Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Plichtíková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8C/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313200555
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5313200555.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovu v právnej veci B. P. Y., B.. XX. X. XXXX, X.

W. Č.. XXXX, W. B. W., právne zastúpenej JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom so sídlom
F. Kráľa 1504, Čadca proti odporcom: X. N. P., na neznámom mieste, X. Z. P., G.. T., na neznámom
mieste, X. H. W. Y., G.. Ď., na neznámom mieste, X. L. W. Y., na neznámom mieste, X. H. W. Y., na
neznámom mieste, X. K. W. Y., na neznám mieste, X. H. Š., na neznámom mieste, 8. Š. Č.N., na
neznámom mieste, odporcovia v rade 1. až 8. zo zákona zastúpení Slovenským pozemkovým fondom,
Búdkova 36, Bratislava, 9. Slovenskému pozemkovému fondu, Búdkova 36, Bratislava, XX. Q. L., G..
Y., B.. XX.X.XXXX, W.U. B. W. XXXX a XX. K. W. G.. Y., na neznámom mieste, odporkyne v rade 10. a

11. zo zákona zastúpené Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že nehnuteľnosti:
- S. XXXX/X - O. O. L. C. P. XXX T.,
- CKN 9099/7 - trvalý trávnatý porast o výmere 24 m2,
- CKN 9099/14 - orná pôda o výmere 10 m2,
- CKN 9097 - orná pôda o výmere 512 m2,

- identické s časťou parcele Q. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX T., Z. B. I. Č.. XXXX W.. Ú. W. B. W.,
- s časťou parcele Q. XXXX/X - C. L. C. P.T. XX T., zapísanej na I. Č.. XXXX W.. Ú. W. B. W.,
- vytvorené geometrickým plánom Ing. Mateja Byrtusa, U Sihelníka 1580, 023 51 Raková, IČO:
47334908 zo dňa 4.11.2015, úradne overeným Ing. Jozefom Polkom dňa 09.11.2015 pod č. 1411/2015,
ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku, p a t r i a do výlučného vlastníctva navrhovateľky P.
Y. G.. X., B.. XX.X.XXXX, W. XXXX, XXX XX W. B. W., občianky SR.

Navrhovateľke náhradu trov konania proti odporcom v 1/ až 11/ rade n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 10.1.2013, doručeným súdu 15.1.2013 na čl. 1 až 3 spisu, domáhala
určenia vlastníckeho práva k časti nehnuteľností Q. XXXX, Q. XXXX/X Z. B. I. Č.. XXXX, W.. Ú. W.U.
B. W., ktoré sú totožné s parcelami vytvorenými identifikáciou parciel Správy katastra Čadca zo dňa
28.8.2012, ako parcely S. XXXX/X - O. O. L. C. P. XXX T., S. XXXX/X - O. O. L. C. P. XX T., S. XXXX/XX -
C. L. C. P.T. XX T., S. XXXX - C. L. C. P. XXX T.. Uviedla, že voči odporcom, ktorí uznajú vlastnícke právo
navrhovateľky, si náhradu trov konania neuplatňuje. Navrhovateľka uviedla, že predmetné nehnuteľnosti
nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve, vydaného v konaní 5D/349/2010, a to na základe

dodatku č. 2 zo dňa 7.11.2012, po svojom manželovi N.. T. Y.. Ten nadobudol nehnuteľnosti dedením po
svojich právnych predchodcoch, a to po svojich rodičoch. Tí nadobudli tieto nehnuteľnosti na základe
reálnej držby medzi pozemno-knižnými spoluvlastníkmi, ešte pred rokom 1950. Právni predchodcovia
navrhovateľky predmetné nehnuteľnosti užívali vo vydelenom stave. Sporný podiel mali vydelený nazáklade reálnej deľby v prírode. V prírode uvedené parcely predstavujú záhradu, ktorá susedí s parcelou
na ktorej má navrhovateľka postavený rodinný dom. Navrhovateľka uviedla, že odkúpila aj podiely od
bývalých pozemno-knižných spoluvlastníkov, ostatní pozemno-knižní spoluvlastníci majú svoje podiely

v prírode vydelené vedľa. Navrhovateľka v návrhu poukázala aj na rozhodnutie č. 911/1932 Zb., ktoré
je uverejnené v úradnej zbierke rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR, podľa ktorého ak určití
spoluvlastníci, určité časti týchto nehnuteľností majú vy výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán
o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva,
pričom takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky. Navrhovateľka tvrdí, že v danom prípade medzi

pozemno-knižnými spoluvlastníkmi sporných parciel došlo k takejto dohode a zároveň k reálnej deľbe,
a z tohto dôvodu právni predchodcovia navrhovateľky splnili podmienky pokojnej a nerušenej držby
zákonom stanovenej lehote k reálne vydelenej časti parcele. Navrhovateľka poukázala aj na to, že má
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože má záujem v budúcnosti
disponovať s touto nehnuteľnosťou ako výlučný vlastník.

V návrhu zo dňa 10.1.2013 sú ako odporcovia všetci označení na neznámom mieste, zastúpení
zo zákona Slovenským pozemkovým fondom, nakoľko však v priebehu konania došlo k zmenám
zapísaných údajov v liste vlastníctva č. 5224, navrhovateľka na podnet súdu, ako aj Slovenského
pozemkového fondu svoj návrh upravila podaním zo dňa 10.6.2013 na čl. 27, v ktorom rozšírila okruh
účastníkov konania na strane odporcu o odporkyňu XX/ Q. L., G.. Y.. Skutkové tvrdenia v tomto návrhu

a rovnako tak petit zostali nezmenené.

Navrhovateľka ďalším podaním zo dňa 28.8.2013 na čl. 37, doručila opäť rozšírený návrh, ktorým
rozšírila na strane odporcu okruh účastníkov o odporkyňu v rade XX/ K. W., G.. Y., na neznámom mieste,
zastúpenú Slovenským pozemkovým fondom. V sprievodnom liste k tomuto podaniu na čl. 36 uviedla,

že jej zosnulý manžel Ing. Miroslav Jacek sporné nehnuteľnosti nadobudol po svojom otcovi Q. Y., a
to podľa rozhodnutia ŠN Čadca D 1289/91. Skutkové tvrdenia, ako aj rozsudočný návrh zostali opäť
nezmenené.

Na pojednávaní dňa 09.6.2014 navrhovateľka do zápisnice uviedla, že sporné pozemky sú oplotené

a boli oplotené už v čase, keď tam s manželom prišli bývať. Sporné nehnuteľnosti nadobudli od
rodičov zomrelého manžela, ktorí ich zrejme nadobudli od svojich rodičov. Rodičia manžela N.. T. Y.
nehnuteľnosti užívali až do roku 1991. Potom, keď si tam navrhovateľka postavila chalupu, užívala
spolu s manželom tieto nehnuteľnosti už ona. Zároveň uviedla, že podiely, ktoré patrili cudzím osobám,
odkúpili. Odkúpili napríklad od pána Y. H. L. Š.. Navrhovateľka ďalej uviedla, že osoby, ktoré boli

zapísané ako užívatelia sporných parciel na evidenčných listoch, tieto sporné nehnuteľnosti, ktoré žiada,
nikdy neužívali. Ide o P. Č., H. Č. H. P. T..

Slovenský pozemkový fond vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 10.5.2013 na čl. 18 uviedol,
že navrhovateľka nepreukázala existenciu vlastníckeho práva reálnou deľbou. Poukázal na dôkazné

bremeno na strane navrhovateľky, zároveň aj na samotné rozhodnutie č. 911/1932 a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 2Cdo 39/2011 z 30.11.2011, ktoré riešilo otázku preukázania reálnej deľby
nehnuteľností za platnosti Uhorského obyčajového práva, keď sa vylučuje vzájomne titul nadobudnutia
vydržaním a na základe reálnej deľby. Poukázal na to, že navrhovateľka tvrdila, že odkúpila podiely od
bývalých pozemno-knižných spoluvlastníkov, čo podľa jeho názoru vylučuje nadobudnutie vlastníctva

reálnou deľbou pred rokom 1950. Poukázal zároveň aj na nedostatočne vymedzený okruh účastníkov
na strane odporcu.

Navrhovateľka vo vzťahu k tomuto vyjadreniu Slovenského pozemkového fondu prostredníctvom
právneho zástupcu na pojednávaní uviedla, že sporné nehnuteľnosti boli prejednané v dedičskom

konaní, ona si ich aj chcela vysporiadať osvedčením, ale nakoľko k takémuto spôsobu vysporiadania
SPF súhlas nedáva, podiely spoluvlastníkov odkúpila. Odkúpila aj podiel svojej svokry H. Y., G.. T.. Ďalej
uviedla, že uvažovali aj nad vyhotovením geometrického plánu, ale takto podať návrh im poradila práve
správa katastra s tým, že ostatné parcely v okolí sú už vysporiadané, sú v stave CKN a je potrebné
vysporiadať len tieto sporné parcely. Navrhovateľka ďalej uviedla, že Q. L. je sestrou jej manžela a ona

im to už aj podpísala.V priebehu konania bola spornou identifikácia sporných parciel, nakoľko k návrhu nebol pripojený
aktualizovaný geometrický plán a Okresný úrad Čadca, odbor katastrálny, podaním zo dňa 05.8.2014
uviedol, že petit je nezapísateľný.

Tútospornosťsanavrhovateľkapokúsilaodstrániťpodanímzodňa10.6.2015načl.93,vktoromuviedla,
že v pôvodnom návrhu boli nesprávne uvedené nehnuteľnosti Q. Z. B. I. Č.. XXXX, poukázala na to, že
identifikáciaparcieljesprávna,alevýrokrozsudkuvpôvodnomzneníbolnezapísateľný.Uvedenýrozpor
odstránila novým, upraveným návrhom zo dňa 20.5.2015 na čl. 94, kde už v rámci rozsudočného návrhu

označila spornými nehnuteľnosti parcely EW. XXXX/X H. Q. XXXX/X, Z. B. I. Č.. XXXX. Sprievodným
listom k ďalšiemu upravenému návrhu zo dňa 23.9.2015 na čl. 102 navrhovateľka uviedla, že výrok
rozsudku najskôr obsahoval parcely CKN a až následne na to parcely EKN. Zrejme z tohto dôvodu
bol jej pôvodný návrh nezapísateľný. V Ďalšom upravenom návrhu z toho istého dňa na čl. 103 až
105 už v rozsudočnom návrhu označila sporné parcele ako Q. XXXX/X H. Q. XXXX/X. Navrhovateľka
svojím posledným upraveným návrhom zo dňa 19.11.2015 na čl. 127 odstránila spornosť ohľadne

zidentifikovania sporných nehnuteľností a na opakovanú výzvu súdu upravila rozsudočný návrh v znení,
v akom mu súd vo výroku tohto rozsudku vyhovel. K tomuto návrhu doručila geometrický plán č. 98/2015
vyhotovený Ing. Matejom Byrtusom zo dňa 9.11.2015. Geometrický plán sa nachádza na čl. 123 spisu.

Na pojednávaní dňa 09.6.2014 zástupca Slovenského pozemkového fondu uviedol, že vo veciach, v

ktorých svedčí evidenčný list navrhovateľom, rozhoduje Okresný súd v Čadci v ich prospech. V danom
prípade ale takto svedčí navrhovateľke len prvá parcela, na ktorej má postavený rodinný dom. Zároveň
poukázal aj na nepomer toho, že navrhovateľka zdedila, a to 17 m2 a čo kúpou nadobudla, a to 492 m2.

Odporkyňa v rade 10/ sa k návrhu navrhovateľky vyjadrila podaním zo dňa 28.1.2014 na čl. 44 a

opakovane aj podaním zo dňa 4.11.2015 na čl. 113, v ktorých zhodne vyhlásila, že nemá žiadne výhrady
k vzniku vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na strane navrhovateľky, do predmetných
parciel si žiadne nároky nerobí, nakoľko tieto neužívala a neužívali ich ani jej právni predchodcovia.
Toto vyhlásenie urobila ako dotknutý formálny spoluvlastník a vyjadrila zároveň súhlas s tým, aby sa
pojednávalo v jej neprítomnosti.

Navrhovateľka bola v priebehu konania oboznámená s predbežným názorom súdu, ktorý poukázal
aj na vyjadrenie zástupcu neznámych vlastníkov SPF, na základe ktorého svedčí vlastnícke právo
navrhovateľke len čo do parcely pod rodinným domom a že k ostatným častiam sporných nehnuteľností
vlastnícke právo nepreukázala.

Na pojednávaní dňa 12.11.2015 zástupca SPF uviedol, že sa s navrhovateľkou dohodli, vyjadril svoj
súhlas s návrhom a to z dôvodu, že všetky nehnuteľnosti do okolitých sporných nehnuteľností sú už
vysporiadané.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi: návrh čl. 1-3, LV č. 5224 čl. 4 na parcele Q. XXXX/
X, XXXX/X, osvedčenie o dedičstve 5D/349/2010 čl. 7, 5D/349/2010 čl. 8, identifikácia parciel kat.
nehnuteľností čl. 10, mapu čl. 11, vyjadrenie SPF a námietky vo vyjadrení obsiahnuté čl. 18, ktoré sú
už z 10.5.2013, oboznámil I. Č.. XXXX čl. 11, kde Pinterová Emília je uvedená pod poradovým číslom
16, podanie právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 11.6.2013 čl. 26 spisu, označené ako rozšírený

návrh, kde v 10. rade je uvedená Q. L., G.. Y., rozšírený návrh zo dňa 28.8.2013 čl. 37 spisu, ktorý
obsahoval len rozšírenú účastníčku konania o K. W., pripojené rozhodnutie D 1289/91 čl. 39, uznesenie
o pripustení odporkýň v XX/ G. Q. L. a v 11/ rade, oboznámil podanie Q. L. na čl. 44 spisu, výzvu zo dňa
26.3.2014 na Mesto W.U. B. W. čl. 46 spisu, odpoveď T. W. B. W. čl. 48-49 spisu, kde bola uskutočnená
predbežná identifikácia parciel KN na stav EN pred THM, ako aj s pripojený mapový operát a evidenčné

listy, potvrdenie o zaplatení dane z nehnuteľností čl. 78, vyjadrenie Správy katastra Čadca čl. 79, výzvu
zákonnej sudkyne právnemu zástupcovi navrhovateľky čl. 39 spisu, oboznámil čl. 93 a 94 spisu, kde
z rozsudočného návrhu vyplýva už identifikácia na Q. XXXX/X H. Q. XXXX/X, čo súd vyhodnotil ako
zmenu návrhu, pretože v pôvodnom rozsudočnom návrhu boli iné parcely EKN. Oboznámil vyjadrenie
Q. L., G.. Y. čl. 101 spisu, čl. 102 spisu, pripojený geometrický plán čl. 123-124 súdneho spisu, zmenený

návrh čl. 126-127, uznesenia o pripustení zmeny návrhu čl. 131, čl. 132.Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v dávnej minulosti, ešte pred rokom 1950,
došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva deľbou v prírode. Vydelené nehnuteľnosti

právni predchodcovia navrhovateľky a navrhovateľka užívajú minimálne 65 rokov nerušene. Nebolo
preukázanéužívaniespornýchnehnuteľnostíostatnýmispoluvlastníkmi,ostatníspoluvlastnícisinerobili,
ani nerobia nároky do vydelených nehnuteľností.

Predmetom sporu boli parcely S. XXXX/X - O. O. L. C. P. XXX T.,

S. XXXX/X - O. O. L. C. P.T. XX T., S. XXXX/XX - C. L. C. P. XX T., S. XXXX - C. L. C. P. XXX
T.. Aktualizovaným geometrickým plánom zapísateľným v katastri nehnuteľností (čl. 123) mal súd
preukázané, že tieto parcely sú identické s časťou parcely Q. XXXX/X - C. L. C. P. XXXX T., zapísanej
na LV č. XXXX W.. Ú. W. B. W. a s časťou parcely Q. XXXX/X - C. L. C. P. XX T., zapísanej na I. Č..
XXXX W.. Ú. W. B. W..

Porovnaním spoluvlastníkov zapísaných na I. Č.. XXXX s okruhom účastníkov konania uvedených v
návrhu súd dospel k záveru, že je splnená podmienka podľa § 91 ods. 2 OSP. Okruh účastníkov konania
je zhodný s okruhom spoluvlastníkov (ich právnych nástupcov) zapísaných na I. Č.. XXXX.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise mal súd preukázané, že nejde o novovytvorené parcely

geometrickým plánom. Vznikli v dávnej minulosti deľbou spoluvlastníkov v prírode. V tomto prípade pred
rokom 1950. Následne došlo k zamapovaniu reálne vydelených nehnuteľností, reálnej deľby a držby
v prírode mapami EN pred THM. Sporné nehnuteľnosti S. Č.. XXXX/X, S. XXXX/X, S. XXXX/XX H.
S. XXXX čo do hraníc, uhlov a výmery (s malými odchýlkami spôsobenými nepresnosťou meracích
prístrojov) sú zhodné s nehnuteľnosťami EN pred THM. Z evidenčných listov na čl. 51 a nasl. spisu mal

súd preukázané, že na sporné nehnuteľnosti EN pred THM boli vedení ako užívatelia Q. Y., H. Y., G..
T., N.. T. Y., teda právni predchodcovia navrhovateľky, ale aj P. T. H. H. Č.. Navrhovateľka predložila
titul nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným parcelám EN pred THM - osvedčenie o dedičstve 5D
349/2010-115-, ako aj dodatok č. 2 k tomuto osvedčeniu na čl. 128 a 133 dedičského spisu, z ktorého je
zrejmé, že navrhovateľka podiely v sporných častiach nehnuteľností Q. XXXX/X (XXXX T.) H. Q. XXXX/

X (XX T.) nadobudla dedením po svojom manželovi N.. T. Y. (pôvodne pod X. P. XX/XXXX).

Podľa rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej
republiky uverejnenej v zbierke IV u niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe
vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti

spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné
časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením
nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950
pripúšťal pritom aj takéto riešenie; netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené
na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa uvedeného rozhodnutia č.

911/1932 ÚZ treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľnosti zapísaných do pozemkovej
knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z
týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene
týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť
uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).

Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) OSP je v takom prípade daný na určení vlastníckeho
práva k vydeleným nehnuteľnostiam alebo na určení, že došlo k zrušeniu a rozdeleniu podielového
spoluvlastníctva. Naliehavý právny záujem nie je daný na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktoré fakticky zaniklo, bolo zrušené, ani na určení ideálneho spoluvlastníckeho podielu

k predmetu vlastníctva, ktorý zanikol zrušením a vyporiadaním.

Súd je viazaný výrokom rozhodnutia, nie je viazaný odôvodnením rozhodnutia (§ 159 ods. 2 OSP), preto
ak SPF ako zástupca neznámych na čl. 18 spisu poukazoval na to, že takéto rozhodnutie bolo vydané
na základe znaleckého posudku ako jedného z dôkazných prostriedkov, ide o odôvodnenie rozhodnutia

911/1932, nejde o záväznú výrokovú časť. Odôvodnením rozhodnutia nie je súd viazaný a je viazaný
výrokovou časťou rozhodnutia. Môžu byť použité akékoľvek dôkazy, aby súd získal skutkový stav, ktorý
môže subsumovať pod rozhodnutie 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí (§ 125 OSP). Ktoré dôkazy súd
vykoná, rozhodne súd. Nie je pri tom viazaný rozhodnutím 911/1932, resp. iným rozhodnutím. Podľa §120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré
z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 3 OSP ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch

svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 127 ods. 1 prvá veta OSP ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba
odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca.
Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Súd dospel k záveru, že na posúdenie v tomto konkrétnom prípade nie sú potrebné odborné znalosti,
preto nenariadil dokazovanie znalcom. Jediná známa odporkyňa XX/ Q. L., ako aj zástupca SPF,
súhlasili s tým, že v dávnej minulosti bola deľba. Podľa § 120 ods. 3 OSP súd založil svoj záver na

zhodnom tvrdení týchto účastníkov konania. Týmto dôkazom spolu s ďalšími listinnými dôkazmi mal súd
dostatočne preukázanú deľbu celej pozemnoknižnej parcely v prírode.

Z vykonaných dôkazov súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.

V prvom rade súd ustálil, že nárok na ideálny spoluvlastnícky podiel má právny vzťah k pozemnoknižnej
vložke a k pozemnoknižnej parcele Q. XXXX/X H. XXXX/X, W.. Ú.. W. B. W.. Nárok na ideálny
spoluvlastnícky podiel jednotlivých spoluvlastníkov - odporcov nemá vzťah k vydeleným parcelám CKN
jednotlivo. Z toho logicky vyplýva, že veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov treba odvíjať čo
do výmery z celkovej pôvodnej výmery pozemnoknižnej parcely v čase, kedy došlo k deľbe a nie od

výmery parciel EN, resp. CKN, resp. EKN, ktorá už je po vyporiadaní vlastníckeho práva niektorých
spoluvlastníkovdostavuCKNčodovýmerymenšouparcelouakobolapôvodnápozemnoknižnáparcela
(a naďalej sa bude jej výmera zmenšovať v príčinnej súvislosti s tým, ako si jednotliví spoluvlastníci
budú vybavovať vlastnícke právo k reálne vydeleným nehnuteľnostiam do stavu CKN). Z tohto dôvodu
aj záver, či došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, treba posúdiť z hľadiska celej

pozemnoknižnej parcely, ku ktorej sa podiely jednotlivých pozemnoknižných spoluvlastníkov vzťahovali.

V nadväznosti na uvedené základnou podmienkou bolo preukázať, či ku dňu rozhodovania súdu
podľa § 154 ods. 1 OSP existuje spoluvlastnícky vzťah k parcele Q. XXXX/X H. XXXX/X Z. B.
I. Č.. XXXX, W.. Ú.. W. B. W. alebo tento spoluvlastnícky vzťah bol v dávnej minulosti zrušený

a vyporiadaný reálnou deľbou medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi pôvodnej pozemnoknižnej
parcely, a teda či v dôsledku zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva spoluvlastníctvo zaniklo a existujú
len reálne vydelené nehnuteľnosti, ku ktorým je možné určiť vlastnícke právo. Bolo teda treba ustáliť,
či spoluvlastníci zapísaní na I. Č.. XXXX W. L. Q. XXXX/X H. XXXX/X, z ktorej je vytvorená sporná
nehnuteľnosť, sú na liste vlastníctva zapísaní len formálne.

Súdmalpreukázané,ževčasedeľby,vzhľadomkrovnakémuokruhupozemnoknižnýchspoluvlastníkov,
k veľkému počtu pozemnoknižných parciel a rovnakej výške podielov, nedochádzalo medzi
pozemnoknižnými spoluvlastníkmi k deľbe a zámenám takým spôsobom, že by všetci pozemnoknižní
spoluvlastníci mali vydelené svoje podiely len z pozemnoknižnej parcely PKN (Q. XXXX/X, XXXX/

X). Keďže podiely a okruh spoluvlastníkov boli v čase deľby rovnaké, delili a zamieňali medzi
všetkými pozemnoknižnými parcelami zapísanými na tých istých spoluvlastníkov v rovnakých podieloch.
Preto nemusí mať každý zo spoluvlastníkov (vrátane neznámych) vydelený svoj podiel len v
pozemnoknižnej parcele Q. XXXX/X, XXXX/X. Niektorí spoluvlastníci mali vydelené svoje podiely v iných
pozemnoknižných parcelách. Rozhodujúce bolo to, že všetci mali vydelené, každý užíval výlučne svoje

reálne dlhodobo vydelené nehnuteľnosti, rešpektoval vlastnícke právo ostatných a to dlhodobo.

Zjednocujúce rozhodnutie 911/1932 bolo vydané pre zjednotenie aplikácie práva platného do roku 1950
a bolo založené na dlhodobom faktickom stave, nie formálnom stave. V zmysle rozhodnutia 911/1932deľba a zámena predstavujú v zmysle Občianskeho zákonníka „iné skutočnosti ustanovené zákonom“,
na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Deľba a zámena v dávnej minulosti do
roku 1950 sú titulom, na základe ktorého právna predchodkyňa navrhovateľky získala k vydelenej

nehnuteľnosti vlastnícke právo vydržaním.

Novovzniknuté parcely CKN teda nevznikli vytvorením geometrickým plánom v roku 2015. Geometrický
plán z dôvodu vykonateľnosti (zapísateľnosti) rozsudku graficky znázornil parcelu v prírode reálne
vydelenú, ohraničenú medzami, oplotením, ktorá vznikla už v dávnej minulosti do roku 1950 faktickým

zrušením spoluvlastníctva v prírode reálnou deľbou, zámenami, ktoré boli dlhodobo rešpektované.

Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak. Takýmto údajom je aj zápis na liste vlastníctva Č.. XXXX W.. Ú.. W.U. B. W., Ž. L. Q. XXXX/
X, XXXX/X sú v spoluvlastníctve tam uvedených spoluvlastníkov. Navrhovateľke sa v nadväznosti na
zákonnúdomnienkudlhodobého,faktického,nerušenéhoužívaniavydelenejnehnuteľnosti(R911/1932)

podarilo preukázať opak. Preukázala, že zápis spoluvlastníctva na liste vlastníctva je len formálny. Je
teda daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) OSP na zosúladení
skutočného hmotnoprávneho stavu vlastníckeho práva s formálnym stavom vlastníctva vedeným na liste
vlastníctva. Naviac, aj mapy EN a evidencia EN mali záväzný charakter, ktorý nebol rešpektovaný pri
zápise parciel Q. XXXX/X, XXXX/X na list vlastníctva v rámci ROEPu.

Z uvedených dôvodov súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil, že navrhovateľka je výlučná
vlastníčka nehnuteľností S. XXXX/X - O. O. L. C. P. XXX T., S. XXXX/X - O. O. L. C. P. XX T., S. XXXX/
XX - C. L. C. P. XX T., S. XXXX - C. L.J. C. P. XXX T., ktoré sú identické s časťou parcely Q. XXXX/X
- C. L. C. P. XXXX T., zapísanej na I. Č.. XXXX W.. Ú. W. B. W. a s časťou parcely Q. XXXX/X - C. L.
C. P. XX T., zapísanej na I. Č.. XXXX W.. Ú. W. B. W..

Úspešným účastníkom konania je navrhovateľka. Podľa § 142 ods. 1 OSP by jej patrila plná náhrada trov
konania. Súd na inak úspešného účastníka konania aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 OSP a nepriznal
mu náhradu trov konania voči odporcom. Za neusporiadaný stav vlastníctva odporcovia nemôžu, za
tento neusporiadaný stav vlastníctva nemôže ani navrhovateľka. Navrhovateľka ani nežiadala náhradu

trov konania voči odporcom.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.