Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/344/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613207736
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8613207736.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Bratislava,
Košická 56, IČO: 35838825, zastúpený: HMG & Partners, s.r.o. so sídlom Bratislava, Štefanovičova
12, IČO: 35 885 459 proti žalovanému Z. L., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX T., za účasti
vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42
176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66,

089 01 Svidník, o zaplatenie 2 414,24 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Svidník č. k. 2C 455/2013-61 z 28.5.2014 a uznesenia Okresného súdu Svidník č. k. 2C 455/2013-75
zo dňa 1.12.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie č. k. 2C 455/2013-75 zo dňa 1. 12. 2014.

II. P o t v r d z u j e sa uznesenie č. k. 2C 455/2013-61 zo dňa 28. 5. 2014.

III. Účastníkom konania a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z
n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. 2C 455/2013-75 zo dňa 1. 12. 2014 Okresný súd Svidník (ďalej len
„prvostupňový súd“) vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho

účastníka na strane žalovaného pripustil.

Žalobca v podanom odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, absenciu súhlasu
so vstupom do konania zo strany žalovaného.

Uznesením č. k. 2C 455/2013-61 zo dňa 28. 5. 2014 prvostupňový súd konanie zastavil z dôvodu

späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. §146 ods. 2 veta prvá
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 131,14 eur na účet jeho právneho zástupcu,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto uzneseniu proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalobca. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Vedľajšie účastníctvo nenastáva momentom oznámenia vstupu, ale až
právoplatným rozhodnutím súdu o pripustení vstupu. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenia spolu s konaním, ktoré im predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. účinného do 31.12.2014, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého
v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z o ochrane spotrebiteľa, združenie môže podať návrh na
vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na

súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov
spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo
b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len "zoznam
oprávnených osôb"), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený

v danom prípade podať návrh na začatie konania.

Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj odôvodnením napadnutého uznesenia, odvolací súd zistil, že
prvostupňový súd správne rozhodol, pokiaľ pripustil vedľajšie účastníctvo Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS do konania na strane žalovaného. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci

nebola opodstatnená. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom
prvého stupňa.

K odvolacím námietkam žalobcu však považuje za potrebné doplniť ďalšie dôvody na potvrdenie
správnosti uznesenia súdu prvého stupňa.

Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z. bola s účinnosťou
od 15.10.2008 zavedená skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní.
Ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku práve v prípade právnických osôb zameraných
na ochranu práv spotrebiteľa nevyžadovalo preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom

navrhovanej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný
záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje
zameranie alebo predmet činnosti v záujme ochrany tohto verejného záujmu vstupovať do konania
ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo takmer nemožné preukázať právny
záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií

zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov
a podobne.

Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o

individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva
týmto združeniam procesné práva pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto
mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto činnosti. Z článku 8 Smernice
Rady č. 93/13 EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre

spotrebiteľa, ako tie ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie
vedľajšieho účastníctva v konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31.12.2014 v ustanovení § 93 a
anivinýchustanoveniachneupravoval,abypodmienkouprevstupvedľajšiehoúčastníkadokonaniamal
byť výslovný súhlas účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať. Žalovaná oznámenie
o vstupe vedľajšieho účastníka do konania prevzala a doposiaľ žiaden nesúhlas s jeho vstupom do

konania nevyslovila. Naopak, je potrebné uviesť, že žalovaná nepodala odvolanie proti uzneseniu o
pripustení vedľajšieho účastníctva Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania na
strane žalovaného. Nemožno hovoriť o nanútení vedľajšieho účastníctva, keďže žalovaný mal možnosť
namietať prípustnosť vedľajšieho účastníctva, ale doposiaľ tak neurobil.Pokiaľ ide o námietku, že vedľajší účastník sa pri vstupe do konania dostáva do kontaktu s osobnými
údajmi účastníka konania, ktoré sú chránené Ústavou SR a zákonom č. 122/2013 Z.z. o ochrane

osobných údajoch, je potrebné konštatovať, že tieto námietky nie sú právne významné. Právne
významným je v danom prípade ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., ktoré poskytuje občianskemu združeniu,
ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, zákonnú licenciu na vstup do občianskeho
súdneho konania práve za účelom ochrany záujmov spotrebiteľov. Táto okolnosť - vstup vedľajšieho
účastníka do konania na strane spotrebiteľa súvisí aj s tým, že vedľajší účastník sa oboznamuje s tým,

kto je účastníkom na strane žalovaného, čo je predmetom konania, prípadne aj s istými osobnými údajmi
účastníka (meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a podobne). Nemožno však konštatovať, že
by táto okolnosť sprístupnenia osobných údajov bola porušením zákona č. 122/2013 Z.z., prípadne
žalobcom udávaného článku 19 ods. 2, 3 Ústavy SR, v prípade ak v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. takýto vstup
a pôsobenie vedľajšieho účastníka výslovne umožňuje.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2014 zo
dňa 29.01.2014, ktorým Ústavný súd SR odmietol návrh Okresného súdu Brezno na začatie konania
o súlade § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR z dôvodu jeho
zjavnej neopodstatnenosti. Ústavný súd SR nepovažoval ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku za spôsobilé zasiahnuť do základného práva garantovaného v čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR

s prihliadnutím na limity spracúvania osobných údajov dané aktuálnou právnou úpravou (platným
zákonom č. 122/2013 Z.z.). Ústavný súd SR zároveň pripomenul aj záväzky Slovenskej republiky
vyplývajúce z práva Európskej únie, konkrétne Smernice Rady č. 93/13/EHS, v úvodnej časti, ktorej
Rada Európskych spoločenstiev deklaruje, že osoby a organizácie, ktoré majú oprávnený záujem na
tejto záležitosti, musia mať prostriedky na podanie podnetu na začatie postupov týkajúcich sa zmluvných

podmienok navrhovaných pre všeobecné uplatňovanie v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi a
najmä nekalých podmienok buď pred súdom alebo s právnym orgánom príslušným na rozhodnutie o
sťažnosti alebo na podanie návrhu na začatie príslušných súdnych konaní.

Obdobneneboladôvodnáaniodvolacianámietkatýkajúcasaporušeniaobchodnéhotajomstva,sktorou

sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Žiada sa však
ešte dodať, že žalovaný nenamietal porušenie práva na súkromie, práva na ochranu osobných údajov,
porušenie obchodného, bankového tajomstva, či porušenie iných jej práv.

Na potvrdenie správnosti napadnutého uznesenia, odvolací súd dodáva, že vedľajší účastník v súlade

s ustanovením § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014, do konania mohol vstúpiť buď z
vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť
vstupu do konania bola obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak mohol vstúpiť do
konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončilo. Začiatok konania
je daný dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého

sa konanie začína bez návrhu.

Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 v prípade vedľajšieho účastníka ako
združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu
a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovanej, bolo pripustenie

vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaná ako
spotrebiteľ mohla účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

Účastník konania, ktorý v spore uspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo zastavenie konania nezavinil (§146
ods. 2 O.s.p.), má nárok na náhradu trov tohto konania Tento postup môže súd prelomiť a nepriznať

náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.).

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade

s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho

účastníka.

Odvolací súd poukazuje tiež na judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá podporuje poskytnutie
súdnej ochrany právnickej osobe: „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty
základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali

právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od
platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-279/09).

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Služba advokáta je

pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo
má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s
tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Argumentácia súdom prvého stupňa o neúčelnosti úkonu prevzatie a príprava právneho zastúpenia
je alogickou pri dôslednom uplatňovaní ústavného práva na právnu pomoc v konaní pred súdom (čl.
47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a
právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Už splnomocnením advokáta sa realizuje základné
právo účastníka na právnu pomoc v konaní pred občianskoprávnym súdom. Z článku 47 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými
štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy. Z uvedeného prívlastku „právna“ pomoc vyplýva, že
v danom prípade ide o pomoc poskytnutú v kvalifikovanej právnej forme, ktorú môže poskytnúť iba
osoba so zodpovedajúcim, tzn. právnickým vzdelaním. Opodstatnenosť úkonu prevzatia a prípravy
právneho zastúpenia pred rozhodnutím vo veci samej je nepochybná, keďže účastník v konaní má právo

byť právne zastúpený právnym zástupcom, ak tento prevzal jeho zastupovanie v spore. V množstve
súdnych sporov už pomoc pri vstupe do konania pre žalobcu môže pôsobiť odradzujúco v tom zmysle,
že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku berie svoju žalobu späť. Zmyslom práva
na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, preto namietanie úkonu prevzatie a
prípravy právneho zastúpenia v súvislosti so vstupom účastníka do konania nemá opodstatnenie. Pokiaľ

právny zástupca vedľajšieho účastníka žalovaného riadne prevzal zastupovanie vedľajšieho účastníka
žalovaného z jeho konania (prípadne konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) nevznikli
žiadne prieťahy, či neúčelné realizované úkony súdu, nemožno v takomto prípade náklady právneho
zastúpenia spojené s týmto úkonom považovať za neúčelné. Účelnosť postupu vychádza zo zákonných
dôvodov, ak neprekračuje ich medze. Z viacerých sporov je totiž evidentné, že na zastavenie procesu

proti spotrebiteľovi postačuje už len samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania. Teda by bolo
značne problematické nájsť ešte hospodárnejší úkon, ktorý vo svojich dôsledkoch privodí zastavenie
konania. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje z procesného hľadiska a súd neskúma vecnú
stránku prejednávanej veci (R 49/1993).

Realizované úkony vedľajšieho účastníka sú v súlade s vyššie uvedeným účelnými úkonmi právnej
pomoci, za ktoré vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada.

Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené
priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva.

Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej
ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní.Majúc na zreteli uvedené odvolací súd napadnuté uznesenia ako správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s

ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní
neúspešný a žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a vedľajší účastník si náhradu trov
konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.