Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715214276
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715214276.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky Y. U., rod. U., nar. XX. XX. XXXX,
bytom F. XX, XXX XX K., právnej zastúpenej Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o., so
sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti odporcovi U. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX K., o nariadenie predbežného opatrenia, na základe odvolania
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/366/2015-27 zo dňa 11. 11. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 11. 11.
2015 zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd
uložil odporcovi povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami evidovanými Okresným úradom M.,
Katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Y., na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, ktoré sú v jeho

výlučnom vlastníctve, tieto nehnuteľnosti previesť na tretie osoby, alebo akýmkoľvek iným spôsobom
scudziť, vložiť do inej spoločnosti alebo družstva, alebo zaťažiť právom tretích osôb v podobe záložného
práva,zriadeniavecnéhobremena,vrátaneprávanájmu,atoaždo30dníodvykonateľnostirozhodnutia
vo veci samej.
Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľka odôvodnila návrh na
nariadenie predbežného opatrenia najmä obavou, že odporca predmetné nehnuteľnosti scudzí a tým

zmarí možnosť, aby sa na súde mohla domáhať určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam
z dôvodu, že podaním zo dňa 18. 09. 2015, ktoré bolo odporcovi doručené 06. 10. 2015 odstúpila od
kúpnej zmluvy, nakoľko zo strany odporcu nedošlo k úhrade kúpnej ceny vo výške 4.990 Eur, hoci táto
povinnosť mu vyplývala priamo z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 08. 01. 2014. Navrhovateľka v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia tvrdila i to, že odporca sa jej mal vyhrážať, že nehnuteľnosti predá
a ona aj tak nič nedostane.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že k návrhu navrhovateľky na nariadenie
predbežného opatrenia sa vyjadril odporca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 10. 11. 2015 (v
rámci oznámenia podaného na základe výzvy okresného súdu, či namieta zákonného sudcu - poznámka
odvolacieho súdu). V uvedenom podaní odporca navrhol, aby súd návrh navrhovateľky na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol, pretože ho považuje za nedôvodný a bez právnej podstaty. Uviedol,
že nie je pravdou, že by zvažoval predaj nehnuteľností v Y., pretože tam aj so synom Y. trávi maximum

voľného času, a práve naopak, v poslednej dobe pristúpil k opravám interiéru. Zároveň uviedol, že si
nie je vedomý záväzku voči navrhovateľke.
V súvislosti s odôvodnením zamietnutia návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia
okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „nemá za preukázané bez akýchkoľvek pochybností,
že navrhovateľka preukázala naliehavosť a opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia ako aj
vznik bezprostrednej škody. Navrhovateľka nepreukázala súdu snahu odporcu scudziť nehnuteľnosti

(napríklad ponukou na predaj v realitnej kancelárii), nepreukázala ani údajné vyhrážky zo strany
odporcu, ktoré by smerovali k zbavovaniu sa majetku, alebo k snahe znemožniť vymoženie jej práva.“Zároveň okresný súd poukázal na to, že „napriek snahe navrhovateľky o dočasnú úpravu pomerov
účastníkov konania doteraz nepodala žalobu vo veci samej, hoci argumentuje naliehavosťou konania
a hrozbou bezprostrednej a nezvratnej ujmy na svojich právach.“ Keďže nemal preukázané, že je

nevyhnutné dočasne upraviť pomery účastníkov a nariadiť predbežné opatrenie, návrh navrhovateľky
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podala navrhovateľka (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil

a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. V odôvodnení odvolania uviedla, že sa
nestotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu a s dôvodmi, na ktorých bolo založené. Zopakovala,
že „odporca sa jej aj naďalej vyhráža, že z nehnuteľností na Y. neuvidí ani euro, nakoľko ich prevedie.“
Má za to, že v podanom návrhu dostatočne preukázala, že bez predbežného opatrenia by bol
prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pretože v prípade, ak súd nezakáže odporcovi nakladať
s nehnuteľnosťami, odporca tieto nehnuteľnosti na základe svojich vyhrážok prevedie na tretie osoby

a spôsobí tak nepriaznivé následky spočívajúce v nemožnosti výkonu jej práva priznaného budúcim
súdnym rozhodnutím, pričom ona nemá žiadnu záruku, že z prípadného predaja nehnuteľností by
odporca uspokojil dlh, ktorý voči nej má.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“), vec

prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu, ktorým
návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
potvrdil.

Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo
právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal (§ 76 ods. 1 písm. e/, f/ O. s. p.).

Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého
základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa

má poskytnúť dočasná ochrana formou predbežného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy
predbežného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti,
ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na
osvedčenienajzákladnejšíchskutočnostízktorýchmožnovyvodiťdôvodnosťa nutnosťdočasnejúpravy

pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo,
na strane oprávneného subjektu by mohlo dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý
bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Všeobecne možno
potrebu dočasnej úpravy akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má
byť predmetom predbežného opatrenia stali neudržateľné, alebo výrazne neisté a objektívne dôvodne

ohrozené, prípadne výkon práv a povinností strán vyplývajúci z týchto vzťahov by bez dočasnej právnej
úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti (bol zrejme nespravodlivý).
Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom by
však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania
s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske,

prípadne sociálne alebo rodinné funkcie účastníka, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje.
Nariadenie predbežného opatrenia môže byť aj zásahom do práva na ochranu rodinného a súkromného
života (článok 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť,
či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad
nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ(účel).

V prejednávanej veci odvolací súd skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že odporca sa stal vylúčeným vlastníkom
predmetných nehnuteľností po tom, ako navrhovateľka na neho previedla svoj spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnostiam vo výške 1 k celku, kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 08. 01. 2014, ktorej vklad

bol povolený príslušným katastrálnym úradom dňa 29. 01. 2014 pod spisovou značkou V XX/XXXX.
Z tvrdenia navrhovateľky vyplýva, že odporca jej neuhradil dohodnutú kúpnu cenu v sume 4.990 Eur.
Z uvedeného dôvodu mu zaslala odstúpenie od zmluvy zo dňa 18. 09. 2015. Zároveň navrhovateľka
tvrdila, že odporca sa jej vyhrážal, že „nič nedostane, pretože predmetné nehnuteľnosti prevedie nainú osobu“. Zároveň odvolací súd skúmal, či navrhovateľka osvedčila objektívne existujúcu naliehavú
potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pretože nedostatok naliehavej potreby dočasnej úpravy
pomerov účastníkov formou predbežného opatrenia je vždy dôvodom na zamietnutie návrhu.

Navrhovateľka odôvodnila opodstatnenosť a naliehavosť navrhovanej dočasnej úpravy pomerov svojimi
tvrdeniami, že odporca sa jej vyhrážal, že predmetné nehnuteľnosti prevedie na inú osobu a že ona
„nič nedostane“ a tým, že mieni podať návrh vo veci samej, kde sa mieni domáhať určenia vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam. To však na nariadenie predbežného opatrenia nestačí, pretože

tieto tvrdenia bez toho, aby boli akýmkoľvek spôsobom objektívne verifikovateľné, neosvedčujú nutnosť
navrhovanej dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Navrhovateľka totiž žiadnym relevantným spôsobom
vierohodne neosvedčila, že odporca koná alebo mieni konať tak, aby bol potrebný okamžitý zásah
súdu vo forme požadovaného predbežného opatrenia, inak povedané nepredložila žiadne relevantné
(hoci len nepriame ) dôkazy, z ktorých by mal odvolací súd za osvedčené, že existuje objektívna
dôvodná a oprávnená obava, že odporca mieni predmetné nehnuteľnosti scudziť. Navrhovateľka teda

s výnimkou vlastných tvrdení potrebu dočasnej úpravy pomerov v navrhovanom rozsahu žiadnym
spôsobom neosvedčila.

Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že i v prípade, ak by hypoteticky odporca scudzil predmetné
nehnuteľnosti,vprípade,akbudevzamýšľanomkonaníourčenievlastníckehopráva(spoluvlastníckeho

podielu) k predmetným nehnuteľnostiam úspešná, scudzovací právny úkon odporcu by bol v rozsahu
jej spoluvlastníctva neplatný. V prípade, ak by v takomto konaní nebola úspešná (bola by napríklad
konštatovaná platnosť predmetnej kúpnej zmluvy), a bola by úspešná v konaní o zaplatenie kúpnej ceny,
mohla by efektívne využiť inštitút odporovateľnosti právneho úkonu.

Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že v danej veci neexistuje skutkový ani právny dôvod na
nariadenie predmetného predbežného opatrenia a preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie
okresného súdu, ktorým návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, podľa
ustanovenia § 219 O. s. p. potvrdil.

Predbežné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší
procesný postup, preto sa o náhrade trov konania spojených s týmto procesným úkonom rozhoduje až
v rámci rozhodnutia vo veci samej, čo vyplýva aj z výkladu ustanovenia § 145 O. s. p. Z uvedeného
dôvodu nebolo o trovách tohto odvolacieho konania rozhodnuté.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.