Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/14/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110201692
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3110201692.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: Bc. F. T., bytom G., ul. F. XXXX/X, zastúpená JUDr.
Martinom Bartkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6667 a JUDr. Silviou Bartkovou,
advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6667, proti odporcovi: R.. W. O., bytom W., ul. M. XX,
zastúpený JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 25, o vylúčenie
vecí z exekúcie, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y l u č u j e nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území
E., Obec G., Okres G. a to pozemok s parc.č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 633 m? v rozsahu
spoluvlastníckehopodielunavrhovateľkyoveľkosti?kcelkuapozemoksparc.č.XXXX/XXX-ornápôda
o výmere 632 m? v rozsahu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky o veľkosti ? k celku, z exekúcie
vykonávanej JUDr. Ladislavom Ďorďovičom ml., súdnym exekútorom so sídlom exekútorského
úradu v Trenčíne, Mierové námestie 1, ktorá je vedená v exekučnom konaní pod sp.zn. EX XXX/XXXX
na základe poverenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.10.2009 sp.zn. XXEr/XXXX/XXXX.

II. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 22.01.2010 domáhala, aby Okresný súd Trenčín rozhodol o vylúčení
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, v k.ú. E., ako parc. č. XXXX/XX - orná pôda o

výmere 720 m2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda vo výmere 633 m2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o
výmere 632 m2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 667 m2 a parc. č. XXXX/XXX - orná pôda
o výmere 4 m2, z exekúcie vykonávanej JUDr. Ladislavom Ďorďovičom ml., z Exekútorského úradu
Trenčín, so sídlom Mierové námestie 1, 911 01 Trenčín pod sp. zn. EX XXX/XXXX na základe poverenia
Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.10.2009 pod číslom XXXX XXXXXX. Na pojednávaní konanom dňa
30.03.2010 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v spojení s písomným podaním
zo dňa 01.02.2010 a zo dňa 14.09.2013, navrhla, aby súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania.

Súd navrhovanú zmenu návrhu na začatie konania pripustil dňa 15.11.2013. Naposledy uznesením
vyhláseným prítomným účastníkom na pojednávaní konanom dňa 06.05.2014 súd pripustil zmenu
návrhu na začatie konania, ktorý znie tak, že sa ním navrhovateľka domáha rozhodnutia súdu, ktorým
súd vylučuje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, v k.ú. E., ako parc. č. XXXX/XX - orná pôda o
výmere 348 m2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda vo výmere 633 m2 v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu navrhovateľky o veľkosti 1/2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 632 m2 v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky o veľkosti 1/2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 667
m2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 4 m2, parc. č. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 266
m2, parc. č. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 67 m2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 39m2,zexekúcievykonávanejJUDr.LadislavomĎorďovičomml.,zExekútorskéhoúraduTrenčín,Mierové
námestie 1, 911 01 Trenčín pod sp.zn. EX XXX/XXXX na základe poverenia Okresného súdu Trenčín zo
dňa 30.10.2009 pod č. XXXX XXXXXX. O takto zmenenom návrhu na začatie konania súd rozhodoval.

Návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča ml. je vedená
exekúcia pod sp.zn. EX XXX/XXXX, a to na základe návrhu odporcu, ktorý je oprávneným v tomto
exekučnom konaní. Povinným je R.. R. T., jej bývalý manžel. Dňa 16.12.2009 vydal súdny exekútor
exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach

zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, v k.ú. E., ako parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 720 m2,
parc. č. XXXX/XXX - orná pôda vo výmere 633 m2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 632 m2,
parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 667 m2 a parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 4 m2.
Tieto nehnuteľnosti sú evidované na liste vlastníctva ako bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky
a povinného, teda jej bývalého manžela. Navrhovateľka považuje exekúciu vedenú na majetok patriaci
do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov za neprípustnú a nezákonnú. Pohľadávka, pre ktorú

sa vedie exekúcia, nepatrí medzi záväzky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nemohla
vzniknúť počas trvania manželstva s povinným. Manželstvo s povinným bolo právoplatne rozvedené
dňom 05.11.2008 a počas trvania manželstva nikdy nedala súhlas na uzavretie zmluvy o pôžičke
na 5.000.000,- Sk. Peniaze z takejto pôžičky sa v majetku nikdy neprejavili. Zmluvu o pôžičke, na
ktorú sa odvoláva exekučný titul, teda notárska zápisnica, považuje za absolútne neplatný právny

úkon, na základe ktorého by jej mohol vzniknúť záväzok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica, bol spísaný dňa 04.08.2009, teda po zániku
ich manželstva a zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto ju nemôže zaväzovať k
nejakému plneniu. Odporca ako oprávnený nikdy v roku 2006 nepožičal peniaze povinnému. K pôžičke
nikdy nedošlo. Notárska zápisnica je výsledkom účelového konania povinného, rovnako ako exekúcia

vedená na uvedené nehnuteľnosti, a to s cieľom vytiahnuť predmetné nehnuteľnosti z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, aby sa s nimi mohlo disponovať bez jej súhlasu. Exekúcia je vedená na tieto
nehnuteľnosti bez toho, aby súdny exekútor zisťoval iný majetok, peňažné prostriedky na bankových
účtoch, obchodné podiely, motorové vozidlá a podobne. Takýmto spôsobom dochádza k obchádzaniu
zákona a zároveň sa neprípustne zasahuje do jej základných práv a slobôd.

Navrhovateľka na pojednávaní vo výpovedi uviedla, že s manželom podpisovali všetko spoločne, ale
táto pôžička sa objavila až teraz, pričom o nej nevie nič. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli v roku 2007
a zaplatili ich úverom z banky. Kúpne zmluvy vypracovala Slovenská sporiteľňa, a.s. pobočka Dubnica
nad Váhom. Neexistuje žiadna vec, ktorá by sa v rodine kúpila a bola by sa na nej prejavila uvedená

suma. Okrem toho pozemky na parc. č. XXXX/XXX a na parc. č. XXXX/XXX získali až po rozvode
manželstva zámennou zmluvou.

Odporca na pojednávaní vo výpovedi uviedol, že niekedy v roku 2004 sa dohodol s R.. T., že budú spolu
s ním a ešte s ďalším pánom podnikať. Nakoľko bol v tom čase zamestnaný a nechcel o zamestnanie

prísť, dohodli sa, že do podnikania vloží peniaze. Mal sa stať tichým spoločníkom spoločnosti, ktorá
mala vzniknúť. Bola to investícia. Pätnásť rokov pôsobí v poisťovníctve. Mal sa kúpiť pozemok, kde
mal byť postavený penzión. Nejde o pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, teda výlučenia z
exekúcie. Pozemok a projektová dokumentácia stáli 4,9 mil. Sk. Peniaze poskytol R.. T. a keďže sa
nič nedialo, peniaze sa pretransformovali na pôžičku. Išlo o peniaze, ktoré poskytoval priebežne. Keď

požiadal R.. T. o vrátenie peňazí, ten mu povedal, že sa rozviedol a peniaze mu nemôže dať. Následne
mu povedal, že investoval do nejakých pozemkov v E. a z toho vyporiada jeho pohľadávku. Peniaze mu
poskytoval priebežne v priebehu niekoľkých rokov v hotovosti. Bolo to v roku 2004, 2005 a 2006, a to v
rôznych sumách od 200 do 500 tis. Sk. Zmluva o pôžičke spísaná nebola a kde sú potvrdenia o prevzatí
jednotlivých súm nevie. Nevie prečo je v notárskej zápisnici uvedené, že suma 5 mil. Sk bola poskytnutá

v hotovosti pri podpise zmluvy. Žiadnu inú zmluvu s R.. T. neuzatváral.

V priebehu konania na základe vlastného podnetu, t.j. podania zo dňa 12.04.2010, vstúpil do konania
vedľajší účastník na strane odporcu, a to R.. R. T.. Na pojednávaní konanom dňa 13.04.2010 súd
rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu nepripúšťa. Podaním zo dňa 08.10.2013

tento vedľajší účastník oznámil súdu, že z konania vystupuje. Iný podnet od účastníkov konania na vstup
vedľajšieho účastníka do konania urobený nebol. Preto súd s R.. R. T., ako vedľajším účastníkom v
konaní nekonal.V priebehu konania súd rozhodol rozsudkom zo dňa 13.04.2010, pričom na základe odvolania bol tento
rozsudok odvolacím súdom zrušený.

V odvolaní proti rozsudku odporca namietal okrem iného záver súdu, že na základe zámennej zmluvy zo
dňa 07.10.2009, ktorú uzatvorila na jednej strane navrhovateľka spolu s R.. R. T., teda svojim bývalým
manželom, a ktorou nadobudli spoluvlastníctvo k pozemkom nachádzajúcim sa na parc.č. XXXX/XXX
a parc. č. XXXX/XXX, nadobudli tieto pozemky do podielového spoluvlastníctva. Podľa jeho názoru
ich nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko boli zamenené nehnuteľnosti

v bezpodielovom spoluvlastníctve bývalých manželov, ktoré nebolo riadne vysporiadané. Nešlo o
nadobudnutie nového majetku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani o rozmnoženie
doterajšieho majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale len o zmenu, ktorá
nemala vplyv na celkový rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd sa týmto
odvolacím dôvodom v zrušujúcom uznesení nezaoberal, nakoľko rozsudok zrušil z iných dôvodov, pre
ktoré rozsudok súdu bolo potrebné zrušiť. Odvolací súd v ňom však vyjadril právny názor, ktorý je

pre rozhodnutie súdu záväzný, a ktorý sa týka okolnosti existencie záväzku zo zmluvy o pôžičke. V
rámci tohto názoru uviedol, že z konštantnej judikatúry je zrejmé, že splnenie záväzkov patriacich do
spoločnéhomajetkumanželov,dojednanéholenjednýmzmanželov,nemôževeriteľvzákladnomkonaní
vymôcťnadruhomztýchtomanželov,avšakprávoveriteľadomáhaťsapriexekúciiuspokojeniazáväzku
povinného manžela postihnutím spoločného majetku tým nie je dotknuté. Takisto uviedol, že námietky

odporcu, že v rámci konania o vylúčenie veci z exekúcie môže súd skúmať len právo tretej osoby k
veciam, na ktoré sa vedie exekúcia, sú dôvodné. Z toho je možné odvodzovať právny názor odvolacieho
súdu, že skúmanie existencie záväzku, ktorý je predmetom vymáhania v exekučnom konaní, nie je
možné súdom v konaní o vylúčenie veci z exekúcie.

Vzhľadomkprávnemunázoruodvolaciehosúdu,ktorýjeprerozhodnutiesúduvtomtokonanízáväzný,a
podľa ktorého skúmanie existencie záväzku, ktorý je predmetom vymáhania v exekučnom konaní, nie je
možné súdom v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, súd sa nezaoberal existenciou záväzku R.. R. T., ako
povinného v exekučnom konaní. Teda nezaoberal sa existenciou záväzku, ktorý platne uznal v notárskej
zápisnici zo dňa 04.08.2009, sp. zn. N XXX/XXXX. Súd sa naopak zaoberal skutočnosťou, ktorou je

potrebné sa v tomto konaní zaoberať, a to existenciou práva navrhovateľky k pozemkom uvedeným
vyššie, ktoré by nepripúšťali ich postihovanie v exekúcii vedenej súdnym exekútorom. Navrhovateľka
sa konečným návrhom domáha vylúčenia z exekúcie celkovo ôsmich pozemkov, a to pozemkov, ktoré
sa nachádzajú v katastrálnom území E. na parcelách č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX v spoluvlastníckom podiele ? a XXXX/XXX v spoluvlastníckom

podiele ?.

Za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľky súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania
a oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nižšie uvedené
ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

Podľa§55ods.1zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom
na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctvemanželov,účastníkomkonania,akideotietoveci,jeajmanželpovinného,akdozačatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym
rozhodnutím.

Podľa § 136 ods.2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods.2 Občianskeho zákonníka ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetkujednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa§148ods.1Občianskehozákonníkazánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvo

manželov.

Pre posúdenie dôvodnosti návrhu vo vzťahu k pozemkom na parcelách č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX
bolo potrebné posúdiť najmä skutočnosť, či zámennou zmluvou, ktorú uzatvorila navrhovateľka spolu
so svojím bývalým manželom (povinným v exekučnom konaní) na jednej strane a tretími osobami na
druhej strane, nadobudla navrhovateľka pozemky na parcele č. XXXX/XXX a parcele č. XXXX/XXX

do bezpodielového spoluvlastníctva s povinným alebo do podielového spoluvlastníctva s povinným.
Účastníci konania mali na túto skutočnosť opozitné názory.

Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 05.11.2008 mal súd za preukázané, že týmto dňom bolo

manželstvo navrhovateľky a povinného právoplatne rozvedené. Z rozhodnutia Správy katastra Trenčín
zo dňa 25.11.2009 vyplýva, že podľa zámennej zmluvy zo dňa 07.10.2009 nadobudla navrhovateľka
bezpodielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, k.ú. E., parc. č. XXXX/XXX
a parc. č. XXXX/XXX dňom 27.11.2009, teda vkladom do katastra nehnuteľností.

V prvom rade súd uvádza, že skutočnosť, či evidovaná nehnuteľnosť patrí do podielového alebo
bezpodielového spoluvlastníctva, nie je závislá od zápisu formy spoluvlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností, nakoľko podľa § 70 ods.2 katastrálneho zákona údaje katastra, a to údaje o právach
k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné, iba ak sa nepreukáže opak. Rozhodnutie okresného
úradu, resp. správy katastra, ktorým bol zapísaný vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie

je rozhodnutím správneho orgánu o vlastníckom práve, ktorým by bol súd viazaný v tom zmysle,
že by nemohol ako predbežnú riešiť otázku vlastníctva nehnuteľnosti alebo odchýliť sa pri posúdení
otázky, kto je jej vlastníkom, od stavu zaevidovaného v katastri nehnuteľností. Takýto právny názor
bol vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/67/2000, pričom
súd sa s týmto právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky stotožňuje. Preto súd

predbežne posúdil otázku spoluvlastníckeho práva navrhovateľky k uvedeným pozemkom bez ohľadu
na zápis v katastri nehnuteľností, z ktorého vyplýva, že tieto pozemky patria do bezpodielového
spoluvlastníctva navrhovateľky a povinného. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
navrhovateľkaapovinnýbolimanželia,pričomichmanželstvoboloprávoplatnezrušenérozvodomdňom
05.11.2008. Týmto dňom zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom jeho rozsah

nebol modifikovaný dohodou. Rozhodnutím Správy katastra Trenčín V XXXX/XX zo dňa 25.11.2009
bol povolený vklad vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom na parcele č. XXXX/XXX a parcele č.
XXXX/XXX v prospech navrhovateľky a povinného, a to do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
na základe Zámennej zmluvy zo dňa 07.10.2009. Uvedenou zámennou zmluvou navrhovateľka spolu
s povinným zamenili tieto pozemky za pozemky, ktoré patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, a to pozemky na parcele č. XXXX/XXX a parcele č. XXXX/XXX.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nadobudla spoluvlastnícke právo k pozemkom v čase po zrušení
jej manželstva s povinným, teda po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi ňou
a povinným a vzhľadom k zneniu ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, súd konštatuje, že

navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou týchto pozemkov. Pritom veľkosť jej spoluvlastníckeho
podielu v prípade oboch pozemkov je ? k celku, vzhľadom k zneniu zámennej zmluvy a k zneniu
ustanovenia § 137 ods.2 Občianskeho zákonníka. Opačný právny záver, by nezodpovedal zneniu
ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 136 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ba naopak odporoval by mu. Argumentáciu odporcu, vedúcu práve k takémuto právnemu

záveru súd považuje za účelovú. Podstata tejto argumentácie spočíva v tom, že navrhovateľka a povinný
ich nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko boli zamenené za nehnuteľnosti
v bezpodielovom spoluvlastníctve bývalých manželov, ktoré nebolo riadne vyporiadané. Ďalej, že nešlo
o nadobudnutie nového majetku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani o rozmnoženiedoterajšieho majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale len o zmenu,
ktorá nemala vplyv na celkový rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a že opačný výklad
by znamenal zákonom neupravený spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa názoru súdu je nepochybné, že uvedenou zámennou zmluvou vzniklo k pozemkom s parc.
č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX navrhovateľke a jej bývalému manželovi spoluvlastníctvo, a to
povolením vkladu vlastníckeho práva rozhodnutím Správy katastra Trenčín zo dňa 25.11.2009. Ako
však vyplýva z výslovného znenia § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezpodielové spoluvlastníctvo
môže vzniknúť len medzi manželmi, ktorými navrhovateľka a povinný v tom čase už neboli. Výklad,

na ktorý poukazoval odporca je tak v rozpore so zákonom, a preto je nesprávny a neakceptovateľný.
Súd považuje za potrebné k tejto argumentácii navyše uviesť aj to, že účelom zákonnej úpravy
týkajúcej sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ani jeho cieľom, nie je jeho úplná a
vyčerpávajúca úprava po jeho zániku. Teda táto úprava nevylučuje, že právne vzťahy k veciam patriacim
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda vlastnícke právo k nim, bude vyriešené iným
spôsobom. Zo svojej argumentácie odporca vyvodzuje nielen záver o zákonne nepredvídanom spôsobe

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda o nemožnosti takéhoto vyporiadania, ale
aj záver o vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov k veci, ktorá je nadobudnutá po zániku,
resp. zrušení manželstva. Pričom práve tento záver, nevyhnutne spojený so záverom o nemožnosti
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov iným spôsobom, je vo výslovnom rozpore so
znením § 143 Občianskeho zákonníka, teda v rozpore so zákonom, podľa ktorého v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva. Podľa názoru súdu nie je možné výkladom dospieť k právnemu záveru,
ktorý vo svojich dôsledkoch bude odporovať zákonu. Zákon neobmedzuje, resp. nezakazuje bývalým
manželom disponovať s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Právne
následky spojené s takýmito právnymi úkonmi však môžu byť len také, ktoré predpokladá zákonná

úprava. Ak by súd prijal záver odporcu, že k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
môže dôjsť len zákonom upraveným spôsobom, teda ich dohodou, rozhodnutím súdu alebo zákonnou
domnienkou, tak napríklad ich darovanie by nepripadalo do úvahy, nakoľko týmto právnym úkonom
by fakticky takisto došlo k strate vlastníckeho práva k týmto veciam a teda k neexistencii predmetov
vyporiadania. Preto aj z týchto dôvodov výklad, o ktorý sa pokúsil odporca, nie je podľa názoru súdu

správny.

Vzhľadom na vyššie uvedené, má súd za preukázané, že navrhovateľka má k uvedeným pozemkom na
parcelách č. XXXX/XXX a XXXX/XXX právo (spoluvlastnícke podielové), ktoré nepripúšťa ich exekúciu,
a preto je jej návrh v tejto časti dôvodný.

Pre posúdenie dôvodnosti návrhu vo vzťahu k pozemkom na parcelách č. XXXX/XXX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX bolo potrebné posúdiť najmä skutočnosť, či existuje
vo vzťahu k týmto pozemkom právo navrhovateľky, ktoré nepripúšťa exekúciu týchto pozemkov, a
takisto okolnosť času vzniku pohľadávky. Otázku existencie pohľadávky oprávneného, teda odporcu,

pre ktorú sa vedie exekúcia, ako vyplýva z vyššie uvedeného súd nemohol posudzovať. Túto otázku
je oprávnený riešiť iba exekučný súd, na ktorom prebieha exekučné konanie. Tento záver súdu je v
súlade aj s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že námietky odporcu, že v rámci konania
o vylúčenie veci z exekúcie môže skúmať len právo tretej osoby k veciam, na ktoré sa exekúcia vedie, sú
dôvodné. Na základe vykonaného dokazovania (pritom navrhovateľka túto skutočnosť ani netvrdila) súd

konštatuje, že k uvedeným pozemkom neexistuje právo navrhovateľky, ktoré by nepripúšťalo exekúciu
týchto pozemkov. Dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľka domáhala ich vylúčenia z exekúcie mala byť
v prvom rade ňou tvrdená neexistencia pohľadávky. V druhom rade to bola skutočnosť, že exekučným
titulomjenotárskazápisnica,kuktorejvydaniudošloažpozánikumanželstvanavrhovateľkyspovinným.

Zo spisu EX-XXX/LĎ-XXXX súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča ml. súd zistil, že na základe
návrhu odporcu zo dňa 09.10.2009 bolo začaté exekučné konanie proti povinnému R.. R. T.. Exekúcia sa
vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica napísaná dňa 04.08.2009, sp. zn.
N XXX/XXXX, vyhlásenie dlžníka o uznaní záväzku, o súhlase dlžníka s exekúciou podľa § 41 zákona
č. 233/1995 Z.z.. V notárskej zápisnici povinný uznal pohľadávku odporcu vyplývajúcu zo zmluvy o

pôžičke zo dňa 17.08.2006 a v znení jej ústneho dodatku zo dňa 04.08.2009. Podľa obsahu notárskej
zápisnice, resp. vyhlásenia účastníkov zmluvy o pôžičke v tejto notárskej zápisnici, povinnému vznikol
na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.08.2006 záväzok vrátiť odporcovi sumu 5.000.000,-Sk s lehotousplatnosti do 17.02.2009. Ústnym dodatkom sa zmluvné strany dohodli na predĺžení lehoty splatnosti
na deň 11.08.2009.

Ako uviedol vo svojom rozhodnutí odvolací súd, pokiaľ za trvania manželstva jeden z manželov uzatvorí
zmluvu o pôžičke, o ktorej druhý manžel nemá vedomosť, takáto zmluva o pôžičke môže zaväzovať
len toho z manželov, ktorý danú zmluvu uzatvoril. V takom prípade však nič nebráni tomu, aby v rámci
výkonu rozhodnutia mohol byť dlh vymáhaný z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. V tejto súvislosti preto súd uvádza, že pre dôvodnosť návrhu navrhovateľky je nevedomosť

o existencii záväzku jej bývalého manžela alebo absencia súhlasu so zaväzovacím právnym úkonom
irelevantná. Takisto nie je pre dôvodnosť návrhu relevantný čas spísania notárskej zápisnice, resp.
čas uznania dlhu zo zmluvy o pôžičke. Uznanie dlhu je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia
záväzku a jeho zmyslom je zabezpečenie splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku. Uznanie
dlhu nie je samostatným zaväzovacím dôvodom. Nemožno ním teda založiť nový záväzok, ten už
existuje, resp. mal by existovať. Nie je správna argumentácia navrhovateľky, že neexistencia uznaného

dlhu (záväzku) činí uznanie dlhu neplatným, pretože platnosť uznania dlhu sa posudzuje samostatne.
Uznaním dlhu, nastávajú iné právne následky, najmä vyvrátiteľná právna domnienka o existencii
uznaného dlhu. Ak bol uznaný neexistujúci dlh, je potom na dlžníkovi, aby preukázal neexistenciu tohto
uznaného dlhu, inak bude nútený dlh splniť. Ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh,
účinky uznania dlhu by vôbec nenastali, vrátane uplatnenia vyvrátiteľnej právnej domnienky. To by

znamenalo, že dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu by nikdy neniesol dlžník, naopak veriteľ
by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku
platnosti uznania dlhu a teda aj ako predpoklad k uplatneniu jeho účinkov.

Čas vzniku záväzku povinného, teda bývalého manžela navrhovateľky, má súd za preukázanú jednak z

písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 17.08.2006, z uznania dlhu spísaného vo forme notárskej zápisnice
dňa 04.08.2009 a z výpovede odporcu. Tým je deň 17.08.2006, teda deň, kedy pozemky na parcele
č. XXXX/XX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX (a rovnako aj z nich neskôr vytvorené pozemky na parcele
č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX) patrili do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a
povinného.Vzmysle§147ods.1Občianskehozákonníka,môžebyťmajetokpatriacidobezpodielového

spoluvlastníctva manželov pri výkone rozhodnutia, teda exekúcii, postihovaný len pre pohľadávku, ktorá
vznikla za trvania manželstva. V konaní tak bolo preukázané, že uvedené pozemky patrili v rozhodnom
čase do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pohľadávka, pre ktorú sa vedie ich exekúcia
vznikla za trvania manželstva. Preto je návrh navrhovateľky v tejto časti nedôvodný.

K tvrdeniu navrhovateľky, že exekúcia je vedená len na nehnuteľnosti bez toho, aby súdny exekútor
zisťoval iný majetok, peňažné prostriedky na bankových účtoch, obchodné podiely, motorové vozidlá,
súd považuje za potrebné uviesť, že spôsob vykonávania exekúcie z hľadiska jeho správnosti a
účelnosti, nemôže súd posudzovať v tomto konaní.

K argumentácii navrhovateľky, ktorou poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3Cdo 8/2010 súd uvádza, že v tomto rozhodnutí najvyšší súd konštatoval, že je
potrebné sa zaoberať okamihom vzniku pohľadávky, pre účely zistenia, či došlo k naplneniu zákonného
predpokladu podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka (vznik záväzku jedného z manželov počas
trvania manželstva, teda časového predpokladu vzniku záväzku), a nie okolnosťou samotnej existencie

(vzniku) pohľadávky. Túto skutočnosť, je možné namietať podľa názoru súdu iba v exekučnom konaní.
V konaní o vylúčenie veci z exekúcie si tretia osoba môže voči oprávnenému iba uplatniť právo na vec,
ktoré nepripúšťa exekúciu.

Navrhovateľka ďalej argumentovala tým, že v súčasnosti sú už predmetné pozemky v podielovom

spoluvlastníctve a nie v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a povinného v dôsledku toho,
že v priebehu konania došlo k zákonnému vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
uplynutím troch rokov od jeho zániku. K tejto argumentácii súd uvádza, že pre možnosť postihnutia
majetku podľa § 37 Exekučného poriadku v spojení s § 147 ods.1 Občianskeho zákonníka je právne
významný stav, resp. forma vlastníctva majetku v čase začatia exekučného konania. Uvedené vyplýva z

výslovného znenia § 37 ods.2 Exekučného poriadku. Navyše v tomto ustanovení Exekučného poriadku
zákon nepripúšťa postihovanie vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov len vtedy, ak do
začatia exekučného konania došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo
súdnym rozhodnutím. K tomu nedošlo ani do začatia exekučného konania ani v jeho priebehu. Akby súd prijal argumentáciu navrhovateľky, došlo by k absurdnej situácii, právnemu stavu, že možnosť
postihovania majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva povinného a jeho bývalého
manžela by zanikla, ak by uplynuli tri roky od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Úspešnosť exekúcie (ktorej prvoradým účelom je vymoženie práva oprávneného), by tak bola závislá
od jej rýchlosti, resp. od jej nekomplikovaného priebehu. Je celkom zrejmé, že takýto stav je nežiaduci a
poskytuje priestor na obštrukcie zo strany povinného, resp. jeho bývalého manžela. Preto výklad, resp.
argumentácia navrhovateľky v uvedenom smere nezodpovedá účelu exekučného konania, resp. účelu
sledovanéhoustanoveniami§37Exekučnéhoporiadkua§147ods.1Občianskehozákonníka,ktorýmje

zlepšenie možnosti na vymoženie pohľadávky oprávneného, veriteľa povinného, ktorý je bezpodielovým
spoluvlastníkom určitého majetku. Čas, do kedy dôjde ku skutočnému vymoženiu a postihnutiu majetku
povinného, nemôže oprávnený v exekučnom konaní z viacerých objektívnych dôvodov (najmä právna
úprava) ovplyvniť, v niektorých prípadoch to nemôže ovplyvniť dokonca ani súdny exekútor. Preto takáto
časová limitácia práv oprávneného v exekučnom konaní nemá žiadny racionálny základ a vytvára
neželaný právny stav. Na takýto prípad preto nemožno aplikovať ani zásadu civilného práva, že práva

patria bdelým, resp. zákony sú písané pre bdelých (vigilantibus iura scripta sunt).

Na druhú stranu nie je možné akceptovať argumentáciu odporcu, že navrhovateľku nie je možné
považovať za tretiu osobu, pretože je účastníčkou exekučného konania a z tohto dôvodu je jej návrh
nedôvodný pre nedostatok aktívnej legitimácie. Podľa názoru súdu aj keď navrhovateľka je účastníčkou

exekučného konania ako bývalá manželka povinného - bezpodielová spoluvlastníčka postihovaného
majetku, v prípade, že je postihovaný aj iný majetok, ako je ich spoločný majetok, je potrebné ju
považovať za tretiu osobu v exekučnom konaní. Teda v prípade, že je exekučne postihovaný aj
jej výlučný majetok (výlučné vlastníctvo alebo spoluvlastnícky podiel) nie je ohľadne tohto majetku
účastníčkou exekučného konania. Jej účasť v konaní je odvodená od existencie majetku patriaceho do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda nie od akéhokoľvek majetku.

Odhliadnuc od právneho názoru súdu a takisto aj odvolacieho súdu, že skúmanie existencie záväzku,
ktorý je predmetom vymáhania v exekučnom konaní, nie je možné súdom v konaní o vylúčenie veci z
exekúcie, súd uvádza, že nevykonal dokazovanie navrhované navrhovateľkou, a to výsluch svedka R..

O. B.. Tento svedok by mal podľa tvrdenia navrhovateľky poznať okolnosti uzatvárania kúpnej zmluvy
k pozemkom (ktoré navyše nie sú predmetom tohto konania), z čoho má vyplynúť, že k zmluve o
pôžičke medzi odporcom a povinným nemalo dôjsť. Podľa názoru súdu, ak svedok nepozná bližšie
okolnosti zmluvy o pôžičke, nemožno len zo skutočnosti, že poskytol peňažné prostriedky na kúpnu
cenu za iné pozemky, vyvodzovať, že zmluva o pôžičke nebola uzatvorená. Súd považuje za potrebné

takisto uviesť, že okolnosti poskytnutia peňažných prostriedkov na kúpu iných pozemkov, ako sú
pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, a ktoré podľa tvrdenia navrhovateľky mali byť zakúpené
z úveru od banky, nie sú pre toto konanie takisto významné. Súd rovnako nevykonal dokazovanie
oboznámením sa s vyšetrovacím spisom OR PZ v G. J.: T. XXXX/X-OVK-TN-XX, ktorý navrhovateľka
navrhovala pripojiť, pretože vykonanie tohto dôkazu nie je účelné. Navrhovateľka nepozná jeho obsah,

iba predpokladá, že jeho súčasťou je výpoveď jej bývalého manžela ohľadne okolností súvisiacich s
uzatvorenou zmluvou o pôžičke s odporcom. Návrh pripojenia tohto vyšetrovacieho spisu (v trestnom
konaní, ktoré je právoplatne skončené) za stavu, že navrhovateľka ani nevie, či jeho obsahom je určitá
skutočnosť, a naopak nenavrhnutie vypočutia svedka za účelom objasnenia určitej skutočnosti, sa javí
ako účelový, pričom podľa

názoru súdu je vykonanie takéhoto dôkazu v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ako jednou
zo zásad občianskeho súdneho konania.

Podľa § 142 ods.1, ods.2 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov

konania, pretože úspech každého z nich v konaní bol iba čiastočný. Navrhovateľka sa pôvodne
domáhala vylúčenia piatich pozemkov z rovnakého katastrálneho územia (resp. spoluvlastníckych
podielov k nim) o celkovej výmere 2.656 m2 , neskôr celkovo ôsmich pozemkov o rovnakej výmere
(pôvodný pozemok parc.č. XXXX/XX bol rozdelený na štyri menšie pozemky). Navrhovateľka bola vkonaní úspešná v časti vylúčenia dvoch pozemkov (resp. spoluvlastníckych podielov k nim) z exekúcie.
Berúc do úvahy celkovú výmeru všetkých pozemkov, vylúčenia ktorých sa navrhovateľka v konaní
domáhala a výmeru pozemkov, ktorých vylúčenia sa úspešne domohla, pri oboch s prihliadnutím na

výmeru pripadajúcu na jej spoluvlastnícky podiel, je tento pomer 2.023,50 k 632,50. Miera úspechu
navrhovateľky rátaná podľa výmer pozemkov tak predstavuje 31,26 % a miera úspechu odporcu
predstavuje 68,74 %. Pri rozhodovaní súdu o trovách konania v prípade, ak mal účastník úspech len
čiastočný, môže súd rozhodnúť aj tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V danom prípade je tento predpoklad splnený a vzhľadom na predmet konania, je podľa názoru súdu

potrebné takto rozhodnúť a aplikovať na rozhodnutie o trovách konania ustanovenie § 142 ods.2
Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.