Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/642/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110201692
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3110201692.5

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky Bc. F. T., bytom G., ul. F. XXXX/
X, právne zastúpená JUDr. Martinom Bartkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Piaristická 6667 a
JUDr. M. Z., advokátkou so sídlom v Trenčíne, Piaristická 6667, proti odporcovi Ing. W. O., bytom W.,
ul. M. XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny

25, o vylúčenie vecí z exekúcie, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vylúčil nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1546 k.ú. Záblatie,

obec Trenčín a to parc. č. 1063/127 orná pôda o výmere 633 m2 v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
navrhovateľky o veľkosti 1 k celku a parc. č. 1063/128 orná pôda o výmere 632 m2 v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky o veľkosti 1 k celku, z exekúcie vykonávanej JUDr. Ladislavom
Ďorďovičom ml., súdnym exekútorom so sídlom v Trenčíne, Mierové námestie 1, ktorá je vedená
v exekučnom konaní pod sp. zn. EX 281/2009 na základe poverenia Okresného súdu Trenčín zo
dňa 30.10.2009 sp. zn. 49Er/2305/2009. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a vyslovil, že žiadny z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 55 ods. 1 zák. č.
233/95 Z.z. o súdnych exekútoroch, ďalej ustanoveniami § 37 ods. 2 Exekučného poriadku, § 136
ods. 2, § 137 ods. 2, § 143, § 147 ods. 1 a § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vyslovil ten
právny záver, že pre posúdenie dôvodnosti návrhu vo vzťahu k pozemkom parcelám 1063/127 a

1063/128 bolo potrebné posúdiť skutočnosť, či zámennou zmluvou, ktorú uzatvorila navrhovateľka spolu
s bývalým manželom a teda povinným v exekučnom konaní na jednej strane a tretími osobami na
druhej strane, nadobudla navrhovateľka pozemky do bezpodielového spoluvlastníctva s povinným alebo
do podielového spoluvlastníctva s povinným. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, že rozsudkom zo dňa 02.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 05. novembra 2008
bolo manželstvo navrhovateľky a povinného rozvedené. Podľa zámennej zmluvy zo dňa 07.10.2009

nadobudla navrhovateľka bezpodielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 2210
k.ú. Záblatie, parc. č. 1063/127 a parc. č. 1063/128 dňom 27. novembra 2009. Súd v prvom
rade uviedol, že skutočnosť, či evidovaná nehnuteľnosť patrí do podielového alebo bezpodielového
spoluvlastníctva nie je závislá od zápisu formy spoluvlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, nakoľko
podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona údaje z katastra a to údaje o právach k nehnuteľnostiam
sú hodnoverné a záväzné iba ak sa nepreukáže opak. Na základe vykonaného dokazovania bolo

preukázané, že navrhovateľka a povinný boli manželia, pričom ich manželstvo bolo rozvedené dňom
5. novembra 2008. Týmto dňom zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom jehorozsah nebol modifikovaný dohodou. Rozhodnutím Správy katastra zo dňa 25. novembra 2009 bol
povolený vklad vlastníckeho práva k parcelám č. 1063/127 a 1063/128 v prospech navrhovateľky
a povinného a to do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to na základe zámennej zmluvy

zo dňa 07.10.2009. Navrhovateľka nadobudla spoluvlastnícke právo k pozemkom v čase po zrušení
jej manželstva s povinným, teda po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, medzi ňou a
povinným s poukazom na znenie ustanovenia § 143 OZ súd konštatuje, že navrhovateľka je podielovou
spoluvlastníčkou týchto pozemkov. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu v prípade oboch pozemkov je 1
k celku. Opačný záver by nezodpovedal zneniu ustanovenia § 143 OZ v spojení s ustanovením § 136

ods. 2 OZ, naopak, by mu odporoval. Preto považoval argumentáciu odporcu v tom, že navrhovateľka
a povinný ich nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože boli zamenené za
nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré nebolo riadne vyporiadané. Nešlo o
nadobudnutie nového majetku do bezpodielového spoluvlastníctva ani o rozmnoženie doterajšieho
majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale o zmenu, ktorá nemala vplyv
na celkový rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je nepochybné, že touto zámennou

zmluvou vzniklo k parcelám 1063/127 a 1063/128 navrhovateľke a jej bývalému manželovi podielové
spoluvlastníctvo. Z ustanovenia § 136 ods. 2 OZ preto vyplýva, že bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi, ktorými navrhovateľka a povinný v tom čase už neboli. Preto v konečnom
dôsledku dospel súd k záveru, že navrhovateľka má k týmto pozemkom na parcelách 1063/123 a
1063/124 (súd prvého stupňa mal zrejme namysli parcely č. 1063/127 a č. 1063/128) právo, ktoré

nepripúšťa ich exekúciu, a preto v tejto časti je jej návrh čiastočne dôvodný.

Čo sa týka posúdenia dôvodnosti návrhu vo vzťahu k ostatným parcelám, tu bolo potrebné posúdiť, či
existujevovzťahuktýmtopozemkomprávonavrhovateľky,ktorénepripúšťaexekúciu.Otázkuexistencie
pohľadávky oprávneného, teda odporcu, pre ktorú sa vedie exekúcia, ako vyplýva z vyššie uvedeného

súd nemohol posudzovať. Túto otázku je oprávnený riešiť iba exekučný súd, na ktorom prebieha
exekučné konanie. K týmto pozemkom neexistuje právo navrhovateľky, ktoré by nepripúšťalo exekúciu
pozemkov. Dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľka domáha ich vylúčenia z exekúcie mala byť v prvom
rade ňou tvrdená neexistencia pohľadávky. V druhom rade to bola skutočnosť, že exekučným titulom
je notárska zápisnica, ku ktorej vydaniu došlo až po zániku manželstva navrhovateľky s povinným. Čo

sa týka exekučného spisu JUDr. Ladislava Ďorďoviča ml., súd zistil, že na základe návrhu odporcu
zo dňa 09.10.2009 bolo začaté exekučné konanie proti povinnému Ing. Ivanovi Orságovi. Exekúcia
sa vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica napísaná dňa 04.08.2009,
na základe ktorej povinný (bývalý manžel navrhovateľky) uznal pohľadávku odporcu, vyplývajúcu zo
zmluvy o pôžičke zo dňa 17.08.2006, pričom na základe tejto zmluvy o pôžičke vznikol záväzok bývalého

manžela navrhovateľky vrátiť odporcovi sumu 5.000.000,- Sk. Pokiaľ za trvania manželstva jeden z
manželov uzatvorí zmluvu o pôžičke, o ktorej druhý manžel nemá vedomosť, takáto zmluva o pôžičke
môže zaväzovať len toho z manželov, ktorý danú zmluvu uzatvoril. V takomto prípade však nič nebráni
tomu, aby v rámci výkonu rozhodnutia mohol byť dlh vymáhaný z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Pre dôvodnosť návrhu navrhovateľky je nevedomosť existencie záväzku jej

bývalého manžela alebo absencia súhlasu so zaväzovacím právnym úkonom irelevantná. Tak isto nie
je pre dôvodnosť návrhu relevantný čas spísania notárskej zápisnice, resp. čas uznania dlhu zo zmluvy
o pôžičke. Uznanie dlhu je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku a jeho zmyslom
je zabezpečenie splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku. Uznanie dlhu nie je samostatným
zaväzovacím dôvodom. Nemožno ním teda založiť nový záväzok, ten teda už existuje, resp. tento by

mal existovať. Ak bol uznaný neexistujúci dlh je potom na dlžníkovi, aby preukázal neexistenciu tohto
uznaného dlhu, inak bude nútený dlh plniť. Čas vzniku záväzku povinného, teda bývalého manžela
navrhovateľky, mal súd za preukázaný, jednak z písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 17.08.2006 ako aj
z uznania dlhu spísaného vo forme notárskej zápisnice zo dňa 04.08.2009 a z výpovede odporcu, tým
je deň 17.08.2006, teda deň, kedy parcely 1063/96, 1063/130, 1063/144 ako aj z nich neskôr vytvorené

pozemky 1063/174, 1063/175 a 1063/162 patrili do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky
a povinného. K tvrdeniu navrhovateľky, že exekúcia je vedená len na nehnuteľnosti bez toho, aby
súdny exekútor zisťoval iný majetok, súd uviedol, že spôsob vykonávania exekúcie z hľadiska jeho
správnosti a účelnosti nemôže posudzovať súd v tomto konaní. Čo sa týka argumentácie navrhovateľky
ohľadom rozhodnutia Najvyššieho súdu, v ktorom Najvyšší súd skonštatoval, že je potrebné zaoberať

sa okamihom vzniku pohľadávky pre účely zistenia, či došlo k naplneniu zákonného predpokladu
podľa § 147 ods. 1 OZ, vznik záväzku jedného z manželov počas trvania manželstva, teda časového
predpokladuvznikuzáväzkuanieokolnosťousamotnejexistenciepohľadávky,tútoskutočnosťjemožné
namietať iba v exekučnom konaní.Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že pre možnosť postihnutia majetku podľa § 37 Exekučného poriadku
v spojení s § 147 ods. 1 OZ je právne významný stav, resp. forma vlastníctva majetku v čase

začatia exekučného konania. Toto vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 37 ods. 2 Exekučného
poriadku. Navyše v tomto ustanovení Exekučného poriadku zákon nepripúšťa postihovanie vecí v BSM
len vtedy, ak do začatia exekučného konania došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
dohodou alebo súdnym rozhodnutím. K tomuto nedošlo ani do začatia exekučného konania, ani v jeho
priebehu. Ak by súd prijal argumentáciu navrhovateľky došlo by k absurdnej situácii právnemu stavu,

že možnosť postihovania majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva povinného a jeho
bývalého manžela by zanikla, ak by uplynuli tri roky od zániku BSM. Na druhú stranu nie je možné
akceptovať argumentáciu odporcu, že navrhovateľku nie je možné považovať za tretiu osobu, pretože
je účastníčkou exekučného konania a z tohto dôvodu je jej návrh nedôvodný pre nedostatok aktívnej
legitimácie. Aj keď navrhovateľka je účastníčkou exekučného konania ako bývalá manželka povinného
v prípade, že je postihnutý aj iný majetok ako je spoločný majetok, je potrebné ju považovať za tretiu

osobu v exekučnom konaní. Teda v prípade, že je exekučne postihovaný aj jej výlučný majetok nie je
ohľadom tohto majetku účastníčkou exekučného konania.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že nevykonal dokazovanie navrhované navrhovateľkou a to výsluch
svedka Ing. Václava Prchala, pretože tento mal poznať okolnosti uzatvárania kúpnej zmluvy k

pozemkom, z čoho má vyplynúť, že k zmluve o pôžičke medzi odporcom a povinným nemalo dôjsť.
Podľa názoru súdu ak svedok nepozná bližšie okolnosti zmluvy o pôžičke nemožno len zo skutočnosti,
že poskytol peňažné prostriedky na kúpnu cenu za iné pozemky vyvodzovať, že zmluva o pôžičke
nebola uzatvorená. Súd rovnako nevykonal dokazovanie oboznámením sa s vyšetrovacím spisom, ktorý
navrhovateľka žiadala pripojiť, pretože vykonanie takéhoto dôkazu nie je účelné. O trovách konania bolo

rozhodnuté podľa § 142 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhrada trov konania priznaná
nebola, pretože úspech každého z nich v konaní bol iba čiastočný. Navrhovateľka sa pôvodne domáhala
vylúčenia piatich pozemkov z rovnakého katastrálneho územia, celkovo o výmere 2.656 m2 neskôr z
ôsmich pozemkov v rovnakej výmere. Úspešná bola v časti vylúčenia dvoch pozemkov z exekúcie,
pričom berúc do úvahy celkovú výmeru všetkých pozemkov s prihliadnutím na výmeru pripadajúcich na

jej spoluvlastnícky podiel je tento pomer 2.023,50 k 632,50, pričom miera úspechu navrhovateľky rátaná
podľa výmery pozemkov tak predstavuje 31,26 % a úspech odporcu 68,74 %, a preto súd v konečnom
dôsledku o trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca a to proti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, ako

aj proti výroku o náhrade trov konania. Mal za to, že k uzavretiu zámennej zmluvy a nadobudnutiu
jej právnych účinkov došlo až po zániku manželstva. Súd prvého stupňa sa vôbec pri odôvodnení
svojho rozhodnutia nezaoberal skutočnosťou, že sporné pozemky boli nadobudnuté navrhovateľkou
a jej bývalým manželom, titulom zámeny za iné pozemky, ktoré nesporne boli v čase uzavretia
zámennej zmluvy a nadobudnutia jej právnych účinkov predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, v tom čase ešte nevysporiadaného. Z tohto je potom zrejmé, že navrhovateľka s jej bývalým
manželom dávali do zámeny veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto podľa
názoru odporcu za takéto veci dané do zámeny mohli získať z hľadiska charakteru právneho vzťahu
tiež len veci v rovnakom právnom režime, teda v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Priliehavejším príkladom by bolo uzavretie kúpnej zmluvy, kedy by rozvedení manželia, ktorí mali určitú

vec v bezpodielovom spoluvlastníctve túto vec ešte pred vyporiadaním spoluvlastníctva predali tretej
osobe. V takom prípade by získaná kúpna cena vstúpila do masy nevysporiadaného bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Vec daná do zámeny tvorila predmet bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a za ňu nadobudnutá vec musela vstúpiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a nie je rozhodujúca skutočnosť, že k uzavretiu zámennej zmluvy došlo až po zániku manželstva

ale skutočnosť, že sa tak stalo ešte pred vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Pre posúdenie tejto otázky je totiž dôležité, že so zánikom manželstva zaniká v zmysle § 148 ods.
1 OZ bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, čo však nemá žiaden vplyv na právny vzťah k veciam
dovtedy nadobudnutým do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo má dopad až na právny režim
následne nadobudnutých vecí jednotlivými bývalými manželmi. Poukázal tiež na ustanovenie § 136 ods.

2 veta druhá OZ, z ktorej vyplýva len to, že bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi
manželmi a z ustanovenia § 143 OZ vyplýva, že v zásade len to, že v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva. Pre túto vec je podstatné to, že navrhovateľka s jej bývalým manželom v súlade s týmitozákonnými ustanoveniami nadobudli do BSM tie pozemky, ktoré síce už po zániku ich manželstva avšak
ešte predmet ich nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva zamenili za iné veci, preto došlo len
k zmene obsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov ale nemohlo dôjsť k zmene právnej formy

spoluvlastníctva na podielové. Je nesporné, že pozemky touto zámenou boli v čase zámeny predmetom
ich BSM aj sporné pozemky, ktoré nadobudli museli z hľadiska právneho vzťahu tvoriť predmet BSM.
Namietal tiež výrok rozsudku ohľadom náhrady trov konania. Pokiaľ by aj rozhodnutie súdu prvého
stupňa vo veci samej bolo konečným rozhodnutím, tak navrhovateľka by bola úspešná v rozsahu 31,26
% a neúspešná v rozsahu 68,74 % teda v konečnom dôsledku by odporcovi patrila náhrada trov konania

v rozsahu 37,48 % a nebol by žiaden dôvod na odopretie takéhoto nároku odporcovi na náhradu trov
konania. Uplatnil si preto náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka a to proti výroku, ktorým súd zamietol jej
návrh a to aj proti výroku o náhrade trov konania. Opätovne namietala, že podmienky pre postup podľa §
147 ods. 1 OZ splnené nie sú a odporca nedisponuje pohľadávkou, ktorá by vznikla počas jej manželstva

s dlžníkom Ivanom Orságom, a preto z dôvodu ochrany jej vlastníckeho práva bola nútená domáhať sa
vylúčeniavecízexekučnéhopostihupretakútopohľadávku.Jednouzozákladnýchpodmienokmožnosti
veriteľa jedného z manželov uspokojiť sa z majetku patriaceho do BSM je existencia pohľadávky
jednéhozmanželov,ktorávzniklazatrvaniamanželstva.Notárskazápisnicadeklarujeexistenciuúdajnej
pohľadávky odporcu ako oprávneného proti povinnému, ktorá mala vzniknúť dňa 17.08.2006 titulom

zmluvy o pôžičke. K vzniku zmluvy o pôžičke nestačí dohodnúť sa na jej obsahu, pretože zmluva o
pôžičke patrí medzi reálne, nie konsenzuálne zmluvy. Ak k odovzdaniu predmetu pôžičky nedôjde je
zmluva o pôžičke riadne platne uzavretá. Pohľadávka odporcu voči Ing. Ivanovi Orságovi, ktorá je
predmetom exekúcie vedenej exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom ml., nie je pohľadávkou, ktorá
by vznikla počas trvania manželstva. Odporca ako oprávnený nikdy v roku 2006 nepožičal peniaze

povinnému, tak ako to bolo uvedené v tejto zmluve. Ing. Orság neprevzal od odporcu žiadne finančné
prostriedky na kúpu pozemkov v Trenčíne, keďže zmluva o pôžičke nie je platným právnym úkonom, nie
je platná ani pohľadávka odporcu ako veriteľa, ktorá podľa nej mala vzniknúť, pretože nie je pravdou,
že by pohľadávka odporcu, pre ktorej vymoženie sa exekúcia vedie vznikla počas trvania manželstva.
Základný predpoklad ustanovenia § 147 ods. 1 OZ nie je naplnený, pretože pohľadávka odporcu nie je

pohľadávkou, ktorá vznikla počas trvania manželstva. Vyslovila presvedčenie, že zo strany povinného
išlo o účelové uznanie neexistujúceho dlhu voči odporcovi a takáto notárska zápisnica nemôže byť ani
podkladom exekúcie vedenej pre záväzok povinného proti jej majetku pôvodne patriacemu do BSM
s povinným. Poukázala na tú skutočnosť, že samotný odporca opätovne vo svojom odvolaní zo dňa
12.05.2010 potvrdil, že k odovzdaniu sumy 5.000.000,- Sk v hotovosti jednou platbou a pri podpise

zmluvy o pôžičke dňa 17.08.2006 nedošlo. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že je v súčasnej dobe už
podielovou spoluvlastníčkou aj ostatných nehnuteľností. K vzniku jej podielového spoluvlastníctva došlo
priamo zo zákona, keďže v lehote troch rokov od zrušenia BSM nedošlo k vysporiadaniu BSM, a preto v
súlade s ustanovením § 149 ods. 4 OZ došlo dňom 5. novembra 2011 k zákonnému vysporiadaniu BSM
a k vzniku podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Preto žiadala, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa čo do výroku 2 a 3 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
rozhodnutie.
Odporca a navrhovateľka sa k podaným odvolaniam ďalej písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2
O.s.p. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke
správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že tak ako bolo
konštatované už v poradí prvom zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu v Trenčíne, zo zisteného

skutkového stavu je nepochybné, že manžel navrhovateľky za trvania manželstva uzatvoril zmluvu
o pôžičke, o ktorej navrhovateľka nemala vedomosť s tým, že po rozvode manželstva do notárskej
zápisnice, ktorá je exekučným titulom, uznal bývalý manžel navrhovateľky dlh vyplývajúci zo zmluvy o
pôžičke a na základe tejto notárskej zápisnice prebieha exekučné konanie.Tak ako už bolo konštatované v zmysle ustanovenia § 143 ods. 1 OZ a 145 ods. 1, 2 OZ, pokiaľ za trvania
manželstva jeden z manželov uzatvorí zmluvu o pôžičke, o ktorej druhý manžel vedomosť nemá a tak

táto zmluva o pôžičke môže zaväzovať len toho z manželov, ktorý danú zmluvu uzatvoril. Pokiaľ však
dôjde k vymáhaniu dlhu, ktorý vznikol za trvania manželstva, nie je rozhodujúce, či exekučným titulom
je rozsudok, alebo notárska zápisnica, ktoré boli vydané po zániku manželstva. Preto sa môže v rámci
výkonu rozhodnutia vymáhať dlh z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Čo sa týka námietok odporcu ohľadom tej skutočnosti, že s poukazom na to, že majetok patriaci do BSM
bol po rozvode manželstva účastníkov zamenený za iný majetok, to znamená pozemky za iné pozemky,
tieto zamenené pozemky by mali tvoriť okruh majetku patriaceho do BSM na tom skutkovom základe, že
k zámene týchto pozemkov došlo síce po rozvode manželstva účastníkov, avšak v čase kedy ešte tento
majetok patriaci do BSM vysporiadaný nebol, z čoho dovodzoval, že tento majetok má tvoriť majetok
patriaci do BSM, s týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje.

Faktom je, že Občiansky zákonník ani iný zákon neuvádzajú nič o tom, akým spôsobom sa v dobe medzi
zánikomavysporiadanímspoločnéhomajetkumanželovriadiaprávnevzťahymedzibývalýmimanželmi,
týkajúci sa majetku a záväzkov, ktorý tvoril ich predmet. Preto sa uplatní smernica obsiahnutá v § 853
OZ, ktorá prikazuje užitie tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a

účelom im najbližšie, t.j. predpisov o spoločnom majetku manželov.

Po zániku spoločného majetku manželia síce už nenadobúdajú do spoločného majetku nový majetok,
do masy spoločného majetku však pribúdajú prírastky a výnosy z majetku, ktorý bol v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov v okamihu jeho zániku. Tieto prírastky a výnosy sa ďalej vysporiadajú naraz

v rámci vysporiadania BSM podľa ustanovení § 149 a § 150 OZ.

Odvolací súd sa preto nestotožňuje s odvolacou námietkou na strane odporcu v tom smere, že súd
prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal otázkou majetku pariaceho do BSM a zámennou zmluvou,
ktorá bola uzatvorená po zániku manželstva účastníkov. V tomto smere odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý sa dôsledne touto právnou situáciou zaoberal
a dospel v konečnom dôsledku k záveru, že v zmysle ustanovenia § 136 ods. 2 OZ bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi, ktorým navrhovateľka a povinný v čase uzatvorenia
zámennej zmluvy neboli, preto bol v celom rozsahu správny postup súdu prvého stupňa, ktorý dospel v
konečnomdôsledkukzáveru,žepokiaľúčastníciparcelyč.1063/127a1063/128porozvodemanželstva

zamenili za iné parcely, tieto parcely už nemôžu tvoriť okruh majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ale sú v ich podielovom spoluvlastníctve a to v podiele 1 vo vzťahu k
navrhovateľke a v podiele 1 k povinnému, to znamená k bývalému manželovi navrhovateľky.

Otázka disponovania s týmito pozemkami, ktoré v čase zámennej zmluvy neboli vysporiadané medzi

účastníkmi konania, by mohla mať potom len vplyv, pokiaľ by medzi účastníkmi prebiehalo konanie o
vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorého by mohla byť zohľadnená
následne takáto transakcia.
Preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý návrhu
navrhovateľky v časti týchto parciel, ktoré boli po rozvode manželstva účastníkov zamenené za iné

parcely, vylúčil v podiele 1 tieto nehnuteľnosti z exekúcie, pretože evidentne tieto nehnuteľnosti do BSM
účastníkov nepatria.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacími námietkami zo strany navrhovateľky v časti, ktorou bol jej
návrh zamietnutý. Navrhovateľka počas celého konania popierala existenciu samotnej pohľadávky,

o ktorej vedomosť nemala, k vzniku ktorej malo dôjsť v čase trvania manželstva a k uznaniu ktorej
došlo formou notárskej zápisnice po rozvode ich manželstva. V tomto smere odvolací súd poukazuje na
konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o
existencii uznaného záväzku v dobe uznania, pričom dôsledkom uznania záväzku je presun dôkaznej
povinnosti, teda dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, na ktorom je aby preukázal, že záväzok

nevznikol, zanikol alebo bol prevedený na iného. Pokiaľ teda navrhovateľka popierala existenciu
samotného záväzku v tomto konaní tak správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s
týmto konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje je to jedine bývalý manžel navrhovateľky, ktorý mohol
spochybniť existenciu danej pohľadávky, avšak s tým, že nakoľko tento uznal záväzok do notárskejzápisnice, bolo by práve na dlžníkovi, teda bývalom manželovi navrhovateľky aby preukázal prípadnú
neexistenciu daného dlhu. Samotná situácia kedy by bola tu prípadná neexistencia uznaného dlhu, teda
záväzku. nečinní právny úkon uznania dlhu záväzku neplatným, a preto by bolo v konečnom dôsledku

na samotnom dlžníkovi oprávneného v tomto prípade odporcu, aby preukázal, že takýto dlh nevznikol,
prípadne v čase uznania záväzku neexistoval. V tomto konaní kde sa navrhovateľka domáhala vylúčenia
vecí z exekúcie však nie je možné sa takouto prípadnou neexistenciou záväzku za stavu, kedy tento bol
uznaný do notárskej zápisnice ďalej zaoberať, tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa.

Rovnako neobstojí odvolacia námietka zo strany navrhovateľky v tom smere, že nakoľko od zániku
BSM uplynula doba troch rokov, nastúpila tu zákonná domnienka vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, predpokladaná v ustanovení § 149 ods. 4 OZ. Rovnako v tomto smere
je nutné poukázať na platnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že k vymoženiu záväzku, ktorý vznikol za
trvania manželstva len jednému z manželov možno nariadiť výkon rozhodnutia aj na majetok patriaci
do zaniknutého spoločného majetku, ktorý v dobe začatia konania o výkon nebol vyporiadaný. Pre

rozhodnutie o vylučovacej žalobe je preto rozhodujúci stav v dobe začatia exekučného konania a k
tomuto okamihu súd skúma existenciu práva nepripúšťajúceho výkon rozhodnutia.

V konečnom dôsledku sa s touto skutkovou právnou situáciou súd prvého stupňa správne vysporiadal,
ktorý zobral do úvahy práve situáciu v čase začatia exekučného konania a dospel k záveru, že keďže sa

v tomto čase ostatné pozemky, vylúčenia ktorých sa domáhala navrhovateľka v tomto konaní z exekúcie,
patrili do BSM by jej návrh na vylúčenie vecí z exekúcie v tejto časti dôvodný nie je, pretože v takomto
prípadenemožnouplatniťzákonnúdomnienku,naktorúpoukazovalanavrhovateľkavosvojomodvolaní.
Aj v tejto časti sa preto odvolací súd stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu
prvého stupňa, na ktoré poukazuje.

Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa, ktorý v prejednávanej veci
rozhodoval o náhrade trov prvostupňového konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. s
prihliadnutím na percentuálny úspech a neúspech navrhovateľky a odporcu v konaní, a preto v tomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa a zároveň naň

v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.,
kedy ako navrhovateľka tak aj odporca mali čiastočný úspech aj neúspech v konaní, a preto odvolací súd
v konečnom dôsledku vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .