Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 2P/213/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714211542
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Smereková

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714211542.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, v právnej veci maloletých detí C.: P., nar.

X.XX.XXXXaQ.,nar.XX.X.XXXX,bytomuotca,zastúpenékolíznymopatrovníkomR.práce,sociálnych
vecí a rodiny P., deti rodičov: matka U. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. C. XXX, toho času bytom
XX B. H., A. V., V X DG V., Q. W., otec P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XXX, o zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Michalovce, č. k.: XXP/XXX/XXXX-XXX, zo dňa XX. XX. XXXX v časti
výživného, takto:

Zvyšuje výživné na maloletého P. C., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 30,- € na sumu 100,- € mesačne za
obdobie od 11. 07. 2014 do 26. 02. 2015, ktoré je matka povinná uhradiť k rukám otca.

Dlžné výživné na maloletého P. za obdobie od 11. 07. 2014 do 26. 02. 2015 v celkovej výške 532,42,-
€ povoľuje matke splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- € mesačne s tým, že neuhradením, čo
i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

Zvyšuje výživné na maloletú Q. C., nar. XX. XX. XXXX zo sumy XX,XX- € mesačne na sumu 80,- €
od 11. 07. 2014 do budúcna, ktoré je matka povinná prispievať k rukám otca, vždy do 25-teho dňa v
mesiaci vopred.

Dlžné výživné na maloletú Q.bdobie od 11. 07. 2014 do 30. 09. 2015 v celkovej výške 776,- € povoľuje
matke splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- € spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením
jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.7.2014 domáhal, aby súd zvýšil výživné zo strany
matky na mal. P. zo sumy 30 € mesačne na sumu 180.- € mesačne a na mal. Q. z minimálneho výživného
na sumu 130 e mesačne, a to od 10.7.2014. V priebehu konania upravil návrh tak, že žiadal zvýšiť
výživné odo dňa podania návrhu t. j. od 11.7.2015. Zároveň upravil svoj návrh tak, že žiadal zvýšiť
výživné na mal. P. za obdobie od 11.7.2014 do 26.2.2015 z toho dôvodu, že maloletý od 26.2.2015 žije
u matky v Anglicku.

Návrh na zvýšenie výživného otec odôvodnil tým, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k
maloletým deťom upravené rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. XXP/XXX/XXXX - XXX zo
dňa 31.10.2012, pričom výpočet výšky výživného matke bol podmienený tým, že matka v tom čase bolanezamestnaná. Otec uviedol, že od septembra 2013 matka prestala platiť výživné, v mesiaci február
2014 poslala výživné za mesiac september 2013. V súčasnosti matka pracuje vo Veľkej Británii a preto
je dôvod na zvýšenie výživného. Otec uviedol, že maloleté deti majú aj zdravotné problémy, syn P. je

diabetik, dcéra Q. navštevuje psychiatrickú ambulanciu a obe deti sa liečia na ochorenie štítnej žľazy.
Otec má teda zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. Otec uviedol, že matka je s deťmi len v
telefonickom kontakte a prostredníctvom internetu. Na tému zvýšenia výživného sa matka odmieta s
otcom rozprávať.

Matka sa k návrhu nevyjadrila, napriek tomu, že jej bol doručený, nezúčastnila sa ani pojednávania dňa
1.7.2015, hoci predvolanie na tento termín jej bolo doručené riadne a včas (doručenka pripojená za čl. 29
spisu), následne matka napriek výzve súdu, aby vrátila doručenky o prevzatí písomností a predvolaní na
pojednávania, doručenky nevrátila a preto súd uznesením č. k. XP/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX
rozhodol, že písomnosti určené matke sa jej budú doručovať uložením v súdnom spise.

Kolízny opatrovník navrhol návrhu otca vyhovieť, pretože je v záujme maloletých detí. Maloleté
deti si vyžadujú farmakologickú liečbu a okrem týchto nákladov sa prirodzene zvyšujú aj náklady na
maloleté deti v dôsledku ich rastu a vývinu. Otec sa snaží pracovať, avšak jeho príjem nepostačuje na
zabezpečenie rodiny.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom otca, s predloženými listinnými dôkazmi
zo strany otca i matky o výške ich nákladov a príjmov, vyjadrením kolízneho opatrovníka, výsluchom
otca, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX a zistil
tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. XXP/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd schválil
rodičovskú dohodu tak, že zveril maloleté deti C. P. a Q. do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal
prispievať na výživu mal. P. sumou 30 e a na mal. Q. minimálnym výživným, dlžné výživné nebolo určené
a styk matky s maloletými bol upravený neobmedzene. Z obsahu pripojeného spisu súd zistil, že v čase
vydania rozsudku bola matka nezamestnaná, otec ukončil dňa 6.7.2012 pracovný pomer dohodou, v

tomto pracovnom pomere dosahoval čistý mesačný príjem 283 €.

Výsluchom otca a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že otec je v evidencii uchádzačov o
zamestnanie, pracuje na dohodu o vykonaní práce s čistým mesačným príjmom 61,34 € v roku 2014
a 75,67 € v roku 2015. Otec poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 109,80 € (výška dávky v mesiaci

apríl 2015) a rodinné prídavky na mal. Viktóriu vo výške 23 €.

Otec žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom, maloletou Q. a do februára 2015 aj s maloletým P..
Otec platí inkaso v sume 150 € mesačne, v tejto sume sú zarátané aj náklady za plyn a elektrinu. Za
vodu otec platí 16 € mesačne. Okrem toho má bežné náklady na stravu, ošatenie a hygienu.

Maloletá Q. je žiačkou 6. ročníka základnej školy v Michalovciach. Priemerné mesačné náklady na
maloletú Q. pozostávajú z týchto súm: cestovné do školy 8 €, strava v škole 3 - 5 €, telefón 6,23 €,
internet 13 €, oblečenie bežné 20 €, sezónne oblečenie a obuv 80 € (ročne), lieky a poplatky u lekára 10
€, pomôcky do školy a poplatky za školské akcie 10 €, strava doma 100 €. Priemerné mesačné náklady

maloletej teda predstavujú sumu okolo 165 €.

Maloletý P.tcom v spoločnej domácnosti do 26.2.2015, odkedy žije s matkou v Anglicku, kde aj
navštevuje školu - učí sa a zdokonaľuje sa v cudzom jazyku. Do februára 2015 maloletý navštevoval
Strednú odbornú školu obchodu a služieb v Michalovciach, pričom od 10.6.2015 do 10.6.2018 škola

povolila maloletému prerušiť štúdium. Náklady maloletého otca na maloletého kým žili v spoločnej
domácnosti pozostávali z týchto súm: cestovné do školy 8 €, telefón 20 €, oblečenie bežné 20 €, sezónne
oblečenie a obuv 120 € (ročne), lieky a poplatky u lekára 20 €, pomôcky do školy a poplatky za školské
akcie 15 €, strava doma 150 € - maloletý je diabetik, vyžaduje si špeciálnu stravu, nemôže sa stravovať
v škole.

Matka sa k návrhu nevyjadrila, otec predložil mailovú komunikáciu s matkou, kde matka uviedla, že jej
mesačné náklady sú: nájomné - 480 L, daň - 112 L, plyn - 40 L, voda - 58 L, elektrina - 50 L, cestovné do
práce a cestovné syna do školy - 100 L, strava a hygiena pre matku a syna - 250 L, ošatenie pre matkua syna - 50L. Výšku týchto nákladov však súd nemal preukázanú listinnými dôkazmi a tiež nie je zrejmé,
či matka žije so synom sama, alebo s ňou žijú iné osoby, ktoré sa podieľajú na nákladoch na bývanie.

Z potvrdenia od zamestnávateľa súd zistil, že matka je od 1.1.2015 zamestnaná v trvalom pracovnom
pomere v spoločnosti Travelodge Hotels ltd a z ročného potvrdenia o výške príjmu súd zistil, že ročný
príjem matky dosiahol sumu 9.694,12 L, t. j. 807 L na mesiac (1090 € na mesiac).

Podľa § 65 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení

(ďalej len Zákon o rodine), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu .

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom

rozsahu.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádza z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu

odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova,
hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky
nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je

odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované
možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým
reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi

vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými
vlastnostiam rodičov.

Zmenou pomerov v zmysle ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena
okolností na strane oprávneného alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho

rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu zásadnú ako aj o zmenu trvalú v tých okolnostiach,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je
preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie s pomermi
existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.

U matky došlo k zmene pomerov ohľadne zárobkových pomerov v tom, že jej priemerná čistá mzda je v

súčasnosti okolo1.090€, včaseposlednejúpravyvýživnéhot.j.vroku2012bolamatkanezamestnaná.
Zároveň došlo aj k nárastu nákladov na živobytie, keďže matka žije a pracuje v zahraničí - vo Veľkej
Británii, kde sú životné náklady vyššie.

Otec v čase poslednej úpravy výživného skončil pracovný pomer, v ktorom dosahoval príjem 283 €. V

súčasnosti je príjem otca 75 € z dohody o vykonaní práce a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške
109 €.

U otca teda došlo k poklesu príjmu, matkin príjem vzrástol.

Zohľadniac pomery na strane oboch rodičov, ale predovšetkým na strane maloletej Viktórie, u ktorej
priemerné mesačné životné náklady predstavujú sumu cca 165.- €, s poukazom na to, že od poslednej
úpravy výživného uplynuli 3 roky, bol súd toho názoru, že potreby maloletej sa zvýšili v dôsledku jej
rastu a dospievania a suma minimálneho výživného zďaleka nepokrýva odôvodnené náklady maloletej.
Porovnajúc príjem matky a jej nevyhnutné mesačné náklady spojené s bývaním, stravou a ošatením,

súd upravil matke výšku výživného na mal. Viktóriu na sumu 80.- € mesačne, pretože uvedená čiastka
sa mu javila primeraná predovšetkým k príjmovým pomerom matky a k jej nevyhnutným priemerným
mesačným nákladom.

Je nutné zdôrazniť, že stanovené výživné nepredstavuje len sumu určenú na stravu, ošatenie, náklady

na štúdium a záujmové aktivity, ale že v sebe zahŕňa i výdaje na úhradu nájomného, služby spojené s
užívaním bytu, podiel na energiách u otca, kde maloletá žije.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona i s poukazom na to, že otec si časť vyživovacej
povinnosti plní svojou osobnou starostlivosťou o maloletú, bol súd názoru, že vyživovacia povinnosť k

maloletému dieťaťu je matkinou prioritnou povinnosťou, najmä v situácii, keď z jej strany absentuje iná
realizácia jej rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej. Matka je len v telefonickom kontakte
s maloletou. Napriek tomu, že je zamestnaná, neplatí výživné na maloletú vôbec, čím ohrozuje zdravý
vývin svojej maloletej dcéry.

Súd zvýšil výživné na sumu 80.- € od 11.7.2014, keďže otec podal návrh na zvýšenie výživného dňa
11.7.2014 a zároveň súd povolil matke splácať dlžné výživné za obdobie od 11. 07. 2014 do 30. 09.
2015 v celkovej výške 776,- € v mesačných splátkach vo výške 20,- € spolu s bežným výživným s
tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné. Súd vypočítal dlžné výživné
nasledovne: 80 € - 27,13 € = 52,87 €; dlžné výživné za 14 mesiacov: august 2014 - september 2015: 14

x 52,87 = 740,18 €. Dlžné výživné za 21 dní v mesiaci júl 2014 - 35,82 €; 740,18 € + 35,82 € = 776 €.

Z rovnakých dôvodov ako u maloletej Q.e súd zvýšil výživné aj u maloletého Michala, pričom vzhľadom
na výšku jeho odôvodnených mesačných nákladov a potrieb, keďže sa jedná o staršie dieťa, ktoré
študuje na strednej škole a zároveň má zvýšené náklady v súvislosti s liečbou cukrovky, zvýšil výživné

zo sumy 30 € na sumu 100 €, avšak len za obdobie od 11.7.2014 do 26.2.2015, pretože od tohto dátumu
maloletý žije s matkou, a preto aj otec žiadal zvýšiť výživné za toto obdobie.Dlžné výživné na maloletého P. za obdobie od 11. 07. 2014 do 26. 02. 2015 v celkovej výške 532,42,- €
povolil súd matke splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- € mesačne spolu s bežným výživným,
s tým, že neuhradením, čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné. Súd vypočítal dlžné

výživné nasledovne: 100 € - 30 € = 70 €; dlžné výživné za 6 mesiacov: august 2014 - január 2015: 6 x
70 = 420 €. Dlžné výživné za 21 dní v mesiaci júl 2014 - 47,42 €. Dlžné výživné za 26 dní v mesiaci
február 2015 - 65 €. 420 € + 47,42 € + 65 € = 532,42 €.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom
poriadku.