Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/402/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213236043
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:1213236043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci

navrhovateľa: Telefónica Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863, so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava,
zast.: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava
proti odporkyni: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX O. W., o zaplatenie sumy 249,90 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 108,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 85,34 eur za obdobie od 03.11.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 20,05 eur od
30.11.2010 do zaplatenia a 9% ročne zo sumy 3,50 eur od 01.02.2011 do zaplatenia, do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.10.2013 domáha o zaplatenie sumy vo výške 249,90
Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania 1000 €, od toho okamihu,
ide o drobný spor.

Predmet konania nedosahuje sumu 1000 Eur, preto ide o drobný spor a súd postupom podľa ust. § 115a
ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie keď boli oboznámené listiny predložené navrhovateľom a to: zmluva
o pripojení zo dňa 30.04.2009, oznámenie o odstúpení od zmluvy, pokus o zmier, faktúry, a na základe
takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovateľ má oprávnenie získané telekomunikačným úradom ako telekomunikačný podnik. Okrem
iných je oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné mobilné telekomunikačné siete a poskytovať

verejnú telefónnu službu prostredníctvom mobilných verejných elektronických sietí.

Navrhovateľ ako dodávateľ služieb a odporkyňa ako fyzická osoba spotrebiteľ - občan uzavreli písomnú
spotrebiteľskú zmluvu o pripojení dňa 30.04.2009.Na základe zmluvy o pripojení navrhovateľ zapožičal odporkyni 1 SIM kartu, ktorá umožňovala odporkyni
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom.

Z dôvodu neuhradenia ceny poskytnutých služieb sa navrhovateľ návrhom domáha, aby súd uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 249,90 EUR z titulu neuhradených služieb.

Podľa ust. § 5 ods. 5 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v neskoršom platnom

v znení užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa na účely tohto zákona považuje aj účastník aj koncový užívateľ
ak sa ďalej neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 6 cit. zákona koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú
službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový

užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč aj
divák.

Podľa§5ods.7cit.zákona-účastníkjetenkoncovýužívateľ,ktorýuzavrelspodnikateľomposkytujúcim
verejné služby, zmluvu o pripojení.

Podľa ust. § 42 ods. 1písm. a) zák. o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie
ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 5 cit. zákona - podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení ak podľa b/
nezaplatil cenu za poskytnutú služby ani do 45 dní po splatnosti, podľa písm. e/ citovaného ustanovenia
- opakovane porušil podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa ust. § 879l Obč. zák. v znení účinnom od 01.03.2010 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú

právne vzťahy vzniknuté do 28.02.2010, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené
pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľaust.§52ods.2/Obč.zák.ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ je dodávateľom, lebo svoje služby poskytuje v rozsahu svojej činnosti, ktorú má zapísanú
v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri,
ktorý je verejne dostupný.Odporkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba občan, ktorá nekoná pre účely
zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa.

Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy a jej dodatku, je zrejmé aj s
poukazom na ust. 52 ods. 1/ Obč. zák., že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto
sa na daný právny vzťah musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

Bolo preukázané, že odporkyňa služby navrhovateľa využívala. Bolo preukázané, že odporkyňa porušila
zmluvu o poskytovaní služieb ale aj svoju zákonnú povinnosť, lebo za služby, ktoré jej navrhovateľ na
základe zmluvy poskytol, cenu týchto služieb navrhovateľovi nezaplatila.

Podľa ust. § 5b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi aj keby
inak bolo potrebné aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 Obč. zák. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Predmetným ustanovením § 5b zákona 250/2007 Z.z. bola súdu zakotvená povinnosť v konaniach, v
ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, prihliadať na premlčanie nároku
ex offo - z úradnej povinnosti. Ide o výnimku z ustanovenia § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného
nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je,
musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. Nakoľko právna úprava § 100 ods.
1 druhá veta Občianskeho zákonníka (prihliadania súdu na premlčanie nároku) je vo svojej podstate

procesnoprávnou normou (aj keď je uvedená v hmotnoprávnom predpise) a k § 5b zákona 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa zákonodarca neprijal žiadne prechodné ustanovenie, je potrebné od 1. mája
2014 vo všetkých konaniach týkajúcich sa nárokov voči spotrebiteľom ex offo prihliadať na námietku
premlčania.

Súd po preskúmaní jednotlivých faktúr zistil, že nárok navrhovateľa z titulu neuhradenej služby za
obdobie od 08.08.2010 do 07.09.2010 vyúčtovanej faktúrou splatnou dňa 28.09.2010 vystavenou na
sumu 161,01 EUR ( z ktorej sumy si však navrhovateľ uplatňuje len sumu 141,01 EUR) je premlčaný,
keď splatnosť faktúry bola určená na dátum 28.09.2010, premlčacia doba začala plynúť dňa 29.09.2013
a nárok navrhovateľa sa premlčal dňa 30.09.2013. Návrh bol súdu doručený dňa 29.10.2013. Predmetný

nárok uplatnený navrhovateľom v časti sumy 141,01 EUR je teda premlčaný, na čo súd vzhľadom na
vyššie uvedené dôvody musí prihliadať z úradnej povinnosti a preto nárok navrhovateľovi nemožno
priznať.

Súd nárok navrhovateľa posúdil za dôvodný v časti zaplatenia sumy 108,89 EUR, keď v konaní bolo

preukázané, že odporkyňa služby navrhovateľa využívala a porušila zmluvu o poskytovaní služieb ale
aj svoju zákonnú povinnosť, lebo za služby, ktoré jej navrhovateľ na základe zmluvy poskytol, cenu
týchto služieb navrhovateľovi nezaplatila. Okrem toho, keďže odporkyňa sa dostala sa do omeškania,
navrhovateľ má nárok aj na úroky z omeškania z dôvodnej sumy lebo s jej plnením je odporkyňa v
omeškaní.

Vo zvyšku súd návrh ako premlčaný zamietol.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ mal úspech v časti, v ktorej
bolo jeho návrhu vyhovené ( 43,57%). V tejto časti bola odporkyňa neúspešná, lebo bola zaviazaná na
úhradu. V časti, v ktorej bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý, bol navrhovateľ neúspešný

( 56,43%). Konečný úspech vo veci mala odporkyňa, keď pomer úspechu ( 56,43%) a neúspechu
( 43,57%) odporkyne predstavuje 12,86%. Odporkyni však súd náhradu trov konania nepriznal lebo jej
v konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde proti
rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).