Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. marec 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/401/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615216991
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615216991.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: A.

E., B.. N., Y.. XX. X. XXXX, E. R. Č.. XX, právne zastúpená JUDr. Danicou Holkovou, advokátkou so
sídlom Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, proti žalovanej: N. E., B.. E., Y.. X. X. XXXX, E. R. Č..
XX, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná vrátiť žalobkyni dar, a to spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 v nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXX v kat. území R., reg. C KN, parc. č. XX - záhrady vo výmere 489 m2, parc. č.
XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 351 m2, rodinný dom č. súpisné XX na parc. č. 23.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 8. 9. 2015 domáhala od žalovanej vrátenia
daru,atonehnuteľnostizapísanejnaLVč.XXXvkat.územíR.-parc.č.XX-záhradyovýmere489m2a
parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2, rodinného domu č. súp. XX postaveného na
parc. XX a to v 1/2-om spoluvlastníckom podiele, ktorú nehnuteľnosť podarovala svojej dcére darovacou
zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Levoči pod č. G. XXX/XX.

Návrh odôvodňovala tým, že nakoľko jej dcéra prisľúbila, že sa bude o ňu starať, darovala jej 10. 8. 2012

1/2 spoluvlastnícky podiel z domového majetku, ktorý ona zdedila v polovici po nebohom manželovi.
Žalovaná sa tak stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu aj s priľahlým pozemkom. V dome bývajú
aj s dcérou A., ktorá sa venuje domácim prácam a prácam okolo domu. Dcéra N. chodí často do krčmy,
voči jej osobe používa vulgárne výrazy a hádky často končí slovami, že ju z domu vyhodí, pričom
takéto jej správanie sa často opakuje. Podobným spôsobom sa správa aj k sestre A.. Vzťahy medzi
žalobkyňou, jej dcérou A. a na druhej strane medzi dcérou N., sú veľmi vyhrotené, a preto má žalobkyňa
obavy, že príde o bývanie, nakoľko v darovacej zmluve nebolo uvedené právo jej doživotného bývania

a užívania domu až do jej smrti. Žalobkyňa aj požiadala mimosúdne dcéru o vrátenie daru aj z toho
dôvodu, že žalovaná vyháňa z domu aj sestru A., takže žalobkyňa ako jej matka má obavy, že nebude
mať kde s maloletou dcérou bývať. Ohrozené je teda bývanie vnučky A., ktorá sa žalovanej, ako svojej
tety stráni a pri hádkach plače. Správanie žalovanej veľmi zle pôsobí na psychiku žalobkyne, ktorá má
podlomené zdravie a nakoľko mimosúdne jednania boli bezvýsledné, s poukazom na ustanovenie § 630
Občianskeho zákonníka sa žalobkyňa domáha vrátenia daru predmetnou žalobou.

Žalovaná navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú s tvrdením, že jej správanie
k matke nie je takého charakteru, aby bolo dôvodom na vrátenie daru. Dodala, že hlavnou príčinou
nezrovnalostí s matkou a následných hádok je jej sestra A., ktorá má priateľa, ktorý sa chce do domu
nasťahovať, s čím žalovaná zásadne nesúhlasí.Prevedeným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania, za použitia dôkazných listín - spisu
predloženého Okresným úradom Levoča, Katastrálny odbor pod sp. zn. G. XXX/XX, darovacej zmluvy,

výpisu z LV č. XXX v kat. území R., výsluchov svedkov navrhnutých účastníkmi, súd zistil tento skutkový
stav:

Dňa 10. 8. 2012 bola uzavretá medzi A. E., rod. N. ako darkyňou a N. E., rod. E. ako obdarovanou
darovacia zmluva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat. území R. v

podiele 1/2 - rodinný dom č. súp. XX s priľahlými pozemkami tak, ako je vyššie popísané. Z výpovedí
účastníčoksúdzistil,žežalobkyňajematkoužalovanej,ktorápolovičnýspoluvlastníckypodielksporným
nehnuteľnostiam nadobudla po nebohom manželovi v roku 2010 na základe dedičského osvedčenia
4D 221/2010. Druhý polovičný spoluvlastnícky podiel nadobudla A. E., teda žalovaná, bez povinnosti
vyplácať ustupujúce spoludedičky - sestry A. I., A. E. a N. Q..

Vklad darovacej zmluvy bol povolený rozhodnutím Správy katastra v Levoči pod číslom vkladu G. XXX/
XX dňa 6. 9. 2012.

Žalobkyňa v účastníckej výpovedi uviedla, že polovičný spoluvlastnícky podiel zo spornej nehnuteľnosti,
ktorý zdedila po manželovi, darovala dcére N., nakoľko sa s ňou dohodla, že ona sa o ňu bude starať.

Ďalším dôvodom bola tá skutočnosť, že ďalšia dcéra A. mala exekúciu, a preto sa báli, že to ohrozí ich
vlastníctvo k domu. Dcére A. sa narodila dcérka R., takže v dome býva okrem dcéry N. aj dcéra A. s
vnučkou. Po jej narodení žalovaná začala sestre A. a aj žalobkyni vykrikovať, že ich z domu vyhodí.
Financie v domácnosti majú dohodnuté tak, že ona platí inkaso, na ktoré jej prispieva mesačne dcéra
A. sumou 100,- eur a N. sumou 50,- eur a dcéry jej prispievajú aj na stravu.

Žalobkyňa ďalej vypovedala, že žalovaná sa začala ku nej hrubo správať potom, čo na ňu prepísala
polku domu, používa voči nej vulgárne výrazy. Hlavne vtedy, keď ju žiada, aby jej dar vrátila. Dodala, že
sestry A. a N. sa často hádajú, pričom dôvodom na hádky je aj pôžička, ktorú si zobrala ďalšia dcéra
N. od Prvej stavebnej sporiteľne a ako ručiteľky vystupujú dcéra A. A. N.. N. však ako ďalšia ručiteľka

odmieta prispievať na pôžičku (ktorú predtým platil zať žalobkyne), a preto sú medzi nimi hádky. Uviedla,
že darovaciu zmluvu im napísal sused F., ktorý oceňuje nehnuteľnosti a pred ním jej dcéra N. povedala,
že sa bude o ňu starať a pomáhať jej. Žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že túto ich dohodu pisateľ
zmluvy, teda pán F., do nej nezakomponoval. Ona zmluvu ani nečítala, ale keď zmluvu podpisovali,
žalovaná jej povedala, že bude sa o ňu starať a pomáhať jej. Žalobkyňa v závere uviedla, že žalovaná

sa s ňou denno-denne háda, vulgárne jej nadáva. Ona nemá žiadnu inú nehnuteľnosť, kde by sa mohla
vysťahovať a nemá už ani rodičov. V prípade, že ju žalovaná vyženie z domu, ocitne sa na ulici.

Žalovaná v účastníckej výpovedi uviedla, že dva roky po spísaní darovacej zmluvy bolo všetko v
poriadku. Potom ale jej sestra A. začala žiť so ženatým mužom, s ktorým majú aj spoločnú dcéru a vtedy

začali v ich dome hádky. Základný spor je medzi ňou a sestrou A.. Ona však dovolila matke aj sestre A.,
aby žili naďalej v rodinnom dome, ktorého je ona výlučnou vlastníčkou. Keď bolo medzi nimi všetko v
poriadku, platili inkaso dohodnutým spôsobom, a to tak, že platby uskutočňovala mama, teda žalobkyňa
a ona jej potom dala 100,- eur. Nemá vedomosť, či aj sestra A. platila mame 100,- eur, pretože ona
uhrádza pôžičku. Na inkasných platbách nikdy dlh nemali. Základný problém nastal vtedy, keď sestra

A. začala žiť so ženatým mužom. Vtedy nastali problémy aj medzi ňou a mamou, lebo keď sa sestre
narodila dcéra, žalovaná začala platiť za inkaso už len 50,- eur.

Žalovaná opakovane pred súdom vypovedala, že ona sa s mamou neháda, dovoľuje jej v dome bývať
a na inkaso prispieva. Hádky sú medzi ňou a sestrou A., pretože táto chce v dome bývať aj s druhom K.

J., ktorý je Róm, s čím ona zásadne nesúhlasí. Mama súhlasí, aby býval v dome aj druh sestry A.. Dom
má však iba dve izby, preto žalovaná nesúhlasí s tým, aby tam bývala ďalšia osoba. A to je základný
problém sporu v rodine. Uviedla, že pri jednej hádke so sestrou A. jej povedala, že nepraje si, aby v
dome býval aj jej druh. Ak sa tak stane, vyženie ju z domu. Sestra A. jej vtedy povedala, že pôjde z
domu aj s matkou, a preto si matka zobrala jej slová aj na seba. V závere vydedukovala, že na podanie

predmetnej žaloby naviedla matku sestra A..

Dodala, že v dome sa zdržiava málo, nakoľko ráno odchádza do práce, stravuje sa v hostinci a aj keď
mamanavarí,onasadomanestravuje.VulgárneslovápoužívavočisestreA.amamasitoberienaseba,že takto sa vyjadruje aj k nej. Boli však obdobia, keď sa s mamou nerozprávala asi tri mesiace. Teraz sa
všakužsmamourozprávapotom,čosapredtýmpohádalipresestruA..Uviedla,žezákladnýmdôvodom
na spísanie darovacej zmluvy bola pôžička, ktorú zobrala sestra N. Q. aj s jej manželom v roku 2006,

kde ako ručiteľky vystupujú ona a sestra. Dodala však, že matka v pôžičke ako ručiteľka nevystupuje.
Darovaciu zmluvu iniciovala žalobkyňa. Z otázok, ktoré kládla právna zástupkyňa žalobkyne, súd zistil,
že manželia Q. mali zobrať pôžičku od Prvej stavebnej sporiteľne, ktorú mali investovať do opravy
domu, ktorý je predmetom tohto sporu. Žalovaná však vypovedala, že sa tak nestalo. Peniaze z pôžičky
nedostala ani ich mama. Nevie, na čo Q. peniaze použili. Ručiteľkou v bode 1. je sestra A., preto ona

odmieta platiť túto pôžičku. Výzva na zaplatenie dlhu prišla sestre A. a ona sa vtedy vyjadrila, že jej
pomôže tú pôžičku splácať. Pôžičku však spláca výlučne A. z materského príspevku.

Súd vypočul svedkyňu A. E., z ktorej výpovede zistil, že hádky v dome nastali po narodení jej prvej
dcéry. Sestra N. nesúhlasí s tým, aby ona tam s deťmi aj s druhom bývala. Ona však iné bývanie nemá.
V dome býva so súhlasom matky aj sestry. Prispieva na inkaso sumou 100,- eur. Predtým platila 60,-

eur. Uviedla, že inkaso platí prevažne matka z dôchodku. Svedkyňa vypovedala, že žalovaná voči nej
používa slová „že keď sa jej niečo nepáči, môže ísť“. Fyzicky ju nikdy nenapadla, nevymkla ich z domu.
Z domu ju však vyhadzuje vtedy, keď sa rozprávajú o tom dome. V dome je však nepokoj, hádky sú
medzi žalovanou a žalobkyňou. Sestra sa s matkou málo rozprávajú, len keď niečo potrebujú. Pocitovo
tovnímatak,žematkamáradšejju,akosestruN..Vysvetlila,žekdarovacejzmluvedošloztohodôvodu,

že prišlo oznámenie o exekúcii na sestru N.. Matka začala mať obavy o dom, a preto prepísala dom
iba na sestru N., teda až na v poradí druhú ručiteľku. Svedkyňa sa so sestrou N. dohodla, že pôžičku
budú platiť napoly, čo však žalovaná nedodržala. Predložila súdu kópie poštových poukážok o platení
pôžičky z jej materskej mesačne po 30,- eur za mesiace máj až august a október 2015. Za roky 2014
a predošlé mesiace roku 2015 nie je nič zaplatené. Uhrádzať začala, až keď nastúpila na materskú

dovolenku. Hlavní dlžníci N. A. I. Q. pôžičku nesplácajú, aj napriek tomu, že zať I. pracuje. Svedkyňa
ďalej uviedla, že v dome sú len dve izby. Býva tam ona aj so svojimi teraz už dvomi dcérami v jednej
izbe aj s mamou. So žalovanou sa stretávajú v kuchyni hlavne večer, pretože táto je cez deň v práci.
Vracia sa na dve hodiny a prichádza až večer. V dome sú teda prevažne žalobkyňa s dcérou A. a jej
dvomi dcérami. Svedkyňa v závere uviedla, že žalovaná vyháňa ju aj matku so slovami, že keď sa im

v dome nepáči, majú ísť z domu preč. Používa voči mame výrazy: „Vypadni ty glupa, ty potavničko a
podobne“. V závere uviedla, že v dome ich navštevujú sestry nebohého otca a ju navštevuje druh K. J.,
s ktorým žalovaná nemá dobrý vzťah a nesúhlasí s tým, aby sa v dome zdržiaval. Ona chce žiť s K. J.,
ktorý je otcom jej detí, avšak oni nemajú zabezpečené žiadne iné bývanie. Svedkyňa uviedla aj ďalšie
vulgárne výrazy, ktoré žalovaná použila na adresu svojej matky, teda žalobkyne (Ty pi..., ty glupa, atď.).

Uviedla, že sestra N. pracuje v krčme - v pohostinstve, kde sa stretáva so svojimi priateľmi a chodí
domov aj pod vplyvom alkoholu.

Súd vo veci vypočul svedkyne navrhnuté žalobkyňou, a to jej švagriné N. E., R. J., S. E., A. F., N. N.
a švagra K. E.

Svedkyne zhodne vypovedali, že žalovaná sa k matke správa nepekne. Slovne ju vyhadzuje z domu a
nadáva jej (posiela ju do pi..., do starých ku..., že dávno už mala byť z domu preč a podobne). Žalobkyňa
má zlý zdravotný stav. Po hádkach s dcérou raz dokonca aj odpadla. Často sa slovne sťažuje švagrinám,
že už nevládze, lebo „sa s ňou mladá stále háda“, nevie, čo má robiť.

Svedkyňa R. J. uviedla, že žalobkyňa, keď príde k nej na návštevu, tak plače, má zdravotné problémy,
sťažuje sa, že dcéra sa k nej vulgárne správa a nadáva jej. Často jej opakuje, aby „vypadla“ z domu.
Svedkyňa chodí 4 - 5 krát do mesiaca na návštevu k žalobkyni a vtedy zisťuje, že atmosféra v rodine je
veľmi zlá. Žalovaná sa háda aj so sestrou A.. Odmieta vykonávať domáce práce.

Svedok K. E. v svedeckej výpovedi uviedol, že keď príde 2 - 3 krát na návštevu k žalobkyni, tak v dome
je kľud vtedy, kým nepríde dcéra N.. Dodal, že švagriná, teda žalobkyňa sa mu sťažovala, že dcéra N.
ju vyháňa z domu, aj sestru A. s deťmi. Dodal, že žalovaná sa k nemu správa normálne, nie je k nemu
vulgárna. Zlý vzťah je medzi sestrami N. A. A., tie si navzájom nadávajú. V závere uviedol, že podľa

jeho pozorovania správanie žalovanej smeruje k tomu, že chce dať matku z domu preč.

Svedkyňa S. E. uviedla, že pri návštevách v dome účastníčok konania pozorovala, že bol tam na
návšteve aj priateľ žalovanej. Prišiel tam aj napitý a nadával im do cigánov a zastával sa N.. Zajej prítomnosti sa všetci škaredo hádali. Ona nepozná dôvod, prečo sa hádali. Žalobkyňa sa však jej
aj telefonicky sťažovala, že ona už nevládze. V minulosti bola silná žena a teraz je troska zrelá na
psychiatriu. Pri hádkach žalobkyňa aj plače. Nakoľko slabšie počuje, veľakrát ani nevie, čo dcéra hovorí.

Tá používa voči nej vulgárne návštevy. Matke pri hádkach býva zle. Raz pri návšteve jej chcela zavolať
aj sanitku. Ona to však odmietla, preto jej dala len tabletku. Dodala, že žalovaná sa aj k nej a jej rodine
správa vulgárne.

Svedkyňa A. F. uviedla, že podľa jej vedomostí (po dedine sa hovorí), že N., teda žalovaná, chce dom

odpredať. Často je v krčme, doma nič nerobí. Má takú povahu, že nikoho z rodiny nemá rada. Nadáva
nielen matke, ale aj ostatným členom rodiny. Chovala sa tak vlastne stále, už aj predtým, ako jej matka
darovala polovicu domu. Kým ešte jej brat (manžel žalobkyne) žil, istý čas bývala s nimi v spoločnej
domácnosti. Už vtedy žalovaná nadávala aj otcovi, aj matke. Hádala sa aj so sestrami, aj s rodičmi.
Mala takú povahu. V dome vtedy bývala ešte aj najmladšia dcéra N. Q. a jej manžel a on bol vlastne
hlavnou príčinou, prečo si dcéra N. zobrala pôžičku. On nahovoril obe švagriné (A. A. N.), aby zobrali

pôžičku. Peniaze zobral on, ale pôžičku nesplácal. Preto do domu začali chodiť exekútori, čo trápilo jej
vtedy ešte žijúceho brata, čo on veľmi ťažko znášal. Svedkyňa vyriekla názor, že žalobkyňa podarovala
polku domu dcére N. asi z toho dôvodu, že si myslela, že N. sa zmení, lebo už v minulosti bola stále v
krčme. Keď sa vrátila, s matkou sa hádala, nadávala jej do „slepých, do pi...“ a podobne. Žalobkyňa je
skôr tichšej povahy. Správanie žalovanej ju ničí, nakoľko je diabetička. V závere dodala, že správanie

žalovanej k matke nebolo dobré ani v minulosti, ale po smrti otca sa ešte zhoršilo.

Svedkyňa N. N. uviedla, že žalovaná v minulosti takto nevyvádzala. Teraz sú v dome samé hádky.
Žalobkyňa si takéto správanie dcéry nezaslúži. Je zo situácie v dome zúfalá. Nevie, čo už má ďalej robiť.
S druhou dcérou A. vychádza dobre. Dcéra N. je málokedy doma. Prevažne je v krčme. Keď príde domov

a ona je tam na návšteve, tak sa hádajú. Svedkyňa však nevedela povedať, pre aký dôvod. Uviedla, že
dcéra jej nadáva slovami: „Ty stará rachuľa, vypadni z domu. Aj do pi... jej povie.“

Žalovaná výpovede týchto svedkov popierala. Tvrdila, že nehovoria pravdu. Uviedla, že k otcovi sa
správala vždy dobre, bola jeho obľúbenou dcérou. Opakovala, že nezhody začali hlavne potom, čo do

domu „sa trepe“ manžel sestry A.. Na preukázanie svojho tvrdenia navrhla vypočuť svedkov G. C., A.
Z., N. J..

SvedokG.C.uviedol,žesakamarátisožalobkyňouavminulostiimchodildodomupomáhať.Vykonával
rôzne potrebné práce na záhrade s drevom, kosil po dvore, čo bolo treba. Bol s rodinou E. v dobrom

vzťahu. V rodine bolo všetko v poriadku až do okamihu, kým za sestrou A. nezačal chodiť jej priateľ.
Vtedy začali spory medzi sestrami N. a A.. A. sa začala vyhrážať aj so svojím priateľom aj jemu, preto
on za posledné dva roky do domu už nechodí. Pokiaľ ich navštevoval, vzťahy boli normálne, všetci boli
vysmiatí, nepočul, aby dcéra N. matke vulgárne nadávala. Dodal, že keď N. mala doma problémy a
hádali sa, tak plakala a prišla za ním, aby mohla uňho prespať. On má však s ňou iba kamarátsky vzťah.

Stretáva sa s ňou v pohostinstve, kde sa ona zdržiava.

Svedkyňa A. Z. uviedla, že obe účastníčky pozná už takmer 36 rokov. Naposledy bola u nich asi pred
tromi mesiacmi. Teraz nechodieva, lebo je tam malé dieťa. Pri návštevách nespozorovala nejaké vážne
problémy. Javilo sa jej, že v rodine je všetko v poriadku.

Svedkyňa N. J. uviedla, že so žalovanou sa pozná asi dva roky a je jej priateľka. V rodine pozoruje, že
sú narušené vzťahy kvôli sestre A.. V dome bola asi dvakrát na návšteve, prvýkrát v lete pred rokom
a pol. Vtedy bolo v rodine všetko v poriadku. Potom bola neskôr na návšteve, ale len vo dvore a už
pozorovala, že vzťahy boli narušené. Matka s dcérou N. sa nerozprávali. Svedkyňa zistila, že vzťahy sú

narušené kvôli priateľovi dcéry A.. Z rozprávania žalovanej a z jej písomných odkazov vie, že matka a
sestra jej ubližujú. Vykrikujú jej, že v dome už nebude, že bude tam len sestra A. s priateľom. Žalovanú
zhodnotila ako dobré dievča, ktoré určite nevyženie svoju mamu z domu. Základom sporu je priateľ A..
V závere dodala, že v obci sa vie, čo sa v rodine deje. Má o tom vedomosť aj pán starosta obce. Spor
je hodnotený tak, že je nepekné, že sa súdi dcéra s mamou. Zdrojom sporu je ďalšia sestra, ktorá by sa

mala aj so svojím priateľom postarať o svoje vlastné bývanie a nespôsobovať rozbroje v spore.

Žalovaná navrhovala žalobu zamietnuť. Opakovala, že výpovede svedkov nie sú pravdivé, že tí klamú,
alebo si vymýšľajú, že ona matke nenadáva a nemieni ju vyhnať z domu. V písomnom vyjadrení uviedla,že nie je pravdou, čo o nej hovoria, že pracuje v krčme. O dom sa stará tak, ako je to v jej silách, prispieva
na bývanie sumou 100,- eur. Potvrdila však, že v poslednej dobe dochádza k hádkam v domácnosti,
avšak nie jej vinou. S matkou sa háda kvôli sestre A.. Tá aj s matkou ju nútia, aby im povolila, aby v

dome mohol bývať R. otec, ktorý ju uráža vulgárnymi slovami (aj po dedine) a vyhráža sa jej, že on ju
vyhodí z jej vlastného domu. Tvrdenie žalobkyne, že ona sa o ňu nestará, poprela. Uviedla, že matka
sa o ňu nestará, operie len svoje veci, varí len pre seba a sestru, čiže ako dcéru ju absolútne odmieta
a nechce s ňou komunikovať. Keď ona chce s ňou rozprávať, tak jej neodpovedá a keď odpovie, tak
len vulgarizmy a vždy rozpráva o vrátení daru. K tvrdeniu žalobkyne, že ju psychicky týra, a to hlavne

vyhrážkami, že ju vyhodí z domu, poprela. Uviedla, že tieto slová jej nikdy nepovedala. Je to výmysel a
v tom ju podporuje sestra A., ktorá chce dosiahnuť, aby v dome žila so svojím druhom a malou dcérou.
Žalovaná je krstnou mamou maloletej R. (dcéra A.). Nikdy jej neublížila, má ju rada. Jej matka - teda
sestraA.,jejvšakbráni,abysasňouhrala,takžepojejpríchodedomovjuodnejberiepreč.Spoukazom
na výpovede ňou navrhnutých svedkov a tohto jeho stanoviska k žalobe navrhovala, aby súd žalobu
zamietol ako nedôvodnú.

Podľa § 628 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo
sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa

k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo
k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi
účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Prevedeným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný.

Z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak darca uplatní svoje právo vrátiť dar, právny
vzťahzdarovaniazanikneokamihom,keďdôjdeprejavvôleobdarovanému.Týmtookamihomsaobnoví
pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi.

Z dokazovania súd vzal za preukázané, že v danom prípade si žalobkyňa uplatnila právo vrátenia daru
u žalovanej, čo vyplýva z písomného záznamu zo dňa 12. 8. 2015 spísaného v Advokátskej kancelárii
JUDr. Holkovej. Žalovaná odmietla vrátiť, resp. vydať dar žalobkyni, čo potvrdila aj svojím podpisom,
a to z dôvodu, že nie je dôvod na vydanie daru (poprela tvrdenia matky, ktoré by mali byť zákonným
podkladom na úspešné uplatňovanie si vrátenia daru). Žalobkyňa sa teda správne domáha vydania,

resp. vrátenia daru.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, predávajúci
savtakomjehosprávaní,ktorémožnokvalifikovaťakohrubéporušeniedobrýchmravov.Ideoporušenie
značnej intenzity, alebo porušenie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia

na darcu, alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto
kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad: fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie
potrebnej pomoci.

K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia

darovacej zmluvy. Právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe a začne
plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t. j. odo dňa, keď obdarovaný svojím
správaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka.

V písomnom odôvodnení žaloby žalobkyňa uvádza a dokazovaním toto tvrdenie nebolo vyvrátené, že

dvarokyposmrtimanžela,tedapodedičskomkonaní,bolospolužitiesdcérouN.harmonické,pomáhala
jej s domácimi prácami aj finančne, a preto na základe sľubu, že sa bude o dom starať, jej žalobkyňa
darovala jej spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu s príslušenstvom.Žalobkyňa teda darom sledovala to, aby sa zabezpečila do budúcna tzv. „na starobu“ a to opaterou
od dcéry N.. Chybne však postupovala, čo je prejavom neznalosti práva, že darovacia zmluva
neobsahuje právo doživotného bývania a užívania rodinného domu a dochovania k smrti darcu zo

strany obdarovaného. Už skutočnosť, že darovacia zmluva bola spísaná nie právnikom, ale znalcom na
oceňovanie nehnuteľností, malo za následok, že účastníci darovacej zmluvy do jej textu neuviedli to,
čo zmluvou sledovali. Už táto skutočnosť má za následok to, že medzi účastníčkami darovacej zmluvy
došlo neskôr k nezhodám, čo vyvrcholilo do žaloby. Práve skutočnosť, že zmluva neobsahuje vyššie
popísané zriadenie vecného bremena, je dôvodom, prečo žalobkyňa má obavu o svoju budúcnosť, keď

darovaním polovičného spoluvlastníckeho podielu v dome stratila akékoľvek právo bývania v dome,
ktorého výlučnou vlastníčkou sa stala žalovaná. To je však len jeden z aspektov tohto sporu. Základným
dôvodom,prektorýsúdžalobevyhovel,jeskutočnosť,žezdokazovaniavyplynulo,žežalovanápoprijatí
daru sa k darkyni nespráva tak, ako by sa mala dcéra k matke čo i len štandardne správať. Po prevzatí
daru sa žalovaná (čo vyplynulo z dokazovania - výpovede svedkov) k matke opakovane hrubo správala,
keď používala na jej osobu vulgárne výrazy. Práve to, že matka darovala podiel v dome jej a nie sestre

A. (alebo jej ďalším dcéram), by malo viesť žalovanú k takému správaniu, ktoré by bolo právnemu úkonu
- daru reciprocitné. Ani situácia, že žalovaná má zlý vzťah so sestrou A. ju neospravedlňuje, aby sa mala
v domácnosti, kde býva s matkou - darkyňou, správať vulgárne, ako to z dokazovania vyplynulo.

Navyše žalovaná sa správa vulgárne a hrubo k sestre A., teda k členovi rodiny darkyne a práve toto

je hlavným dôvodom, prečo je v celom rozsahu naplnené ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka.
Navyše svedkyne potvrdili, že prejavy nevďaku zo strany obdarovanej - žalovanej sú aj vo vzťahu k
ďalším členom rodiny (sestrám nebohého otca). Správanie žalovanej má negatívny dopad na zdravotný
stav jej matky, preto súd hodnotí takéto správanie žalovanej ako hrubé porušovanie dobrých mravov v
rodine, čo má za následok, že je povinná vydať žalobkyni predmet daru. Neobstojí obhajoba žalovanej,

že ona sa s matkou vôbec nerozpráva, nakoľko matka ju ignoruje. Naopak práve tento stav je dôkazom
toho, do akej situácie vyvrcholili vzťahy v rodine, čo súd hodnotí ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Práve žalovaná ako obdarovaná mala svojím správaním prejaviť po prevzatí daru vďaku a úctu k matke
ako darkyni, čo sa však v rodine neudialo. Správanie žalovanej hodnotí ako veľký nevďak nielen vo
vzťahu k darkyni, ale hlavne k ďalším členom jej rodiny.

Z vyššie uvedených dôvodov a na základe vyššie popísaného právneho posúdenia sporu v zmysle
ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

V závere je potrebné pripomenúť, že z výsledkov dokazovania súd zistil, že v rodine sú celkove zlé
vzťahy, pričom hlavnou príčinou je nesplatená pôžička ďalšej dcéry žalobkyne N.D. Q. a jej manžela a
nevyriešená bytová otázka dcéry A.. Súd má zato a v tomto konaní na to v závere poukazuje, že vrátenie
1/2 rodinného domu žalobkyni tieto zásadné rodinné problémy nevyrieši. Už aj preto, že žalovaná bude
naďalej podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v 1/2 a bude mať teda i naďalej právo bývania

v dome. Bude preto v rukách oboch účastníčok a hlavne dcéry A. tento problém do budúcna vyriešiť.
Práve táto by sa mala s druhom a maloletými deťmi osamostatniť, lebo práve účastníčky konania sú tými
oprávnenými subjektami, ktorí majú právo bývania a užívania spornej nehnuteľnosti a dcéra a zároveň
sestra A. s deťmi je len ich podnájomníčkou.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia z dôvodu zložitosti
prípadu v znení, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do

15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.