Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211226
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114211226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o.,

so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpený:
FridrichPaľko,s.r.o.,Grösslingova4,Bratislava,IČO:36864421,protižalovanému:X.J.,R..X.X.XXXX,
trvale bytom N. X, N., T..Č.. D. S. D. XX, N., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 854,17 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 245,98 EUR na účet právneho

zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 11.4.2014 (vzor je prílohou nariadenia
európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.1.2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
zmenkovej sumy 854,17 EUR, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 854,17 EUR od
31.10.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 854,17 EUR od 20.12.2010
do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny % zmenkovej sumy, teda
2,85 EUR a nahradiť trovy konania (zaplatený súdny poplatok) a trovy právneho zastúpenia.

Žalobca odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa 8.1.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za
túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 854,17 EUR spolu s 0,25%
denným úrokom od 31.10.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu. Keďže
zmenková suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti

zistiť verejnou listinou.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie, pričom súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu ako aj jeho
právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný,
pričom bol zároveň požiadaný, aby v rámci hospodárnosti konania termín pojednávania oznámil aj
svojmu klientovi. Právny zástupca žalobcu namietol procesný postup súdu, ktorý nariadil pojednávanie,
ako nedôvodný a taktiež žiadal o prípadné odročenie pojednávania v prípade, že by došlo k popretiu

uplatnenej pohľadávky. Napriek týmto námietkam súd vo veci rozhodol, pričom žiadosť o odročenie
pojednávania v prípade popretia nároku žalobcu nemá oporu v procesných predpisoch Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.) a súd nariadil pojednávanie v zmysle čl. 5 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES 861/2007 zo dňa 11.07.2007, ktorý uvádza, že súd nariadi ústne pojednávanie,ak to považuje za potrebné. V danom prípade to súd považoval za potrebné, preto nariadil pojednávanie.
Súd poukazuje na to, že aj keď žalovaný súdu nevrátil vyplnené tlačivo na odpoveď - „Tlačivo C“,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu obchádzania zákona,

keďže žalovaný mal v čase uzavretia úverovej zmluvy 69 rokov, preto sa nemohlo jednať o úver na účely
povolania a z dôvodu rozporu so zákonom, konkrétne § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. týkajúceho sa
možnosti maximálneho zabezpečenia úveru zmenkou. Žalobca svoju neúčasť elektronicky ospravedlnil
pre kolíziu termínov deň pred pojednávaním (o 16.49 hod.), avšak nekonkretizoval spisové značky
kolidujúcich pojednávaní a neuviedol ani dátum, kedy sa o týchto kolíziach dozvedel, teda nesplnil

zákonné podmienky ustanovenia § 119 O.s.p.

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie už spomínaného nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných

veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota
pohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky príslušnémusúdualebotribunálu
nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové,
colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,

v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že

vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,

pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.
Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa

v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo
c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie
rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.
Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti

pohľadávke.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené:
návrh, zmenka č. zmluvy XXXXXXXXX vystavená 8.1.2010, vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.10.2014,
vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.11.2014, ako aj ostatný spisový materiál a obsah pripojeného spisu

tunajšieho súdu sp. zn. 82 Er 931/2012 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 8.1.2010 bola uzavretá písomná úverová zmluva, ktorou veriteľ - Pohotovosť s.r.o. poskytol
žalovanému úver vo výške 500 EUR. Žalovaný sa zaviazal úver, zvýšený o príslušný poplatok 484 EUR,t.j. sumu 984 EUR splatiť 12 mesačnými splátkami po 82 EUR počnúc dňom 16.2.2010. V zmluve nie je
uvedenýúrok,jetamuvedenýiba„príslušný“poplatokvovýške484EUR,ktorýnieježiadnymspôsobom
konkretizovaný a v zmluve nie je uvedené ani RPMN, ani priemerná hodnota RPMN.

Žalovaný dňa 8.1.2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad spoločnosti Pohotovosť s.r.o. sumu 854,17 EUR so zmenkovým úrokom 0,25 %
denne od 31.10.2010. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená
doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto
platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Listina má znaky vzorového tlačiva, do

ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa a jeho
podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku, sú
v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Vpravo hore je číslo zhodné
s číslom úverovej zmluvy. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. indosovala
zmenku na rad žalobcu.
K vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPPÚ)

pôvodného veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi
vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany
a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu

4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“

Napriek záveru o splnení formálnych náležitostí platnej zmenky súd podrobil súdnej kontrole aj dohodu
o vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcej z článku 14 VPPÚ remitenta. Ako už bolo konštatované,
uzatvorenie príslušnej úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky, predstavuje
spotrebiteľský právny vzťah, a preto je potrebné aplikovať aj právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa§52ods.2OZustanoveniaospotrebiteľskýchzmluváchakoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka je potrebné posúdiť podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. g/ je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, pod písm. h/ ročná úroková
sadzba, pod písm. i/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pod písm. j/
ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pod

písm. k/
priemerná hodnota RPMN.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/,
l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými

podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6
ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovaného
musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1 OZ. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom

úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v zákone č. 258/2001 Z. z., čo spôsobuje,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého
úveru (žalovanému bola poskytnutá suma 500 EUR). Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a
dokonca umožňuje vymáhať aj zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je ročne 91,25 %. Nepochybne takýto
zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 OZ v

nadväznosti na § 3 ods. 1 OZ). Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo všeobecných
úverových podmienkach, teda formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaný nemal
možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve
pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či

už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych
náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 OZ.
Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento
záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej

úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej
zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku
za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom
a zásadám poctivého obchodného styku.

Dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje
výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V
danomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúťposudzovaniuplatnosti
úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledkom čoho je, že žalovaný by

veriteľovi mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ), a keďže
žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú, jeho žalobu zamietol.

Ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby súd uvádza, že k vystaveniu zmenky došlo navyše aj v rozpore

so zákonom, konkrétne § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. Podľa citovaného ustanovenia v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výškeaktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplatenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou

vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie
tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práva zo zmenky. Vyššie
citované ustanovenie platí od 1.1.2008, teda platilo aj v čase vystavenia tejto zmenky. Podľa neho
pri zabezpečovacej zmenke (čo je aj tento prípad) zmenková suma v čase vyplnenia zmenky nesmie
presiahnuť aktuálnu výšku nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého úveru. V danom prípade úver predstavoval 500 EUR a z neho 30 % predstavuje
150 EUR, pričom toto zákonné ustanovenie nebolo dodržané, keďže žalobca si uplatňuje sumu oveľa
vyššiu. Zmenka je preto v rozpore so zákonom, a preto s poukazom na § 39 OZ je absolútne neplatným
právnym úkonom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal

náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a to:
prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na pojednávaní dňa 10.12.2014, každý úkon po 51,45 EUR +
režijný paušál 2 x 8,04 EUR, spolu 118,98 EUR. Súd právnemu zástupcovi žalovaného priznal taktiež
cestovné náklady za cestovné Svidník - Prešov a späť 120 km x 0,27 EUR = 32,40 EUR (základná
náhrada 0,183 x 120 + náhrada za spotrebované pohonné hmoty 0,052 l/1 km, čo pri cene nafty 1,454

EUR/1 l predstavuje 0,08 EUR/1 km). Súd právnemu zástupcovi žalobcu taktiež priznal náhradu za
premeškaný čas za 4 začaté polhodiny - 4 x 13,40 EUR = 53,60 EUR. Hotové výdavky teda predstavujú
spolu sumu 80 EUR, čo po pripočítaní trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 204,98 EUR + 20%
DPH = 245,98 EUR.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaného úkon označený ako vyjadrenie zo dňa 16.10.2014,

keďže sa podľa názoru súdu nejednalo o vyjadrenie vo veci samej, pretože v rámci tohto vyjadrenia
právny zástupca poukázal iba na to, že podľa jeho názoru neplynú, resp. sa predlžujú lehoty
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a zároveň navrhol predloženie
spotrebiteľskej zmluvy vrátane obchodných podmienok, prípadne ďalších príloh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.