Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. október 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Cb/97/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508213568
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7508213568.16

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Obec Jasov, so
sídlom: Jasov 259, IČO: 324 264, zast.: JUDr. Dušan Pavčík, advokát so sídlom: Kuzmányho 57, Košice,
IČO: 31 262 961, proti žalovanému: Mesto Modava nad Bodvou, so sídlom: Školská 2, Moldava nad
Bodvou, IČO: 324 451, v konaní o zaplatenie 12 121,48 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v rozsahu istiny v sume 12.121,48 eura zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 0,1 % dlžnej sumy denne, a to zo sumy 622,47
eura od 23.6.2005 do 7.4.2015, zo sumy 303,82 eura od 7.7.2005 do 7.4.2015, zo sumy 6.982,40
eura od 21.7.2005 do 7.4.2015, zo sumy 632,47 eura od 20.8.2005 do 7.4.2015, zo sumy 710,28 eura
od 23.9.2005 do 7.4.2015, zo sumy 460,18 eura od 25.10.2005 do 7.4.2015, zo sumy 7,28 eura od
23.11.2005 do 7.4.2015, zo sumy 487,97 eura od 21.12.2005 do 7.4.2015 a zo sumy 1.221,60 od
15.1.2006 do 7.4.2015.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX trovy
konania 4207,22 eura (z toho trovy právneho zastúpenia 3480,22 eura) všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, podanou dňa 12.11.2008 sa žalobca domáhal aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu dlžné
sumy titulom neuhradených faktúr: Č.. XXXXXX splatnej dňa 22.6.2005 na sumu 18 752 Sk (622,47
eura), Č.. XXXXXX splatnej dňa 06.07.2005 na sumu 9153 Sk ( 303,82 eura), č. XXXXXX splatnej dňa
20.07.2005 na sumu 210 351,70 Sk (3982,40 eura), č. XXXXXX splatnej dňa 19.08.2005 na sumu 19
053,90 Sk (632,47 eura), Č.. XXXXXX H. dňa 22.9.2005 na sumu 21 398 Sk (710,28 eura), č. 050181
splatnej dňa 24.10.2005 na sumu 13 863,50 Sk (460, 18 eura), č. XXXXXX splatnej dňa 22.11.2005
na sumu 21 096,60 Sk (700,28 eura), Č.. XXXXXX splatnej dňa 20.12.2005 na sumu 14 700,70 Sk
(487,97 eura) a č. XXXXXX splatnej dňa 14.1.2006 na sumu 36 801,80 Sk (1221,60 eura). Spolu s touto
pohľadávkou sa domáhal úhrady úroku z omeškania 0,2 % dlžnej sumy denne odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti každej faktúry až do zaplatenia a náhrady trov konania.

Po niekoľkoročnom trvaní súdneho sporu napokon žalovaný pohľadávku žalobcu titulom vyššie
uvedených zaplatil naraz a to dňa 8.4.2015. Na základe tejto skutočnosti zobral žalobca žalobu ohľadom
istiny vo výške 12 121,48 eura späť podaním zo dňa 5.5.2015, s čím žalovaný vyslovil súhlas na
pojednávaní dňa 30.6.2015.

Podľa ust. § 96 ods. l, veta prvá a druhá OSP: navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho
začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 96 ods. 3 veta prvá OSP: nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie.

V zmysle prednesov účastníkov preto súd konanie ohľadom sumy 12 121,48 eura podľa cit. právnej
úpravy zastavil.

Predmetom konania tak zostali nezaplatené úroky z omeškania, ohľadom čoho žalovaný v podaní
zo dňa 28.9.2015 a následne aj na pojednávaní prezentoval, že v skutočnosti žalovaný po tom, ako
došlo k zmene vo vedení žalovaného po voľbách v roku 2014, došlo na strane žalovaného k vyvinutiu
maximálneho úsilia k tomu, aby sa medzi stranami dosiahol kompromis. Počiatkom roka bolo z iniciatívy
žalovaného zvolané pracovné stretnutie výsledkom ktorého bol návrh pre žalobcu, že sa úhradou sumy
50 000 eur usporiada daný súdny proces so všetkým, čo s ním súviselo (istina, úroky z omeškania,
trovy konania), čo starosta žalobcu uvítal. Pred zasadnutím obecného zastupiteľstva Obce Jasov
(ďalej len OZ) už dňa 7.4.2015 uhradil na účet žalobcu sumu 13 876,34 eura, pozostávajúcu nielen
zo žalovanej sumy 12 121,48 eura ale aj faktúr, ktoré boli vystavené žalovaný evidoval vo svojom
účtovníctve v prospech žalobu a jednalo sa o pohľadávky dávno premlčané. Pred konaním pracovnej
porady poslancov OZ Obce Jasov dňa 11.6.2015 žalovaný zaslal mailom návrh, že zvyšok do sumy 50
000 eur by žalovaný, po výbere z viacerých alternatív, zaplatil sumu 37 878,52 eura do 30.6.2016, no
tento návrh nebol akceptovaný. Žalovaný tiež navrhol, že ak písomne bude žalobca súhlasiť s celkovou
sumou 50 000 eura v tomto zmysle by došlo k uzavretiu súdneho zmieru, žalovaný by aj tak musel túto
sumu zaplatiť jednorazovo a okamžite. Medzi stranami ale k takejto dohode nedošlo.

Vo vzťahu k úroku z omeškania, uvedené v zmluve sadzbou 0,2 % denne uviedol, že takto dohodnuté
úroky predstavujú 73 % ročne, čo za obdobie do 7.4.2015 by činilo sumu 84 886,88 eura. Žalovaný
považuje úroky 0,2 % dlžnej sumy denne za neprimerané a odporujúce poctivému obchodnému styku.
Namietol preto túto výšku úroku z omeškania a navrhol, aby súd priznal žalobcovi zákonný úrok z
omeškania, ktorý, počítaný odo dňa omeškania a v sadzbe ku dňu vzniku omeškania, by za obdobie
do 7.4.2015 činilo sumu 20.808,31 eura a navrhol, aby v týchto intenciách aj súd o úroku z omeškania
rozhodol.

Právny zástupca žalobcu poukázal na tú skutočnosť, že tento súdny spor, resp. žalobca čakal na úhradu
žalovaných súm po dobu viac ako 10 rokov, čo vážne ohrozilo fungovanie obce ako takej, a že veľmi
vážnym dôsledkom tejto skutočnosti bolo v konečnom dôsledku to, že obec Jasov musela skládku,
z činnosti ktorej táto pohľadávka vznikla, predať. Potvrdil, že pri rokovaní medzi účastníkmi konania
ohľadom tejto záležitosti, skutočne žalovaný vecne a konštruktívne pristúpil k riešeniu tohto problému
po tom, ako sa kompletne vymenilo vedenie mesta Moldavy nad Bodvou a úradníci na príslušných
postoch, čo žalobca veľmi pozitívne privítal. Obecné zastupiteľstvo bolo ochotné jednať aj ohľadom
úroku z omeškania a to vo výške polovičnej sadzby než je zmluvne dohodnuté, avšak aj tento úrok
z omeškania žalovaný navrhol zaplatiť až v priebehu roka 2016. Táto okolnosť poslancov Obecného
zastupiteľstva žalobcu doslova urazila a pobúrila, a preto to odmietli a trvali na tom, aby bol úrok z
omeškania uhradený v takej sadzbe, ako to bolo dohodnuté v písomne uzavretej zmluve. Poukázal na to,
že sa jedná o obchodno-právny vzťah, kde výška úrokov z omeškania bola stranami písomne dohodnutá,
a preto má na ne žalobca nárok v zmysle zmluvy. Žalobca po celé toto obdobie, napriek tomu, že musel
10 rokov čakať na zaplatenie istiny, bolo postavené do pozície, že aj na úrok z omeškania by mal
čakať ešte ďalší rok, a preto v tomto rozsahu trvá žalobca na žalobe v pôvodnom znení. Účastníci mali
písomne dohodnutú sadzbu úroku z omeškania a moderačné právo podľa žalobcu v takomto prípade
neprichádza do úvahy, keďže sa nejedná o funkciu, napr. ako je zmluvná pokuta.

Podľa ust. § 365 ObZ účinného v čase vzniku právneho vzťahu dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne
a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, kým záväzok zanikne
iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1) Obch. zák. účinného od 1.2.2004 do 15.1.2009: Ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho
polroka, sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia § 369 ods. 1 OBZ môžu strany vznik nároku na úroky z
omeškania modifikovať a plnia dve hlavné funkcie: a) zabezpečovaciu - pôsobia smere včasného plnenia
peňažného záväzku a b) sankčnú - sú sankciou z a spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou; sú
náhradou za používanie istiny, ktorú v dôsledku omeškania dlžník užíval, a nie veriteľ. Čo sa týka výšky
sadzby, tú si možno dojednať v zmluve, pretože zákon ani iný právny predpis výšku úrokov z omeškania
nelimituje. Akýmsi limitujúcim faktorom môže byť § 265 OBZ, v zmysle ktorého výkon práva, ktorý je v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu čo znamená, že v prípade
dojednania neprimerane vysokých úrokov z omeškania by išlo o taký výkon práva, kvôli ktorému by
neprimerane vysoké úroky nemuseli byť súdne vymožiteľné.

Vychádzajúc zo znenia čl. IV. zmluvy o uložení odpadu zo dňa 15.8.21998, mali strany pre prípad
omeškania dohodnuté penále 0,2 % denne zo sumy nezaplateného poplatku za uloženie odpadu.
Tento úrok z omeškania sa viaže na porušenie povinnosti žalovaného zaplatiť cenu služby v lehote ich
splatnosti.

Ako však zo zmluvy zo dňa 15.8.1998 vyplýva, vo vzťahu k porušeniu povinností žalobcu neboli
dohodnuté vôbec žiadne sankcie a to ani formou úroku z omeškania. Uvedenú skutočnosť súd hodnotí
ako nerovnovážnu, zvýhodňujúcu ba jednu stranu, v tomto prípade žalobcu, ktorý by pri porušení svojich
povinností mohol byť sankcionovaný iba v zákonom stanovenom rozsahu.

Vychádzajúc z citácie ust. § 369 ods. 1 OBZ by žalobcovi bez písomnej zmluvy patril zákonný úrok z
omeškania v rozmedzí od 18 % do 16 % ročne (v priemere 17 %) z každej omeškanej platby. Účastníci
mali v zmluve dohodnutý denný úrok v sadzbe 0,2 % dlžnej sumy denne, t. j. 73 % ročný úrok z
omeškania, teda o 330 % viac než podľa zákona. Vychádzajúc z povahy účastníkov, t. j., že žalobca
i žalovaný sú ako obce v rovnakom postavení a sú povinní hospodárne nakladať s hodnotami a
majetkom, ktorý je im zverený má súd za to, úrok z omeškania 0,2 % denne je skutočne neprimeraný.

Je zároveň treba vziať na zreteľ, že pohľadávka žalobcu bola dôvodná, že až do r. 2015, t. j. 10 rokov
žalobca so žalovanou sumou nemohol nakladať, pričom obrana žalovaného v doterajšom období bola
nespôsobilá zvrátiť vykonanými dôkazmi preukázanú opodstatnenosť žaloby. Za tohto stavu by nebolo
spravodlivé, aby žalobca bol odškodnený iba zákonnou výškou úroku z omeškania no voči žalovanému
zasa príliš tvrdé, aby musel znášať sadzbu 73 % ročne. Ako primeraný súd vyhodnotil úrok z omeškania
0,1 % dlžnej sumy denne (36,5 % ročne), t. j. o 100 % viac než zákonný úrok, no o polovicu menej
než dohodnutý zmluvne. Z uvedených dôvodov a úvah súd žalobcovi priznal úrok z omeškania 0,1%
dlžnej sumy denne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej faktúry s tým, že vo zvyšku bola
žaloba zamietnutá.

Podľa § 146 ods. (2) OSP: Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

K späťvzatiu žaloby a následnému zastaveniu konania došlo jednoznačne z príčin na strane žalovaného,
a preto ho súd zaviazal na náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia sumou 4956,05 eura. Za 1 úkon právnej
služby účtoval podľa § 10 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. sumu 287,14 eura, a taktiež náhradu cestovných
výdavkov a náhradu za stratu času.

Súd preskúmal predložené vyúčtovanie a priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia pri hodnote 1
úkonu (§ 10 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z.) v sume 286,40 eura takto:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2008 286,40 eura + 6,31 RP
2/ podanie žaloby 11.11.2008 286,40 eura + 6,31 RP
3/ vyjadrenie k odporu 15.5.2013 286,40 eura + 7,81 RP
4/ pojednávanie 29.10.2013 286,40 eura + 7,81 RP
5/ pojednávanie 11.2.2014 286,40 eura + 8,04 RP
6/ pojednávanie 15.4.2014 286,40 eura + 8,04 RP
7/ predloženie dôkazov 5.5.2014 na vyvrátenie
tvrdení žalovaného na pojednávaní 286,40 eura + 8,04 RP
8/porada s klientom 8.8.2014 286,40 eura + 8,04 RP
9/ rokovanie s protistranou 22.1.2015 286,40 eura + 8,39 RP
10/späťvzatie žaloby 5.5.2015 286,40 eura + 8,39 RP
11/ porada s klientom 8.6.2015 32,26 eura + 8,39 RP
12/ pojednávanie dňa 30.6.2015 16,13 eura + 8,39 RP
13/ pojednávanie 12.10.2015 64,53 eura + 8,39 RP

odmena 2 690,52 eura + 102,35 eura RP spolu: 2 792,87 eura

Súd nezohľadnil vyúčtovaný úkon: rokovanie s protistranou 11.3.2015, porada s klientom 9.4.2015 a ani
porada s klientom 8.10.2015, pretože: podľa § 13a vyhl. č. 655/2004 Z.z. ods. 3): Ak po poslednej porade
alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým
nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi
nepatrí.

Ak došlo k porade s klientom dňa 8.8.2014 (tento úkon súd uznal), dňa 22.1.2015 k rokovaniu s
protistranou (aj tento úkon súd uznal), a následne k ďalšiemu rokovaniu s protistranou a poradou s
klientom v dňoch 11.3.2015 a 9.4.2015, odmena za tieto úkony advokátovi nepatrí.

Po tom, ako na základe týchto rokovaní došlo dňa 8.4.2015 k pripísaniu celej žalovanej istiny na účet
žalobcu a späťvzatiu žaloby v rozsahu istiny podaním zo dňa 5.5.2015, zostali predmetom konania už
len sporné úroky z omeškania. Aj za úkony ohľadom tejto časti žalobného návrhu si právny zástupca
žalobcu účtoval odmenu v nezmenenej výške, t. j. 287,14 eura.

V tejto súvislosti je logické, že ohľadom ďalšieho postupu vo vzťahu k zvyšku nároku (úrokom z
omeškania) a prípadnej dohody so žalovaným došlo k porade s klientom dňa 8.6.2015 (tento úkon
súd uznal), no ako nevecnú súd posúdil „ďalšiu poradu dňa 8.10.2015“, ktorú súd neakceptoval. Aj
zo záznamu zo dňa 8.10.2015 (čl. 370) napokon vyplýva, že právny zástupca v pozícii obecného
právnika podal na pracovnej porade členom OZ priebežnú informáciu o stave konania s tým, že obecné
zastupiteľstvo, ktoré už so žiadnou dohodou nesúhlasilo, ponechalo vec na úvahe súdu.

Súd vzhľadom na to, že po 5.5.2015 boli predmetom konania úroky z omeškania, ktorých výpočtový
základ zostal medzi účastníkmi sporný (žalobca navrhoval 0,2 % dlžnej sumy denne a žalovaný sadzbu
podľa zákona), výšku hodnoty 1 úkonu za zastupovanie na súde v čase po 5.5.2015 nebolo možné
určiť. S poukazom na túto okolnosť súd vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. 655/2004 a hodnotu
1 úkonu určil sumou 64,53 eura (1/13-ina výpočtového základu). Z hľadiska predmetu konania sa už
ale nevykonávalo dokazovanie, otázka úrokov z omeškania zostala otázkou právnou a preto za poradu
s klientom dňa 8.6.2015 súd priznal polovicu hodnoty úkonu (§ 13 ods. 2 písm. d) vyhl. 655/2004 Z.z.)
a za pojednávanie dňa 30.6.2015, ktoré prebehlo bez vecného prejednania - 1 hodnoty úkonu v sume
16,13 eura.

Odmena spolu s režijnými paušálmi v jednotlivých rokoch, viažúcich sa k týmto úkonom, tak činí celkovú
sumu 2 792,87 eura.

Právny zástupca uplatnil tiež cestovné náklady súvisiace s cestovaním na porady s klientom do obce
Jasov a na rokovania s protistranou do Moldavy nad Bodvou, pričom vzdialenosť z Košíc do Jasova a
späť je 64 km a z Košíc do Moldavy nad Bodvou a späť je 60 km.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd priznal náhradu cestového (§ 17 ods. 1 cit. vyhl.) ako trovy účelne
vynaložené za cestu z U.W. I. G. a späť:

- dňa 8.8.2014 pri cene PHM 1,321 eura za 1 liter podľa vzorca:
/0,183 + (0,072 l/100 km x 0,01321 eura za 1 liter)/ x 64 km = 11,78 eura

- dňa 8.6.2015 pri cene PHM 1,306 eura za 1 liter podľa vzorca:
/0,183 + (0,072 l/100 km x 0,01306 eura za 1 liter)/ x 64 km = 11,77 eura

- za cestu z U. I. D. P. Y. a späť dňa 22.1.2015 pri cene PHM 1,306 eura za 1 liter podľa vzorca:
/0,183 + (0,072 l/100 km x 0,01306 eura za 1 liter)/ x 60 km = 11,04 eura
Cestovné náklady spolu: 34,59 eura

Titulom náhrady za stratu času (§ 15 pís. b) cit. vyhl.) v roku 2014 pri trvaní cesty do Jasova a späť
dvakrát 30 minút v sume 26,80 eura (2 x 13,40 eura) a v roku 2015 v sume 27,96 eura (2 x 13,98 eura)
a za cestu na rokovanie s protistranou dňa 22.1.2015 pri trvaní cesty do Moldavy a späť dvakrát po 30
min v sume 27,96 eura (2 x 13,98 eura). Náhrada za stratu času spolu: 82,72 eura.

Účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia žalobcu tak činia 2 900,18 eura a spolu s 20 % vo výške
580,04 eura celkovú sumu 3480,22 eura a spolu so súdnym poplatkom vo výške 727 eura celkové trovy
konania 4207,22 eura, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v súdom
určenej lehote (§ 149 ods. 1 OSP)

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.