Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/12/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811200515
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7811200515.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu O. G., nar. XX.
X. XXXX, bytom F. X, právne zastúpený JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom so sídlom v Rožňave,
Akademika Hronca 9 proti žalovanej N.. R. P., nar. XX. X. XXXX, bytom Z., Z. XXXX/XX, právne
zastúpenej JUDr. Jurajom Gavalčinom, advokátom AK so sídlom Platanova 5, Košice, o určenie
neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že závet zo dňa 15. 12. 2004, údajne spísaný poručiteľkou R. G., nar. dňa XX. X. XXXX a
zomr. dňa X. XX. XXXX, naposledy bytom v F. XXX, je neplatný.

Žalovaná je povinná zaplatiť k rukám právneho zástupca žalobcu trovy konania vo výške 493,79 € v
lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť trovy štátu na účet tunajšieho súdu, vedený v Štátnej pokladnici, vo výške
vo výške 552,46 Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou sa domáhal vyslovenia neplatnosti závetu, ktorý mala spísať poručiteľka R.
G., nar. XX. X. XXXX, zomr. dňa X. XX. XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že je synom t. č. už nebohej R.
G., ktorá naposledy bývala v F..

V konaní o dedičstve po nebohej R. G., ktoré je vedené na Notárskou úrade v Rožňave notárkou M.. M.
D. pod č. 4 D 547/2008, Dnot 272/08 bol predložený údajný závet nebohej poručiteľky R. G. (ďalej len
„poručiteľka“), ktorým poručiteľka zanechala celý svoj majetok žalovanej s tým, že jeho, ako aj všetkých
jeho potomkov vydedila. Ako dôvod vydedenia v závete je uvedené „sin mi spôsobil nenapraviteľnú
krivdu a hanbu tomu už nikdi nemôžem odpustiť“. Závet žalobca považuje za neplatný, lebo je neplatné
aj samotné vydedenie. Má za to, že náležitosťou vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia
uvedeného v zákone, ktorý dôvod musí poručiteľ pri vydedení výslovne tvrdiť a jeho vyjadrenie musí
byť také, aby bol v prípadnom spore o platnosť dôvodu preskúmateľný. Z hľadiska určitosti prejavu vôle
poručiteľa je potrebné, aby poručiteľ podrobnejšie rozviedol konkrétny dôvod vydedenia a nezostal len
pri všeobecnej formulácii uvedenej v zákone.

Je celkom zrejmé, že slová, použité poručiteľkou na opísanie dôvodu vydedenia, vyššie uvedené
požiadavky na určitosť prejavu vôle nespĺňajú. Vôbec nie je zrejmé, ako, čím a kedy by mal žalobca
spôsobiť poručiteľke „nenapraviteľnú krivdu a hanbu a teda v rozpore s ustanovením ods. 3 § 469a
Občianskeho zákonníka dôvod vydedenia v závete uvedený nie je. Akýkoľvek dôvod chýba aj pre
vydedenie potomkov žalobcu.

Podľa § 37 ods. 1/ Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského
podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov.

Žalobca je presvedčený, že listinu, ktorú ako závet poručiteľky predložila žalovaná, nepísala
vlastnoručne poručiteľka. Tieto pochybnosti vyplývajú z evidentného rozdielu písma písania poručiteľky
a písma samotného textu závetu (rozdiely medzi veľkým “Z“ medzi spôsobom písania (v texte je napr.
meno a priezvisko písané jedným ťahom, pri podpise evidentne na viackrát a pod.). Z uvedeného dôvodu
žalobca tvrdí, že text závetu nepísala poručiteľka, preto je závet neplatný a trval na podanej žalobe v
celom rozsahu a domáhal sa náhrady trov konania..

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Považovala ju za neodôvodnenú a nedôvodnú a navrhla žalobu v
celom rozsahu zamietnuť. Má za to, že závet je platný, bol vlastnoručne napísaný a podpísaný jej
matkou R. G.. Závet obsahuje deň, mesiac a rok, kedy bol napísaný. Tvrdenia žalobu, že list nenapísala
vlastnoručne poručiteľka, sú účelové a na ich preukázanie žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že vlastnoručný závet poručiteľky spĺňa všetky zákonné predpoklady
platnosti podľa § 476 a § 476a/ OZ a preto ho žalovaná považuje za platný. Čo sa týka neplatnosti
vydedenia, tak žalovaná poukazuje na skutočnosť, že citácia dôvodu vydedenia uvedená v žalobe je
účelovo skrátená. V závete poručiteľka uvádza: „sin mi spôsobil nenapraviteľnú krivdu a hanbu tomu už
nikdi nemôžem odpustiť omňa sa stara iba moja dcera R. s manželom a jej deti moje mile zlate vnučata“.
Poručiteľkou uvedený dôvod možno podradiť pod zákonné dôvody vydedenia uvedené v § 469a ods.
1/ OZ. Formuláciu uvedenú poručiteľkou je nevyhnutné posudzovať aj vzhľadom na jej vzdelanie, vek a
spôsob života. Žalobca neprejavoval o poručiteľku pred smrťou žiaden opravdivý záujem, ktorý by mal
ako syn prejavovať. Roky pred jej smrťou s ňou nebol vôbec v kontakte a to bez výnimky. O poručiteľku
sa starala iba žalovaná, tak ako to uviedla poručiteľka vo vydedení a žalobca v rozpore s dobrými mravmi
neposkytol poručiteľke potrebnú pomoc v starobe. Roky pred jej náhlou smrťou sa nezaujímal o jej stav
a nikdy ju ani iného člena rodiny za týmto účelom nekontaktoval. Žalobca svojim spôsobom života, ktorý
nemožno nazvať inak ako trvalo neusporiadaný spôsoboval poručiteľke hanbu, čo uviedla, ako jeden z
dôvodov vydedenia. Napriek skutočnosti, že sa žalobca o matku dlhé roky pred jej smrťou nezaujímal a
jediná osoba, ktorá jej v starobe poskytla potrebnú finančnú a osobnú pomoc bola žalovaná s rodinou,
žalobca podal žalobu o neplatnosť závetu. Dôvody na strane žalobcu sú výlučne majetkové a podaná
žaloba v tomto smere účelová. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a
priznať jej náhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, závetom - údajne spísaným R. G., znaleckým
posudkom znalca O. D. - z odboru písmoznalectvo - odvetvie - ručné písmo, dôkaznými listinami, pričom
zistil tento stav veci.

Žalobca trval na podanej žalobe z dôvodov vyššie uvedených. Vo svojej výpovedi zdôraznil, že nie je
daný zákonný dôvod vydedenia hlavne preto, že vydedenie je nejasné. Nemá vedomosť o tom, aký je
skutočný dôvod, prečo by mal byť vydedený, domnieva sa len, že príčinou narušených vzťahov s matkou
môže byť skutočnosť, že sa oženil s Rómkou, čo nepriamo vyplýva aj z vyjadrenia žalovanej, keď vo
svojom vyjadrení poukázala na jeho spôsob života, ktorý nemožno nazvať inak ako trvalo neusporiadaný,
čím spôsoboval poručiteľke hanbu. Tiež uviedol, že bol aj na pohrebe svojej matky spolu aj s manželkou,
napriek tomu, ale žalovaná pred notárom uviedla, že je neznámy a zomrel, aj keď býval a pracoval na
družstve v Rejdovej. Naviac zdôraznil, že žalovaná, keďže býva v Snine aj so svojou rodinou, nemohla
zabezpečovať denno-dennú starostlivosť o matku, ktorej pomáhali hlavne susedia a príbuzní, bývajúci
v Rejdovej. Naviac uviedol, že práve žalovaná mu zakázala, aby navštevoval svoju matku, resp. aj starú
matku, ku ktorej chodil v čase, keď ešte žila a to bolo už potom, keď bol ženatý. Neskôr prestal matku
navštevovať, pretože si to nepriala. S terajšou manželkou sa oženil v r. 1985, pred uzavretím tohto
manželstva mal priateľku a z ich spolužitia sa im narodila dcéra. S matkou dieťaťa sa ale neoženil,
pretože mu to zakázali a neskôr, ako už aj uviedol, sa zosobášil s terajšou manželkou. Potom, ako sa
oženil, odišiel bývať do trvalého bydliska svojej terajšej manželky - Šumiac, kde bývali do r. 1994 a potom
sa nasťahovali do Rejdovej. Od tej doby pracuje v Rejdovej a býva v bytovke, ktorá patrí družstvu. O tom,

že by jeho matka bola chorá, nemal vedomosť, keďže s ňou už v posledných rokoch nebol v kontakte.
Žalovanú videl u matky, ale v tom čase sa spolu nerozprávali a preto sa na matku ani nepýtal.

Žalovaná vo svojej výpovedi zdôraznila, že listina resp. závet, má všetky náležitosti a preto vydedenie
žalobcu je platné, keďže dôvod vydedenia je primeraný veku a vzdelaniu zosnulej matky a je možné
ho jednoznačne považovať za zákonný dôvod vydedenia. Žalovaná zároveň poprela tvrdenie žalobcu,
že mu zakázala navštevovať matku. Tiež uviedla, že jej matka bola zdravotne ťažko postihnutá, o čom
žalobca nevedel, pretože ju nenavštevoval, zdravotné problémy mala už aj v čase, keď bývala so svojou
matkou, resp. ich starou matkou. Svoju matku navštevovala každý týždeň, stále sa s deťmi striedali, nikdy
nechodili len na návštevy, ale hlavne vykonávali práce, ktoré bolo potrebné vykonávať okolo domu, nikdy
sa o žalobcovi nebavili a nezmieňovala sa o ňom ani ich matka. Žalobca nikdy nemal snahu navštíviť
matku, a preto nie je pravdou to, že matka pred ním zamkýnala dvere. Vo svojej výpovedi uviedla, že
ich mama vyhlásila aj pred susedmi a povedala, že žalobcu vydedí, pretože stále bol len „grázel“, stále
sa za neho iba hanbila, nie je pravdou to, že mu mama zakázala oženiť sa s matkou dieťaťa, s ktorou žil
pred uzavretím terajšieho manželstva, keďže mama žalobcovi dokonca kúpila aj obrúčky. Žalobca mal
narušené vzťahy s matkou ešte v čase, keď bol doma, keď pobral z domu veci a popredával ich a bol
odsúdený a bol vo výkone trestu a to pre správanie sa voči matke. Mama za neho platila, pretože žalobca
všade kradol. Mame bolo ťažko, keď jej stále hovorili, kde žalobcu videli, s kým ho videli, mama sa tým
trápila. Matka sa naviac vyjadrila, že „taký cigáni a vagabundi, ako je žalobca po nej dediť nebudú“.
Predmetnú listinu - závet, ako to uviedla žalovaná vo svojej výpovedi, našla po pohrebe svojej mamy v
modlitebnej knižke. Keď sa so žalobcom po smrti matky stretla u notárky M.. M. D., povedal jej, že on
nechce „chyžu“, ale chce „pole“ a keď sa ho opýtala, prečo neprišiel za ňou, keď mama zomrela, nič
neodpovedal a nezaujímal sa ani o pohreb. Zmienil sa len o tom, že ju dá na súd.

Z listiny - závetu zo dňa 15. 12. 2004 súd zistil, že je podpísaný R. G.. Závet je napísaný v slovenskom
jazyku. Z predmetné závetu vyplýva, že podpísaná R. G., nar. XX. X. XXXX zanecháva všetok svoj
majetok dcére R. G. - P., nar. XX. X. XXXX, teraz žijúcej v Z., vydedila syna O. a všetkých jeho potomkov
zo svojho majetku. Ako to vyplýva z predmetného závetu, poručiteľka v ňom uviedla, že syn jej spôsobil
nenapraviteľnú krivdu a hanbu, čo mu už nikdy nemôže odpustiť, že o ňu sa stará len jej dcéra R. s
manželom a jej deti - jej milé, zlaté vnúčatá.

Zo znaleckého posudku č. 57/2012 - znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo - O. D., zo
dňa 30. 12. 2012, ktorého úlohou bolo zistiť, či sporný text na písomnosti „Závet“ zo dňa 15. 12. 2004 a
sporný podpis „R. G.“, nachádzajúci sa na uvedenej písomnosti, písala jedna a tá istá osoba, či vyššie
uvedený sporný text a sporný podpis písala, resp. nepísala nebohá poručiteľka R. G..

Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že sporný podpis s vysokou pravdepodobnosťou nepísala
nebohá poručiteľka R. G., čo znalec zistil vyhodnotením písmoznaleckej expertízy a najmä skúmaním
znakov vysokej a najvyššej komplexity, t. j. znakov obtiažne napodobniteľných, považovaných za
nenápadné znaky. Falšovateľ si podpis a rukopis vymyslel, keďže nemal k dispozícii pravý podpis a
rukopis a nemohol vyhotoviť napodobneninu alebo tak robil z iných nečestných úmyslov. Falšovateľ
je ťažko identifikovateľný, i keď v prípade dostatočného množstva jeho pravých podpisov a rukopisov,
znalec písma môže vo vymyslenom podpise a rukopise zistiť individuálne charakteristické znaky
falšovateľa. Zo záveru znaleckého posudku ďalej vyplýva, že jednoznačne sporný text a podpis písala
jedna a tá istá osoba, nepísala ju ale poručiteľka R. G..

V zmysle § 37 ods. 1/ až 3/ OZ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je
neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

V zmysle § 469a OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol
poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa
trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre
úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie
neusporiadaný život.

V zmysle § 469 ods. 2/ OZ pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky
vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2/.

V zmysle § 469 ods. 2/ OZ 3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne
ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

V zmysle § 479 OZ Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia a hlavne vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca O. D.,
bolo v predmetnom konaní nesporne preukázané, že predmetný závet, resp. vydedenie nebolo napísané
poručiteľkou R. G., a preto je predmetný závet neplatný. Z uvedeného dôvodu je preto bezpredmetné
skúmať materiálnoprávnu náležitosť vydedenia, t.j. existenciu konkrétneho dôvodu vydedenia, v zmysle
zákona, ako aj určitosť prejavu vôle poručiteľa. S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1/ OZ, keďže
právny úkon nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, je neplatný. Aj keď v konaní bolo
preukázané, že žalobca svojim konaním a správaním voči poručiteľke za jej života naplnil zákonné
dôvody, pre ktoré ho mohla poručiteľka vydediť a podľa názoru žalovanej aj vydedila, znaleckým
dokazovaním bolo však preukázané, že listinu o vydedení poručiteľka nenapísala, a preto nebolo
naplnené zákonné ustanovenie vydedenia, v zmysle ust. § 469a.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keď určil, že
závet zo dňa 15. 12. 2004, údajne spísaný poručiteľkou R. G., nar.XX. X. XXXX a zomr. X. XX. XXXX,
naposledy bytom v F. XXX, je neplatný.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnému
žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 493,79 €, ktoré trovy predstavujú zaplatený súdny
poplatok vo výške 99,- € a trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu vo výške 394,79
€, vyčíslené v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., v celkovej sume 394,79 €, za 5 úkonov
právnej pomoci (prevzatie zastúpenia, spísanie návrhu, 3 - krát účasť na pojednávaniach (20.12.2011,
26.02.2013, 30.05.2013), 3 úkony právnej pomoci á 57,- € a 2 úkony právnej pomoci á 60,07 €, spolu
291,14 €, režijný paušál 3 - krát 7,41 €, 2 - krát 7,81 €, spolu 37,85 €, celkove 328,99 €, 20 % DPH 65,80
€, celkové trovy vrátane súdneho poplatku takto predstavujú sumu 493,79 €.

Podľa § 149 ods. 1 OSP žalovaná je povinná zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu
žalobkyne.

Výrok o trovách štátu sa opiera o ust. § 148 ods. 1 OSP, keď štát má podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov. V danom prípade súd zaviazal žalobkyňu k zaplateniu trov štátu, u ktorej nie sú
predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a podľa výsledku konania bola žalovaná neúspešná.
Trovy štátu pozostávajú zo znalečného vo výške 552,46 €, ktoré boli preddavkové znalcovi O. D.,
zaplatené z finančných prostriedkov štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O. s. p.), uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2/ O. s. p. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak
v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne
právoplatnosť a po uplynutí

lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.