Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113215588
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113215588.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská
100/A, IČO: 45 869 464, zastúpenej verita, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 5B, IČO: 35 940 875,
v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. Jozef Novák, proti povinnému: D. T.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom R., U. Z. XXX, o vymoženie sumy 300,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 10. júna 2013 č. k. 23Er/544/2013-13 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Sitášovej,
so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Astrová 2/A, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej aj „EP“), § 35, § 45 ods.

1, 2 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“), § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských
úveroch (ďalej aj „ZoSÚ“), § 52 ods. 1, 2 a 5, § 54 ods. 1, § 879j Občianskeho zákonníka (ďalej aj
„OZ“), ako aj zisteným skutkovým stavom. Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného,
H., a. s., a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere č. 6918656606 uzatvorenej dňa 06. 02. 2006.
Túto zmluvu súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 ods. 1 OZ). Súd preskúmaním obchodných

podmienok pre úver H. banky, a.s. zistil, že v článku 9.2 obchodných podmienok pre úver sa nachádza
rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej " zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo
ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh PB na riešenie
vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo v súvislosti s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom
pri spoločnosti ROHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR

SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania
sa rozhodnutia RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je Bratislava.“ Uvedenú rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Obchodných
podmienkach pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, považoval za neprijateľnú podmienku
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko uvedená doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi

zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľ mal
iba možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Bol toho
názoru, že aj samotné dojednania rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je súčasťou
obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, je neprijateľnou podmienkou, a preto je v zmysle
§53ods.5Občianskehozákonníkaneplatná.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostímalzato,žeboli

splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia
§ 44 ods. 2 EP a ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie alebo
alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Tvrdil,
že doručený rozhodcovský rozsudok už nemožno preskúmavať podľa § 37 ZoRK, pretože má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a v tejto súvislosti
poukázal na znenie ust. § 159 ods. 2 OSP. Dal do pozornosti súdu, že H. a.s. postupovala v súlade s

§ 93b Zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s
tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že
ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Mal za to, že v rámci posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi exekučný súd nie je oprávnený
posudzovať vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu. Súd nedisponuje právomocou rušiť či
meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia

iných súdov v obdobných veciach. Dal do pozornosti nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III ÚS 192/06 z 3. 11. 2006, sp. zn. I ÚS 335/06 z 30. 10. 2007, II ÚS 244/09 z 29. 09. 2009 a I ÚS
242/07 z 03. 07. 2008. Uzavrel, že predmetná rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná
na základe zákonnej povinnosti banky vyplývajúcej z ust. § 93b Zákona o bankách a teda ako taká
nemôže byť neprijateľnou podmienkou.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnený uvádzal v odvolaní vyriešil už súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je

možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená,musíbyťvkaždomštádiukonaniaibeznávrhuzastavená.VrozhodnutiachNajvyššiehosúdu

Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012
Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiurozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský

súd.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 16. 04. 2013 požiadal súdnu
exekútorku Mgr. Janu Sitášovú o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 300,60
eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu sp. zn. IIA0610015, ktorý vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, dňa 22. 07. 2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 09. 2011 a vykonateľnosť 25. 09. 2011. Dňa 10. 05. 2013 doručila
súdna exekútorka súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej
pripojilainávrhnavykonanieexekúcie,Rozhodcovskýrozsudoktvoriaciexekučnýtitul,Zmluvuoúverea
Obchodné podmienky pre úver verzia 2/2005. Následne súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením

žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. g/ Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
4ead/ a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.
decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. decembra
2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku

alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b/ alebo c/.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, nakoľko správne zistil skutkový stav
a správne vec posúdil po právnej stránke. K dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP

odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský,
a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok
nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtouspotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého
stupňa a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý právnym predchodcom

oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje
zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností Obchodné podmienky pre úver, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený

vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Súd prvého stupňa teda správne
postupoval, keď preskúmal v zmysle dôležitého záujmu štátu na rešpektovaní základného práva
občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ustanovenia vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorým korešponduje povinnosť
štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné
zmluvné podmienky nezaťažovali. Súd vzal správne do úvahy čl. 6 ods. I Smernice Rady č. 93/13/

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol o zamietnutí udelenia
poverenia.
Odvolacísúdsastotožnilsnázoromsúduprvéhostupňaatiežposúdilpredmetnúrozhodcovskúdoložku
obsiahnutú v Obchodných podmienkach pre úver v bode 9.2. v znení citovanom vyššie ako neprijateľnú

v zmysle § 53 ods. 1 OZ a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej
zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti
tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v zmluve, ktorá je typizovanou

zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť
zmeniť či ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka ponecháva
spôsobriešeniaprípadnéhosporuvýlučnenavôlidodávateľa,t.j.oprávneného.Vzmysle §53ods.1OZ
neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Možno povedať, že dojednaná

rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber, či
spor bude riešiť rozhodcovský súd alebo súd SR, je výlučne na žalujúcej strane, teda dodávateľovi, a
tak spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jeho výber a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto
vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom
prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej
právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť výber orgánu,
ktorý bude spor riešiť. Pre vybraný rozhodcovský súd je výber dodávateľa zdrojom príjmov, preto je
namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Vzhľadom na všetky
tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v

zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
stránvneprospechspotrebiteľa.Dôvodomnazamietnutiežiadostioudeleniepovereniabolaskutočnosť,
že samotná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V prípade, že rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Následkom
je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej

doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol.

Odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo oprávneného (resp. jeho právneho predchodcu) povinnosti
predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo
dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenieprípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní.

Poukazujúcnavyššieuvedenédôvody,odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňasprávnerozhodol,
a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.