Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. december 2010

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/27/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910201713
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2010:7910201713.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci navrhovateľov: 1./ A.. C. K., X..

XX.XX.XXXX, L. E.. Š. XXXX/X, H., 2./ H.. C. C., X.. X.XX.XXXX, L. X. R. XXX/XX, J., obaja práv. zast.
E.. F. V., C., R. R. Š. X. XXXXX/XXB, H., proti odporcovi: A.. A. H., X.. XX.XX.XXXX, L. F.A. XXXX/X, L.
L., práv. zast. H.. U. L., C., Š. X.H. XXXXX/XXB, H., o vyslovenie neplatnosti závetu takto:

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu faxom dňa 16.2.2010, doplneným 17.2.2010, navrhovatelia v 1. a 2. rade
žiadali, aby súd určil, že závet zo dňa 16.3.2009, spísaný H.. C. V., ktorým vyslovila vôľu, že dom

s pozemkom daruje A.. A. H. a úspory C. C. a C. K. rovným dielom je neplatný a právne neúčinný.
Z odôvodnenia tohto návrhu vyplýva, že dňa 16.3.2009 zomrela H.. C. V. rod. K.. Ako dedičia po
poručiteľke prichádzali do úvahy titulom nebohého otca C. K. (brat poručiteľky) navrhovatelia v 1. a 2.
rade. Odporca je synom skôr zomrelého E. V., ktorý bol manželom poručiteľky. Dedičské konanie po
poručiteľke je vedené na notárskom úrade E.. E. J., V. pod č.k. XD/XXX/XXXX, G. XX/XXXX. Podľa
závetu označeného ako „testament“ zo dňa 16.3.2009 by mal dom s pozemkom nadobudnúť odporca a
úspory navrhovatelia v 1. a 2. rade rovnakým dielom. Závet nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle ust. §

476 ods.2 Občianskeho zákonníka (v ďalšom len OZ), keďže dátum uvedený na listine v tvare 16.3.2009
je pri podrobnom preskúmaní prepisovaný (pozmenený) a vznikol z pôvodného dátumu 15.3.2009.
Za takéhoto stavu nemožno jednoznačne určiť skutočný deň podpísania závetu. V texte sa narába s
pojmom darovanie, teda nemožno jednoznačne určiť, či poručiteľka chcela darovať, resp. chcela, aby
sa dedilo pre prípad jej smrti. Naliehavý právny záujem odôvodnili skutočnosťou, že navrhovatelia v 1.
a 2. rade po vyslovení neplatnosti závetu sú zákonnými dedičmi poručiteľky.
Odporca v písomnom vyjadrení doručenom súdu 26.8.2010 žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu s

odôvodnením, že ide o holografný závet poručiteľky, v ktorom je uvedený deň, mesiac a rok podpísania
závetu, ktorý spĺňa zákonnom stanovené náležitosti. Závet, ktorý spísala poručiteľka vlastnou rukou,
predložila K.. M. R.Y. v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. XD/XXX/XXXX dňa 6.7.2009 súdnej
komisárke v jeho origináli, vrátane ostatných dokladov týkajúcich sa majetku poručiteľky. Poručiteľka
nemala právnické vzdelanie, mala však základné vedomosti o možnosti rozhodovania a nakladania
so svojim majetkom. Poručiteľka bola v čase návštevy K.. R., ktorá závet podpísala ako svedok, v
nemocnici okolo 2.30 hod., pri zdravom vedomí. Mala vôľu naložiť so svojim majetkom spôsobom

uvedeným v písomnom vyhotovení závetu, ktorý pred svedkyňou podpísala. Vôľa poručiteľky zanechať
dom odporcovi bola dlhotrvajúca. Poukázal na ust. § 34 OZ a § 35 ods. 2 OZ, podľa ktorého jazykový
prejav vôle poručiteľky nie je v rozpore s jej vyjadrením. Je zrejmé, že poručiteľka sa rozhodla zanechať
majetkový podiel na dome a pozemku odporcovi. Použitie slova „darovanie“ v dokumente označenomnázvom „testament“ nepredstavuje ani pri gramatickom výklade rozpor berúc do úvahy, že poručiteľka
nemala vedomosť o právnej rozdielnosti zmeny vlastníckeho práva. Mala však jednoznačný úmysel
zanechať dom s pozemkom odporcovi. Spochybnenie dátumu podpísania závetu odporca považuje

za účelové poukazujúc na výpoveď svedkyne K.. R. pred súdnou komisárkou. Je nepochybné, že
neexistuje ďalšia, resp. novšia vôľa poručiteľky. Závet bol napísaný v noci, medzi 15. a 16. marcom
2009 z čoho je možné odvodiť zmenu, resp. prepísanie dátumu vzniku testamentu. Odporca uviedol,
že prvotné rozpory medzi účastníkmi vznikli v súvislosti s vybavením domu. Poukázal aj na skutočnosť,
že je spoluvlastníkom domu s pozemkom titulom dedičstva po svojom otcovi, ktorý aj pred rodinnými

príslušníkmi za svojho života deklaroval, že dom dostane odporca. V tom čase sa nerozlišovalo medzi
domom ako nehnuteľnosťou a vybavením domu, jeho zariadením. V konečnom dôsledku namietal aj
skutočnosť, že finančné náklady spojené s udržiavaním domu za rok 2009 (najmä temperovanie domu)
a náklady na elektrickú energiu dosiahli 1.330,00 Eur. Navrhovatelia sa žiadnym spôsobom nepodieľajú
na týchto výdavkoch.

Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami a výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov C. K.,
K.. R. C. V. K.F., obsahom predložených listinných dôkazov a to čestným prehlásením A.. G. V., H.
H., A.. E. H., H.. K. C., podrobným mesačným výpisom telefónnych hovorov pre tel. č. XXXXXXXXXX,
uznesením Okresným Okresného úradu vyšetrovania PZ V. zo dňa 9.10.1999, obsahom pripojených
spisov Okresného súdu Trebišov XD/XXX/XXXX, XD/XXX/XXXX C. XXD/XXX/XXXX a zistil tento

skutkový stav veci:

Na tunajšom súde je vedené dedičské konanie pod sp.zn. XD/XXX/XXXX po poručiteľke H.. C. V.,
zomrelej dňa 16.3.2009. V dedičskom konaní bol predložený závet poručiteľky označený ako testament,
z ktorého obsahu súd zistil, že ide o holografný závet, ktorým boli navrhovatelia v 1. a 2.rade určení

ako dedičia úspor rovnakým dielom a odporca mal nadobudnúť dom s pozemkom. Ako zákonní dedičia
prichádzali do úvahy v 3. dedičskej skupine právom nebohého brata A.. C. K. zomrelého v roku
1998 jeho deti, navrhovatelia v 1. a 2. rade. Viac dedičov nezostalo. Odporca, ako závetný dedič,
pred súdnou komisárkou dňa 6.7.2009 prehlásil, že uznáva formálnu aj materiálnu platnosť závetu.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade požiadali o odročenie pojednávania, nakoľko mali v úmysle premyslieť si

otázku platnosti závetu. Listom zo dňa 9.7.2009 adresovaným notárskemu úradu E.. E. J. oznámili, že
platnosť predloženého závetu popierajú. Navrhovateľom bolo uložené v lehote do 15.2.2010 podať na
súde návrh na určenie neplatnosti závetu. Uznesením zo dňa 26.4.2010 sp.zn. G., XD/XXX/XXXX bolo
dedičské konanie po poručiteľke H.. C. V. rod. K. prerušené.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXD/XXX/XXXX súd zistil, že v dedičskom konaní po
poručiteľovi H.. E. V., zomrelom 15.4.2007 zákonní dedičia A.. A. H. a H.. C. V. uzavreli dňa 21.8.2007
dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej okrem iného nehnuteľnosť v k.ú. V. zapísanú na Z.
XXX, J.. Č.. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1482 m2, dom č.s. XX na par. č. XXX pod L.
nadobudli A.. A. H. a H.. C. V. po 1-ine v pomere k celku. Dohodu podpísala H.. C. V. aj ako zástupkyňa

A.. A. H. na základe plnej moci zo dňa 28.5.2007.

Navrhovateľ v 1. rade pred súdom vypovedal, že je synovcom poručiteľky, jeho otec bol jediným bratom
poručiteľky. Navrhovateľ v 1. rade sa stretával s poručiteľkou až do leta 2008 dva až tri krát v roku, od
tej doby ju nenavštevoval. Neskôr ju navštevovala len navrhovateľka v 2. rade. Až do smrti poručiteľky

s ňou bol v telefonickom kontakte, volala väčšinou poručiteľka 1 -2 krát v mesiaci. Rozprávali o bežných
veciach, o zdravotných problémoch poručiteľky, u ktorej sa striedali lepšie i horšie obdobia, spomínala
návštevy A. (odporcu), s ktorým mala poručiteľka dobrý vzťah. Mal vedomosti o priateľskom vzťahu
poručiteľky s K.. R., ktorý pretrvával z čias, kedy mala poručiteľka chatu na Š.. O tom, že poručiteľka
spísala závet sa dozvedel od navrhovateľky v 2. rade až po pohrebe, ktorého sa nezúčastnil. Bol

prítomný pri ohliadke domu, vykonanej za prítomnosti navrhovateľky v 2. rade, odporcu a K.. R. dňa
12.4.2009. V čase ohliadky sa v dome nachádzali sady strieborných príborov, obrazy, fréza, kožuchy,
z ktorých už pri súpise hnuteľného majetku dňa 22.7.2009 niektoré veci chýbali. Závet v jeho písomnej
forme videl prvýkrát na notárskom úrade, predložila ho K.. R.. Potvrdil, že poručiteľka v čase smrti
vlastnila len jeden dom s pozemkom, vlastníčkou iných nehnuteľnosti nebola.

Navrhovateľka v 2. rade pred súdom uviedla, že je neterou poručiteľky, s ktorou vychádzala dobre,
navštevovala ju 4 -ž 5 krát v roku, v telefonickom kontakte boli minimálne raz v týždni. Mala vedomosti
o jej zdravotných problémoch. V septembri 2008, keď bola poručiteľka hospitalizovaná v F., ju bola sosvojou matkou C. K. navštíviť. Pri tejto návšteve sa poručiteľka prvýkrát zmienila o tom, že nevie ako má
naložiť so svojím majetkom. Nič bližšie neuviedla. V čase návštevy do nemocnice prišla aj K.. R.Á.. O
tom, že poručiteľka spísala závet sa dozvedela v deň pohrebu 19.3.2009, keď K.. R. v dome poručiteľky,

za prítomnosti navrhovateľky v 2. rade a odporcu prečítala obsah závetu, obom predložila jeho fotokópie.
Rozdelenie majetku podľa predloženého závetu považuje za nespravodlivé, zotrvala na dôvodoch
neplatnosti závetu uvedených v návrhu. Uviedla, že poručiteľka bola v domácnosti samostatná, s
kosením trávnika jej vypomáhal sused. Tvrdila, že v čase súpisu hnuteľných vecí patriacich do dedičstva
niektoré z vecí, ktoré videla pri ohliadke domu 12.4.2009, chýbali.

Odporca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že bol synom manžela poručiteľky, ktorá uzavrela
manželstvo s jeho otcom v roku 1955, rok po jeho narodení. Vychovávali ho starí rodičia. Až do roku
1974 sa s otcom a poručiteľkou nekontaktoval. V roku 1974 mu darovali H. J., odvtedy ich navštevoval
každý mesiac, učil sa v ich dome počas skúšok na vysokej škole. Aj po ukončení štúdia pokračoval v
pravidelných návštevách, prichádzal minimálne jeden krát mesačne až do smrti otca do apríla 2007.

Pomáhal im s domácimi prácami. Obaja ho utvrdzovali v presvedčení, že po ich smrti zdedí celý majetok.
Na prejednanie dedičstva po otcovi písomne splnomocnil práve poručiteľku, ktorej plne dôveroval. V
dedičskom konaní po otcovi nadobudol 1 podiel na pozemku, nachádzajúcom sa v F..Ú.. V., LV č. XXX,
parc. č. XXX a rodinnom dome č. s. XX, parc. č. XXX. Po smrti svojho otca navštevoval poručiteľku
častejšie, raz za dva - tri týždne, nakoľko sa cítila osamelá. Mal vedomosti o tom, že poručiteľku

navštevovala K.. R. i manželia K.. V deň hospitalizácie poručiteľky dňa 15.3.2009, okolo 19.00 hod.
s ňou telefonicky rozprával naposledy. Nezmienila sa o tom, že rozmýšľa ako naložiť s majetkom.
Dňa 16.3.2009 sa od K.. R. dozvedel, že poručiteľka zomrela. Práve ona mu oznámila, že poručiteľka
napísala závet ráno o 2.30 hod. v nemocnici. Fotokópia závetu bola predložená navrhovateľke v 2. rade
a odporcovi v deň pohrebu. Navrhovateľ v 1.rade sa pohrebu nezúčastnil. Uviedol, že prvotný spor medzi

účastníkmi vznikol kvôli hnuteľným veciam. Tvrdil, že pred Vianocami 2008 mu obrazy, ktoré sa v dome
nachádzali, poručiteľka darovala s odôvodnením, že má obavu z ľudí, ktorí o obrazoch v dome vedeli. Čo
sa týka iných hnuteľných vecí, ktoré v dome pri spisovaní majetku podľa názoru navrhovateľov chýbali,
o tých nemal vedomosti. Predložil uznesenie Okresného úradu vyšetrovania PZ V. zo dňa 9.10.1999, č.
Č. S.-XXX/XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že v predmetnom rodinnom dome bola lúpež dňa 10.8.1999

okolo 22.00 hodiny, pri ktorej boli odcudzené hnuteľné veci v uznesení uvedené (šperky, hodiny, dukáty)
v hodnote cca 328.000,-Sk.

Svedkyňa K.. M. R. vypovedala, že jej priateľstvo s poručiteľkou trvá od roku 1973. Stretávali sa
minimálne 4 - 5 krát v roku, boli v pravidelnom telefonickom kontakte. Z dôvodu zdravotných problémov

poručiteľka cestovala veľmi málo. Niektoré veci pre ňu zariaďovala práve svedkyňa. Počas stretnutí
poručiteľka spomínala, že pre prípad svojej smrti chce, aby dom nadobudol A.. H. a úspory krstné deti,
ktorých mená nespomínala. Svedkyňa ich nepoznala, s navrhovateľom v 1. rade sa stretla prvýkrát
až pri ohliadke domu 12.4.2009 a s navrhovateľkou v 2. rade sa prvýkrát stretli v nemocnici v roku
2008. S odporcom sa stretla niekoľkokrát osobne v dome poručiteľky, pri návštevách. Dňa 15.3.2009

ju poručiteľka z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu telefonicky zavolala, svedkyňa ju vlastným autom
dopravila do Fakultnej nemocnice v F., kde ju okolo 13.00 hod. hospitalizovali. V chorobopise ju
poručiteľka uviedla ako kontaktnú osobu. Ráno dňa 16.3.2009 o 2.00 hod. ju poručiteľka telefonicky
požiadala, aby rýchlo prišla do nemocnice podpísať závet. Pri príchode svedkyne ležal napísaný závet
na stole. Svedkyňa závet nahlas prečítala. Poručiteľka závet podpísala a napísala dátum, kedy závet

podpísala. Následne ho podpísala svedkyňa. Poručiteľka závet podpísala v posteli, ako podložka
je slúžila misa určená na umývanie. Triasla sa jej ruka, mala sondu v nose, bola veľmi dýchavičná.
Svedkyňa nevidela, žeby poručiteľka dátum prepisovala. Videla, že sa jej nepísalo dobre, triasla sa jej
ruka. Poručiteľka na listine označila miesto pre podpisy dvoch svedkov. Svedkyňa, ktorá si už predtým
zriaďovala vlastný závet vedela, že k platnosti holografného závetu nie je potrebný podpis svedkov,

o tom poručiteľku poučila. Tá však trvala na tom, aby svedkyňa závet podpísala. Ďalšiemu svedkovi
závet podpisovať nedali, na chodbe nevideli ani sestričku, ani lekára. Podpísaný závet, jeho originál,
poručiteľka odovzdala svedkyni a zároveň jej oznámila presné miesto, na ktorom sa nachádzajú vkladné
knižky. Svedkyňa odišla z nemocnice okolo 3.30 hod.. Pri opakovanej návšteve v raňajších hodinách
bola poručiteľka mŕtva. Fotokópiu závetu svedkyňa predložila navrhovateľke v 2. rade a odporcovi v deň

pohrebu, jeho originál odovzdala na notárskom úrade spolu s vkladnými knižkami.

Svedkyňa C. K., matka navrhovateľov v 1. a 2. rade vypovedala, že s poručiteľkou, ktorá bola jej
švagrinou, sa stretla naposledy v októbri 2008, v čase hospitalizácie poručiteľky v F.. Navštívila juspolu s navrhovateľkou v 2. rade. Tvrdila, že pri tejto návšteve jej poručiteľka oznámila, že všetok
majetok po nej nadobudnú navrhovatelia v 1. a 2. rade, ktorých poručiteľka považovala za svoje deti.
Svedkyňa uviedla, že už v minulosti sa poručiteľka zmienila o tom, že v prípade, že zomrie ako prvá,

dedičstvo nadobudne odporca, ako zákonný dedič po svojom otcovi. V prípade, ak zomrie prvý jej
manžel, dedičstvo nadobudnú deti svedkyne (navrhovatelia), ako zákonní dedičia. Nikdy nespomínala,
že by mala v úmysle zriadiť závet. Bližšie okolnosti, za ktorých mala poručiteľka takto vyjadriť svoju vôľu
sinepamätala.Otom,žebolzriadenýzávetsasvedkyňadozvedelapopohrebe,keďžejehofotokópiuK..
R.Y. odovzdala navrhovateľke v 2. rade a dcére navrhovateľa v 1. rade, ktorá sa na pohrebe zúčastnila.

Pokiaľ sa jedná o starostlivosť odporcu o poručiteľku, mala za to, že jeho starostlivosť bola porovnateľná
so starostlivosťou svedkyne a jej detí, ktorú poskytovali poručiteľke do smrti manžela poručiteľky.

Svedkyňa V. K. bola dlhoročnou dôvernou priateľkou poručiteľky. Navštevovali sa zvyčajne každý druhý
deň. Svedkyňa vypovedala, že počas rozhovorov sa poručiteľka zmienila i o tom, že pre prípad svojej
smrtichcepodeliťsvojmajetoktak,že „C.R.V.“,t.j.navrhovateliadostanúvšetkyúsporya„A.“,odporca,

dostane dom so všetkým. O tom, či poručiteľka závet napísala svedkyňa nemala vedomosti. Dozvedela
sa o tom až po smrti poručiteľky. Vypovedala, že odporca poručiteľku navštevoval často, po smrti svojho
otca raz za tri týždne.

Z predložených čestných prehlásení A.. G. V., H. H., A.. E. H., H.. K. C. vyplýva, že v dome poručiteľky

sa nachádzali hnuteľné veci väčšej hodnoty - obrazy O., L., L., E..C., R. O.. Poručiteľka bola v nakladaní
so svojím majetkom opatrná, nemala záujem obrazy predávať.

Právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a 2. rade poukázala na judikát Najvyššieho súdu SR 2Cdo 5/03
dôvodiac, že závet je prísne formálnym, jednostranným právnym úkonom. Závet spísaný poručiteľkou je

neurčitý, nakoľko nie je možné jednoznačne určiť, kedy bol podpísaný. Namietala, že neurčitosť závetu
je spôsobená aj tým, že nie je možné určiť, či súčasťou domu s pozemkom sú aj hnuteľné veci, ktoré
sa v dome nachádzajú.

Právna zástupkyňa odporcu poukázala na skutočnosť, že poručiteľka nebola osobou znalou práva,

nemala vedomosti o tom, aké náležitosti má závet obsahovať, nerozoznávala hnuteľné a nehnuteľné
veci. Žalobu považovala za účelovú.

Podľa ust. § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa ust. § 35 ods.3 OZ, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa ust. § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľaust.§461OZods.1,2,dedísazozákona,zozávetualeboobochtýchtodôvodov.Aknenadobudne
dedičstvo dedič zo závetu nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len
časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

Podľa ust. § 475 ods.1 OZ, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v 3. skupine rovnakým dielom
poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v
spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou
na poručiteľa.

Podľa ust. § 475 ods. 2 OZ, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský
podiel jeho deti.Podľa ust. § 476 ods.1 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa ust. § 476 ods.2 OZ, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,
inak je neplatný.

Podľa ust. § 476a OZ, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je
neplatný.

Podľa ust. § 477 OZ, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely, veci a práva, ktoré
im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

Podľa ust. § 175k Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak však rozhodnutie o dedičskom
práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho

z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.
Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa
na tohto dediča.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že poručiteľka zomrela ako bezdetná. Ako zákonní dedičia po nej

prichádzali do úvahy navrhovatelia v 1. a 2. rade titulom ich zomrelého otca p. C. K., ktorý bol bratom
poručiteľky, čím navrhovatelia preukázali naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe. Platnosť
závetu, ktorý pre prípad svojej smrti zriadila poručiteľka, ktorým navrhovateľom v 1. a 2. rade odkázala
úspory a odporcovi dom s pozemkom, už v dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. XD/XXX/XXXX napadli navrhovatelia, ako zákonní dedičia. Z predloženého závetu vyplýva, že

poručiteľka ho napísala vlastnou rukou, vlastnoručne podpísala, čo medzi účastníkmi nebolo sporné.
Výpoveďou svedkyne K.. R., ktorá sporný závet ako svedkyňa podpísala bolo preukázané, že závet
bol podpísaný poručiteľkou dňa 16.3.2009 v skorých ranných hodinách v nemocnici v F., za prítomnosti
tejto svedkyne, dlhoročnej dôvernej priateľky poručiteľky po tom, čo ju poručiteľka telefonicky v noci
zavolala. Svedkyňa závet prečítala, po jeho prečítaní poručiteľka závet podpísala, uviedla deň, mesiac a

rok podpísania závetu. Poručiteľka závet podpisovala v deň svojej smrti, na lôžku, za zlého zdravotného
stavu. Nemala právnické vzdelanie. Sporný holografný závet poručiteľky obsahuje deň, mesiac a rok,
kedy bol závet podpísaný, teda všetky náležitosti vyžadované zákonom pod následkom neplatnosti
závetu. Skutočnosť, či bol samotný text závetu napísaný skôr, teda v noci z 15. na 16. marca 2009 je v
tomto prípade právne irelevantná, vychádzajúc z ust. § 476 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého je pod sankciou

neplatnosti podstatné uvedenie dátumu, kedy bol závet podpísaný. Námietka navrhovateľov, že dátum
bol prepisovaný z 15.3.2009 na 16.3.2009, následkom čoho je závet neplatný neobstojí, keďže deň,
mesiac i rok uvedený na tomto závete je čitateľný a nezameniteľný. Do úvahy je pritom potrebné zobrať
i okolnosti a zdravotný stav poručiteľky, za ktorých bol tento závet podpísaný.

Pokiaľ ide o námietku neurčitosti a nezrozumiteľnosti závetu, ktorá spôsobuje jeho neplatnosť, ani tento
dôvod neplatnosti závetu neobstojí. Pokiaľ poručiteľka v závete odkázala odporcovi dom s pozemkom,
vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi niet sporu o tom, že poručiteľka bola v čase smrti vlastníčkou
jediného domu s pozemkom, ktorý sa nachádza v katastrálnom území V., je tento závet v časti týkajúcej
sa nehnuteľnosti jednoznačný napriek tomu, že nehnuteľnosť nie je presne špecifikovaná. Rovnako

niet medzi účastníkmi sporu ani o tom, ktoré vkladné knižky sú predmetom závetu, keďže tieto boli
odovzdané notárke, ako súdnej komisárke spolu so závetom. Niet teda pochybnosti o tom, o ktoré
vkladné knižky ide, keďže navrhovateľom v 1. a 2. rade poručiteľka odkázala úspory rovnakým dielom.
Pokiaľ navrhovateľka v závete použila slovný výraz „darovanie“ súd poukazuje na ust. § 35 ods. 2
OZ.. Z obsahu listiny označenej ako „testament“ je nesporné, že vôľou poručiteľky vyjadrenej v tomto

jednostrannom právnom úkone bolo rozhodnúť o svojom majetku pre prípad smrti. Zo samotných
výpovedi navrhovateľov v 1. a 2. rade, odporcu i z výpovede svedkov K.. R., K. a K. vyplýva, že odporca
poručiteľku pomerne často navštevoval, mali dobré vzťahy, vypomáhal jej. Odporca udelil poručiteľke na
prejednanie dedičstva po svojom otcovi E. V. plnomocenstvo. Tvrdenie odporcu, že po smrti poručiteľky
pripadne dom s pozemkom odporcovi potvrdili svedkyne K. A. K.. R.. Z výpovede svedkyne K. vyplýva i

to, že úspory mali nadobudnúť navrhovatelia. Výpoveďou odporcu, svedkyne R. i svedkyne K. mal súd
preukázanú skutočnú vôľu vyjadrenú v závete ustanoviť ako dedičov poručiteľky navrhovateľov v 1. a
2. rade v časti týkajúcej sa úspor a odporcu v časti týkajúcej sa domu s pozemkom. Pokiaľ sa jedná o
svedeckú výpoveď C. K., ktorá tvrdila, že poručiteľka v nemocnici v roku 2008 tvrdila, že celý majetok pojej smrti nadobudnú navrhovatelia v 1. a 2. rade, ktoré poručiteľka považovala za svoje deti, túto výpoveď
vyvrátila samotná navrhovateľka v 2. rade, ktorá bola na tejto návšteve prítomná a ktorá vypovedala,
že pri tejto návšteve sa poručiteľka síce prvýkrát zmienila o tom, že nevie ako má naložiť so svojím

majetkom, nič bližšie však neuviedla.

Čo sa týka hnuteľných vecí, ktoré boli prvotnou príčinou rozporov medzi dedičmi, tu súd vychádzal z
ust. §§ 119 až 121 OZ. V zmysle ust. § 119 ods. 2 OZ nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené
so zemou pevným základom. V zmysle ust. § 120 ods. 1 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej

povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Príslušenstvom veci sú
veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. V
zmysle ust. § 121 OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené
na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení, príslušenstvom domu, ani jeho súčasťou nie sú hnuteľné
veci. Otázka, ktoré hnuteľné veci patria do dedičstva po poručiteľke a v akom rozsahu, nemôže byť

podľa názoru súdu riešená v tomto konaní, ktorého predmetom je platnosť závetu. Táto otázka môže
byť predmetom iného konania na základe osobitného návrhu.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a skutkové zistenia súd návrh navrhovateľov v 1. a
2. rade zamietol. Súd záverom musí konštatovať, že touto žalobou napadnutá neplatnosť holografného

závetu poručiteľky H.. C. V. nebola preukázaná, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že závet
napísala a podpísala vlastnoručne poručiteľka, v závete uviedla všetky jeho podstatné náležitosti, ktoré
závet, ako jednostranný a prísne formálny právny úkon pod sankciou neplatnosti musí obsahovať. Závet
obsahuje i všetky zákonné náležitosti z hľadiska vyjadrenia skutočnej vôle poručiteľky, kedy je možné
jednoznačne ustáliť určitosť prejavu jej vôle obsiahnutej v závete.

Súd rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov v 4 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.