Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606202283
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5606202283.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. XXX, XXX XX Q., o vymoženie 159,99 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom, so sídlom Exekútorského úradu F. XXXX, XXX XX N., pod sp.

zn. EX 3659/06, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
7Er/286/2006-22 zo dňa 28.06.2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Návrhy oprávneného na prerušenie konania, postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p., z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie, ktoré
začalo na základe návrhu oprávneného zo dňa 12.3.2006 u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana
dňa28.03.2006,prevymoženiepohľadávkyoprávnenéhovymáhanejodpovinnéhonazákladenotárskej

zápisnice č. N 6197/2005, Nz 55552/2005, NCRLs 54850/2005, vyhotovenej dňa 20.11.2005 na
Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, notára, so sídlom v F., zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť
uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 228,55 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. Súčasne rozhodol, že oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

Poukázal na § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, § 22 ods. 1,

2, § 23 , § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a smernicu Rady č. 93/13/EHS.

V odôvodnení uviedol, že exekučný titul - notárska zápisnica bola spísaná notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom, na základe udeleného splnomocnenia povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, so
sídlom W., pričom povinný advokáta splnomocnil, ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere č. 5580112
zo dňa 27.05.2005, na vopred predtlačenom tlačive, s vopred určeným advokátom. Mgr. Tomáš Kušnír

uznal v mene povinného dlh voči oprávnenému, pozostávajúci z istiny nesplateného úveru, poplatku
z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Notárska zápisnica zároveň
obsahuje súhlas s jej vykonateľnosťou ako exekučného titulu, výšku úroku z omeškania a dátum
splatnosti pohľadávky. V danom prípade bola zmluvná voľnosť povinného pri voľbe splnomocneného
zástupcu obmedzená. Zástupcu povinného prakticky určil oprávnený, keď v predtlačenej forme zmluvy
o úvere uviedol ako jediného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. Povinný tak nemohol slobodne uzatvoriť

dohodu o plnomocenstve s osobou ním zvolenou, čím je spochybnený základný predpoklad pri udelení
plnej moci, a to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného. Oprávneným určený splnomocnenecpre povinného bol taktiež v určitom období aj právnym zástupcom oprávneného. Na základe uvedeného
mal súd za to, že dohoda o plnomocenstve nebola platne uzavretá. Nakoľko z neplatne dojednanej
dohody o plnomocenstve nevyplynuli žiadne právne účinky právneho úkonu v mene povinného,

ani notárska zápisnica, v ktorej s jej vykonateľnosťou súhlasil zástupca, nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom. Z obsahu plnomocenstva ďalej vyplýva, že povinný splnomocnil oprávneným
určeného zástupcu, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase uznania nebolo
možné predpokladať, keďže povinný udeľoval plnú moc v ten istý okamih, ako došlo k podpisu zmluvy
o úvere. Ustanovenie v zmluve o úvere uvedené už v predtlači, obsahujúce súhlas dlžníka s exekúciou,

znamená, že dlžník nemá možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa
vopredvzdalsvojichpráv(ktorémôžuvzniknúťažvbudúcnosti)namietaťakúkoľvekskutočnosťtýkajúcu
sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti dohody o
plnomocenstve uzavretej medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom v zmluve o úvere, v dôsledku
ktorej notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie predmetné exekučné konanie, nie je spôsobilým
exekučným titulom, a preto súd exekúciu aj bez návrhu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený svojím
konaním procesne zavinil, že sa exekúcia musela vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť, preto mu súd uložil
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 228,55 Eur.
Oprávnený nebol v exekúcii podaním návrhu na vykonanie exekúcie úspešný, keď exekúcia bola
vyhlásená za neprípustnú a zastavená pre absenciu vykonateľného exekučného titulu, preto mu súd

náhradu trov exekúcie nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu
písomným podaním zo dňa 30.07.2012. V odvolaní tvrdil, že:
a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, poukazujúc na ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.,

b) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom s poukazom na
§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.,
c) súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie,
d) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..

K bodu a)
V dôvodoch odvolania uviedol, že prvostupňový súd nemá právomoc vykonať komplexné preskúmanie
exekučného titulu, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu
spoločenských vzťahov, a tým porušil zásadu legality. Pritom exekučný súd už preskúmal súlad

exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Taktiež došlo k preskúmaniu
exekučného titulu notárom, ktorý má povinnosť poskytovať náležitú právnu starostlivosť. Tento ex offo
povinne posúdi súlad úkonov, obsahujúcich právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou, so zákonom
a dobrými mravmi. Notár napráva nezákonné situácie, napr. v prípade neúmerne vysokých úrokov
v zmluvách o pôžičke, a nie exekučný súd. Výlučne notár kontroluje súlad úkonov so zákonom a

dobrými mravmi. Ak takýto úkon neodmietne vykonať, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať
o súlade úkonov so zákonom a dobrými mravmi. Vo všeobecnosti poukazoval na povinnosť ústavne
konformnému výkladu právnych predpisov. Postup exekučného súdu, ktorý umožňuje bez časového
obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, je neakceptovateľný, pretože je v rozpore s
princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva. Všeobecný súd nebol povinný

zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Exekučný súd
musí s takýmto titulom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by
porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Exekučný súd je takýmto
titulom viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom.

Zároveň oprávnený žiadal, aby všeobecný súd podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie
a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného
poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom
ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

K bodu b) odvolania konštatoval, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.
Začal konať z úradnej povinnosti bez toho, aby existovalo zákonom stanovené oprávnenie, adresované
súdu, začať konanie. Tým porušil zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov, právo naspravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť tohto konania. Zákaz diskriminácie je nutné aplikovať na
výkon a ochranu práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý súdny proces, práva vlastniť majetok,
ako aj výkon a ochranu práva na pokojné užívanie majetku. Oprávnený mal v konaní pred exekučným

súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Odlišné zaobchádzanie
nemožno ospravedlniť jeho iný postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR a Európskym
dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného
odlišného zaobchádzania. Konkrétne odlišnosti, napr. nevypočutie žalobcu, oprávneného alebo jeho
neoboznámenie so stanoviskami, tvrdeniami a dôkazmi vyplývajú z rozhodnutia a súdneho spisu. Ako

dôvod iného postavenia bol použitý, že sa jedná o podnikateľský subjekt a pre toto jeho iné postavenie
ho súd vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí, a to z titulu
platnej zmluvy o úvere. Došlo k porušeniu zásady rovnosti „zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho
konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Exekučný súd neaplikoval relevantné
právne normy (§ 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku) a aplikované právne normy interpretoval ústavne
nesúladným spôsobom (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).

Exekučný súd založil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike
povahuprameňapráva:smernicaRadyč.93/13/EHS,ktoránemávšeobecnúzáväznosťakonariadenie.
Neprichádza pri nej do úvahy ani jej priamy účinok a to preto, že smernica EHS bola správne
transponovaná do právneho poriadku zák.č. 150/2004 Z.z. a je zabezpečená jej úplná účinnosť. Ďalej
súd založil svoje rozhodnutie aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ, čo je v danej veci

neprípustné a úplne nemožné, pretože tieto rozhodnutia nemajú všeobecnú záväznosť. Možno bez
pochýb predpokladať, že povinný prechovával voči oprávnenému averziu a pocity antipatie. Práve v
takomto postavení bolo nanajvýš nutné pre objektívne posúdenie veci vypočuť žalobcu. Oprávnený mal
zároveň aj právo oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k
nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Oprávnený nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie

konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach v súvislosti s úplnou revíziou notárskej činnosti
a nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom
vyjadriť.

K bodu c)

Ďalej namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Začal konať z
úradnej povinnosti, bez toho, aby existovalo zákonom stanovené oprávnenie, adresované súdu, začať
konanie.
Tvrdil, že exekučný súd vo veci dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základe
domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Tvrdil, že úvaha súdu v tomto smere nemôže byť

podkladom pre rozhodovanie vo veci a nemožno hovoriť o dokazovaní, ktoré bolo vykonané zákonným
spôsobom, nakoľko účastníci konania nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, navrhnúť
ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených skutočností.

K bodu d)

Ďalej tvrdil, že súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že uvedené plnomocenstvo
považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 23a ods.
2 zák. č. 634/1992 Zb., a preto ho považuje za neplatné pre rozpor so zákonom. Tvrdil, že povinný
neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva
a výhody uvedeným plnomocenstvom, ktorým len povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať

svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Tvrdil, že povinný mohol plnomocenstvo
v zmysle § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať a vo výkone tohto práva
mu nebránila žiadna prekážka, preto takéto vyhodnotenie neprijateľnej podmienky nemôže odvolateľ
akceptovať. Ďalej tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú
podmienku, plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu

úpravu neprijateľných podmienok obsiahnutú v § 53 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že plnomocenstvo
v úverovej zmluve je dostatočne určité a zrozumiteľné. Nesúhlasil s názorom, že povinný predmetné
plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa vopred vzdal svojho práva, tvrdil,
že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh a záväzok v čase jeho vzniku, teda súčasne
s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh alebo záväzok vzniká. Tvrdil, že nešlo o budúce právo,

t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne
vzdať s poukazom na § 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že žiadne z ustanovení
zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Ďalej tvrdil, že pokiaľ povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvonazastupovanievoveciuznaniadlhuaspísanianotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu,nietpochýbo
tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom,
tak aby mali všetky náležitosti platného úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, dokedy bude dlh

splatený. Nesúhlasil s názorom súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal
notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech, tvrdil, že zástupca povinného bol na základe udeleného
plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a túto
zverenú úlohu si zástupca riadne splnil, čím neprekročil žiadnym spôsobom udelené plnomocenstvo.
Ďalej uviedol, že záver súdu, ktorý považoval za rozporné záujmy zástupcu so záujmami povinného,

založil súd na domnienkach, dohadoch a vlastnom presvedčení a tento záver nevychádza zo zisteného
skutkového stavu, pretože v tejto veci nebolo vykonané dokazovanie. Tvrdil, že súd vôbec neuviedol,
aký záujem zástupcu bol v rozpore, a s ktorým záujmom povinného. Ďalej tvrdil, že záver súdu o tom, že
notárskazápisnicaako exekučnýtitulmusíbyťspísanánielenpovinným,aleajoprávneným,niejevecne
správny, poukázal na § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a konštatoval, že v notárskej zápisnici je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia. Poukazoval aj na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 3Co/7/2007, ako aj na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 5/2000.
Ďalej uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdu, že v zmysle § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. môže
exekučný súd a bol oprávnený preskúmať exekučný titul, pokiaľ už raz o ňom právoplatne rozhodol.
Poukazoval, že exekučný súd, keď poveril exekútora, v tomto štádiu preskúmal exekučný titul, a keďže
nezistil žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, vydal poverenie. Na základe uvedených odvolacích
dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril v podaní zo dňa 15.08.2012 (č.l. 38 spisu) a uviedol, že
zasielasúdukópiusplátkovéhokalendára,ktorýsvedomitosplatilajepresvedčený,žesvojupohľadávku

mal dávno uhradenú a trvá na tom, že spoločnosti Pohotovosť nie je nič dlžný.

Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Oprávnený po doručení odvolania doručil dňa 31.08.2012 na okresný súd návrh a prerušenie konania

postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnil právnu
argumentáciu k podanému odvolaniu zo dňa 30.07.2012.

V predkladacej správe zo dňa 28.09.2012 (č.l. 44 spisu) zákonná sudkyňa uviedla, že podľa § 374 ods.
4 veta druhá O.s.p. odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom nie

je možné vyhovieť. Splnomocnenie dlžníka na spísanie Notárskej zápisnice ako exekučného titulu bolo
obsiahnuté vo formulárovom type zmluvy o úvere, ktorý vychádza z nerovnakej pozície spotrebiteľa
z hľadiska úrovne poznania a pozície sily druhej sily. Podľa rozsudku ESD vo veci C-40/08 Asturson
Telecomunicacione SL zo dňa 6.10.2009 je vnútroštátny súd povinný ex offo preskúmavať nejaké
podmienky a je povinný vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú. V

danom prípade neprípustnosť exekúcie a jej následné zastavenie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací prejednal napadnuté rozhodnutie v rozsahu stanovenom v ust.
§ 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie
okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti, rozhodné pre
posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol. Čo sa týka právneho posúdenia veci, krajský súd k
námietkam oprávneného konštatuje nasledovné.

S poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. c) zák.č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2006, exekúciu
možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Obsahom notárskej zápisnice je osvedčenie notára, že dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou určitého
záväzku. Aby notárska zápisnica ako exekučný titul spĺňala podmienky materiálnej vykonateľnosti,
musí okrem označenia účastníkov, bez právneho dôvodu a času plnenia, obsahovať výslovný súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, resp. súhlas jej splnomocneného zástupcu.Nakoľko v tomto prípade urobil vyhlásenie, uznanie záväzku z úveru a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou
zápisnice nie priamo dlžník, ale osoba konajúca v jeho mene na základe splnomocnenia, obsiahnutého
v zmluve o úvere, okresný súd sa správne zaoberal okolnosťou, či takéto splnomocnenie je platné. Z

tohto splnomocnenia, obsiahnutého v zmluve o úvere vyplýva, že dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho
mene uznal jeho záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby notárska zápisnica sa stala vykonateľným
titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa Exekučného poriadku.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami oprávneného.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31.12.2007,
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka").

2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
3) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31.12.2007,
1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb., v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Vzhľadom k tomu, že splnomocnenie bolo zakomponované do už vopred pripravenej predtlačenej
zmluvy o úvere a bolo v ňom predtlačené meno konkrétneho zástupcu - advokáta Mgr. Kušníra a napriek
tomu predmetná zmluva je označená ako zmluva o úvere, bolo potrebné túto zmluvu posudzovať ajz hľadiska ust. zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v § 23a v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere upravuje spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva bola uzavretá medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom - fyzickou osobou, tak ako vyplýva z označenia týchto účastníkov

úverovejzmluvy,vzhľadomvšaknastatusúčastníkovúverovejzmluvy,jepotrebnéajnatentotypzmluvy
aplikovať ust. zák.č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy, teda k 27.05.2005 a
ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. v znení účinnom k 31.12.2007).

Je potrebné súhlasiť s konštatovaním okresného súdu, že je zrejmá existencia rozporu záujmov

splnomocneného zástupcu a zastúpeného, ktorá spočíva v tom, že zástupca povinného, ktorý by mal
povinného pri spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol vopred určený priamo v zmluve o úvere
oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol svojho zástupcu vybrať na základe svojej
vôle. Toto splnomocnenie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nie je možné, aby advokát nestranne
zastupoval povinného pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu a zároveň oprávneného v
iných konaniach, keďže odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že Mgr. Tomáš Kušnír

zastupoval oprávneného v iných konaniach vedených na krajskom súde. Uvedenými skutočnosťami je
spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, t. j., že splnomocnenec bude hájiť záujem
splnomocniteľa, ako aj slobodná voľba povinného pri výbere splnomocnenca.
Ďalej súd poukazuje, že v konaní bolo preukázané, že Mgr. Kušnír, ktorý v predmetnej úverovej zmluve
bol zvolený ako splnomocnený zástupca povinného, súčasne zastupoval aj oprávneného. Z uvedených

dôvodov je preto dohoda o plnomocenstve neplatná, s poukazom aj na ust. § 39 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom k 31.12.2008. Nemohol preto neplatne zvolený zástupca uzavrieť exekučný titul -
notársku zápisnicu, keďže nedisponoval hmotným právom na jej uzavretie, preto je tento exekučný titul
absolútne neplatný.

Vzhľadom k tomu, že takéto splnomocnenie nemôže byť platné, a teda ani účinné, notárska zápisnica,
spísaná na základe takejto dohody o plnomocenstve, ako absolútne neplatný právny úkon nemôže byť
materiálne vykonateľná, ako správne konštatoval okresný súd. Okrem toho, že dohoda o plnomocenstve
je neplatným právnym úkonom s poukazom na § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom 31.12.2008 a § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka (v znení k 31.12.2007) s poukazom aj na ust. § 23a zák.č. 634/1992 Zb. v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere treba konštatovať, že dohoda o plnomocenstve je neplatná aj z
hľadiska posudzovania predmetnej zmluvy o úvere, z hľadíska Zákona o ochrane spotrebiteľa obsahuje
neprijateľnú podmienku.

Na námietku oprávneného, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmanie exekučného titulu, súd uvádza, že uvedená námietka nie je dôvodná. Exekučný súd
preskúmal exekučný titul len vo vzťahu, či tento je alebo nie je formálne a materiálne vykonateľný.
Predbežne sa preto musel zaoberať otázkou prípadnej platnosti či neplatnosti exekučného titulu, ktorým
je uznanie záväzku a udelenie súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Samotná

notárska zápisnica je len sprísnenou písomnou formou tohto právneho úkonu.

S tým súvisí aj námietka oprávneného, že súd nemá právomoc preskúmať uvedenú notársku zápisnicu
vôbec, pretože notár pri výkone svojej verejnej moci ex offo už povinne posúdil súlad úkonu
obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi podľa § 36

ods. 1 Notárskeho poriadku. Podľa § 36 ods. 1 druhá veta zák. č. 323/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov - ďalej Notársky poriadok, notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, t.j. aj spísať
notársku zápisnicu, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom,
alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. Z tohto je zrejmé, že notár
nie je orgánom, ktorý v rámci svojej právomoci preskúmava súlad právneho úkonu so zákonom, ale len

neformálne posudzuje tento úkon, pričom odmietnuť tento úkon môže len vtedy, ak rozpor tohto úkonu
so zákonom sa mu javí ako zjavný. Naopak súd je povinný, aby v rámci svojej rozhodovacej činnosti
v súdnom konaní (i v exekučnom konaní pri posudzovaní podmienok exekučného konania) preskúmal
súlad právneho úkonu (i toho, ktorý bol urobený formou notárskej zápisnice ) so zákonom.

Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či predložený exekučný titul je vydaný v súlade
so zákonom a s dobrými mravmi, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a to nielen pri
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj v ďalšom konaní. V danom prípade posúdenie právneho
úkonu, ktorý je obsiahnutý vo forme notárskej zápisnice, ako absolútne neplatného úkonu, je posúdenímmateriálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Skúmajúc, či exekučný titul spĺňa náležitosti obligatórne
potrebné na to, aby právny úkon bol platný, nedochádza k vecnému prieskumu tohto právneho úkonu,
t.j. súd neskúma, či skutočne došlo k nezaplateniu konkrétneho dlhu zo strany povinného, ani či

došlo skutočne k omeškaniu dlžníka s platením svojho dlhu a kedy, t.j. či a od konkrétneho dátumu
patria oprávnenému napr. úroky z omeškania. Preskúmanie exekučného titulu z pohľadu naplnenia
materiálnych podmienok jeho platnosti je teda prieskumom, ktorý je v rámci exekučného konania
dovolený exekučnému súdu. Nič na tom nemení skutočnosť, že notár v rámci notárskej činnosti je
povinný odmietnuť úkon, ktorý sa mu javí ako úkon odporujúci zákonu. Právny názor oprávneného,

že tým, že notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade
úkonu so zákonom a dobrými mravmi, je teda nesprávny. Okrem iného tým by došlo k absurdnej situácii,
keďbydonotárskejzápisnicemoholbyťpojatýabsolútneneplatnýprávnyúkon,ktorýbysavšaknotárovi
v rámci jeho subjektívneho posudzovania nejavil ako úkon odporujúci zákonu a napriek vade absolútnej
neplatnosti tohto právneho úkonu by súd na túto vadu nemohol prihliadnuť. Súd by tak bol len nástroj
na vykonanie tohto exekučného titulu bez právomoci do takejto exekúcie mocensky zasiahnuť.

Je tiež nesprávny právny názor oprávneného, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako
ako s rozsudkom všeobecného súdu. Základné kritériá v exekučnom konaní samozrejme sú pre všetky
exekučné tituly rovnaké, t.j. nemožno vecne preskúmavať žiaden exekučný titul, a to ani právoplatný
rozsudok, ani právny úkon obsiahnutý v notárskej zápisnici. Je možné len posudzovať formálnu a

materiálnu vykonateľnosť exekučných titulov. Avšak tým, že rozsudok je rozhodnutím príslušného
orgánu štátu a notárska zápisnica je písomnou formou právneho úkonu, t.j. prejavu vôle súkromnej
osoby,týmtosúdanéajrozličnékritériápriprieskumeformálnejamateriálnejvykonateľnostiexekučných
titulov. Ak sa teda jedná o exekučný titul, ktorým je právny úkon, ako v danom prípade, je možné
tento exekučný titul zo strany exekučného súdu posudzovať aj vo vzťahu k jeho prípadnej absolútnej

neplatnosti, čo v prípade rozsudkov, ktoré sú mocenskými rozhodnutiami príslušných štátnych orgánov,
nie je možné.

Na námietku oprávneného, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej
listiny, ktorá je exekučným titulom, súd uvádza, že exekučný súd žiadnym spôsobom nezrušil ani

nezmenil obsah notárskej zápisnice, ktorá obsahovala právny úkon, len ju podrobil prieskumu ohľadne
formálnejamateriálnejvykonateľnostitohtoprávnehoúkonuakoexekučnéhotitulu.Neosobovalsiprávo
odvolacieho súdu vo vzťahu k notárskej zápisnici a výsledkom jeho rozhodovacej činnosti nebola jej
zmena alebo zrušenie, ale zastavenie exekučného konania.

Čo sa týka návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a na podanie
Ústavnému súdu SR návrhu na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku
s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR krajský súd uvádza nasledovné:

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon 4c) neustanovuje inak, exekučné konanie

nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.
4c) Napríklad § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, § 68d
zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003
Z.z.

Uvedené ustanovenie exekučného poriadku explicitne uvádza, že exekučné konanie nie je možné
prerušiť. Výnimku z tejto zásady predstavuje len tá situácia, keď osobitný zákon prerušenie upravuje,
ako je tomu napríklad v § 68d z.č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, keď podaním návrhu
na uznanie cudzieho rozhodnutia, sa konanie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie prerušuje až

do právoplatného rozhodnutia o uznaní. V danom prípade vnútroštátny právny poriadok neupravuje
situáciu, že by sa exekučné konanie prerušilo, keď je podaný návrh na prerušenie podľa § 109 ods. 1
písm. b) O.s.p.. Preto nie je možné v tejto procesnej situácii vyhovieť takému návrhu a prerušiť exekučné
konanie. Návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania preto súd zamietol, nezaoberajúc sa
prípadnou dôvodnosťou či bezdôvodnosťou takého návrhu.

V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na to, že oprávnený namietal nesúlad § 44 ods. 2 prvá a druhá
veta Exekučného poriadku, pričom však exekučný súd v konkrétnom prípade nerozhodoval podľa tohtozákonného ustanovenia, t.j. nejedná sa o rozhodnutie prvostupňového súdu pri vydávaní poverenia, ale
ide o rozhodnutie o zastavení konania. Preto toto ustanovenie v danej veci nemá ani právny súvis.

K námietke, že exekučný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, keďže
nebol podaný návrh a ani neexistovalo zákonom stanovené oprávnenie adresované súdu začať konanie
z úradnej povinnosti, súd uvádza, že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd má zákonné oprávnenie skúmať
podmienky na zastavenie exekúcie aj bez návrhu a samotné exekučné konanie teda môže bez návrhu

zastaviť.

Nedôvodná je tiež námietka, že oprávnený bol diskriminovaný v súdnom procese pred exekučným
súdom, pretože mal mať výrazne nevýhodné postavenie. Tvrdenými odlišnosťami sú nevypočutie
oprávneného a jeho neoboznámenie so stanoviskami, tvrdeniami a dôkazmi vyplývajúcimi zo spisu.
Krajský súd uvádza, že Exekučný poriadok pri zastavení konania nepredpisuje obligatórne vytýčiť pred

vydaním takéhoto rozhodnutia pojednávanie, na ktorom by boli účastníci konania vypočutí. Tak, ako
nebol v konaní osobne vypočutý povinný, nebol ani oprávnený. Obaja účastníci teda mali v tomto
ohľade rovnaké postavenie. Úplne nedôvodná je námietka oprávneného, že nebol oboznámený so
stanoviskami a dôkazmi, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu. Procesným oprávnením ktoréhokoľvek
účastníka konania je nahliadnuť do súdneho spisu (§ 44 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.).

Nie je povinnosťou exekučného súdu, aby doručoval oprávnenému fotokópie súdneho spisu alebo jeho
časti, je naopak oprávnením oprávneného (ktoré môže, a nemusí využiť), aby sa so spisom osobne
oboznámil. Ak toto oprávnenie oprávnený nevyužil, v žiadnom prípade sa nejedná o diskrimináciu zo
strany exekučného súdu. Je nepodložené tvrdenie oprávneného, že exekučný súd použil dôvod iného
postavenia v súvislosti s postavením žalobcu ako podnikateľského subjektu a že by ho vylúčil z možnosti

zhmotnenia majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí z titulu platnej zmluvy o úvere. Zásada rovnosti
zbraní, t.j. rovného prístupu súdu ku všetkým účastníkom konania, bola v plnom rozsahu zachovaná.

Námietka, že exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, a to § 36, §
38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikoval ústavne nesúladným spôsobom § 44 ods. 2, § 57 ods. 1

písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, je nedôvodná. Ako bolo vyššie uvedené, súd aplikoval ust.
§ 57 ods. 1 písm. g) O.s.p. a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku spôsobom, ktorý vyplýva z tejto zákonnej
normy, pričom súd nezistil žiaden nesúlad aplikácie týchto noriem či už s Exekučným poriadkom alebo s
Ústavou SR. Aplikácia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nebola realizovaná. Ustanovenia § 36, § 38 a §
40 Notárskeho poriadku, na ktoré poukazuje oprávnený, nebránia exekučnému súdu aplikovať príslušné

ustanovenia Exekučného poriadku a tieto ustanovenia ani konkrétne v danej veci neboli aplikovateľné,
preto v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani neboli uvedené.

Námietku, že Smernica Rady 93/13/EHS nemá všeobecnú záväznosť, a teda nemá v SR povahu
prameňa práva, súd považuje taktiež za nedôvodnú. Ako správne oprávnený uvádza, táto smernica bola

transponovaná do právneho poriadku SR zák. č. 150/2004 Z.z.. V prílohe k Občianskemu zákonníku,
ktorá bola do Občianskeho zákonníka doplnená práve vyššie citovaným zákonom, je uvedený zoznam
preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Medzi nimi je i Smernica
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Znenie tejto
smernice sa priamo nachádza v uvedenej prílohe. To znamená, že priamo táto smernica ako celok je

súčasťou práva Slovenskej republiky (ako príloha k Občianskemu zákonníku) a znenie tejto smernice
nie je zakomponované do konkrétneho paragrafového znenia Občianskeho zákonníka. Preto právna
úvaha oprávneného, že sa použije vnútroštátny predpis, do ktorého bola smernica správne prebratá, je
iba čiastočne správna. V rámci vnútroštátneho práva je smernica prebratá ako celok a tvorí prílohu k
Občianskemu zákonníku, preto je správne, ak prvostupňový súd uviedol jej konkrétne ustanovenia.

Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, súd poukazuje na odôvodnenie tohto
rozhodnutia vyššie, a to v tej časti, v ktorej odvolací súd poukázal, že dohoda o plnomocenstve je
neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka (v znení k 31.12.2007) a
ako taká je absolútne neplatná. Právny názor, že plnomocenstvo nie je možné právne považovať

za neprijateľnú podmienku, je podľa názoru odvolacieho súdu nesprávny. Akýkoľvek zmluvný vzťah
dojednaný medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý bezprostredne súvisí so spotrebiteľskou zmluvou,
sa taktiež musí posudzovať ako vzťah spotrebiteľský. V konkrétnom prípade bezprostredne v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou - zmluvou o úvere bol dojednaný ďalší zmluvný vzťah, a to dohoda oplnomocenstve, ktorú je taktiež potrebné podrobiť kritériám ako spotrebiteľské zmluvy. Právny názor
oprávneného, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, je zavádzajúci. Je pravda, že samotné
plnomocenstvo je jednostranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom

rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Avšak táto tretia osoba nie je
oprávnená zastupovať splnomocniteľa, ak plnomocenstvo neprijme. Teda až prijatím plnomocenstva
môže splnomocnenec konať za splnomocniteľa. Právnym predpokladom na urobenie akéhokoľvek
právneho úkonu za splnomocniteľa je dvojstranný právny úkon, a to dohoda o plnomocenstve podľa §
23 Občianskeho zákonníka. V predmetnej úverovej zmluve priamo splnomocnená osoba Mgr. Kušnír

akceptovala plnú moc „splnomocnenie prijímam“, čo potvrdila svojím podpisom.

Súd neposudzoval námietku, že nie je vylúčená možnosť uznať dlh súčasne s uzavretím zmluvy, pretože
k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia došlo z iného právneho dôvodu, ktorý sám o sebe svedčí o tom,
že dohoda o plnomocenstve je neplatná. Z toho istého dôvodu súd neposudzoval námietku vzdania
sa práva zo strany povinného, taktiež i námietku, že notárska zápisnica nemusí byť spísaná aj s

oprávneným.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že okresný súd skúmal predmetnú notársku zápisnicu už pri
rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a uznal exekučný titul za súladný so zákonom,
na základe čoho udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, odvolací súd konštatuje,

že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné
alebo úplné zastavenie exekúcie, a teda má za to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí
prekážku v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p.. Z ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj

pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť,
pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. S poukazom na
uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že okresný súd neprekročil rámec preskúmavania formálnej
a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

Odvolací súd sa z týchto dôvodov stotožnil so záverom okresného súdu, že predmetná notárska
zápisnica z dôvodu jej materiálnej nevykonateľnosti nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto bolo
namieste vyhlásenie exekúcie za neprípustnú v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
a jej súčasné zastavenie.
Vovzťahukvýrokunapadnutéhouznesenia,ktorýmsúdoprávnenémuuložilpovinnosťuhradiťsúdnemu

exekútorovi trovy exekúcie vo výške 228,55 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia a k
výroku, ktorým súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal, neboli vznesené konkrétne odvolacie
dôvody, preto sa súd v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. nezaoberal konkrétne vecnou správnosťou týchto
výrokov.

Oprávnený dňa 31.08.2012 prvostupňovému súdu doručil návrh na prerušenie konania postupom podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Návrh na prerušenie konania odôvodnil
tým, že poukazuje na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR v konaní o ústavných
sťažnostiach. Poukázal na § 135 O.s.p. a rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 14. marca 2012,
sp. zn. I. ÚS 120/2012-12. Tvrdil, že v prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti

spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice, tak ako je upravená v § 47 zák. č. 323/1992 Zb., ktorým
sú vyznačenie oprávnenej, povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou, pričom žiadne ďalšie podmienky formálnej, ani materiálnej vykonateľnosti notárskej
zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť.

Ďalej poukázal na zák. č. 384/2008 Z.z. zo dňa 23. septembra 2008, ust. § 240a a uviedol, že v
súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR zákon umožňoval a aproboval notársku zápisnicu, ktorá
vznikla z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov a umožňovalo
jej exekúciu, ktorá sa mohla určite týkať sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úroky
z omeškania, ako aj peňažných sankcií. Ďalej uviedol, že prvostupňový súd záver o tom, že uvedené

plnomocenstvo považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, resp. § 23a ods. 2 zák.
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nijako nezdôvodnil. Ďalej tvrdil, že sa súd nevysporiadal s
výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za
neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorýmdlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Ďalej tvrdil, že je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu.
Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, a to na nález zo dňa 12.04.2012, sp. zn. IV. ÚS 95/2010-80.

Tvrdil, že Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa
záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavila
právnejneistotyvyplývajúcejzdoterajšiehovýkladuúniovéhoprávaanáslednejaplikácievnútroštátnymi
súdmi SR. Tvrdil, že v danom prípade je potrebné požiadať Súdny dvor EÚ aj o výklad čl. 17 až 47 Charty
základných práv EÚ, a to v súvislosti s výkladom pojmu „neprijateľná zmluvná podmienka“ v kontexte

smernice Rady 93/13/EHS a jej následnej aplikácie exekučným súdom a dopadom na existujúce právne
vzťahy. Vyslovil názor, že ustanovenia vnútroštátneho práva § 36, § 38, § 40 Notárskeho poriadku, §
44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 31, § 37, § 39 a § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka mali byť vykladané v rámci smernice Rady 93/13/EHS, v súlade najmä s čl.
17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, ktorá je im ako prameň primárneho práva EÚ aj nadradená,
teda by mali posúdiť, či v konkrétnom spore je možný takýto postup vnútroštátneho exekučného

súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné, aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS, zabráni reálnej vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Prejudiciálnu otázku
formuloval v znení: „Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny
úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú
osobunaspísanienotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu,teda,abyvjehomeneuznalvrámcizmluvy

o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu
pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?“ Ďalšiu prejudiciálnu otázku formuloval: „Je v súlade s čl. 17 a
čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne
procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti
reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Krajský súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.
o predložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ, poukazujúc, že je vecou členských štátov,
aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora EÚ Pannon C-243/08). So zreteľom na skutkové a

právne okolnosti predmetnej veci, ktoré boli uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia vyššie, odvolací
súd má za to, že bolo zo strany prvostupňového, aj odvolacieho súdu dostatočne ozrejmené, prečo
nie je možné akceptovať predložený exekučný titul - notársku zápisnicu. Ďalej poukazuje, že otázky
boli odvolateľom koncipované tak, že rozhodnutia vnútroštátnych súdov, ktoré aplikujú vnútroštátne
ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS, zabránia vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa

voči spotrebiteľovi. Takto koncipované otázky neriešia právny základ daného prípadu, a to exekučný titul
- predmetnú notársku zápisnicu z pohľadu jej neprijateľnosti. Z uvedeného dôvodu krajský súd návrh
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., ktorý podal oprávnený písomným podaním
zo dňa 24.08.2012, doručený na prvostupňový súd - Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 31.08.2012,
ako nedôvodný zamietol.

Kdoplneniuodvolacíchdôvodov,ktoréšpecifikovaloprávnenývnávrhunaprerušeniekonaniapostupom
podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., datovaný v Bratislave dňa 24.08.2012, súd konštatuje, že tieto
argumenty len dopĺňajú argumenty uvedené v riadne a včas podanom odvolaní. Súd však dáva do
pozornosti oprávnenému, že tvrdenie, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie považuje uvedené

plnomocenstvo za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka., resp. § 23a ods.
2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, a že tento záver okresný súd v odôvodnení nezdôvodnil,
je bezpredmetné, a to z toho dôvodu, že tieto argumenty z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
nevyplývajú a ani na tieto konkrétne zákonné ustanovenia prvostupňové rozhodnutie súdu nepoukazuje.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. tak, že oprávnený (odvolateľ) nemal v konaní úspech, nevzniká mu právo na náhradu
trov odvolacieho konania, ostatným účastníkom konania (súdnemu exekútorovi a povinnému) trovy
odvolacieho konania nevznikli, z uvedených dôvodov súd povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.