Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/94/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509213804
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2509213804.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: Thorpe recovery,

s.r.o., IČO: 46 662 324, so sídlom Zvolen, Stráž 8419, právne zastúpený: JUDr. Peter Psotka - advokát,
AK so sídlom Zvolen, Stráž 223 proti odporcovi: G.. G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. XX, právne
zastúpený: JUDr. Alena Arbetová - advokátka, AK so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 3A, o zaplatenie
535,14 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 193,42 eur

a iných trov konania v sume 32 eur k rukám právnej zástupkyne odporcu do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2010 voči odporcovi domáhal
zaplatenia sumy 535,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy
8,51 € od 18.01.2007 do zaplatenia, zo sumy 12,56 € od 18.03.2007 do zaplatenia, zo sumy 11,05
€ od 24.04.2007 do zaplatenia, zo sumy 8,33 eur od 18.01.2007 do zaplatenia, zo sumy 11,95 eur od
18.03.2007 do zaplatenia, zo sumy 11,95 eur od 19.04.2007 do zaplatenia, zo sumy 470,79
eur od 18.05.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca dňa 08.11.2004, 11.11.2004 a dňa 10.10.2006 uzavrel s
obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s, so sídlom Karadžičova 10, 825 16 Bratislava, IČO:
35 763 469 ako poskytovateľom Zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách ktorej prílohou, ktorú odporca ako účastník pri podpise prevzal a zaviazal sa dodržiavať
boli Všeobecné obchodné podmienky. Predmetom záväzku poskytovateľa podľa tvrdenia navrhovateľa
bolo poskytovanie verejnej telefónnej služby/elektronickej komunikačnej služby, ktorému zodpovedala
povinnosť účastníka - odporcu platiť poskytovateľovi cenu za poskytnuté služby. Tvrdil, že poskytovateľ

cenu za poskytnuté služby v súlade so zmluvou vyúčtovával odporcovi v mesačných intervaloch, pričom
odporca svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi neplnil riadne a včas a dostal sa do omeškania s
platením záväzkov vyúčtovaných faktúrami č. 4869561786 vo výške 18,22 € splatnou dňa 17.01.2007,
č. 8871851349 vo výške 12,56 € splatnou dňa 17.03.2007, č. 5873008258 vo výške 11,05 € splatnou
dňa 18.04.2007, č. 7869561790 vo výške 13,61 eur splatnou dňa 17.01.2007, č. 1874134534 vo výške
470,79 eur splatnou dňa 17.05.2007, č. 1871851353 vo výške 11,95 eur splatnou dňa 17.03.2007, č.
4873008259 vo výške 11,95 eur splatnou dňa 23.04.2007.

Navrhovateľ pohľadávku uplatnenú návrhom nadobudol postúpením na základe Zmlúv o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.06.2012 a 27.06.2012. K sadzbe požadovaného úroku z omeškania uviedol,
že ide o sadzbu dohodnutú zmluvne, v súlade s § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, (Časť IVodsek 6 Všeobecných obchodných podmienok) nakoľko sa vzájomný vzťah účastníkov riadil režimom
obchodného práva.

V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 06.04.2010 č. k. 7Rob/39/2010-57, ktorý bol
zrušený podaním odporu zo strany odporcu.

V súlade s ustanovením § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez
prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a po oboznámení sa s obsahom zmlúv o

pripojení, prehľadom zasielaných faktúr, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvami o postúpení
pohľadávok, ako i ostatným obsahom spisu, súd zistil tento stav veci:
Predmetom konania je zaplatenie sumy 535,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne
zo sumy 8,51 € od 18.01.2007 do zaplatenia, zo sumy 12,56 € od 18.03.2007 do zaplatenia, zo sumy
11,05 € od 24.04.2007 do zaplatenia, zo sumy 8,33 eur od 18.01.2007 do zaplatenia, zo sumy 11,95 eur
od 18.03.2007 do zaplatenia, zo sumy 11,95 eur od 19.04.2007 do zaplatenia, zo sumy 470,79 eur od

18.05.2007 do zaplatenia titulom nesplnenia povinností odporcu vyplývajúcich mu zo zmlúv o pripojení.
Odporca podľa tvrdení navrhovateľa uzavrel Zmluvu o pripojení dňa 08.11.2004, 11.11.2004 a dňa
10.10.2006 podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorej predmetom
bolo zriadenie verejnej telekomunikačnej služby. Predmetom zmluv o pripojení bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v rámci rôznych programov dojednaných v zmluve. Neoddeliteľnou súčasťou

zmlúv boli Všeobecné podmienky Slovak Telekom, a.s., ktoré sa odporca zaviazal dodržiavať. Touto
zmluvou sa odporca zaviazal platiť odplatu za poskytnuté služby a dodržiavať zmluvnú dobu viazanosti.
Odporcovi bola vyúčtovaná cena za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrami č. č. č. 4869561786
vo výške 18,22 € splatnou dňa 17.01.2007, č. 8871851349 vo výške 12,56 € splatnou dňa 17.03.2007,
č. 5873008258 vo výške 11,05 € splatnou dňa 18.04.2007, č. 7869561790 vo výške 13,61 eur splatnou

dňa 17.01.2007, č. 1874134534 vo výške 470,79 eur splatnou dňa 17.05.2007, č. 1871851353 vo výške
11,95 eur splatnou dňa 17.03.2007, č. 4873008259 vo výške 11,95 eur splatnou dňa 23.04.2007, ktoré
podľa tvrdení navrhovateľa neuhradil.

Podľa § 77 bod 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zrušuje sa zákon č.

195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len Zákon o
elektronických telekomunikáciách), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 3 písm. c) Zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká
odstúpením od zmluvy.
Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) Zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od
zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti

alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 76 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, vzťahy, ktoré podľa doterajších
predpisov vznikli do 31. decembra 2003 medzi prevádzkovateľmi verejných telekomunikačných sietí
a poskytovateľmi verejných telekomunikačných služieb na jednej strane a užívateľmi na strane druhej,
považujú sa za zmluvy o pripojení podľa tohto zákona.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2,4 Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov
k nim), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení
a dodatkov k nim), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení
a dodatkov k nim), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia,ktorémáspotrebiteľsplniťasktorýmisanemalmožnosťoboznámiťpreduzavretímzmluvy.
Predmetom konania je teda nárok navrhovateľa vyplývajúci zo zmlúv o pripojení uzavretých s odporcom
ako fyzickou osobou, spotrebiteľom, pričom Zmluva o pripojení nie je upraveným typom zmluvy v

Obchodnom ani Občianskom zákonníku, je upravená v osobitnom zákone číslo 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách a od 1.11.2011 v zákone č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
avšak svojím charakterom ju možno považovať za zmluvu spotrebiteľskú, a to v zmysle ustanovenia
§ 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, ako i s ohľadom na ustanovenie § 2
písmeno a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), keďže spotrebiteľskou je aj vec, kedy

fyzická osoba podnikateľ realizuje zmluvné vzťahy, ktoré sa týkajú činnosti, ktorá nepatrí do predmetu
jeho podnikateľskej činnosti, ako tomu bolo v tomto prípade.
Vzhľadom na skutočnosť, že prejednávaná vec má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu, súd skúmal aj to,
či v danom prípade nejde o výkon práva z nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej
praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného

práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť
ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka ) a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej
obchodnej praktiky.

Súčasnýzákonoochranespotrebiteľač.250/2007Z.z.(ďalejajlen,,ZOS“alebo,,spotrebiteľskýkódex“)
za konanie v rozpore s dobrými mravmi považuje najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a

porušovanie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 ZOS).

Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z
toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností
považujú za nekalé a ktoré sú uvedené v prílohe č.1 k Zákonu o ochrane spotrebiteľa. Takémuto

zoznamu sa zvykne hovoriť aj ako ,,čierny zoznam“. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky v čiernom zozname
od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t.j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to 1. či
k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie
(ekonomické) spotrebiteľa, napr. uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a pod. U iných praktík je
teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 ZOS).

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky. Odbornou
starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo

všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ ZOS).Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r/ ZOS).

Predmetná pohľadávka voči odporcovi majúca pôvod v spotrebiteľskom vzťahu bola opakovane
postupovaná (najskôr z postupcu Slovak Telekom, a.s. na postupníka MEDIATION KMCH, s.r.o.
Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.07.2009, následne postupcom MEDIATION
KMCH, s.r.o. na postupníka KFZ Sys, s.r.o. “v konkurze“ konajúceho správcom konkurznej podstaty

SKP, k.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009, postupcom KFZ Sys, s.r.o. “v konkurze“
konajúceho správcom konkurznej podstaty SKP, k.s. na postupníka THORPE CORPORATION LTD.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2012). Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena
na strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky). Môže sa zdať, že postúpenie
pohľadávky ako také, nemôže mať za následok zhoršenie postavenia dlžníka, avšak v danom prípade
postupovanie pohľadávky posúdil súd nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 ZOS), ktorú, súd podrobil

hodnoteniu z hľadiska znakov, ktoré definujú nekalú obchodnú praktiku. Konkrétne postup, ktorým došlo
k postúpeniu pohľadávky na subjekt v úpadku. Vzhľadom k tomu, že k postúpeniu pohľadávky došlo za
účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, opieral sa pritom o kritériá vymedzené týmto
zákonom. Nebýva obvyklým, že subjekt, vo vzťahu ku ktorému sa vedie súdne konanie sledujúce jeho
speňaženie a rozdelenie výťažku veriteľom, aktívne nadobúda vo veľkom počte pohľadávky a následne

ich na súde jeho správca uplatňuje. Je pritom skutočnosťou známou súdu z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.),
že prejednávaná vec zapadá do väčšieho počtu vecí, v ktorých došlo k postúpeniu pohľadávok voči
spotrebiteľom na skrachovaný subjekt, presnejšie subjekt v úpadku a za ktorý uplatňuje pohľadávky
správca konkurznej podstaty. V predmetnej veci išlo pôvodne o pohľadávku spoločnosti Slovak Telekom,
a.s. zo spotrebiteľskej zmluvy o pripojení a poskytovaní verejnej telefónnej služby.

Pôvodný navrhovateľ (SKP, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. v konkurze)
uvedeným postupom vykonával štandardnú podnikateľskú činnosť ako iné podnikateľské subjekty
vykonávajúce správu a vymáhanie pohľadávok. Pôvodný navrhovateľ vo veľkom počte konaní vymáhal
pohľadávky bez povinnosti zaplatiť súdny poplatok (vzhľadom na zákonné oslobodenie správcu od
tejto povinnosti podľa § 4 ods.2 písm. m) zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch), ktorá ostatné

subjekty podnikajúce v danej oblasti výrazne zaťažuje a znevýhodňuje. Hoci často ide o minimálne
súdne poplatky, s poukazom na množstvo takýchto súdnych konaní, získal tak predchodca navrhovateľa
neprimeranú a účelovú výhodu. Týmto postupom tak dochádza k neoprávnenému zvýhodňovaniu
navrhovateľa oproti ostatným podnikateľským subjektom obchádzaním zákona. Obchádzanie zákona
spočíva vo vylúčení záväzného pravidla (platenia súdneho poplatku) použitím prostriedku, ktorý sám

o sebe nie je zákonom zakázaný (konkurz), avšak je použitý za tým účelom, ktorý zákon nepredvída
a nikdy k nemu účelom nesmeroval. Pripustením takejto možnosti by mohol nastať stav, kedy by
správcoviavymáhalipohľadávkyrôznychsubjektov,ktorébynadobudlizatrvaniakonkurzubezznášania
poplatkovejpovinnostiarizikanáhradytrovkonania.Zmyslomprávnejúpravy§4ods.2písm.m/zákona
č. 71/1992 Zb. je dosiahnuť, aby správca mohol napadnúť - bez zaťaženia poplatkovou povinnosťou

- tie úkony, ktorými došlo k „tunelovaniu“ úpadcu. To znamená iniciovať konanie o „vrátenie“ majetku
späť do podstaty. Prebiehajúce konanie rozhodne nevykazuje znaky takéhoto postupu, naopak ide o
vstup správcu do ďalších súdnych konaní vo vzťahu k pohľadávkam (odhliadnuc od problematickosti
ich vymoženia) nadobudnutých až po vyhlásení konkurzu. Úpadca nemohol mať žiadne záruky, že
nadobúdané pohľadávky budú bonitné a vymožiteľné.

Súd považuje postup dodávateľa ako postup v rozpore s úrovňou osobitnej schopnosti a starostlivosti,
ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej
čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti
(nedostatok odbornej starostlivosti).

Zámer dosiahnuť aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky na subjekt v úpadku hodnotí súd ako
nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to
tak nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa (porušený účel konkurzného konania,
obchádzanie poplatkového zákona), ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie

spotrebiteľa, nakoľko existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že žaloba správcu skrachovaného
subjektu môže odradiť spotrebiteľov od toho, aby si zvolili advokáta na obranu svojich práv v súdnom
konaní, a to z dôvodu nákladov a obavy z ich náhrady (ekonomické rozhodnutie spotrebiteľa). Okrem
uvedeného je treba poukázať i na skutočnosť, že pohľadávka úpadcu bola postúpená na subjekt sídliacina ostrovoch v oceáne (Seychelles), čo pre priemerného spotrebiteľa predstavuje neprekonateľnú
prekážku v efektívnom uplatňovaní jeho práv.

Postúpenie pohľadávky ako právny úkon je za uvedených okolností v rozpore s dobrými mravmi, a preto
absolútne neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Nekalá obchodná praktika predstavuje zákonom zakázané konanie (§ 7 ods. 2 ZOS). Práve takéto
konanie malo byť prostriedkom k získaniu aktívnej legitimácie navrhovateľa. Súd nemohol prehliadnuť

takúto nekalú činnosť a neprichádza do úvahy iný výsledok ako zamietnutie návrhu práve pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie.

Súd nemá výhrady k postúpeniu pohľadávky v spotrebiteľských veciach. V konečnom dôsledku cesia
je bežným a pomerne častým právnym úkonom aj v spotrebiteľských veciach. Vzhliadol však za nekalé
také postupovanie pohľadávok, ak sa tak deje na úpadcu za účelom vymáhania pohľadávok. V tomto

smere súd už uviedol vyššie dôvody, prečo považuje takéto konanie za zákonom zakázané.

Pôvodného navrhovateľa (SKP, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. v konkurze)
nijako neospravedlňuje z nekalej obchodnej praktiky prípadná existencia pohľadávky proti odporcovi.
Inak povedané nemôže sa zo zákonom zakázaného konania stať zákonom dovolené konanie len s

poukazom na existenciu pohľadávky. Najmä pri drobných pohľadávkach spotrebitelia rezignujú (naruší
sa ich rozhodovanie) na uplatnenie svojich práv voči subjektu v úpadku a uhradia aj nedôvodne žiadané
sumy. V predmetnej veci sa napríklad uplatňuje úrok z omeškania v rozpore so zákonom.
Navrhovateľ návrhom uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 18,25 % ročne. Úrok
z omeškania je nad zákonom prípustný limit neplatný pre rozpor so zákonom, presnejšie s § 517 ods.

2 OZ v spojení s nariadením vlády 87/1995 Z.z. Nebol však dôvod na priznanie akýchkoľvek úrokov
z omeškania, pretože z hore uvedených dôvodov navrhovateľ nedisponuje aktívnou legitimáciou. Aj
dodávatelia na telekomunikačnom trhu sú subjektmi súkromného práva a dopadá na nich úprava o
ochrane spotrebiteľa. Zmena ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka s účinnosťou od 15.1.2009
nijako neovplyvnila zákonné pravidlo, že v občianskoprávnych veciach aj pred týmto dátumom boli úroky

z omeškania zákonom limitované. V tomto smere súd pripomína R 5/2000, ale aj napr. rozhodnutie
NS SR 4MCdo 8/2010. Naviac v spotrebiteľskej veci je neprípustné dojednať zmluvné podmienky
nevýhodnejšie oproti Občianskemu zákonníku (§ 54 ods. 1 OZ, porov. 5 MCdo 20/2009). Vzhľadom na
vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Podľa § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
Odporcu súd zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 225,42 eur, pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia v konaní v sume 193,42 a iných trov konania v sume 32 eur titulom

zaplateného súdneho poplatku za odpor.
Podľa príslušných ustanovení Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. patrí právnemu zástupcovi odporcu
odmena v celkovej výške 193,42 eur, a to za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia
a účasť na pojednávaní dňa 20.11.2013) po 36,52 eur spolu 73,04 eur, ďalej režijný paušál 2 x režijný
paušál 7,81 eur za rok 2013 spolu 15,62 eur. Súčasne si právny zástupca uplatnil v súlade s § 15 ods. 1

a 2 Vyhlášky cestovné náhrady v sume 26,70 eur, a to za cestu Holíč - Piešťany a späť dňa 20.11.2013
vykonanú osobným automobilom Wolkswagen Jetta, celková vzdialenosť 2 x 75 km, základná náhrada
za 1 km jazdy - 0,183 eur, priem. spotreba 4,5 l/100 km, cena paliva 1,389 eur/l (cena zistená na webovej
stránke Štatistického úradu SR) a náhradu za stratu času dňa 20.11.2013 za 6 x 4 polhodiny á 13,01
eur, celkovo 78,06 eur.

Súd preskúmal advokátom uplatnené trovy konania a zistil, že bola nesprávne uplatnená výške tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby (uplatnená výške 43,16 eur, správny výške 36,52 eur za 1 úkon
zo sumy 535,14 eur), a preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia v takej výške, ako je uvedené
vo výroku rozhodnutia.