Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/319/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8106226387
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8106226387.16

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Y. E., V.. XX.X.XXXX, P.
Q. Č.. XXX, právne zastúpeného JUDr. Marekom Tkáčom, advokátom so sídlom Lipany, Kukučínova č.
12, proti žalovanému: S.. R. Q., V.. X.X.XXXX, P. K., V.. T.. R. Č.. XXX/XX, právne zastúpený Advokátska
kancelária- JUDr. Marek Gula, s.r.o., so sídlom v Prešove, ul. Hlavná č. 29, IČO: 47 235 438, v konaní
o náhradu škody z ublíženia na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. O trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2006 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal
zaplatiť mu škodu vo výške 69 528,- Sk, spolu s úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby, ako
aj trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.
XT XX/XXXX zo dňa 02.06.2005, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo XXX/
XXXX-272 zo dňa 18.04.2006 bol uznaný žalovaný vinným z ublíženia na zdraví, pričom v dôsledku
ublíženia na zdraví bol práceneschopný od 04.03.2000 do 27.03.2000, pričom mu vznikla škoda vo

forme ušlého zárobku za uvedené obdobie vo výške 63 748,- Sk, ďalej škoda titulom bolestného vo
výške 3 030,-Sk, ako aj zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3 030,- Sk. Zároveň si
žalobca v žalobe uplatnil škodu vo výške 150,- Sk za vyhotovenie potvrdenia o výške bolestného, ako
aj vecnú škodu titulom škody na ošatení vo výške 2 600,- Sk.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril, pričom žaloba spolu s prílohami mu bola riadne a

včas doručená dňa 13.01.2007.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 7C/319/2006- 140 zo dňa 26.02.2010, súd uložil žalovanému,
aby zaplatil žalobcovi sumu vo výške 91,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 4,98 Eur od 27.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 86,30 Eur vo výške 8,5 % ročne od 14.11.2007
do zaplatenia, v prevyšujúcej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá a súd zaviazal žalobcu nahradiť

žalovanému trovy konania vo výške 481,74 Eur, na účet jeho právneho zástupcu, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 4,98 Eur titulom vystavenia potvrdenia za posudok o bolestnom, ako aj vecnú škodu vo
výške 91,28 Eur titulom škody na oblečení.V prevyšujúcej časti, ktorou žalobca požadoval zaplatenie ušlého zárobku, súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol, nakoľko mal v konaní za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nijakým
spôsobom nepreukázal, žeby mu ušiel nejaký zisk, v dôsledku jeho práceneschopnosti. Zároveň mal

súd za preukázané, že v tejto časti uplatnenej žaloby bol nárok žalobcu z dôvodu vznesenej námietky
premlčania žalovaným premlčaný, nakoľko po prijatí záveru o zmene žaloby, a to právneho dôvodu v
dôsledku zmeny skutkových okolností, na základe ktorých bol uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku,
podaním zo dňa 08.02.2010, vzhľadom nato, že žalobca sa o škode a škodcovi dozvedel skôr, a to v
apríli 2000 a tento nový nárok na náhradu ušlého zisku za nerealizovaný objem dohodnutých prác bol

uplatnený až 08.02.2010, dávno po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, plynúcej od apríla
2000, súd mal zato, že žaloba v časti o náhradu ušlého zisku je z dôvodu premlčania nároku žalobcu
nedôvodná. Súd vyhovel žalobe o náhradu inej škody vo výške 4,98 Eur a vecnej škody vo výške 86,30
Eur s príslušným úrokom z omeškania. O náhrade trov konania súd rozhodol postupom podľa § 142
ods. 3 O.s.p. vzhľadom na to, že žalovaný mal neúspech len v nepatrnej časti, preto mu súd priznal
náhradu trov konania a žalobcu zaviazal tieto trovy konania žalovanému zaplatiť.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/43/2010-154 zo dňa 26.10.2010 súd zrušil rozsudok
súdu I. stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku
o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd mal za preukázané, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval na prejednávaný prípad
zákonné ustanovenia týkajúce sa premlčania nároku v zmysle ustanovenia § 100 Občianskeho
zákonníka, a tak nesprávne vyhodnotil nárok žalobcu za premlčaný. Úlohou súdu I. stupňa bude
opätovne vec prejednať, prehodnotiť nárok žalobcu s ohľadom nato, že žalobca ako živnostník v čase
od 04.03.2000 do 27.03.2000 bol práceneschopný v dôsledku trestného činu žalovaného, z čoho

jednoznačne vyplýva, že za uvedené obdobie nemohol vykonávať činnosť, na ktorú má živnostenské
oprávnenie. Za uvedené obdobie teda
žalobcovi ušiel zisk, výšku ktorého však musí jednoznačne súdu preukázať. V prejednávanom prípade
žalobca poškodený preukázal, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, bol v čase od
04.03.2000 do 27.03.2000 práceneschopný, teda že za škodu spočívajúcu v jeho ušlom zisku za

uvedené obdobie zodpovedá žalovaný. Zatiaľ však jednoznačne výšku tejto škody nepreukázal. V
novom rozhodnutí bude úlohou súdu rozhodnúť o všetkých trovách konania.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec
opätovne prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to živnostenským listom žalobcu,

daňovými priznaniami žalobcu za roky 1999 a 2000, posudkom o bolestnom, potvrdením sociálnej
poisťovne o výplate nemocenských dávok, objednávkou č. 1/99D zo dňa 30.12.1998 a 1/2000D zo dňa
1.1.2000, faktúrami 1/99 a 2/99, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 06.04.1999 a 29.02.1999,
súpisom pohľadávok žalobcu za rok 2000, faktúrami č. 01 až 06/2000, znaleckým posudkom Ing.
Ivety Dolnej, pripojeným spisom Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T/22/2001, znaleckým posudkom č.

1/2011 znalca Ing. Michala Bošelu, znaleckým posudkom č. 4/2012 znalca Ing. Michala Sirku, ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. XT/XX/XXXX-245 zo dňa 02.06.2005 bol žalovaný spolu so Š.
Z. uznaný vinným za ten skutok, že dňa 04.03.2000 v obci Y. V. L., bezdôvodne fyzicky napadli žalobcu

tak, že Š. Z. ho rukami chytil v oblasti krku a žalovaný za bundu, vyviedli ho von z baru, kde pri tomto ho
bilipäsťamidohornejčastitrupuazadnejčastihlavyanaverejnompriestranstvepreduvedenýmbarom,
žalovaný ďalej bil päsťami žalobcu do rôznych častí tela, ako aj hlavy, zvalil ho na zem, nohami kopal
do oblasti hlavy a ostatných častí tela, čím mu spôsobil zranenia, a to pomliaždenie ľavej spánkovej
a okoloušnicovej oblasti hlavy s krvnou podliatinou ľavého ucha, pomliaždenie ľavej strany tváre a

okoloušnicovej oblasti, pomliaždenie a odreniny nosa, pomliaždenie a odreninu krčnej a hrudnej chrbtice
s odreninou, pomliaždenie a krvnú podliatinu vonkajšej plochy ľavého stehna, pomliaždenie a odreninu
zadnej strany pravého lakťa, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť od 04.03.2000 do 27.03.2000
a poškodením odevu mu bola spôsobená škoda vo výške 2 600,- Sk. Tým bol žalovaný uznaný vinným
z trestného činu výtržníctva a obmedzovania osobnej slobody formou spolupáchateľstva v jednočinnom

súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví. Žalovaný bol zároveň zaviazaný citovaným rozsudkom
nahradiť žalobcovi, ako poškodenému škodu vo výške 3 030,- Sk, čo predstavovalo základné bolestné
a so zvyškom nároku na náhradu škody bol odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. V
rozsudku sa konštatuje, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu ušlého zárobku vo výške 63 848,- Sk,sumu6060,-Sktitulombolestného,ainúškoduvovýške150,-Sk.RozsudokOkresnéhosúduvPrešove
nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2005.

Za obdobie práceneschopnosti žalobcu od 04.03.2000 do 27.03.2000 mu boli vyplatené nemocenské
dávky vo výške 997,- Sk, ako to vyplýva z Potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov.

Žalobca je podnikateľom, podľa živnostenského listu má oprávnenie na vykonávanie zváračských prác.

Podľa Daňového priznania za rok 1999, ktoré je súčasťou súdneho spisu, mal žalobca celkový príjem
vo výške 747 000,- Sk. Živnosť pritom vykonával len 213 dní.

V roku 2000, vychádzajúc z jeho daňového priznania, mal príjem vo výške 1 470 000,- Sk. Jeho príjmy
pritom súviseli s jednou objednávkou, a to jeho otca L. E. zo dňa 01.01.2000, na zváranie kostry

injektážnej trosky, v množstve 300 ks, v cene 5000,- Sk/ ks, a kostry čepele sťahovača trysky v množstve
150 ks v cene 2000,- Sk/ks. Termín zhotovenia prác bol stanovený do 31.12.2000 s tým, že fakturácia
bude jedenkrát za dva mesiace.

Podľa Faktúr č. 01-06/2000 a Príjmových pokladničných dokladov, žalobca každé dva mesiace vystavil

objednávateľovi faktúru, a to dňa 28.02.2000 na sumu 230 000,- Sk, kedy zváral 36 ks kostry injektážnej
trysky a 25 ks kostry čepele sťahovača trosky. Dňa 30.04.2000 išlo o fakturáciu sumy 250 000,- Sk
za zváranie 42 ks injektážnej trysky a 20 ks kostry čepele sťahovača trosky, dňa 30.06.2000 bola
fakturovaná suma 250 000,- Sk za zváranie 40 ks injektážnej trysky a 25 ks kostry čepele sťahovača
trosky, 31.08. 2000 vyfakturovaná suma 250 000,-Sk, ktorá predstavovala zváranie 38 ks kostry

injektážnej trysky a 30 ks kostry čepele sťahovača trosky. Dňa 31.10.2000 išlo o sumu 250 000,- Sk za
40 ks kostry injektážnej trysky a 25 ks kostry čepele sťahovača trosky a napokon 31.12.2000 došlo k
fakturácii sumy 240 000,- Sk za zváranie 38 ks kostry injektážnej trysky a 25 ks kostry čepele sťahovača
trosky.

Vyfakturované sumy v ten istý deň boli objednávateľom žalobcovi uhradené, dôkazom čoho sú Príjmové
pokladničné doklady, ktoré sú súčasťou spisu. Celkove za rok 2000 išlo o sumu 1 470 000,- Sk.

Žalobca spočiatku svoj uplatnený nárok označil v žalobe, ktorá bola súdu doručená ako ušlý zárobok.
Na pojednávaní, konanom dňa 07.02.2008 jeho právny zástupca uviedol, že žalobca si touto žalobou

uplatňuje stratu na zárobku, čomu nasvedčoval aj spôsob výpočtu tejto straty, uvedený v žalobe.

Súd následne ustanovil znalkyňu Ing. Ivetu Dolnú, z odboru ekonómie, na vypracovanie znaleckého
posudku, ktorá mala vypočítať výšku straty na zárobku žalobcu za obdobie jeho práceneschopnosti.
Znalkyňa ustálila, že žalobca nemá tento nárok, keďže podnikal ako živnostník, nárok na náhradu straty

na zárobku počas práceneschopnosti majú len zamestnanci, nie samostatne zárobkovo činné osoby.

Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi k nároku na ušlý zisk uviedol, že v priemere denne stihol zvariť
1 ks injektážnej trysky a kostry čepele sťahovača trosky. Zváral pritom len v pracovné dni v dielni,
ktorá sa nachádza neďaleko domu, kde býva. Vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že počas svojej

práceneschopnosti nezváral pre bolestivosť zranenia.

Súd uznesením č.k. 7C/319/2006-46 zo dňa 19.11.2007 zastavil konanie o zaplatenie sumy 3 030,- Sk

titulom zvýšenia bolestného, nakoľko žalobca vzal žalobu v tejto časti späť a uznesenie tunajšieho súdu
nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2007.

V tomto konaní žalobca predložil súdu Znalecký posudok č. 01/2011 Znaleckej organizácie SEIPA, s.r.o.,
z ktorého záveru zo dňa 25.02.2011 vyplýva, že výška náhrady škody, spočívajúca v ušlom zisku žalobcu

pred zdanením je v celkovej výške 2 450 Eur.Vzhľadom na to, že žalovaný nesúhlasil so závermi tohto znaleckého posudku, súd uznesením č.k.
7C/319/2006-188 zo dňa 13.03.2012 pribral do konania znalca Ing. Michala Sirku, ktorý súdu dňa
17.05.2012 odovzdal Znalecký posudok č. 4/2012.

Z predloženého Znaleckého posudku č. 4/2012, ktorý znalec Ing. Michal Sirka v odbore ekonómia a
manažment odvetvie personalistika, účtovníctvo a daňovníctvo predložil súdu dňa 17.05.2012 vyplýva,
že znalec posúdil, analyzoval a vyčíslil na základe predložených podkladov základný cieľ posudku, ako
vplýva práceneschopnosť žalobcu Y. E. v roku 2000, na celkový jeho výkon zváracej činnosti, a to čo sa

týka počtu zhotovených výrobkov, ako aj celkových príjmov z tejto činnosti.

Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že práceneschopnosť žalobcu, ktorá bola v marci roku
2000, nemala vplyv na jeho výkon, čo sa týka zváracej činnosti. Práceneschopnosť žalobcu nemala
vplyv ani na celkový jeho hospodársky výsledok. Analýza porovnávania rokov 1999 a 2000, jednak
podľajednotlivýchobdobí,akobolafakturáciažalobcupreobjednávateľaukázala,žežalobcazhotovoval

výrobky zváraním toľko, koľko bola potreba objednávateľa. Rozdiely v jednotlivých rokoch a obdobiach
v podstate neboli. Znalcom bolo zistené, že v období práceneschopnosti žalobca dosahoval najväčší
výkon a príjem. Za rok 1999 dosahoval zisk vo výške 747 000,- Sk, a za rok 2000 dosahoval celkový
zisk vo výške 1 102 500,- Sk. Príjmy žalobcu úzko súviseli s objemom prác. Kým v roku 1999 dosiahol
žalobca celkové príjmy vo výške 996 000,- Sk, v roku 2000 to bol príjem vo výške 1 407 000,- Sk. Za prvý

polrok roku 1999 dosiahol príjem 434 000,- Sk, za prvý polrok roku 2000 sumu 480 000,- Sk. V odpovedi
na otázku č. 5 na strane 12 Znaleckého posudku č. 4/2012 znalec uviedol, že žalobca nebol škodný
na zisku, v roku 2000 dosiahol lepšie hospodárske výsledky ako v roku 1999. Žalobca nezaznamenal
v období práceneschopnosti pokles príjmov. Žalobca v oboch hodnotených rokoch, podľa vyjadrenia
odborníkov z predmetnej oblasti dosahoval nadštandardné príjmy a tým aj hospodárske výsledky.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.
Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje
sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred
poškodením dosahoval.
Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti

poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.
Podľa § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

V danom konaní mal súd nepochybne za preukázané, že žalovaný zodpovedá za škodu v dôsledku
ublíženia na zdraví, ktoré spôsobil žalobcovi. Súd bol pritom viazaný zákonným ustanovením § 135 ods.
1 O.s.p.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 7C/319/2006-140 zo dňa 26.02.2010, súd zaviazal

žalovaného, aby zaplatil žalobcovi inú škodu vo výške 4,98 Eur, a rovnako vecnú škodu na oblečení v
sume86,30Eurspríslušnýmúrokomzomeškania.VtejtočastirozsudoksúduI.stupňanebolnapadnutý
odvolaním, nadobudol právoplatnosť.V ďalšom konaní bolo tak úlohou súdu prvého stupňa zaoberať sa a vyhodnotiť zvyšnú časť uplatneného
nároku žalobcu, v ktorej bol rozsudok súdu I. stupňa odvolacím súdom zrušený, a to žalobou v časti
požadovaného ušlého zisku vo výške 63 748,- Sk.

Škoda, podľa ustálenej judikatúry súdov je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch, pričom
zákon rozlišuje skutočnú škodu ( damnum emergens) a ušlý zisk ( lucrum cessans).

Ušlý zisk podľa konštantnej judikatúry súdov predstavuje ujmu, spočívajúcu v tom, že u poškodeného

nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na
pravidelný beh veci dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale
stratou očakávaného prínosu. Nestačí pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto
postavené, že pri pravidelnom behu veci ( nebyť protiprávneho konania škodcu, alebo škodnej udalosti),
mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku
konania škodcu ( škodnej udalosti). Predpokladmi na úspešné uplatnenie žaloby sú preto vznik škody,

preukázanie porušenia povinnosti, príčinná súvislosť, ktorá musí byť nielen tvrdená, ale aj preukázaná.

Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, je napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňažného plnenia, ak nedochádza k naturálnej

reštitúcii. Prejavuje sa formou náhrady škody, alebo ušlého zisku, pričom obe tieto formy sú rovnocenné,
existencia jednej z nich nie je podľa platného poriadku podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy.
Ušlý zisk je teda ujma, spočívajúca v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať, s ohľadom na pravidelný beh veci. Ušlý
zisk sa preto neprejavuje zmenšením majetku, ale stratou očakávaných hodnôt.

Žalobca súdu predložil Znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou v odbore ekonomika
a riadenie podnikov, odvetvie oceňovania a hodnotenia podnikov SEIPA č. 01/2011, kde na strane 9,
predloženého znaleckého posudku, bola vyčíslená celková výška náhrady škody spočívajúca v ušlom
zisku žalobcu pred zdanením po jeho zaokrúhlení v sume 2 450 Eur.

Vzhľadom na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení k tomuto znaleckému posudku nesúhlasil s jeho
závermi, súd uznesením č.k. 7C 319/2006 - 188 zo dňa 13.03.2012 ustanovil znalca Ing. Michala Sirku,
ktorý súdu predložil Znalecký posudok č. 4/2012, a to dňa 17.05.2012.

Zo záverov tohto znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že práceneschopnosť žalobcu, ktorá bola
v marci roku 2000 nemala žiaden vplyv na jeho výkon, čo sa týka zváračskej činnosti a rovnako ani na
celkový jeho hospodársky výsledok. Pri porovnávaní rokov 1999 a 2000 znalec zistil, že v období svojej
práceneschopnosti žalobca dosahoval najväčší výkon a rovnako aj príjem. Kým v roku 1999 dosahoval
celkový zisk vo výške 747 000,- Sk, v roku 2000 to bol zisk v sume 1 102 500, Sk. Žalobca nebol

škodný na zisku, dokonca v roku 2000 dosahoval lepšie hospodárske výsledky, ako v roku 1999. Žalobca
nezaznamenal v období práceneschopnosti pokles svojich príjmov.

Podľa názoru súdu v Znaleckom posudku č. 01/2011 vypracovanom Znaleckou organizáciou SEIPA,

ktorý súdu predložil žalobca, sa znalec zameral len na
matematickú aritmetiku a výpočet priemernej sumy, ktorú je možné zarobiť za jeden odpracovaný deň
vzhľadom na celkový počet odpracovaných dní a prijatú odplatu.

Súdsúhlasívcelomrozsahusvyjadrenímžalovanéhoktomutoznaleckémuposudku,ktorésanachádza

na čl. 173 súdneho spisu zo dňa 24.08.2011, podľa ktorého znalec síce správne vyrátal matematickú
veličinu, avšak bez výpovednej hodnoty pre toto prebiehajúce súdne konanie. Ak by sa postupovalo
rovnakým spôsobom a dospelo by sa k výsledku, že v prípade, ak by žalobca odpracoval minimum
pracovných dní a vyfakturoval by si plnú sumu za vykonané práce, žalovaný by bol podľa tejto logiky
povinný zaplatiť absurdne vysokú sumu, ako vyjadrenie ušlého zisku.

Je potrebné vychádzať z konštantnej judikatúry súdov, ktorá ušlý zisk charakterizuje ako ujmu, ktorá u
poškodeného vznikla tým, že nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt,
hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh veci dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetkupoškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Je potrebné zdôrazniť, že nestačí pravdepodobnosť
rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu veci, ak by nebolo
protiprávneho konania škodcu, alebo škodnej udalosti, mohol poškodený v tom, ktorom období dôvodne

očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku škodnej udalosti, resp.
konania škodcu. Ušlý zisk je ujma, spočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh
veci.

Znalecvznaleckomposudkuč.01/2011sanezaoberalfaktúrami,ktorébolizostranyžalobcupredložené
a sú súčasťou súdneho spisu, a to faktúry č. 01/2000 zo dňa 28.02.2000 na sumu 230 000,- Sk, faktúry
č. 02/2000 zo dňa 30.04.2000 na sumu 250 000,- Sk, faktúry č. 03/2000 zo dňa 30.06.2000 na sumu
250 000,- Sk, faktúry č. 01/2000 zo dňa 31.08.2000 na sumu 250 000,- Sk, faktúry č. 05/2000 zo dňa
31.10.2000 na sumu 250 000,- Sk, faktúry č. 06/2000 zo dňa 31.12.2000 na sumu 240 000,- Sk.

Súd poukazuje najmä na Faktúru č. 02/2000, ktorá je faktúrou za práce, vykonané v období od
01.03.2000 do 30.04.2000, teda za obdobie, kedy bol žalobca istý čas práceneschopný, v dôsledku
čoho malo dôjsť k vzniku škody, spočívajúcej v ušlom zisku. Z údajov tejto faktúry, ktorá bola podkladom
pre daňové priznanie vyplýva, že žalobca v rozhodnom období uskutočnil zváračské práce v rovnakom
rozsahu, ako v obdobiach, keď už práceneschopný nebol. Množstvo zváračských prác, vykonaných

za dvojmesačné obdobie, z ktorého bol žalobca takmer mesiac práceneschopný, sa dokonca rovnal
najvyššiemu dvojmesačnému objemu zváračských prác, vykonaných počas celej doby trvania záväzku
( faktúry č. 03,04,05/2000).

Súd mal tak zato, že tento znalecký posudok nemohol slúžiť ako dôkazný prostriedok v občianskom

súdnom konaní, nakoľko neodzrkadľoval reálny stav veci, nezhodnotil všetky predložené listinné dôkazy,
ktoré boli súčasťou spisu.

Súd ďalej pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z predložených daňových priznaní, ktoré boli predložené

žalobcom za rozhodné obdobie a porovnaním rokov 1999 a roku 2000. Z daňového priznania k dani z
príjmov fyzických osôb za rok 1999, ktoré žalobca predložil Daňovému úradu Sabinov dňa 31.03.2000 a
ktoré sa nachádza na č.l. 24 súdneho spisu, súd mal za preukázané, že za rok 1999 dosahoval celkový
príjem 747 000,- Sk, živnosť pri tom vykonával len 213 dní.

Podľa Daňového priznania v roku 2000 mal príjem vyšší, a to v sume 1 470 000,- Sk. Jeho príjmy pri tom
súviseli s jedinou objednávkou a to jeho otca L. E. zo dňa 01.01.2000 na zváranie kostry inajektážnej
trosky v množstve 300 ks v cene 5000,- Sk na kus a kostry čepele sťahovača trysky v množstve 150
ks v cene 2000,- Sk za kus.

Súd mal preto jednoznačne z predložených listinných dôkazov a to Daňových priznaní žalobcu za
roky 1999 a rok 2000, ako aj z predloženého Znaleckého posudku Ing. Michala Sirku nepochybne za
preukázané, že žalobca nezaznamenal v období svojej práceneschopnosti pokles príjmov, dokonca
dosahoval nadštandardné príjmy a tým aj hospodárske výsledky. Žalobca za toto obdobie nebol škodný
na zisku a v roku 2000 dosahoval lepšie hospodárske výsledky, ako v roku 1999.

Súd mal preto za to, že žaloba žalobcu, ktorou požadoval, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu ušlý
zisk vo výške 63 748,- Sk je nedôvodná, žalobca v tejto časti žaloby neuniesol dôkazné bremeno, preto
jeho žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

V konaní bola žalovaným vznesená námietka premlčania uplatneného nároku žalobcu v časti ušlého
zisku.

Súd mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaným a túto námietku žalovaného považoval v celom
rozsahu za nedôvodnú.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobukonania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Súd mal zato, že žalobca si uplatnil škodu, titulom ušlého zárobku už v trestnom konaní, o čom súdu
predložil listinu o uplatnenom nároku poškodeného v trestnom konaní zo dňa 08.12.2000, ktorá sa
nachádza na č.l. 3 súdneho spisu a preto mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaným a túto námietku
súd zo strany žalovaného vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z
dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na zložitosť tejto problematiky, ako aj časové obdobie vedenia tohto súdneho sporu, súd o
trovách konania a trovách štátu rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.