Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, July 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/85/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115208606
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115208606.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Z., a.s., Z. 1, Q., IČO: XX XXX XXX, zast. E. kancelária
K., U., F., s.r.o., U. XX, V., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: U. distribučná, a.s., Y. XX, V., IČO: XX
XXX XXX, o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Košice I č.k. 30Cb/105/2015-44 z 11.5.2015 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením uložil odporcovi povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre
navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa ust. § 3 ods. 1 písm.c) a § 4 ods. 1 písm.c) z.č. 309/2009
Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a
doplnení niektorých zákonov a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/

XXXX/E-KV zo dňa 26.1.2015 a to tak, že je povinný poskytnúť navrhovateľovi doplatok na základe
účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení
navrhovateľa na výrobu elektriny „V. M a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva
navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť a to všetko až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia podať návrh na začatie konania na súde.

V odôvodnení uviedol, že žalobca návrhom doručeným súdu 13.4.2015 sa domáhal nariadenia
predbežného opatrenia v znení uvedenom vyššie.

Návrh odôvodnil skutočnosťou, že navrhovateľ je výrobca elektriny, pričom prevádzkuje výrobu tepla
vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla, v generátore V. M s palivom zemný plyn,

vykurovací olej, hnedé a čierne uhlie. Tento zdroj je umiestnený v Priemyselnom parku Z., v Q. a jeho
celkový inštalovaný výkon je 10MW.

Konštatoval, že na základe zák.č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov je výroba elektriny VÚ V.
zaradená medzi podporované formy výroby elektriny a navrhovateľ je subjektom spĺňajúcim podmienky

na poskytnutie podpory podľa tohto zákona § 3 ods.1 písm.c) zákona o podpore. Navrhovateľ s
odporcom uzavreli 15.12.2010 zmluvu o doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie
a vysoko účinnou kombinovanou výrobou č. V.XX-XXXX, ktorou sa upravuje nárok na vznik doplatku
ako aj podmienky jej poskytnutia. Na základe zmluvy o doplatku bola počnúc rokom 2010 navrhovateľovi
pribežne poskytovaná podpora vo forme doplatku. Koncom roka 2014 odporca listom „Oznámenie
o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015“ oznámil navrhovateľovi, že nespĺňa

podmienky pre poskytnutie doplatku na rok 2015 z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených v
zákone o podpore k 1.1.2014, t.j. po novelizácii z.č. 382/2013 Z.z., ktorým sa menil a doplnil z.č.309/2009 Z.z.. Odporca však bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom a ktorú povinnosť si navrhovateľ
nesplnil. Navrhovateľ si za január 2015 vyúčtoval čiastkovú výšku doplatku fa.č. XXXXXXXX, pričom
uvedenúfaktúruodporcavrátilakonedôvodnú.Dôvodnosťpodmienoknároku,ktorémusamáposkytnúť

predbežná ochrana je daná tým, že odporca podľa názoru navrhovateľa spĺňa všetky podmienky pre
poskytnutie podpory aj v roku 2015. V prechodných ustanoveniach novely zákona §18e o podpore
upravuje, že „podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby
elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do
prevádzky pred 1.1.2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.“ Zariadenie navrhovateľa

bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014. Zákon o podpore ustanovuje 15 ročné obdobie
poskytovania podpory od uvedenia do prevádzky, čo postup zvolený odporcom takisto nerešpektuje.
Navrhovateľ má voči odporcovi nárok na poskytnutie doplatku na základe samotnej zmluvy o doplatku,
ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú a do dnešného dňa trvá v celom rozsahu sa vzťahuje na obdobie
roka 2015 (čl. I, bod 2) je formulovaný ako bezpodmienečný záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi za
elektrinu doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy spočíva predovšetkým v tom, že neposkytnutím doplatku je ohrozená
udržateľnosť dnešnej podoby jeho prevádzky - ÚRSO bola na rok 2015 u navrhovateľa schválená cena
na doplatok vo výške 83,6896 €/MWh, čo predstavuje sumu na rok 2015 približne 500.000,00 eur, s
ktorou navrhovateľ kalkuloval vo svojom finančnom plánovaní a nie je zanedbateľná pre zachovanie
jeho činnosti. Neobdržanie doplatku bude viesť k znižovaniu nákladov na prevádzku, znižovaniu stavu

zamestnancov, a nie je tiež vylúčené aj zastavenie prevádzky výroby elektriny. Odporca musel s
poskytovaním tohto príspevku vo svojom finančnom plánovaní počítať - nemohol vedieť, ktoré subjekty
(vjehointerpretáciizákonaopodpore)splniapodmienkyprezískaniedoplatku.Tarifazaprevádzkovanie
systému, ktorá zohľadňuje náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s podporou výroby elektriny v roku 2015
neklesla, naopak stúpla. Navyše navrhovateľ poukázal na to, že z verejne dostupných zdrojov vyplýva,

že priemerné ročné tržby za roky 2011 - 2013 sú u odporcu na úrovni 330.000.000,00 eur - a teda
odporca musí disponovať dostatočnými peňažnými zdrojmi.

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 75 ods. 1 veta prvá, § 75 ods. 2, 4, 6, 8, § 76 ods. 2 písm.e), f),
§ 76 ods. 4 O.s.p., § 18a zák.č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov, § 3 ods. 1, 2, 3, 4, 6, § 4

ods.1,2,3 zák.č.309/2009Z.z.opodporeobnoviteľnýchzdrojovvzneníúčinnomdo31.7.2012,§4ods.
1, 2, 3 zák.č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov v znení účinnom do 1.1.2014, § 5 ods. 6
zák.č.309/2009Z.z.vzneníúčinnomdo28.2.2013,§44ods.1tretiavetazák.č.250/2012Z.z.oregulácii
v sieťových odvetviach, dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia.
Navrhovateľ predložil zmluvu o dodávke elektriny PDS V.-XX-XXXX, predmetom ktorej bol záväzok

odporcu ako PDS v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom v tejto zmluve
uvedeným zaplatiť navrhovateľovi doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO vydaného výrobcami.
Odporca v liste z 15.12.20104 neuviedol akú konkrétnu povinnosť si navrhovateľ nemal splniť, iba sa
obmedzil na konštatovanie, že neboli splnené podmienky podľa ust. § 4 zák.č. 309/2009 Z.z. V takejto
situácii súd dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne osvedčil danosť práva, ktorému sa má poskytnúť

ochrana. Čo sa týka nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré hrozí v prípade nevydania
predbežného opatrenia súd sa v tomto plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v celom rozsahu návrhu vyhovel.

Vyslovil, že o trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust.

§ 145 O.s.p.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a návrh navrhovateľa zamietol alebo, aby uznesenie o nariadení
predbežného opatrenia zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamieta a súčasne zaviazal navrhovateľa na

náhradu trov konania odporcu vo výške zaplateného súdneho poplatku za odvolanie 33,00 eur.

Uviedol, že napadnuté uznesenie je nedôvodné, nakoľko žalobca neosvedčil existenciu nároku vo veci
samej. V danom prípade ide o návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaného pred začatím
konania vo veci samej, teda by sa malo návrhu vyhovieť len výnimočne. V tejto súvislosti poukázal na

uznesenie Ústavného súdu zo 07.03.2012 sp. zn. II ÚS 3220/11.

Má za to, že ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje voči navrhovateľovi k
zákonomstanovenémudátumu,t.j.15.augustu2014,splneniesioznamovacíchpovinnostivzmysleust.§ 4 ods.2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby vo vzťahu k jeho výrobnému zdroju a elektrine v ňom vyrobenej. Uvedené nebolo
navrhovateľom osvedčené ani v samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Splnenie

si oznamovacej povinnosti zo strany navrhovateľa tak ostáva len v rovine jeho tvrdenia a cieľom
týchto tvrdení je len navodenie dojmu neoprávneného postupu zo strany odporcu a vyvolanie obavy o
nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu, resp. vzniku nenávratnej škody na strane navrhovateľa,
pokiaľ mu nebude poskytnutá ochrana v podobe nariadenia predbežného opatrenia.

Podľa odporcu nie je nárok navrhovateľa dostatočne osvedčený ani v súvislosti s poukazom na
uzatvorenie Zmluvy o doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
účinnou kombinovanou výrobou č. V._XX_XXXX medzi navrhovateľom ako výrobcom a odporcom
ako regionálnym prevádzkovateľom distribučnej sústavy na danom území. Uvedená zmluva v sebe
obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa zmluvný vzťah riadi okrem iného aj ustanoveniami Zákona o
podpore a navyše obsahuje aj vyhlásenie navrhovateľa, že spĺňa podmienky na uplatnenie podpory

podľa príslušných právnych predpisov. Povinnosť odporcu poskytovať navrhovateľovi podporu v roku
2015 na základe tejto zmluvy je neplatná aj s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z dôvodu,
že navrhovateľ stratil právo na uplatnenie si podpory v roku 2015 v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3
Zákona o podpore. Aj zo samotného znenia zmluvy je zrejmé, že zmluva mala medzi navrhovateľom a
odporcom upravovať podmienky poskytovania podpory pre navrhovateľa odporcom v zmysle Zákona o

podpore, za predpokladu, že výrobca bude počas jej trvania spĺňať podmienky pre uplatnenie podpory
v zmysle platných a účinných všeobecne záväzných predpisov. Splnenie si oznamovacej povinnosti
navrhovateľa v zmysle Zákona o podpore je len predpokladom pre vykonateľnosť zmluvy, ergo nie je
možné automaticky považovať uzatvorenú zmluvu za splnenie si oznamovacej povinnosti navrhovateľa
v zmysle Zákona o podpore. Preto nie je možné uvedenú zmluvu považovať za nespochybniteľný

záväzkovo-právny nárok navrhovateľa na poskytnutie doplatku ako sa navrhovateľ mylne domnieva,
nakoľko zmluvné plnenie doplatku pre navrhovateľa sa odvíja od splnenia povinností v zmysle platných
a účinných všeobecne záväzných právnych predpisov, a to najmä Zákona o podpore.

Navyšeodporcakonštatoval,ževčasti,vktorejpredmetnázmluvaupravujeuplatneniezmluvnéhopráva

na poskytnutie podpory v zmysle Zákona o podpore je zmluva uzatvorená s rozväzovacou podmienkou,
ktorou je zánik práva na uplatnenie podpory podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore, a toto zmluvné právo
zaniká, ak v príslušnom roku došlo k zániku práva na uplatnenie podpory podľa uvedeného ustanovenia
Zákona o podpore. V dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti navrhovateľa v zmysle ustanovenia
§ 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore zaniklo právo uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v

príslušnom zariadení na výrobu elektriny, podporu podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o
podpore. Toto právo pritom výrobcovi - navrhovateľovi zaniká ex lege.

Odporca listom z 15.12.2015 informoval všetkých dotknutých výrobcov o nemožnosti uplatnenia si
podpory v dôsledku nesplnenia si zákonných povinností. Toto oznámenie malo len informatívny a nie

konštitutívny charakter, ktorým bola výrobcom oznámená skutočnosť vyplývajúca priamo zo zákona.
Odňatie podpory tak nenastalo v dôsledku rozhodnutia odporcu, ale vyplynulo priamo zo zákona z
dôvodov, ktoré nastali výlučne na strane dotknutých výrobcov. List bol zaslaný aj navrhovateľovi.

Odporca namieta neexistenciu nároku navrhovateľa v neposlednom rade aj na základe oznámenia

na webovom sídle Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ako príslušného štátneho orgánu s názvom
„Zoznamvýrobcovelektriny,ktorísinesplnilipovinnosťpodľa§4zák.č.309/2009Z.z.vzneníneskorších
predpisov“. Súčasťou tohto oznámenia je aj zoznam výrobcom na vymedzenom území odporcu, ktorí
si nesplnili zákonom stanovené povinnosti, pričom v zozname výrobcov sa nachádza aj výrobca -
navrhovateľ.

V ďalšom odporca vychádzajúc zo samotnej dôvodovej správy k Zákonu o podpore je toho právneho
názoru,žepredanéustanovenie§18ebysamalaplikovaťsystematickýaužšívýkladpojmu„podmienky
podpory" ako výklad logický, t.j. že dané prechodné ustanovenie v 18e Zákona o podpore by sa
malo vzťahovať len na ust. § 3 Zákona o podpore, a nie na práva a povinnosti výrobcov upravené

v ust. § 4 tohto zákona a právne následky ich nesplnenia. Uvedený výklad podporuje aj samotný
nadpis ustanovenia § 3 Zákona o podpore v znení „Spôsob podpory a podmienky podpory výroby
elektriny". V tomto ustanovení sú uvedené jednotlivé spôsoby podpory, ktorými sa podporuje výroba
elektriny z obnoviteľných zdrojov, na ktorú elektrinu a zdroje sa podpora vzťahuje a aké sú konkrétnepodmienky, ktoré musí výrobné zariadenie spĺňať na to, aby bolo oprávnené na podporu. V prospech
užšieho systematického výkladu svedčí aj skutočnosť, že výrobca, ktorému Zákon o podpore poskytuje
konkrétne práva a ukladá povinnosti, už spĺňa podmienky podľa § 3, a teda má právo na podporu. Z

gramatickej formulácie ustanovenia § 4 ods. 3 možno tiež vyvodiť, že nejde o zánik práva na podporu
- naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť právo na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti
požadovanej zákonom. Preto ustanovenie § 4 ods. 3 nie je možné považovať za podmienku rozhodujúcu
pre trvanie, resp. zánik práva na podporu - toto právo trvá pre dotknutého výrobcu naďalej. Strata
možnosti uplatniť si právo na podporu na nasledujúci rok je tak len následkom za nesplnenie povinnosti

požadovanej zákonom, s tým, že podmienky podpory pre dotknutého výrobcu ostávajú nedotknuté.

Novela Zákona o podpore okrem spomínaného doplnenia § 4 o následok v ods. 3 zmenila a doplnila
aj celý rad ustanovení § 3 tohto zákona. Práve z dôvodu zmeny podmienok podpory výroby elektriny
upravených v ust. § 3 Zákona o podpore vznikla potreba riešiť problematiku účinnosti takto zmenených
a doplnených podmienok podpory prostredníctvom prechodného ustanovenia.

Teda podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle ustanovenia
§ 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, v dôsledku čoho pri rozhodovaní o jeho návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia nemal byť úspešný. Navrhovateľ nedostatočne osvedčil existenciu
nebezpečenstva hroziacej ujmy, ktoré musí byť bezprostredné a konkrétne a teda, že by bolo právo

navrhovateľa ohrozené. Je totiž potrebné rozlíšiť medzi ohrozeným právom a znemožnením výkonu
podnikateľskej činnosti, ktorá má v danom prípade len prechodný charakter (rok 2015 ).

Z ustálenej judikatúry súdov SR navyše vyplýva, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích
inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať

nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Na základe
uvedeného sa odporca domnieva, že aj v uvedenom prípade by teda prípadné vydané predbežné
opatrenie malo znieť na elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory len v nevyhnutnej
miere. V opačnom prípade dochádza k hrubému nepomeru a zásahu do práv odporcu, keďže v danom
prípadeneexistuježiadnaistota,ženárokodporcunavrátenieposkytnutejpodporyvprípadeneúspechu

navrhovateľa so žalobou vo veci samej bude aj skutočne vymáhateľný. Nariadením predbežného
opatrenia navyše súd prekročil rozsah ochrany navrhovateľa pred bezprostredne hroziacou ujmou a
zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom rozsahu, čo odporca považuje za neprimerané, keďže k celému
sporu došlo výlučne neplnením si zákonných povinností na strane navrhovateľa. Prvostupňový súd
týmto svojim konaním tiež postupoval v rozpore so samotným účelom predbežného opatrenia, nakoľko

ním neupravuje len dočasne pomery účastníkov konania v nevyhnutnom rozsahu na ochranu práv
navrhovateľa, ale priamo ukladá odporcovi plniť navrhovateľovi všetko v kalendárnom roku 2015, čo by
mu podľa jeho tvrdenia patrilo na základe Zákona o podpore a zmluvy s odporcom.

Každý výrobca elektriny s právom na podporu si musí byť vedomý nie len svojich práv, ale aj povinností

splnenie ktorých je základným predpokladom pre uplatnenie podpory v zmysle Zákona o podpore. Každý
výrobcabymalpretovynaložiťpotrebnéúsilieanámahunaplneniesisvojichpovinností,zvlášťvprípade
ak strata podpory môže mať vážny dopad na jeho podnikanie. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že
každý výrobca je povinný sám si sledovať plnenie svojich povinností vyplývajúcich z platných právnych
predpisov. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nie je povinný tieto skutočnosti výrobcom

oznamovať prípadne ich na ne upozorňovať. Navrhovateľ teda mohol a mal vedieť, že neoznámenie
skutočností v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore bude pre neho znamenať stratu
práva na podporu na kalendárny rok 2015, a teda mal dosť času prijať potrebné opatrenia na odvrátenie
hroziacej škody.

Ak by aj neposkytnutie podpory v zmysle Zákona o podpore zo strany odporcu malo mať na hospodárske
výsledky navrhovateľa negatívny vplyv, neposkytnutie podpory pre navrhovateľa v danom prípade
je povinnosťou odporcu pri rešpektovaní litery Zákona o podpore a navrhovateľ opomenutím svojej
zákonnej povinnosti v zmysle ust. § 4 ods.2 písm. c) Zákona o podpore sám privodil svojej hospodárskej
jednotke stav rizika zastavenia prevádzky. V tomto prípade je potrebné plne rešpektovať zásadu

„neznalosť práva neospravedlňuje".

Navrhovateľ sa žalobou vo veci samej plánuje proti odporcovi domáhať určenia, že povinnosť odporcu
poskytnúť doplatok za rok 2015 je daná. Teda, že predmetom žaloby vo veci samej nebude nároknavrhovateľa proti odporcovi na plnenie, keďže v konaní o veci samej bude musieť v súlade s
navrhovaným petitom určovacej žaloby tvrdiť a preukazovať len to, že jeho právo na podporu podľa
ust. § 3 Zákona o podpore na rok 2015 nezaniklo. V tejto súvislosti odporca poukázal na skutočnosť,

že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal plnenia, a to uloženia
povinnosti pre odporcu zabezpečiť pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku v zmysle Zákona o
podporeavydanýmrozhodnutímÚRSO,ergopožadovalododporcovplnenievpeniazoch.Zuvedeného
vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha proti odporcovi
ochrany takého práva (poskytnutia peňažného plnenia), ktoré nebude predmetom určovacej žaloby.

Súd v súlade s určovacou žalobou môže rozhodnúť len o existencii, či neexistencii práva žalobcu, nie
aj o povinnosti odporcu plniť, keďže takýto nárok navrhovateľa nemá byť predmetom jeho žaloby vo
veci samej. Preto vydané predbežné opatrenie nemá vecnú súvislosť s návrhom navrhovateľa vo veci
samej, nakoľko vzťah, ktorý má upraviť vydané predbežné opatrenie (povinnosť odporcu plniť) nebude
vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe určovacej žaloby, pretože aj v prípade, že by súd
prvého stupňa určovacej žalobe navrhovateľa vyhovel, tento rozsudok nemôže byť exekučným titulom

pre konečné vymáhanie plnenia od odporcu.

Napadnuté uznesenia považuje odporca tiež za nevykonateľné. Materiálnym predpokladom
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je presné označenie oprávneného, povinného a jednoznačné
vymedzenie práv a povinností vrátane rozsahu plnenia a lehoty na plnenie. To znamená, že zo súdneho

rozhodnutia má byť nepochybne zistiteľné, kto má plniť, komu, čo sa má plniť a dokedy. Z napadnutého
rozhodnutia je síce za určitých okolností zistiteľná jednotková cena výšky doplatku, výška plnenia
odporcu za jednotlivé mesiace je však závislá od skutočne vyrobeného a dodaného množstva elektriny
v príslušnom mesiaci roku 2015 na základe účtovného dokladu. Teda dokladu, ktorého správnosť a
dôvodnosť nebola v súdnom konaní preskúmavaná, ktorý bude vyhotovený po vydaní predbežného

opatrenia. Vzhľadom na to, že z napadnutého rozhodnutia nemôže byť známa výška plnenia, ktoré je
odporca povinný poskytnúť za jednotlivé mesiace roku 2015 navrhovateľovi, takéto predbežné opatrenie
je nevykonateľné.

Napadnutým uznesením, ktoré sa stalo vykonateľným jeho doručením (voči odporcovi doručené

15.5.2015) vytvoril vo veci súd prvého stupňa stav neprípustnej retroaktivity, keďže povinnosť uložená
odporcovi týmto uznesením sa má aplikovať počas celého roka 2015. Takýto postup považuje odporca
za nesprávny a nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu, môže sa táto úprava týkať len doby budúcej,
nie minulej.

V ďalšom odporca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cob/28/2015. Má za to,
že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie predbežného opatrenia v zmysle ustanovenia § 75
O.s.p.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením odporcu, že si neosvedčil

existenciu,resp.dôvodnosťnárokuvovecisamej.Vtejtosúvislostipoukázalnato,žeosvedčenienároku
vo veci samej znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Podľa súdnej praxe sa nevyžaduje, aby bol
samotný nárok preukázaný nepochybne. Vzhľadom na povahu a účel predbežného opatrenia sa dôraz

pritom kladie na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia
(spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia
predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. X I. XX/XXXX;
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Z. X/XXXX). Má za to, že v tomto
judikatórne akceptovanom ponímaní osvedčil dôvodnosť nároku vo veci samej.

Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia
sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín, a
skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.
Takýtopostupsúdupredpokladáplatnáprávnaúprava(§115ods.1O.s.p.acontrario,§75ods.7O.s.p.)

sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie
situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia malo
trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesnéhoinštitútu zmarený (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 7. 2010, sp. z n. 5 Cdo 65/2010; uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).

Navrhovateľ má za to, že nárok na doplatok v priebehu roka 2015 je v celom rozsahu dôvodný -
hmotnoprávnym základom pre poskytnutie doplatku, ktorý osvedčuje jeho dôvodnosť je v tomto smere
zmluva o doplatku č. PDS: V. XX XXXX zo dňa 15.12.2010 (ďalej len „zmluva") a príslušné zákonné
ustanovenia, na ktoré bolo poukázané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. To, že odporca
neeviduje vo vzťahu k navrhovateľovi splnenie oznamovacej povinnosti podľa ustanovenia § 4 ods.

2 písm. c) zákona o podpore považuje za právne irelevantné, nakoľko splnenie tejto podmienky sa v
zmysle prechodného ustanovenia § 18e zákona o podpore na navrhovateľa nevzťahuje.

Za nedôvodný a zavádzajúci považuje poukaz odporcu na zmluvu o doplatku, konkrétne na vyhlásenie
navrhovateľa, že spĺňa podmienky na uplatnenie podpory v zmysle platných a účinných všeobecne
záväzných právnych predpisov - predmetné vyhlásenie bolo uskutočnené v roku 2010, kedy sa

podpisovala zmluva, preto je potrebné dané vyhlásenie posudzovať v kontexte vtedy účinnej právnej
úpravy,ktorápodmienkupodľa§4ods.2písm.c)Zákonaopodporevtomčaseneobsahovala.Vďalšom
rade je tento odkaz na zmluvu neopodstatnený aj s ohľadom na už citované prechodné ustanovenie
§ 18e Zákona o podpore, z ktorého vyplýva, že podmienka splnenia oznamovacej povinnosti sa na
navrhovateľa nevzťahuje. Nakoľko sa na navrhovateľa podmienka splnenia oznamovacej povinnosti

podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore nevzťahuje, nemôže mať jej nesplnenie na navrhovateľa
právne dôsledky predpokladané ustanovením § 4 ods. 3 Zákona o podpore, spočívajúce v nemožnosti
uplatniť právo na doplatok podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore.

Poukázal na článok I zmluvy označený ako „predmet zmluvy“, kde sú jednoznačným spôsobom

upravené vzájomne podmienené záväzky zmluvných strán a to záväzok navrhovateľa vyrobiť elektrinu
spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora doplatkom a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine a
záväzok odporcu zaplatiť cenu za elektrinu na doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO vydaného
navrhovateľovi - žiadne ustanovenie zmluvy sa nezmieňuje o splnení iných podmienok, ako ani o splnení
oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore.

Navyše zastáva názor, že ustanovenie § 18e Zákona o podpore sa vzťahuje nielen na § 3, ale aj na § 4
Zákonaopodpore.Odporcovvýklad,že§18esavzťahujeibana§3Zákonaopodpore,ktorýpodľaneho
podporuje aj samotný nadpis ustanovenia § 3 Zákona o podpore v znení „Spôsob podpory a podmienky
podpory výroby elektriny" považuje za formalistický. Takýto doslovný (gramatický) výklad nemožno

akceptovať, ale je potrebné zohľadniť materiálnu povahu splnenia oznamovacej povinnosti - aj napriek
tomu, že táto podmienka je systematicky zaradená v ustanovení s nadpisom „Práva a povinnosti výrobcu
elektriny", tak z povahy splnenia oznamovacej povinnosti vyplýva, že ide o podmienku poskytnutia
podpory.

Podmienky poskytnutia podpory nemožno limitovať na základe formálnych kritérií a to tak, že za
podmienky sa považujú len tie, ktoré sú zaradené v ustanoveniach s nadpisom „Podmienky podpory
výroby elektriny". Tieto podmienky je naopak potrebné posudzovať podľa obsahu a to tak, že
podmienkou je každá skutočnosť, ktorú musí výrobca elektriny splniť, aby mu bola podpora poskytnutá.

V ďalšom má za to, že dostatočným spôsobom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a to tým, že neposkytnutím doplatku bude ohrozená
udržateľnosť súčasnej podoby prevádzky a zároveň hrozí aj spôsobenie značnej majetkovej ujmy ako
aj sekundárnych následkov.

K rozlišovaniu odporcu medzi ohrozeným právom a znemožnením výkonu podnikateľskej činnosti, ktorá
má v danom prípade len prechodný charakter (rok 2015) uviedol, že takéto rozlišovanie právna úprava
nepozná - z hľadiska zákona je podstatná iba skutočnosť, či je dané nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, bez ohľadu na to akej intenzity a rozsahu je hroziaca ujma. Relevantné je iba to, aby
osobe proti ktorej smeruje predbežné opatrenie nevznikla ujma väčšia ako navrhovateľovi. Nemožno

hodnotiť uloženie povinnosti, ktorá vznikne predbežným opatrením odporcovi ako neprimerané v
porovnaní s ujmou, ktorá nenariadením predbežného opatrenia môže vzniknúť na strane navrhovateľa.
Odporca musel s poskytnutím uvedeného príspevku vo svojom finančnom plánovaní počítať, nakoľko
nemohol vedieť, ktoré subjekty splnia podmienky pre získanie doplatku. Odporca je len subjektom,prostredníctvomktoréhosadoplatokvypláca,nakoľkovkonečnomdôsledkubudemaťodporcanárokna
jeho refundáciu od štátu, ktorý sa zaviazal podporovať výrobu tzv. zelenej elektriny a elektriny vyrobenej
vysokoúčinnou kombinovanou výrobou. V tejto súvislosti navrhovateľ nesúhlasí s tvrdením odporcu,

podľa ktorého dôjde k zásahu do práv odporcu, keďže v danom prípade neexistuje žiadna istota, že
nárok odporcu na vrátenie poskytnutej podpory v prípade neúspechu navrhovateľa so žalobou vo veci
samej bude aj skutočne vymáhateľný. Podľa § 3 ods. 6 Zákona o podpore trvá obdobie poskytovania
doplatku 15 rokov, t. j. odporca bude mať kedykoľvek v priebehu tohto obdobia možnosť započítať si
svoju prípadnú pohľadávku voči nárokom navrhovateľa na doplatok za ďalšie kalendárne roky. Ujma

hroziaca na strane navrhovateľa v prípade neposkytnutia doplatku je nepomerne väčšia ako ujma
hroziaca odporcovi v prípade poskytnutia doplatku z jeho strany.

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou
platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada,
ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované

predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala
ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je
obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný
výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať
vôbec reálny význam (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012).

Taktiež navrhovateľ má za to, že predmet konania vo veci samej a predbežné opatrenie spolu súvisia.
Nenariadením predbežného opatrenia by totiž rozhodnutie vo veci samej stratilo svoje opodstatnenie,
pretože neposkytnutím rýchlej a účinnej ochrany prostredníctvom predbežného opatrenia by na strane
navrhovateľa vznikla závažná a aj neodstrániteľná ujma. Aby rozhodnutie vo veci samej, kde sa bude

navrhovateľdomáhaťurčenia,žepovinnosťodporcuposkytnúťdoplatokzarok2015jedaná,vôbecmalo
význam, je nevyhnutné poskytnúť navrhovateľovi provizórnu ochranu pomocou inštitútu predbežného
opatrenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn.
5 Cdo 31/2011.

Určovacia žaloba, ktorou sa bude navrhovateľ domáhať požadovaného určenia je vzhľadom na uvedené
skutočnosti procesne najvhodnejším nástrojom, ktorý tento spor vyrieši a to najmä tým, že odstráni
neistotu vzťahu účastníkov konania a vytvorí pevný základ pre jeho usporiadanie. Určovacím petitom
vo veci samej možno dosiahnuť úplné odstránenie spornosti navrhovateľovho práva na poskytovanie
doplatku a neistoty v jeho právnom vzťahu s odporcom, ktorá v súčasnosti trvá - pomocou tohto

určenia sa teda eliminuje stav ohrozenia práva na doplatok. Navyše prípustnosť určovacej žaloby je vo
všeobecnostiakceptovanávprípadoch,vktorýchurčovaciažalobaúčinnejšienežinéprávneprostriedky
vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy,
tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.

Námietku odporcu ohľadom materiálnej nevykonateľnosti uznesenia považuje navrhovateľ za
nedôvodnú, nakoľko výrok uznesenia, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené kopíruje
hmotnoprávnu úpravu vyplácania doplatku (§ 4 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore). Výška doplatku
je vo výroku uznesenia vyjadrená dostatočne určito, resp. určiteľne - účtovný doklad vystavený v
príslušnom mesiaci musí vychádzať zo skutočného množstva elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac

a rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Vzhľadom na spôsob určenia doplatku a faktory
ovplyvňujúce jeho výšku, iný spôsob jeho určenia resp. formulovania petitu ani nie je možný.

Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu ohľadom stavu neprípustnej retroaktivity, podľa ktorej sa predbežné
opatrenie môže týkať len doby budúcej, nie minulej, takýto výklad je neprípustný a nezodpovedajúci

právnej úprave. Predbežnosť sa v tomto smere chápe vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej (predbežné
opatrenie časovo predchádza rozhodnutie vo veci samej), čo však nemožno vykladať v tom zmysle, že
predbežným opatrením možno ukladať len povinnosti, ktoré majú vzniknúť do budúcna. Právna úprava
nerozlišuje medzi tým, či ide o plnenie peňažného plnenia, ktoré vzniklo pred nariadením predbežného
opatrenia alebo po jeho nariadení - predbežným opatrením možno preto ukladať povinnosti tak za

obdobie predchádzajúce vydaniu predbežného opatrenia ako aj obdobie po jeho nariadení. V opačnom
prípade by predbežné opatrenie stratilo svoj zmysel a význam, ktorým je dočasná úprava pomerov s
cieľom predchádzať vzniku ujmy na strane osoby požadujúcej vydanie predbežného opatrenia.Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd odvolanie odporcu zamietol a napadnuté
uznesenie potvrdil, a zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,50 eur, t.j. za
1 úkon právnej služby á 64,53 eur (podanie odvolania) + 1 x režijný paušál 8,39 eur + DPH 14,58 eur.

Odvolací súd prejednal odvolanie odporcu podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

V danej veci navrhovateľ žiadal vydať predbežné opatrenie na uloženie povinnosti odoberať elektrickú
energiu za podmienok uvedených v zmluve, pretože odporca mu oznámil, že si nemôže uplatniť podporu
pre kalendárny rok 2015.

Z tohto oznámenia teda vyplýva, že odporca neposkytne navrhovateľovi podporu, ale nie je preukázané,
aby odmietol odoberať elektrickú energiu. Odporca vo svojom vyjadrení dokonca potvrdzuje, že

elektrickú energiu bude odoberať.

Nielen v našom právnom systéme platí zásada „dohody sa plnia“. Až pri ich porušení nastupuje ochrana
prostredníctvom príslušných inštitútov.

Z doterajšieho konania, ani rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, akú žalobu je navrhovateľ
povinný v lehote 30 dní podať.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí však vziať do úvahy skutočnosť, že upravuje pomer medzi
účastníkmi len dočasne a to v rozsahu, ktorý stačí na dosiahnutie účelu a to do budúcna.

Z konania navrhovateľa vyplýva, že jeho cieľom je získanie podpory (iné skutočnosti nie sú medzi
účastníkmi sporné), a preto je žiadané a vydané predbežné opatrenie v rozpore s ust. § 76 O.s.p..

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie a návrh na vydanie

predbežného opatrenia zamietol.

Navrhovateľ v tomto konaní nemal úspech, odporca náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1 O.s.p.),
a preto odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.