Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314217815
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314217815.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci navrhovateľa:

Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Bratislava, Čulenova 6, IČO: 36 261 518, zast. GRABAN,
TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Košice, Vodná 3, IČO: 36 730 564, proti odporcovi: C. N., W..
XX. XX. XXXX, F. N., M. Č. W. W. Y., zast. opatrovníčkou X. Q., A. I. L. N., o zaplatenie 367,41 eura
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 25. 08. 2014, domáhal proti odporcovi

zaplatenia sumy 367,41 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 29. 09. 2010 bola
vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami navrhovateľa, pri ktorej bolo zistené,
že meracie miesto bolo odpojené pod elektromerom. Pre neplatenie na meracom mieste bol v hlavnej
poistkovej skrinke zapojený kábel pramienkovi cyky 3C x 0,75 mm2 mimo merania, kábel bol vedený
cez stenu do bytu. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol o zistení neoprávneného
odberu a zároveň bola vyhotovená aj fotografická dokumentácia, ktorá tvorí prílohu návrhu. S ohľadom
na uvedené vznikla navrhovateľovi škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny v celkovej výške

367,41 eura, ktorá bola vyfakturovaná odporcovi faktúrou č. 3903881, vystavenou dňa 07. 10. 2010 a
splatnou dňa 22. 10. 2010. Odporca dlžnú sumu neuhradil a to ani napriek výzve na zaplatenie, a preto
si uplatňuje aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania.

Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 03. 10. 2014 č.k. 10RO/598/2014-16, ktorý
sa však nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk, preto bol uznesením zo dňa 11. 12. 2014 č.k.
10RO/598/2014-31 zrušený.

Na ochranu záujmov odporcu bol odporcovi uznesením zo dňa 18. 02. 2015 č.k. 14C/40/2015-39
ustanovený opatrovník, ktorému bol následne doručený návrh s prílohami.

Podaním zo dňa 23. 02. 2016 opatrovníčka odporcu vzniesla námietku premlčania.

Následne súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP v spojení s §

200ea OSP a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 1 OSP dňa 16. 03. 2016.Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to protokolom o zistení neoprávneného odberu
zo dňa 29. 09. 2010, výpočtom škody, vyúčtovaním náhrady škody, pokusom o zmier, priloženou
fotodokumentáciou a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Na základe vykonanej kontroly odberného miesta č. 4426233301 bolo zistené, že meracie miesto
bolo odpojené pod elektromerom. Pre neplatenie na meracom mieste bol v hlavnej poistkovej skrinke
zapojený kábel pramienkovi CYKY 3C s 0,75mm2 mimo merania. Kábel bol vedený cez stenu do bytu.
Následne bol urobený výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona č.

656/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Dlžná suma bola odporcovi vyfakturovaná faktúrou č.
3903881, splatnou dňa 22. 10. 2010.

Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom v čase uskutočnenia neoprávneného odberu,
neoprávneným odberom elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o

1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak nejde
o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode (nie iba o
protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého
druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj

nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode
sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b/ o škodcovi, t.j. o
tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny
vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany opatrovníčky odporcu, je potrebné zdôrazniť, že

premlčacia doba sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje

dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietkypremlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
(nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).

Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní
vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k
rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr.
výšky bezdôvodného obohatenia, škody a podobne (viď napr. R 29/1983).

Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, dozvedel najneskôr dňa 07.
10. 2010, kedy vyhotovil faktúru pre odporcu, súd má za to, že odo dňa nasledujúceho po tomto dni mu
začala plynúť dvojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 08. 10. 2012. Navrhovateľ svoje právo
uplatnilvsúdnomkonaníaždňa25.08.2014,tedaažpouplynutípremlčacejlehoty.Keďžeopatrovníčka
odporcu v záujme hájenia jeho práv vzniesla námietku premlčania, súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní plne
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil, ako ani mu žiadne
trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd
v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.