Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 30P/251/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115224306
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115224306.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci
navrhovateľky: T.. T. O., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, G., právne zast. Y.. Y. K.,
advokátkou, so sídlom V. U. XXXX/XA, Z., proti odporcovi: J. O., nar. XX.XX.E., bytom Ružová XXX/
X, G., právne zast. Y.. Z. U., advokátkou, so sídlom T. nám. XX/XX, Z., o rozvod manželstva a úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: B. O., nar. XX.XX.XXXX a Q. O., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode,
takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov T. O., rodenej X., nar. XX.XX.XXXX a J. O., nar. XX.XX.XXXX uzavreté
dňa XX.XX.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev T. úradu G., zväzok 5, ročník XXXX, strana XXX,
poradové číslo XX, r o z v á d z a.

Súd maloleté deti Q. a B. na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. výživným vo výške 90,- eur mesačne,
na výživu maloletej Q. výživným vo výške 90,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Súd n e u p r a v u j e styk odporcu s maloletými deťmi B. a Q..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 07.08.2015 domáhala, aby súd
manželstvo účastníkov rozviedol, mal. deti na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu
zaviazal prispievať na výživu mal. detí sumou 120,- eur mesačne na každé dieťa. Styk odporcu s mal.
deťmi nežiadala upraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom manželstvo uzavrela dňa 16.08.2008
a z manželstva sa im narodili dve deti. Ďalej uviedla, že sa odporca dlhodobo venuje len sebe a svojím
potrebám, robí len to, čo mu vyhovuje a aj v prípade, že ho požiada o pomoc najmä čo sa týka detí, túto
odmieta. Odporca do práce odchádza v ranných hodinách a domov sa vracia až v neskorých nočných
hodinách po posedení v pohostinských zariadeniach. Za daného stavu všetku starostlivosť o domácnosť,
vrátane starostlivosti o deti zabezpečuje ona. Dlhodobo takmer denne pociťuje strach a obavy z toho,
kedy a v akom stave sa odporca z posedenia v pohostinstve vráti domov. Pred nástupom na materskú
a rodičovskú dovolenku bola zamestnaná ako učiteľka v Základnej škole I. G. a jej priemerný plat činí
zhruba 600,- eur.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním, v ktorom uviedol, že to čo uvádza
navrhovateľka v návrhu na rozvod nie je pravda, prípadne ide o polopravdu. Po narodení detí sa
postupne začal meniť vzťah navrhovateľky k nemu. Musel začať spávať v obývacej izbe na gauči,
nakoľko navrhovateľka s deťmi od ich narodenia spáva v manželskej posteli. Aj po narodení detí sa v
rámci jeho možností staral o rodinu, i keď zavčasu ráno odchádzal do práce, vstával v noci k deťom, aby
sa navrhovateľka vyspala. Keď bolo treba deti kŕmil, prebalil, obliekal, upratoval po nich. Tieto činnosti
vykonáva doteraz. Nie je pravda, že sa venuje iba sebe a svojim potrebám. Každý deň vstáva do práce
o 5.00 hod a domov prichádza okolo 16.00 hod. Navrhovateľka sa aj s deťmi stravuje u svojej matky,
keďže doma nevarí, takže v podstate sa domov vracia do prázdneho bytu. Je pravda, že sa občas ide s
kamarátmi do pohostinstva porozprávať, pretože v byte mu je smutno. Chodieva tak cez víkend, pričom
si kúpi jedno, dve pivá. Navrhovateľka ho slovne uráža, deptá psychicky a aj fyzicky útočí (viackrát ho
bezdôvodne kopla). Je hrubá, sústavne vyvoláva hádky a nikdy mu nedovolí aby deti zobral napríklad k
dedkovi do Žiliny. Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nesúhlasí však s výškou výživného
na mal. deti a navrhuje sumu 60,- eur na každé dieťa.

Súd nariadil vo veci pojednávanie.

Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že trvá na svojom návrhu na rozvod manželstva a
na skutočnostiach v ňom uvedených. Nemieni obnoviť manželské spolužitie s odporcom, ktoré neplní
svoje funkcie približne 2 a pol roka. S odporcom býva v 3-izbovom byte, ich manželstvo však neplní svoje
funkcie. Hospodária každý sám. Ona je vlastníčkou 2-izbového bytu, ku ktorému pričlenili garsónku,
ktorú kupovali spoločne. Takže sa jedná o poplatky za 2 byty, v garsónke sa platí poplatok 88,44 eur,
v 2-izbovom byte 181,73 eur. Ona platí polovicu a odporca polovicu. Elektrina mesačne predstavuje
sumu 51,14 eur za obidva byty, ktorú tiež platia na polovicu a 150,- eur je splátka úveru, ktorý brali na
zakúpenie garsónky a ktorý taktiež splácajú na polovicu. Mal. deti navštevujú materskú škôlku. Poplatok
za škôlku pre každú je 12,- eur mesačne, za stravu v škôlke pre obidve 52,- eur mesačne, platí sa
poplatok na hračky pre každú po 12,- eur na pol roka. Ďalej majú bežné výdavky so stravou, ošatením.
Okrem bytov, je výlučnou vlastníčkou chatky. Nie je vlastníčkou iných nehnuteľností, ani hnuteľných
vecí väčšej hodnoty. Odporca jej zasielal na účet najskôr 300,- eur, teraz po dobu 2 mesiacov 280,-
eur, z čoho zaplatila polovicu nákladov na bývanie, polovicu splátky pôžičky a zvyšok zostalo na výživu
detí, čo predstavovala suma 25,- eur na jedno mal. dieťa. Okrem toho iným spôsobom na výživu detí
neprispieva. Otec s mal. deťmi netrávi čas, celý deň je mimo bytu, chodieva domov až neskoro večer,
niekedy aj 3 dni nepríde.

Z výsluchu odporcu na pojednávaní súd zistil, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, takisto
nemieni obnoviť manželské spolužitie s navrhovateľkou. Čo sa týka rozvratu manželstva, poukázal na
písomné vyjadrenie k návrhu. Do ich vzťahu intenzívne začala zasahovať matka navrhovateľky, čo
spôsobilo nezhody medzi nimi. Nikdy si nemohol deti sám zobrať, navrhovateľka ich vždy brala len k
jej mame. Nie je pravdou, že prichádza neskoro večer, ako uvádzala navrhovateľka, a v opitom stave.
Pokiaľ príde neskôr, chodieva na chatu jeho rodičov, ktorú opravuje. Je pravdou, že ich manželstvo
nefunguje približne 2 a pol roka. Po túto dobu si neplní svoje funkcie. Naďalej bývajú spolu v jednom
byte. Sem - tam ide s kamarátmi na pivo, pokiaľ je sám doma, cez sobotu, nedeľu. Možno raz, alebo
2-krát sa stalo, že prišiel v podnapitom stave, ale inak takto domov nechodieva. Pracuje niekedy do
pol tretej, niekedy do piatej poobede a po práci chodieva domov. Chodieva na chatu rodičov 2-krát za
týždeň, ostatné dni je doma. Vtedy sa hráva s deťmi, von ich neberie, keďže keď príde z práce, už je
veľa hodín. Myslí si, že s deťmi má vybudovaný dobrý vzťah, pokiaľ by chcel, deti by sa s ním išli pohrať
aj von. Čo sa týka výdavkov, platí polovicu nákladov za bývanie a polovicu mesačnej splátky úveru,
mobilný telefón vo výške 17,- eur mesačne, spláca úver vo výške 40,- eur mesačne, ktorý bral na opravu
chatky jeho rodičov. Tento bral minulý rok v júli v celkovej výške 1 000,- eur. Ďalej má bežné výdavky
so stravou, ošatením, s hygienou. Keď potrebuje, prispejú mu rodičia. Posielal navrhovateľke 300,- eur
mesačne, naposledy poslal 280,- eur, keďže mu to nevychádzalo. Kupoval darčeky na Vianoce, kúpil
deťom rifle a omaľovánky vo výške 40,- eur. Navrhovateľky sa nepýta, čo detí potrebujú, nakoľko sa s
ním nerozpráva. Pokiaľ by povedala, deťom by na ich potreby prispel. Je spoluvlastníkom garsónky ako
uvádzala navrhovateľka. Okrem toho nie je vlastníkom iných nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej
hodnoty. Súhlasí so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti matky, teda navrhovateľky. Čo sa týka
úpravy styku, nežiadal upraviť stretávanie s mal. deťmi, nakoľko bývajú spoločne v jednom byte. Navrhol
určiť výživné na každú dcéru vo výške 85,- eur mesačne.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že bolo vykonané šetrenie v rodine a neboli zistené
žiadne nedostatky v starostlivosti o mal. deti, preto navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti
navrhovateľky. Styk mal. detí s otcom navrhol podľa vyjadrenia rodičov neupraviť a čo sa týka výšky
výživného, určiť výživné vo výške 100,- eur mesačne. Táto suma podľa názoru kolízneho opatrovníka
zodpovedá odôvodneným potrebám detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam odporcu.

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v G... Je zapísané v
knihe manželstiev Matričného úradu G., zv. 5, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX.

Z potvrdenia o príjme navrhovateľky súd zistil, že jej čistá mzda za obdobie od 08/2014 - 09/2015 v Z.
škole, I. 2, G. predstavovala sumu 3 889,46 eur, pričom navrhovateľka bola v období od 1.08.2014 do
28.02.2015 na rodičovskej dovolenke.

Z potvrdenia o príjme odporcu súd zistil, že jeho čistý zárobok v spoločnosti G. s.r.o. Z. v mesiacoch
01/2015 - 09/2015 predstavoval spolu sumu 5 512,77 eur.

Z potvrdení Obvodného oddelenia PZ G. súd zistil, že účastníci konania na seba navzájom podali
oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2
citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a
pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa
stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky
a odporcu mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené,
takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Účastníci konania spolu intímne nežijú, nehospodária.
Každý z účastníkov uvádzal iné dôvody rozvratu manželstva. Navrhovateľka v priebehu konania uviedla,
že trvá na návrhu na rozvod manželstva, nemieni už obnoviť manželské spolužitie s odporcom, pretože
podľa jej názoru je vážne rozvrátené a ona ani nemá záujem na jeho obnovení, ani návšteve manželskej
poradne. Ako dôvod rozvratu manželstva uvádzala požívanie alkoholických nápojov odporcom a jeho
nezáujem zúčastňovať sa na starostlivosti o rodinu. Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil,
pričom ako dôvod rozvratu uviedol, že do ich vzťahu intenzívne začala zasahovať matka navrhovateľky,
čo spôsobilo nezhody medzi nimi. Nikdy si nemohol deti sám zobrať, navrhovateľka ich vždy brala len k
jej mame. Nie je pravdou, že prichádza neskoro večer a v opitom stave. Vzhľadom na všetky skutočnosti
súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad
obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, boli splnené podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine
na to, aby súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností k mal. deťom
pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádzajúc dve mal. deti,
B. a Q..

Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o mal. deti, odporca súhlasil so zverením detí
do starostlivosti navrhovateľky, súd na čas po rozvode zveril mal. deti B. a Q. do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u
oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám mal. detí.
Navrhovateľka a odporca spolu naďalej bývajú v 3-izbovom byte, kde náklady súvisiace s bývaním platia
na polovicu. Celková suma, ktorú platia za elektrickú energiu je 51,14 eur mesačne, poplatok za byt
(garsónka a 2-izbový byt) je 270,17 eur mesačne. Splátka úveru, ktorý bol použitý na kúpu garsónky
predstavuje sumu 150,- eur mesačne. Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou chatky, 2-izbového bytu,

v ktorom bývajú a spoluvlastníčkou garsónky, ktorú s odporcom zakúpili a pričlenili k bytu. Okrem toho
nie je vlastníčkou iných nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Pracuje v Základnej škole v
G. na dobu neurčitú a jej čistý priemerný mesačný zárobok za obdobie od 04/15 do 09/15 predstavoval
sumu 631,- eur.
Mal. B. a Q. navštevujú 1. ročník MŠ v Rajci. Poplatok za škôlku pre každú je 12,- eur mesačne, za
stravu v škôlke pre obidve 52,- eur mesačne, platí sa poplatok na hračky pre každú po 12,- eur na pol
roka. Ďalej majú bežné výdavky so stravou a ošatením.
Odporca pracuje pre spoločnosť G. s.r.o. ako skladník a jeho priemerný čistý mesačný príjem za
obdobie od 01/15 do 09/15 predstavoval sumu približne 612,53 eur, pričom však vo februári 2015
mu bola vyplatená odmena a jeho zárobok v tomto mesiaci teda predstavoval sumu 1 066,16 eur.
Odporca je spoluvlastníkom garsónky, v ktorej spolu s navrhovateľkou a mal. deťmi bývajú, okrem
toho nie je vlastníkom nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Náklady na bývanie hradí s
navrhovateľkou na polovicu. Okrem toho platí mesačne 40,- eur splátku úveru, ktorý bral vo výške 1 000
eur, avšak ktorý súd nepovažuje za nevyhnutný výdavok, nakoľko si tento úver zobral na prerobenie
chaty rodičov.

Súd určil výživné na mal. B. vo výške 90,- eur mesačne, na mal. Q. vo výške 90,- eur mesačne a podľa
názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí vzhľadom
k možnostiam a schopnostiam odporcu s prihliadnutím na jeho príjem a nevyhnutné výdavky. Časť
odôvodnených potrieb mal. detí navrhovateľka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je mal. deťom
vyplácaný, každému dieťaťu vo výške 23,52 eur mesačne. Súd prihliadol na to, že matka si plní svoju
vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb mal. detí.

Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky
usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky
svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú
výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky
sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických
schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom
rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Súd v súlade s ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine neupravoval styk otca s mal. deťmi, nakoľko rodičia
nežiadali styk detí s otcom upraviť a v súčasnej dobe stále bývajú v jednom byte.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo
nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva a nezistil také pomery účastníkov
alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.