Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoPr/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714212592
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714212592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci navrhovateľa: Blaguss Slovakia
s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 70, právne zastúpeného JUDr. Jánom Havlátom, advokátom,
advokátskakanceláriaHAVLÁT&PARTNERS,sosídlomRudnayovonám.1,Bratislava,protiodporcovi:
F. V., bytom P., G. XXXX/X, štátne občianstvo F. republika, v konaní o zaplatenie 2.186,60 eura s prísl.,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12Cpr/32/2014-62 zo dňa 29.06.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 119,61 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 2.186,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
z uvedenej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia a uložil mu taktiež povinnosť uhradiť mu trovy konania
predstavujúce zaplatený súdny poplatok 131 eur a odmenu právneho zástupcu vo výške 664,94 eura
na účet právneho zástupcu, vedený v Sberbank Slovensko, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 07.11.2014
domáhal toho, aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu istinu 2.186,60 eura s príslušenstvom z toho dôvodu,
že odporca, ako jeho zamestnanec vo funkcii vodič autobusu, bol povinný odovzdať mu tržby za predaj
cestovných lístkov, najneskôr nasledujúci pracovný deň po vykonaní jazdy, neodovzdal mu však tržbu
z predaja cestovných lístkov vo výške 1.117,20 eura za obdobie od 01.10.2014 do 04.10.2014 a tržbu

za predaj cestovných lístkov vo výške 1.069,40 eura za obdobie od 09.10.2014 do 12.10.2014, pričom
vykonával pravidelné jazdy na autobusovej linke Bratislava - Viedeň a späť. Odporca mu tak spôsobil
škodu, ktorú prerokoval aj s príslušným odborovým orgánom, odporca škodu nezaplatil, dňa 29.10.2014
s ním okamžite skončil pracovný pomer.

Súd prvého stupňa z výpovede odporcu zistil, že mal s navrhovateľom, u ktorého pracoval na základe
pracovnej zmluvy na dobu určitú, uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Bolo jeho povinnosťou

inkasovať tržby od cestujúcich predstavujúce úhradu za cestovné lístky. Tržby za cestovné zinkasoval,
tieto však navrhovateľovi neodovzdal a mieni ich vydať až na základe rozhodnutia súdu. Už od začiatku
trvania pracovného pomeru mal pocit, že navrhovateľ nemieni dodržiavať Zákonník práce. Nereagoval
na jeho výhrady týkajúce sa porušovania medzinárodného dohovoru v cestnej doprave, odvolal ho zmedzinárodnej linky a správal sa voči nemu diskriminačne. V minulosti mal úraz s trvalým následkom,
s týmto zamestnávateľa oboznámil, ktorý však na to nebral ohľad. Taktiež mal výhrady k ukončeniu
pracovného pomeru aj k spôsobu odovzdávania finančnej hotovosti z tržieb.

Súd prvého stupňa mal nárok uplatnený navrhovateľom za nesporný, požadovaná náhrada škody
bola špecifikovaná čo do dôvodu aj výšky, konanie odporcu charakterizoval ako svojvoľné, úmyselné,
pokiaľ navrhovateľ odporcovi neuhradil niektoré nároky súvisiace s výkonom jeho práce, táto skutočnosť
bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na zadržiavanie tržieb a keďže odporca požiadavke navrhovateľa

nevyhovel ani po výzve k úhrade škody naposledy z 29.10.2014, návrhu navrhovateľa v celom rozsahu
vyhovel.

Súd prvého stupňa v rozhodnutí citoval ustanovenia § 179, § 182, § 186, § 191 Zákonníka práce, § 517
Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam; vady odvolania v lehote určenej súdom prvého stupňa neodstránil, napriek tomu, že bol
vyzvaný uznesením č.k. 12Cpr/32/2014-74 zo 16.09.2015 k tomu, aby uviedol, v akom rozsahu napáda
rozhodnutie súdu prvého stupňa, v čom považuje jeho rozhodnutie za nesprávne, t.j. aby bližšie
odôvodnil svoje odvolanie, aby uviedol čoho sa odvolaním domáha, teda ako žiada, aby odvolací súd
rozhodol, s formuláciou petitu odvolania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p bez nariadenia pojednávania v

súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na
úradnej tabuli súdu dňa 10.11.2015 a zistil, že odvolanie odporcu dôvodným nebolo.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovou a právnou argumentáciou súdu prvého stupňa
(§ 219 ods. 2 O.s.p.) a len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku uvádza:

Predmetom konania bolo len posúdenie dôvodnosti požiadavky navrhovateľa, aby mu odporca uhradil
sumu 2.186,60 eura, ktorá predstavuje tržby, ktoré odporca ako vodič autobusu vybral od cestujúcich a
túto sumu navrhovateľovi, porušiac svoje pracovné povinnosti, a aj napriek výzve, neodovzdal. Pokiaľ
odporca pred súdom prvého stupňa výslovne potvrdil existenciu tohto skutkového stavu, vykonávanie

ďalších dôkazných prostriedkov ani nebolo namieste. Obranu obžalovaného spočívajúcu v tvrdení, že
navrhovateľvrajnereagovalnajehovýhradytýkajúcesaporušovaniamedzinárodnéhodohovorucestnej
dopravy, že ho odvolal z medzinárodnej linky a správal sa k nemu diskriminačne, nebolo potrebné
vyhodnocovať, nakoľko nároky odporcu predmetom konania neboli. Ak existujú nároky odporcu voči
navrhovateľovi, nič mu nebráni v tom, aby tieto svoje nároky voči navrhovateľovi uplatnil procesným

postupom, t.j. podaním žaloby na súd.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny postupom podľa § 219 ods. 1, 2
O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľ, právne zastúpený, žiadal priznať trovy odvolacieho konania titulom trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu odporcu, súd mal tento úkon právnej
pomoci za účelný, o jeho výške rozhodol v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z., keď hodnota jedného
úkonu právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky bola 91,29 eura, k úkonu právnej služby priznal

aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 eura a nakoľko právny zástupca navrhovateľa
osvedčil,žejeplatiteľomdanezpridanejhodnoty,súdzvýšilodmenuodaňzpridanejhodnoty,t.j.osumu
19,93 eura. Spolu trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia kvantifikoval odvolací súdsumou 119,61 eura a zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania v tejto výške uložil odporcovi v lehote
a s miestom plnenie ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.