Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sži/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200623
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:3012200623.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Združenie podnikateľov Považská Bystrica,
o.z., so sídlom Tatranská 295, Považská Bystrica, právne zastúpeného JUDr. Máriou Bustinovou,
advokátkou so sídlom Šrobárova 9, Trenčianske Teplice, proti žalovanému: S.. C.. C.. Y. N., C.., primátor
mesta Považská Bystrica, Centrum 2/3, Považská Bystrica, právne zastúpenému doc. JUDr. Ľubomírom
Fogašom, CSc., advokátom so sídlom Kýčerského 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. Odd.O/4508/2012/20364/AO2-5 zo dňa 20. júla 2012, na odvolanie žalovaného proti
výroku uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/121/2012-69 zo dňa 2. januára 2013 o priznaní
náhrady trov konania žalobcovi v sume 323,50 €, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trenčíne zastavil podľa § 250i ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP") konanie vo veci z dôvodu, že po zrušení napadnutého rozhodnutia na základe
protestu prokurátora zanikol predmet súdneho prieskumu a o náhrade trov konania rozhodol podľa §
146 ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 246c OSP tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 323,50 €.

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie v časti výroku o priznaní náhrady trov
konania žalobcovi v sume 323,50 €, z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ OSP, navrhujúc,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v uvedenej časti zmenil a rozhodol tak, že žalobcovi prizná
náhradu trov konania vo výške 159,20 €. Súčasne žiadal žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 87,47 €. Namietal, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nijako nezdôvodnil,

prečo žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 323,50 €, keď tento si v podanej žalobe vyčíslil
a uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 159,20 €. Ďalej uviedol, že žalovanému nebolo doručené
žiadne iné podanie žalobcu, v ktorom by tento prípadne vyčíslil trovy právneho zastúpenia inak, ako v
podanej žalobe. Poukázal na § 153 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov
a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, alebo ak z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Krajskému súdu vyčítal,

že pri posudzovaní náhrady trov právneho zastúpenia sa dôsledne neriadil zásadou non ultra petitum
a prisúdil viac, než žalobca žiadal.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 13. februára 2013, v ktorom navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a uplatnenú náhradu trov odvolacieho
konania žalovanému nepriznal. Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa v celom rozsahu

stotožnil. Za nedôvodnú považoval námietku žalobcu, že si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenialen vo výške 159,20 €, nakoľko žalobca trovy právneho zastúpenia v priznanej výške vyčíslil listom zo
dňa 16. novembra 2012, ktorý doporučene zaslal krajskému súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal vec bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalovaného smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a preto ho bolo potrebné v zmysle § 218 ods.
1 písm. c/ OSP odmietnuť.

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,
tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP).

Podľa § 246c ods. 1 veta druhá OSP opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto
časti.
Výslovné ustanovenie § 246c ods. 1 veta druhá OSP znamená určenie rozhodnutia (uznesenia alebo

rozsudku), proti ktorým možno použiť opravný prostriedok a aj určenie, ktorý opravný prostriedok je
prípustný a ktorý je vylúčený.

V správnom súdnictve je opravný prostriedok prípustný iba, ak je to v piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku výslovne uvedené. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak Občiansky súdny poriadok vo svojej

piatej časti nepripúšťa voči rozhodnutiu opravný prostriedok, tento nie je možné podať a ani nemožno
vzhľadom na osobitnú úpravu postupovať podľa všeobecných ustanovení, týkajúcich sa odvolania § 205
a nasl. OSP.

Podľa § 250i ods. 4 OSP, ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom

prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd
sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok.

Nakoľko citované zákonné ustanovenie § 250i ods. 4 OSP možnosť podať opravný prostriedok proti

uzneseniu o zastavení konania neustanovuje, žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu, proti
ktorému zákon (piata časť Občianskeho súdneho priadku) opravný prostriedok (odvolanie) nepripúšťa.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Skutočnosť, že súd prvého stupňa zastavil konanie podľa § 250i ods. 4 OSP, má za následok, že
odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu nie je prípustné - ani do merita veci, ani voči trovám konania.
Na uvedený záver nemá vplyv ani nesprávne poučenie, uvedené v písomnom vyhotovení uznesenia
súdu prvého stupňa, o prípustnosti odvolania v časti o náhrade trov konania, lebo takéto nesprávne

poučenie nezakladá právo na jeho uplatnenie.

Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa 14.
septembra 2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú OSP uviedol, že vzhľadom na
toto ustanovenie je v konaní podľa piatej časti OSP akýkoľvek opravný prostriedok (teda aj odvolanie

proti výroku o náhrade trov konania) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie
žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/121/2012-69 zo dňa 2. januára 2013
odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250i ods. 4

OSP ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1
veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako

pri zastavení konania.Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.