Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. marec 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7P/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614208526
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2614208526.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľky: Y. U., W..

XX.X.XXXX, Š. I. L., F. R. V. XXX, R. proti odporcovi: F. U., W.. XX.X.XXXX, Š.Á. I. L., M. T. R. V. XXX,
R., M. Č. Ú. W. U. M. I. L. E. Ú. W. U. U., Y. W.Á. X, T. XX, XXX XX K. o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov voči maloletým deťom: F. U., W.. XX.X.XXXX, Š. I. L.,
C. U., W.. XX.X.XXXX, Š. I. L. a F. U., W.. XX.X.XXXX, Š. I. L., všetky bytom u navrhovateľky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky Y. U., C. Q., W.. XX.X.XXXX a odporcu F. U., W.. XX.X.XXXX uzavreté
dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom M., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M. vo

zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

Na čas po rozvode súd z v e r u j e maloletého C., maloletého F. a maloletého F. do osobnej
starostlivosti navrhovateľke, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a odporcovi
u r č u j e povinnosť prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona o

životnom minime v platnom znení, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, vopred, s účinnosťou odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd styk odporcu s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29.9.2014, ktorý doplnila na pojednávaní
dňa 1.3.2016, domáhala rozvodu manželstva účastníkov, zverenia maloletého F., maloletého C. a

maloletého F. do osobnej starostlivosti navrhovateľke a určenia vyživovacej povinnosti odporcovi voči
každému z detí vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, podľa
zákona o životnom minime v platnom znení. Styk odporcu s maloletými deťmi nežiadala upraviť, pretože
deti o stretávanie sa s odporcom nemajú záujem a ani by nebolo vhodné, aby ich vodila za odporcom
do väzenia.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil.

Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva účastníkov odporučil zveriť maloleté deti do osobnej
starostlivosti navrhovateľke a odporcovi určiť vyživovaciu povinnosť minimálne vo výške 30 % zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona o
životnom minime v platnom znení. Styk odporcu s maloletými deťmi nepovažoval za potrebné upraviť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, sobášnym listom účastníkov, rodným
listami maloletých detí, obsahom trestného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/25/2015, správami
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L., Sociálnej poisťovne, pobočka L., obce R., spoločnosti A.
M. L..C..I.., Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava, správou kolízneho
opatrovníka o prešetrení pomerov a zistil tento stav veci:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom Mesta M.. Manželstvo uzatvárali
obidvaja ako slobodní, u obidvoch ide teda o manželstvo v poradí prvé. Obidvaja účastníci sú národnosti
slovenskej a štátnej príslušnosti SR. Z manželstva účastníkov sa narodili štyri deti, a to F. U., W..
X.X.XXXX, maloletý F. U., W.. XX.X.XXXX, maloletý C. U., W.. XX.X.XXXX a maloletý F. U.X., W..
XX.X.XXXX. Posledným spoločným bydliskom účastníkov je obec R..

Súd mal preukázané z trestného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/25/2015, že odporca
bol rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 2T/25/2015 - 282 zo dňa 23.3.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23.3.2015, uznaný vinným za to, že v období minimálne od 30.6.2012 do 1.10.2014
v priestoroch rodinného domu č. XXX v R., väčšinou pod vplyvom alkoholu, opakovane slovne a fyzicky

napádal svoju manželku Y. U., neustále ju bezdôvodne podozrieval z nevery, vulgárne jej nadával, pľuval
na ňu, kopal ju do nôh, udieral ju do chrbta a do rúk, ťahal ju za vlasy a asi od mesiaca marec 2014
jej v noci bezdôvodne bránil v spánku a oddychu tak, že hoci musela o 3.12 hod. vstávať na rannú
zmenu do práce, nedovolil jej spať, vulgárne jej nadával a urážal ju, strhával z nej paplón a nútil ju, aby
neležala a aby vstala z postele, v dôsledku čoho bola nútená v septembri 2014 odísť na ubytovňu v M..

Kvôli deťom sa však do spoločnej domácnosti vrátila, pričom uvedené agresívne správanie obvineného
F. U. spôsobovalo Y. U. najmä psychické utrpenie, teda obvinený týral blízku osobu, spôsobujúc jej
fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, bezdôvodným odopieraním oddychu
a spánku, čím spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a), b)
Trestného zákona, za čo bol podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm.

m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 4 Trestného zákona odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní dva roky a 8
mesiacov. Pre výkon trestu odňatia slobody bol podľa § 48 ods. 2, písm. b) Trestného zákona zaradený
do ústavu na výkon trestu zo stredným stupňom stráženia. Súčasne mu bolo podľa § 73 ods. 2, písm.
c), d) Trestného zákona uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Zločinu týrania
blízkej osoby sa teda opakovane dopúšťal voči navrhovateľke.

Navrhovateľka v súčasnej dobe už nevidí žiadnu možnosť na obnovenie manželského spolužitia
účastníkov a v žiadnom prípade nechce s odporcom manželské spolužitie obnoviť, pretože v takomto
manželstve naďalej žiť nemôže. Spolužitie účastníkov bolo veľmi zlé už od roku 1998, kedy sa dcéra F.
vrátila z detského domova a kedy sa narodil maloletý C.. Odporca nie je biologickým otcom maloletého

C., pretože tento sa narodil z mimomanželského vzťahu navrhovateľky, avšak odporca trval na tom, že
zostane zapísaný v rodnom liste maloletého ako jeho otec a bude sa riadne o neho starať. Od tohto
času však bolo spolužitie účastníkov už veľmi zlé, pretože odporca neustále podozrieval navrhovateľku
z nevery a pre trestný čin týrania navrhovateľky bol dva roky vo výkone trestu, no k jeho náprave neprišlo
a jeho správanie voči navrhovateľke sa nezmenilo. Odporca má násilnícku povahu a navrhovateľka bola

od 30.6.2012 znova opakovane vystavovaná psychickému ako i fyzickému násiliu zo strany odporcu,
ktorý ju často napádal, neopodstatnene obviňoval z nevery, a to najmä pod vplyvom alkoholu, za čo
bol v konečnom dôsledku tunajším súdom už druhý krát odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby, ktorého sa dopustil voči navrhovateľke. Navrhovateľka ani sama a ani s maloletými
deťmi odporcu vo výkone trestu nenavštevujú. Odporca nie je s deťmi v telefonickom ani písomnom

kontakte, len teraz pred pojednávaním poslal prvý krát list maloletému F.. Odporca v poslednom období
píše z väzenia navrhovateľke každý týždeň, no táto na jeho listy neodpovedá, pretože už neverí tomu,
že by sa odporca bol schopný zmeniť, nakoľko takto sa správal i v minulosti. Intímne spolužitie a
hospodárenie s finančnými prostriedkami účastníci prerušili v júni 2014, odkedy je odporca vo väzbe
a následne vo výkone trestu odňatia slobody. V súčasnej dobe navrhovateľka nemá známosť s iným

mužom.

Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti A. M. L..C..I.., kde dosahuje priemerný mesačný čistý príjem
v sume 807,58 €. Sociálnou poisťovňou, pobočka L. jej boli za obdobie od 16.3.2015 do 7.4.2015vyplatené nemocenské dávky v celkovej sume 374,30 € a za obdobie od 6.3.2015 do 7.4.2015 jej bol
Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava vyplatený úrazový príplatok v celkovej sume 270,80 €. Poberá
prídavky na dve maloleté deti v celkovej sume 47,04 € mesačne. Do práce dochádza denne, spravidla

vlakom a na cestovné vynaloží cca 80,00 € mesačne. Keď má rannú zmenu príde domov o 16.00
hod. a keď mám poobednú zmenu, tak príde o 23.15 hod, pričom počas poobednej zmeny na deti
dohliada suseda. Navrhovateľka v súčasnej dobe starostlivosť o deti zabezpečuje sama, spoločne
bývajú v rodinnom dome. Za elektrinu platí 30,00 € mesačne, za vodu 20,00 € štvrťročne, kúria
drevom, za ktoré zaplatí cca 300,00 € ročne. Počas manželstva mali účastníci viacero pôžičiek, čo

bolo spôsobené tým, že odporca dlhodobo nepracoval a navrhovateľka nebola schopná sama živiť celú
rodinu. Navrhovateľka vybavila zlúčenie pôžičiek účastníkov do jednej, pričom v konečnom dôsledku
bol súčet pôžičiek vo výške 15.000,00 € a túto pôžičku teraz spláca navrhovateľka v splátkach po
147,00 € mesačne. Účastníci majú ešte jednu nesplatenú pôžičku, ktorú si vzal odporca, avšak túto teraz
nespláca nikto. Navrhovateľka okrem uvedených detí inú vyživovaciu povinnosť nemá. Plnoletá dcéra
F. s navrhovateľkou a maloletými súrodencami už nebýva, žije s priateľom.

Odporca v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a
Ústav na výkon väzby v Ilave, kde bol v danej veci vypočutý dožiadaným súdom, a to Okresným súdom
Trenčín. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí, kvôli deťom a
pôžičkám má záujem o obnovenie spolužitia účastníkov. Počas manželstva viac krát žiadal o rozvod,

avšak kvôli deťom vzal vždy svoje návrhy späť, čo naposledy urobil 8.9.2014. Odporca uviedol, že
nezhody medzi účastníkmi boli od začiatku, v spoločnej domácnosti žili po svadbe päť rokov, potom sa
štyri až päť rokov rozvádzali, kvôli dcére obnovili spolužitie až do nástupu odporcu do výkonu trestu,
kde bol cca tri roky. Po návrate z výkonu trestu odporca jeden rok pracoval v Č. C., potom asi rok v A.
v T., kde býval na ubytovni. Po dvoch rokoch sa vrátil k navrhovateľke a od roku 2009 žili v spoločnej

domácnosti v R. až do súčasného nástupu odporcu na výkon trestu. Uviedol, že hádky medzi účastníkmi
vznikali preto, že navrhovateľka brala za jeho chrbtom pôžičky, za jednu pôžičku jej odporca vynadal a
vzápätí vzala druhú. Navrhovateľka mala počas trvania manželstva dva vzťahy. Z mimomanželského
vzťahu, ktorý trval 5 rokov sa narodil maloletý C.. Keď bola navrhovateľka tehotná s maloletým C., vrátili
jej dcéru z detského domova, pričom chcela dcéru do detského domova vrátiť a maloletého C. dať na

adopciu, s čím odporca nesúhlasil. Poukázal na to, že navrhovateľka je prakticky sústavne v práci a preto
je problém z jej strany postarať sa o deti. Do nástupu výkonu trestu sa o deti staral odporca. Intímne
spolužitie a hospodárenie s finančnými prostriedkami prerušili účastníci cez prázdniny v roku 2014.
Odporca sa s navrhovateľkou a maloletými deťmi naposledy stretol pred nástupom na výkon trestu.
Okrem uvedených detí iné vyživovacie povinnosti nemá. Je invalidný dôchodca, invalidný dôchodok

poberá v sume 254,10 € mesačne, z ktorého sú mu vykonávané zrážky za väzbu a iné poplatky za výkon
trestu. S navrhovateľkou vlastní dom v R., okrem toho nemá žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a
ani žiadne finančné prostriedky. Vo výkone trestu nie je pracovne zaradený, na výživu maloletých detí
prispieva rôznymi sumami, dobrovoľne z invalidného dôchodku.

Maloletý C. bol žiakom L. I. Š. L., L. odbor, do školy však prestal chodiť, čím ukončil povinnú desaťročnú
školskú dochádzku. Bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny L., avšak raz sa zabudol hlásiť, a preto ho pre nespoluprácu z evidencie vyradili. V súčasnej dobe
je nezamestnaný. Maloletý F. je od septembra 2015 žiakom L. I. Š. L., L. odbor a maloletý F. žiakom
X. ročníka A. Š. U. R..

Súd mal preukázané zo správy kolízneho opatrovníka maloletých detí o prešetrení pomerov v
domácnosti matky, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, pričom v jej starostlivosti
neboli zistené vážnejšie nedostatky.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo
na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa§75ods.1,vetaprváZákonaorodine,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne.
Navrhovateľka v súčasnej dobe už v žiadnom prípade nechce s odporcom manželské spolužitie obnoviť,
pretože v takomto manželstve naďalej žiť nemôže. Odporca sa voči navrhovateľke dlhodobo správal
násilnícky, fyzicky aj psychicky ju týral, za čo bol rozsudkom tunajšieho súdu opakovane, v poradí

už druhý krát, odsúdený pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, tento krát k trestu odňatia
slobody v trvaní dva roky a 8 mesiacov, ktorý si v súčasnej dobe vykonáva. Napriek tomu, že odporca s
rozvodom manželstva nesúhlasil a má záujem na obnovení manželského spolužitia, reálny predpoklad,
že by účastníci obnovili manželské spolužitie už neexistuje. Vzhľadom k tomu, že odporca navrhovateľkudlhodobo fyzicky aj psychicky týral nie je možné spravodlivo od nej žiadať a ani ju nútiť zotrvávať v
manželstve s odporcom, ktorý ju dlhodobo vystavoval násiliu. V dôsledku hore uvedených preukázaných
skutočností manželstvo účastníkov prestalo plniť svoj spoločenský účel, jeho rozvod nebude ani na

ujmu maloletých detí, pretože násilnícke správanie sa odporcu voči navrhovateľke nevytváralo vhodné
výchovné prostredie pre maloleté deti, a preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Príčinou rozvratu manželstva účastníkov je násilnícke správanie sa odporcu a jeho opakovaný výkon
trestu odňatia slobody pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorého sa dopustil voči

navrhovateľke.

Na čas po rozvode súd zveril všetky tri maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá v
súčasnej dobe starostlivosť o deti zabezpečuje sama, po všetkých stránkach, pričom v jej výchove a
starostlivosti o deti neboli zistené žiadne nedostatky. Odporcovi súd určil povinnosť prispievať na výživu
každého z maloletých detí v zákonnom určenom minimálnom rozsahu, a to mesačne sumou vo výške

30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
zákona o životnom minime v platnom znení, nakoľko v takejto sume je otec povinný plniť si vyživovaciu
povinnosť voči svojim maloletým deťom bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a zárobkové pomery,
i keď jeho zárobkové možnosti sú obmedzené pobytom vo výkone trestu odňatia slobody.
Súd styk odporcu s maloletými deťmi neupravil z toho dôvodu, že odporca si v súčasnej dobe, vlastným

zavinením, vykonáva trest odňatia slobody a ústav na výkon trestu odňatia slobody v žiadnom prípade
nie je vhodným miestom, kde by sa mal rodič so svojimi deťmi pravidelne stretávať, pretože takéto
prostredie by mohlo mať na deti nepriaznivý vplyv.

Podľa § 144 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účastníci nemajú

právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti
prípadu alebo pomery účastníkov.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 144, veta prvá O.s.p. a žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože ide o rozvod manželstva, každý z účastníkov si trovy
konania, ktoré mu vznikli, znáša sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou Okresného súdu Senica, Námestie oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému

súdu v Trnave, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienokkonania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Obidvaja účastníci sú povinní do 15 dní po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť
mestskému alebo obecnému úradu, príslušnému podľa miesta bydliska, zmenu stavu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o

rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).