Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Breza
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/27/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711205738
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8711205738.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v
Košiciach, Garbiarska 2 proti povinnému Q. C., bytom N. XXX o vymoženie sumy 29,94 Eur s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 19. 06. 2012, č. k. 12Er
270/2011-44 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.
Rozhodcovská doložka spotrebiteľom osobitne vyjednaná nebola, pričom na jej základe sa všetky spory
mali rozhodovať pred rozhodcovským súdom.
Podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ust. § 53 Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01. 01. 2008 rozšírilo
len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok o podmienku vyžadujúcu od spotrebiteľa v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky riešiť spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom
konaní. Dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej po 31. 12. 2007 alebo vo
Všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzatvorená pred 01. 01.
2008.
Keďže neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky dobrým mravom odporuje, súd prvého stupňa podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávne
zistenéhoskutkovéhostavuaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Vpredmetnejvecirozhodcovská
doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných podmienok je jednoznačne dohodnutá ako
individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká vylučuje,
aby bola považovaná za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku. Povinný osobne a vlastnoručne
podpísal Všeobecné poistné podmienky. Na konci tlačiva Všeobecných poistných podmienok oddelene
od ostatného textu Všeobecných poistných podmienok sa nachádzajú tzv. osobitné zmluvné dojednania,
v ktorých povinný opätovne vyjadril svoj súhlas s rozhodcovskou doložkou. Povinný podľa vlastnej
vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných
dojednaniach.Pokiaľbypovinnýrozhodcovskúdoložkunepodpísal,nemalobytožiadenvplyvnazvyšok
Všeobecných poistných podmienok, a teda na poistný vzťah.
Exekučný titul tvoriaci podklad exekúcie bol v čase podania návrhu na začatie exekúcie riadne
opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, a to orgánom, ktorý rozhodnutie vydal. Materiálnym
predpokladom každej exekúcie je existencia exekučného titulu. Arbitrážny rozsudok tvoriaci exekučný
titul spĺňa všetky podmienky materiálnej vykonateľnosti. Tento rozsudok mal v súlade s ust. § 35 zákona
o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní a ust. § 159 O. s.
p. účinky právoplatného rozsudku. Je teda záväzným pre všetky orgány, vrátane exekučného súdu. Ide o
rozhodnutie vydané príslušným orgánom, ktoré bráni postupu podľa ust. § 135 ods. 2 O. s. p. a súčasne
ide o rozhodnutie, z ktorého má všeobecný súd v zásade vychádzať a tvorí prekážku litispendencie,
resp. res iudicata. Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku, a
tedanemáanioprávneniepreskúmaťarbitrážnyrozsudokzhľadískuvedenýchvust.§40anasl.zákona
o rozhodcovskom konaní. Jediná výnimka, kedy exekučný súd je oprávnený preskúmať správnosť
výroku rozhodcovského súdu je zakotvená v ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. V zmysle tohto
ustanovenia je exekučný súd oprávnený preskúmať výrok rozhodnutia rozhodcovského súdu z hľadísk
uvedených v tomto ustanovení, a to najmä posúdiť, či plnenie priznané výrokom rozhodcovského
rozsudku zaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo v rozpore s dobrými mravmi. Iba a len pre tento jediný prípad môže exekučný súd podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky vecne preskúmať správnosť výroku rozhodnutia, pričom jeho
preskúmavaciaprávomocjezákonomvýslovneobmedzenánapreskúmanierozporuplneniapriznaného
výrokom rozhodcovského rozsudku so zákonom, dobrými mravmi alebo z hľadiska, či plnenie nie je
objektívne nemožné. Exekučný súd sa pri skúmaní exekučného titulu neobmedzil na jeho preskúmanie z
hľadísk ustanovených zákonom, ale bez zákonného zmocnenia sa zaoberal skutočnosťami, ktoré nebol
oprávnený preskúmavať vo vykonávacom konaní. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, vrátane
súdnej exekúcie je podľa judikatúry Ústavného súdu SR súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v prípade, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené
zákonom stanovené podmienky, zakladá porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo takýmto rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom
konaní odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Ide o vadu konania spočívajúcu v odňatí
možnosti oprávneného konať pred súdom. Posudzovanie platnosti či neplatnosti zmluvy, resp. jej časti
týkajúcej sa rozhodcovskej doložky býva štandardne súčasťou riadneho dokazovania na pojednávaní v
kontradiktórnom procese. Počas exekučného konania sa riadne vykonali viaceré dôkazy, avšak k tomuto
dokazovaniu oprávnený prizvaný nebol.
Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci dňa 24. 10. 2008 uzatvorili poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvorili všeobecné poistné
podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v ôsmej časti.Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy vychádzajúc z tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa
vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorenásoprávnenýmtútocharakteristikuspĺňa.Súčasťouzmluvybolibezakýchkoľvekpochybností
Všeobecné poistné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre
veľký počet spotrebiteľov.
Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV. Všeobecných poistných podmienok) sa všetky
spory zo zmluvy mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto
zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných poistných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na
základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.
Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len
opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz
dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,
aby v prípade ich nepodpísania povinným mala stratiť platnosť časť XV. Všeobecných poistných
podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by povinný osobitné
zmluvné dojednania podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou zo Všeobecných poistných
podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo
Všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako
za zavádzajúcu a mätúcu.
V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne
na mieste.
Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si povinný osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.
Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm.
r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
podmienkach inkorporovaných v zmluve, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorávyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu,
aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom. Na iné vyhodnotenie
takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnýmipodmienkamispôsobujúcimiznačnúnerovnováhuvprávachavpovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spája sankciu neplatnosti.
Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho
priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka
ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej
neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení
neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve ( § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov ),
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
Nedôvodným je i poukaz na potrebu nariadenia pojednávania v prejednávanej veci. Ustanovenie § 115
ods. 1 O.s.p. ukladá súdu povinnosť nariadiť pojednávanie iba na prejednanie veci samej, ak tento zákon
alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora nie je
rozhodnutím vo veci samej. Navyše z listinných dôkazov vypracovaných a predložených samotným
oprávneným (poistná zmluva a všeobecné poistné podmienky) bolo možné posúdiť dojednanú
rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú.
Ohľadne tvrdení o nemožnosti skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní a
o prekážke právoplatne rozsúdenej veci vytvorenej exekučným titulom odvolací súd poukazuje na
zásadné stanovisko vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 24.2.2011
č.k. IV. ÚS 55/11 - 19. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že ak Exekučný poriadok v
ustanovení § 44 ods. 2 pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. či
už zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo zákonom procesnoprávneho charakteru), exekučný súd
mohol exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a
nielen z procesného hľadiska. Za neopodstatnenú označil i námietku o znemožnení plnenia vzniknutého
zo zmluvy v dôsledku zastavenia exekúcie zo strany štátneho orgánu. Uznesenie o zastavení exekúcie
nebráni oprávnenému domáhať sa na príslušnom súde podľa platných procesných predpisov vydania
rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle zmluvy. Tieto závery Ústavného súdu
Slovenskej republiky sú plne akceptovateľné tiež v prejednávanej veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 O.s.p.
napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.