Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoPr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213233953
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213233953.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa : O.. S. Č., nar. X. E. XXXX, bývajúceho R. P., D.
Č.. X, zastúpeného JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD., advokátom, so sídlom v Košiciach, Žižkova č.
39, proti odporcovi: ITP NV, reg. č. 0890.489.593, Belgicastraat 1, Bus 501, Zaventem 1930, Belgicko,
konajúci na území SR prostredníctvom organizačnej zložky ITP NV, organizačná zložka Košice, IČO: 43
997 198, so sídlom v Košiciach, Werferova č. 1, zastúpenému Mgr. Tomášom Čermákom, advokátom,

so sídlom v Bratislave, Hodžovo nám, č, 1A, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru s
príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 19. marca 2015
č.k. 17Cpr/5/2013-131 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy
prvostupňového konania v sume 167,56 €, ktorú je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu Mgr.
Tomášovi Čermákovi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 48,77 €, ktorú je povinný
zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu Mgr. Tomášovi Čermákovi do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 19. marca

2015 č.k. 17Cpr/5/2013-131 zastavil konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ podaním zo dňa 16. marca 2015 oznámil súdu,
že návrh na začatie konania (zo dňa 23. decembra 2013) berie v celom rozsahu späť a žiada konanie
zastaviť. Po citácii § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. súd konanie zastavil, lebo k späťvzatiu návrhu došlo skôr ako
sa začalo pojednávanie, a tak nebol potrebný ani súhlas odporcu so späťvzatím návrhu.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Proti výroku o trovách konania podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý
výrok o trovách konania a priznať mu trovy konania v sume 426,58 €. Uviedol, že je pravdou, že konanie
bolozastavené,alesúdnezohľadnilokolností,zaktorýchkzastaveniukonaniadošlo.Späťvzatímnávrhu

navrhovateľom došlo k zastaveniu konania, a tak zastavenie konania zavinil navrhovateľ. Uvedený záver
vyplýva aj z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, podľa ktorej, ak navrhovateľ vezme návrh späť a
nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil
zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania (R 49/93). Poznamenal, že
odporcasnavrhovateľommimosúdnenerokovalasvojimsprávanímnedalnavrhovateľovižiadenpodnet
na to, aby navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť. Za týchto okolností mal súd prvého stupňa

aplikovať § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy. V dôsledku nesprávneho postupu súdu nebola daná možnosťodporcovi vyčísliť si uplatnenú náhradu trov konania. Trovy konania vyčíslil za 5 úkonov právnej služby,
a to za 3 úkony á 61,84 € a 2 úkony á 64,53 € + 3 x režijný paušál á 8,04 € + 2 x režijný paušál á 8,39 €.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení navrhol potvrdiť uznesenie vo výroku o trovách konania. Uviedol,
že aj keby navrhovateľ zavinil zastavenie konania, odvolací súd by mal pri rozhodovaní aplikovať
ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.. Poukázal na to, že navrhovateľ je živiteľom dvoch maloletých detí.
Konanie, v ktorom odporca uplatňuje trovy konania navrhovateľ inicioval z dôvodu sociálnej a pracovnej
bezradnosti súvisiacej so skutočnosťou, že odporca s ním ukončil pracovný pomer. Navrhovateľ je

nezamestnaný a nepoberal žiadnu dávku v nezamestnanosti. S veľkými problémami uhrádza úver
za bývanie a náklady spojené s užívaním bytu. Odporca je nadnárodnou spoločnosťou, ktorá má
dostatok finančných prostriedkov na to, aby si sama zaplatila trovy svojho právneho zástupcu. Vyčítal
aj výšku účtovaných trov konania odporcom za 5 úkonov právnej služby. Uviedol, že navrhovateľovi
nebolo doručené podanie - vyjadrenie odporcu k včasnosti podania žaloby z 25. augusta 2014, a
tak nemal možnosť sa s ním oboznámiť a ani zaujať k nemu písomné stanovisko. Navrhovateľ mal

dôvodné pochybnosti o samotnej existencii tohto podania. Konštatoval, že odporca si v rozpore s platnou
vyhláškou uplatňuje odmenu za ďalší úkon príprava a prevzatia zastúpenia v odvolacom konaní (na
základe pokynu klienta zo dňa 14. apríla 2014) v sume 64,53 €, ako aj režijný paušál 8,39 €. Správnou
interpretáciou § 13a ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. možno dôjsť k jednoznačnému záveru, že už raz
vyúčtovanú prípravu a prevzatie zastúpenia v prvostupňovom konaní, si nemožno opätovne účtovať

pri odvolacom konaní. Za vypracovanie odvolania si odporca účtoval odmenu v sume 64,53 €, ako aj
režijný paušál 8,39 €, ale podľa vyhlášky mu prináleží odmena vo výške len 1/2 základnej sadzby, lebo
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, a teda nejde o rozhodnutie vo veci samej.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal odporca

v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201
O.s.p.) preskúmal uznesenie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie odporcu je dôvodné.

V prípade zastavenia konania rozhodovanie o trovách konania upravuje § 146 O.s.p..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie :
a/ mohlo sa začať i bez návrhu,
b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné,

c/ bolo zastavené,
d/ začalo na návrh prokurátora (§ 146 ods. 1 O.s.p.).

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania

odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady však existujú dve výnimky upravené
v ods. 2 § 146 O.s.p.. Ustanovenie ods. 1 § 146 O.s.p. uvádza prípady, kedy výsledok konania nie je

rozhodujúci pre náhradu trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide o prípady,
keď neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne
žiadny z účastníkov právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Iba výnimočne možno uložiť niektorému
z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania.

Ustanovenie ods. 2 § 146 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka
zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného
hľadiska, nie podľa hmotného práva.

Úprava rozhodovania súdu o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania neumožňuje súdu

rozhodnúť, v takomto prípade bez ďalšieho (automaticky) tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd
zastavuje konanie, zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv otázkou, či niektorý z
účastníkov konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené.V prejednávanej veci navrhovateľ vzal späť návrh a nešlo o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.,
a tak z procesného hľadiska (zásadne) platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť

odporcovi trovy konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p..

Pri zastavení sporového konania (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania
spravuje princípom procesného zavinenia na zastavení konania. Len výnimočne môže súd v konaní
(procesne) úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v § 150

ods. 1 O.s.p. priznáva súdu moderačné právo zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení upravujúcich
náhradu trov konania. Pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môže súd výnimočne
nepriznať náhradu trov konania (procesne) úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal
náhradu celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie tak v nadväznosti na § 1 O.s.p. napomáha
zabezpečiť spravodlivú ochranu práv, ktorú aplikácia zásady zodpovednosti za zastavenie konania v
zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. vždy dôsledne neumožňuje.

Ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne
na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo
uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu,
či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia

všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane možnosti demonštratívne uvedených v druhej
vete § 150 ods. 1 O.s.p.. Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje
kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu
trov procesne úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť
daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v rozhodnutí vždy náležite vysvetlená

a konkretizovaná. Pri posudzovaní, či v tej - ktorej veci sú tieto dôvody dané, musí súd prihliadať na
majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery (treba zdôrazniť, že všetkých) účastníkov konania a vziať
do úvahy nielen to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale aj to, aký bude dopad
aplikácie § 150 O.s.p. na (medziiným tiež majetkové) pomery účastníka na opačnej procesnej strane.

Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol
nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu
procesných povinností účastníkov občianskeho súdneho konania a podobne.

V danom prípade odvolací súd pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania dospel k záveru,

že nie sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. odôvodňujúce nepriznanie
náhradytrovtohtokonaniaprocesneúspešnémuodporcovi,lebovdanomprípadenebolizistenédôvody
hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v okolnostiach daného prípadu, lebo návrh na začatie konania,
ktorý navrhovateľ v konaní podal, bol od samého začiatku neopodstatneným návrhom.

Odporca vyčíslil trovy konania za 5 úkonov právnej služby a 5 x režijný paušál v celkovej sume 426,58 €.

Odvolací súd preskúmal vyčíslenie trov prvostupňového konania a dospel k záveru, že účelné trovy v
danom prípade boli reprezentované trovami právneho zastúpenia, a to za tieto úkony právnej služby :
1. prevzatie a príprava zastúpenia z 13.2.2014 (správne z 26.2.2014 - poznánka odvolacieho súdu)

v sume 61,84 € (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „citovaná vyhláška“) v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/ citovanej
vyhlášky),
2. písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu zo dňa 11. marca 2014, (§ 11 ods. 1 písm. a/ citovanej
vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky) v sume 61,84 € a 2 x náhrada výdavkov za

miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100-iny výpočtového základu podľa
§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 8,04 €.

Vzhľadom na to, že advokát odporcu je platiteľom danej z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrada výdavkov podľa citovanej vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, t.j. o 20 % podľa § 18 ods. 3

citovanej vyhlášky. Trovy prvostupňového konania sú tak reprezentované sumou 167,56 € (2 x 61,84 €
+ 2 x 8,04 € + 27,8 € - 20 % DPH).Za opodstatnenú považuje odvolací súd námietku navrhovateľa, že neúčelným úkonom je odmena
za vypracovanie podania odporcu (vyjadrenie z 25. augusta 2014) k včasnosti podania „žaloby“, lebo
toto podanie odporcu nebolo doručené súdu na žiadosť súdu a nemalo vplyv na rozhodnutie súdu.

Naviac uvedené podanie nebolo ani doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa, aby sa k nemu mohol
vyjadriť.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov prvostupňového
konania tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania v sume 167,56

€ s tým, že uvedenú sumu je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu Mgr. Tomášovi
Čermákovi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia § 142 ods.
1 O.s.p.. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z odmeny advokáta za poskytnutie právnej služby -
odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa (§ 13a ods. 2 písm. b/ citovanej vyhlášky v spojení s §

11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky), t.j. v sume 32,26 € (1/2 zo sumy 64,53 €) a náhrady výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné v sume 8,39 € (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky).
Odmenu a náhradu súd zvýšil o daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Spolu trovy
odvolacieho konania sú reprezentované sumou 48,77 € (32,26 € + 8,39 € + 8,12 € - 20 % DPH).

UvedenúsumujenavrhovateľpovinnýzaplatiťprávnemuzástupcoviodporcuMgr.TomášoviČermákovi.

Odvolací súd nepriznal odporcovi vyčíslenú odmenu za „prevzatie a prípravu zastúpenia v odvolacom
konaní“, lebo advokát odporcu zastupoval odporcu aj v konaní pred súdom prvého stupňa. Táto
(vy)účtovaná odmena odporcovi nepatrí ani podľa ustanovenia § 13a ods. 1 písm. a/. Účtovanie tejto

odmeny zo strany odporcu je nielen neetické, ale aj prinajmenšom neslušné. Odvolací súd taktiež
nepriznal odmenu v plnom rozsahu za písomné podanie -odvolanie, t.j. v sume 64,13 €, lebo išlo o
odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konania, teda nešlo o rozhodnutie vo veci samej, a tak prislúcha
odmena len vo výške 1/2 základnej sadzby, t.j. 32,26 €, podľa § 13a ods. 2 písm. b/ citovanej vyhlášky.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.