Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/12/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811200515
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7811200515.9

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobcu O. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. X, právne zast. JUDr.
Jurajom Dubovským, advokátom, so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca 9, proti žalovanej N.. R. P.,
rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., Z.F. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Jurajom Gavalčinom,
advokátom AK so sídlom v Košiciach, Platanova 5, o určenie neplatnosti závetu, o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi - k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške

575,25 Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žalovaná je povinná zaplatiť trovy štátu - na účet tunajšieho súdu vo výške 552,46 Eur, v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania bolo vyslovenie neplatnosti závetu, ktorý mala spísať poručiteľka R. G., narodená
dňaXX.X.XXXX,zomreládňaX.XX.XXXX,naposledybývajúcavF..Tunajšísúdrozsudkomzodňa30.
mája 2013 sp. zn. 11 C 12/2011 - 101 určil, že závet zo dňa 15. 12. 2004, údajne spísaný poručiteľkou R.
G., je neplatný a zároveň zaviazal žalovanú zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania
vo výške 493,79 Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy štátu na účet Okresného
súdu F., vo výške 552,46 Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia
neplatnosti závetu, ktorý mala spísať poručiteľka - matka žalobcu aj žalovanej. Konanie o prejednanie
dedičstva po poručiteľke bolo vedené pod sp. zn. 4D 547/2008, Dnot 272/08, kde bol predložený závet
poručiteľky, ktorého neplatnosti sa žalobca domáhal.

Žalovaná považovala žalobu žalobcu za bezdôvodnú, nakoľko závet bol vlastnoručne napísaný a
podpísaný poručiteľkou. Navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov v spojení s nariadením znaleckého
dokazovania znalcom O. D. z odboru písmoznalectva, odvetvia ručné písmo, posúdil podľa ust. § 37

ods. 1 a 3, § 469a, § 469 ods. 2 a 3, § 479 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, že závet spísaný
dňa 15. 12. 2004, údajne poručiteľkou je neplatný, nakoľko zo znaleckého posudku vyplýva, že závet
nenapísala a nepodpísala poručiteľka.

Vdôvodochďalejpoukázalnato,žeotrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§142ods.1Občianskeho
súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 493,79 Eur, ktoré

pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške
394,79 Eur za 3 úkony právnej služby á 57 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu, účasťna pojednávaní dňa 20.12.2011) a 2 úkony právnej služby á 60,07 Eur (účasť na pojednávaniach v dňoch
26.02.2013, 30.05.2013). Súčasťou priznanej odmeny je aj režijný paušál 3 krát á 7,41 Eur a 2 - krát á
7,81 Eur t.j. spolu 37,85 Eur. Odmenu aj režijný paušál súd zvýšil o 20 % - nú daň z pridanej hodnoty

(ďalej len DPH) t.j. o sumu 65,80 Eur.

O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a neúspešnej
žalovanej uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 552,46 Eur pozostávajúce z trov
vzniknutých nariadením znaleckého dokazovania.

V zákonom stanovenej lehote podala proti výroku o trovách konania ako aj o trovách štátu žalovaná
odvolanie. Uviedla, že závet predložila v dedičskom konaní v dobrej viere, že sa jedná o závet spísaný a
podpísanýporučiteľkou.Predmetnúlistinunašlavdomeporučiteľkypopohrebezaprítomnostiviacerých
svedkov. V konaní bolo preukázané, že žalobca svojim konaním voči poručiteľke naplnil zákonné dôvody
vydedenia. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s návrhom žalovanej, aby pri

rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p., preto je rozsudok v tejto časti
nepreskúmateľný. Navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a vysloviť, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania a žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť štátu trovy vo výške 552,46
Eur.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že tvrdenia žalovanej o tom, že závet našla až po
smrti poručiteľky sa nezakladajú na pravde, keďže žalovaná bola v pravidelnom kontakte s poručiteľkou.
Opätovne uviedol, že v závete nebol uvedený konkrétny dôvod vydedenia žalobcu. Uviedol, že v danom
prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi, preto navrhol

rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správny. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 81,46 Eur.

Krajský súd v Košiciach , príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na

včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nespĺňa obsahové
náležitosti vyžadované ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa sa totiž v prejednávanej

veci nezaoberal splnením podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. a svoje rozhodnutie o
trovách konania odôvodnil len s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. upravujúcim zásadu
zodpovednosti za výsledok konania (zásadu úspechu). V tomto smere súd prvého stupňa nevysvetlil
dôvody, pre ktoré nebolo možné aplikovať ust. § 150 O.s.p., a to aj napriek tomu, že v podaní zo dňa
11. 03. 2013 (v spise na č.l. 96) žalovaná žiadala, aby súd prihliadol na dôvody hodné osobitného

zreteľa a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na
dvojinštančnosť súdneho konania, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o trovách
konania a v súvisiacom výroku o trovách štátu zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a v rozsahu
zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie (ust. § 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní uložil súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách konania účastníkov a trovách
štátu, posúdiť možnosť aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby
spĺňalo požiadavky spravodlivého súdneho konania (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach v súvislosti s opätovným
rozhodnutím o trovách konania s možnosťou posúdenia aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1/ O. s. p.
zdôrazňuje, že citované ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. predstavuje výnimku zo zásady úspechu,

jeho aplikácia prichádza do úvahy len výnimočne a súdu má umožniť prihliadnuť pri rozhodovaní o
trovách konania k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti.
Zo samotnej dikcie ustanovenia vyplýva, že jeho použitie je možné len vo výnimočnom prípade a len, ak
tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti
priznať. Úvaha súdu o tom, či sa jedná o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa

musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 O. s. p. preto
nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade
trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 150 O. s. p. je potrebné
prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a

treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad
takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska
aplikácie § 150 Občianskeho súdneho poriadku sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Citované ustanovenie vyjadruje základnú zásadu uplatňovanú pri náhrade trov konania. Účastník
konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok
na náhradu trov konania sú:

a) plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým
sa rozhodlo vo veci samej,

b) účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva.

Ako je uvedené vyššie, v predmetnom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu vo veci.

Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V zmysle vyššie citovaného § 150 ods. 1 O. s. p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky
uplatnenia právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia
predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi
konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Predmetné

ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ust. § 1 O. s. p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a
oprávnenýchzáujmovúčastníka,akoajvýchovunazachovávaniezákonov,načestnéplneniepovinností
a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia
zásady úspechu alebo zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad
(o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch)

jeho aplikácie. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi
účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje
porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto
konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní uspel, ale napokon
má znášať svoje náklady, bude spravodlivé iba vzhľadom na výnimočnosť situácie, t.j. vzhľadom na

existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu
sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod.. Potrebné je zohľadniť aj ďalšie okolnosti významné pri
posudzovaní splnenia predpokladov vyplývajúcich z ust. § 150 O.s.p., konkrétne aj osobné, majetkové
a sociálne pomery všetkých účastníkov konania.V súvislosti so zohľadnením sociálnej situácie účastníkov je potrebné poznamenať, že žalobca ako aj
žalovaná si zvolili na právne zastupovanie advokáta, pričom nepožiadali o bezplatnú právnu pomoc z

Centra právnej pomoci, preto neprichádza do úvahy zo strany súdu, zohľadňovať ich sociálne pomery.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 150 O. s. p. súd dospel k záveru, že v predmetnom
konaní nie sú dôvody pre použitie vyššie citovaného ustanovenia, keďže v danom prípade sa nejedná
o aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1/ O. s. p., ktoré ustanovenie je možné použiť len vo výnimočnom

prípade a len, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Skutočnosť, že žalovaná predložila závet v
dobrej viere, že ide o závet napísaný a podpísaný poručiteľkou, ktorý našla v dome poručiteľky a preto ho
predložila v dedičskom konaní a až výsledky znaleckého dokazovania prekvapili, že listina - považovaná
za závet, nebola napísaná a podpísaná poručiteľkou, pritom žalobca svojim konaním a správaním, voči
poručiteľke,zajejživotanaplnilzákonnédôvody,prektoréhomohlaporučiteľkavydediť.Vtejtosúvislosti
súd poukazuje na to, že žalovaná svoju matku navštevovala každý týždeň a preto, ako to uviedol aj

žalobca, nie je pravdepodobné jej tvrdenie o tom, že o závete nevedela a že ho našla len po pohrebe v
matkinej modlitebnej knižke. Práve naopak, pokiaľ s matkou bola v pravidelnom kontakte, každý týždeň
a určitým spôsobom aj zabezpečovala o ňu starostlivosť, jej matka preto nemala dôvod nezmieniť sa o
predmetnom závete, pokiaľ by ho napísala, prípadne za svojho života sa mohla rozhodnúť a previesť
na ňu, ako svoju dcéru, svoj majetok, ktorý nemusel byť už predmetom dedičstva, pokiaľ nechcela, aby

jej syn dedil. Naviac, žalovaná nepredložila súdu ani písomnosti, ktoré by boli dôležité pre jej úspech v
konaní. Nepravosť podpisu poručiteľky na listine, ktorý žalovaná považovala za závet, bola očividná a
žalobca ju preto namietal aj v žalobe. Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že v konaní malo byť
preukázané, že naplnil znaky, pre ktoré ho mohla poručiteľka vydediť, v skutočnosti poručiteľka potom,
ako sa oženil s Rómkou, aj pod vplyvom žalovanej, ho nepustila do svojho domu. V zmysle § 469a/

ods. 3/ Občianskeho zákonníka, v listine musí byť uvedený dôvod vydedenia, pričom tento dôvod musí
poručiteľ pri vydedení výslovne tvrdiť a jeho vyjadrenie musí byť také, aby bol v prípadnom spore o
platnosť dôvodu preskúmateľný. Z hľadiska určitosti prejavu vôle poručiteľa bolo potrebné, aby poručiteľ
podrobnejšie rozviedol konkrétny dôvod vydedenia a nezostal len pri všeobecnej formulácii uvedenej v
zákone. Je zrejmé, že poručiteľkou opísaný dôvod vydedenia nespĺňal požiadavky na určitosť prejavu

vôle, nebolo zrejmé, ako, čím a kedy mal spôsobiť žalobca poručiteľke „nenapraviteľnú krivdu a hanbu“
a takto v rozpore s ustanovením odseku 3/ §-u 469a/ OZ, dôvod vydedenia v závete uvedený nebol a
chýbal aj akýkoľvek dôvod pre vydedenie potomkov žalobcu.

Súd je toho názoru, že v tomto prípade skutočne neexistujú dôvody osobitného zreteľa, ktoré by mohli

odôvodniť rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania, v zmysle § 150 O. s. p., naopak, nepriznanie
náhradytrovkonaniaplneúspešnémuúčastníkovi,ktorýsisvojeprávonemoholuplatniťinak,akosvojou
obranou v súdnom spore, s využitím platených služieb advokáta by bolo v rozpore so zabezpečením
spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníka.

Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 CoD 58/2013 zo dňa 31.
10. 2013, ktorým rozhodnutím je prvostupňový súd viazaný, o trovách konania rozhodol, v zmysle §
142 ods. 1 O. s. p., kedy účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Citované
ustanovenie vyjadruje základnú zásadu pri náhrade trov konania, ako je aj vyššie uvedené, keď účastník

konania, ktorý v spore uspel má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v tomto prípade takto uplatnil
zásadu zodpovednosti za výsledok - zásadu úspechu, keď žalobca mal vo veci plný úspech a jeho
trovy boli účelne vynaložené na uplatňovanie jeho práva. Žalobca, zastúpený právnym zástupcom si v
predmetnej vecivyčíslil trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za nasledovné právne
úkony, podľa §-u 11 ods. 1, §-u 13 ods. 2, Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení jej dodatkov a zmien, a to v celkovej výške 476,25
Eur, trovy za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,- Eur. Trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu
žalobcu vo výške 476,25 Eur sú vyčíslené za 5 úkonov právnej pomoci (prevzatie zastúpenia, spísanie
návrhu, 3 - krát účasť na pojednávaniach (20.12.2011, 26.02.2013, 30.05.2013), 3 úkony právnej pomoci
á 57,- Eur a 2 úkony právnej pomoci á 60,07 Eur, spolu 291,14 Eur, režijný paušál 3 - krát 7,41 Eur, 2 -

krát 7,81 €, spolu 37,85 Eur, celkove 328,99 Eur, 20 % DPH 65,80 Eur, celkové trovy prvostupňového
konania takto predstavujú sumu 493,79 Eur. Okrem predmetných trov si právny zástupca uplatnil aj trovy
odvolacieho konania v sume 81,46 Eur za 1 úkon á 60,07 Eur, režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH
(13,58), čo spolu predstavuje 81,46 Eur. Celkové trovy právneho zastúpenia takto predstavujú 476,25Eur, súdny poplatok v sume 99,- Eur, celkové trovy konania vrátane súdneho poplatku sú vo výške
575,25 Eur.

Výrok o trovách štátu sa opiera o ust. § 148 ods. 1 OSP, keď štát má podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov. V danom prípade súd zaviazal žalovanú k zaplateniu trov štátu, u ktorej nie sú
predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a podľa výsledku konania bola žalovaná neúspešná.
Trovy štátu pozostávajú zo znalečného vo výške 552,46 €, ktoré boli preddavkovo zaplatené znalcovi

O. D., z finančných prostriedkov štátu.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa citovaného § 149 ods. 1/ O. s. p. je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania k rukám

právneho zástupcu žalobcu, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach cestou tunajšieho súdu.