cb-514/94-57,akotovyplývazdoložkyprávoplatnosti
tohto rozsudku. Preto táto pohľadávka nemohla byť v rozhodnom čase ani riadne vymáhaná v daňovom
exekučnom konaní (pohľadávka bola sporná, bola predmetom uvedeného súdneho konania). Takisto
pohľadávka navrhovateľa voči jeho dlžníkovi LIPAFOL, s.r.o. bola vymáhateľná až dňa 13.04.1999,
kedy nadobudol právoplatnosť exekučný titul, rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. V-2-

Cb 629/96-52, ako to vyplýva z doložky právoplatnosti tohto rozsudku. Preto ani táto pohľadávka
nemohla byť v rozhodnom čase riadne vymáhaná v daňovom exekučnom konaní (pohľadávka bola
sporná, bola predmetom uvedeného súdneho konania). V čase nadobudnutia právoplatnosti oboch
exekučných titulov bol výkon predmetných rozhodnutí Daňového úradu Trenčín, ktorými boli vydané
exekučné príkazy na prikázanie pohľadávky navrhovateľa voči LIPAFOL, s.r.o. a EURO ŠARM s.r.o.,
už právoplatne zastavený. Preto exekúciu voči týmto svojim dlžníkom mohol odvtedy viesť len samotný

navrhovateľ.

Podľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdprizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože
odporca bol v konaní plne úspešný a právo na náhradu trov konania si uplatnil v záverečnom návrhu.
Odporca vyčíslil jeho trovy konania podaním zo dňa 03.12.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa

05.12.2014. V rámci trov konania si uplatnil náhradu cestovných výdavkov, ktoré vynaložil v súvislosti
s jeho účasťou na vykonaných pojednávaniach v priebehu celého konania. Pri ich vyčíslení vychádzal
z ceny cestovného pri použití hromadnej vlakovej dopravy, ktorá bola platná v deň 03.12.2014, a to
vo výške 6,22 eur. Teda aj za cesty na pojednávania, ktoré vykonal v rokoch 2002, 2003, 2004, 2005,
2006, 2008, 2009 a 2010. Je objektívnou skutočnosťou, že cena cestovného nebola počas tohto obdobia

rovnaká, pričom bola v minulosti v porovnaní so súčasnosťou v dôsledku zmeny cien prepravcu nižšia. Z
vyčísleniatrovkonaniaodporcuvšakniejezrejmáariadnepreukázanávýškacestovného,ktoréodporca
vynaložil na cestu na každé z pojednávaní. Preukázaná je len výška cestovného na pojednávanie, ktoré
sa uskutočnilo dňa 02.12.2014. Preto súd odporcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z
cestovného z miesta sídla odporcu na pojednávanie a späť iba v súvislosti s uvedeným pojednávaním.

Cena jednej cesty bola v tento deň vo výške 6,22 eur, preto celkové náklady odporcu za vykonanú cestu
predstavujú sumu 12,44 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.