Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 6, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200064
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200064.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. X, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 2279-Ge zo dňa 26.11.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 2279-Ge zo dňa 26.11.2014.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. M. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2014/V 2279-Ge zo dňa 26.11.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v platnom znení o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 27.10.2014, ktorého prílohou sú
jedno vyhotovenie úradne osvedčenej kópie dohody o splnomocnení, jedno vyhotovenie oznámenia
o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností č. XXXXXXX a dve vyhotovenia zmluvy

o zriadení záložného práva uzavretej medzi účastníkmi označenými takto: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeným Ľ. Z. - konateľom spoločnosti a K. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. X, zastúpenou na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, v zastúpení predsedom združenia B. W. rozhodol
tak, že návrh na vklad zamietol.

Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že navrhovateľ navrhol nasledovné: „Podpísaní účastníci Zmluvy

o zriadení záložného práva č. 474/2014-RAČ týmto navrhujú Okresnému úradu Rožňava, katastrálnemu
odboru, aby rozhodol o vklade záložného práva k nehnuteľnostiam. Navrhujeme, aby Okresný úrad
Rožňava, katastrálny odbor vydal rozhodnutie, ktorým vklad povoľuje.“ Na základe dvoch vyhotovení
zmluvy o zriadení záložného práva č. 474/2014-RAČ, ktorej predmetom je nehnuteľnosť nachádzajúca
sa v katastrálnom území L.Ň. evidované na liste vlastníctva č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve
záložcu v podiele X/XXX.

Odporca v napadnutom rozhodnutí následne citoval ustanovenie § 22 ods. 2, § 23, § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 3 a § 37 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“) a
uviedol, že je zrejmé, že časť listiny označenej ako Dohoda o splnomocnení, ktorá obsahuje údajeo zabezpečovanom záväzku vzniknutom uzavretím zmluvy o úvere, rozsah oprávnení a povinností
splnomocniteľa a rozsah oprávnení a povinností splnomocnenca je vyhotovená vo forme predtlače.
Rovnako vo forme predtlače je vyhotovená aj časť dohody o splnomocnení, ktorá obsahuje označenie

identifikačných údajov splnomocnenca. To má za následok nemožnosť ovplyvňovania týchto častí
predmetnej listiny zo strany splnomocniteľa a má vplyv aj na účinnú obhajobu práv a právom chránených
záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. Vyhotovením časti dohody o splnomocnení vo forme
predtlače záložný veriteľ svojím spôsobom vybral a určil splnomocnenca pre záložného dlžníka, ktorý
výber osoby splnomocnenca nemohol ovplyvniť.

Zo znenia ustanovenia bodu 3. piatej vety plnomocenstva vyplýva pochybnosť, či splnomocnenec
konal pri uzatváraní záložnej zmluvy plne v záujme účinnej obhajoby práv a právom chránených
záujmov splnomocniteľa z dôvodu, že osoba splnomocnenca je v kontakte s osobou úverového
veriteľa a záložného veriteľa. Odporca dospel k právnemu názoru, že právny úkon, ktorým bolo
udelené plnomocenstvo, je absolútne neplatným právnym úkonom. Dôvodom je absentovanie jednej z

podstatných náležitosti právneho úkonu, a to slobody vôle prejavenej v súvislosti s urobením právneho
úkonu. Odporca posúdil vôľu ako neslobodnú, prejav vôle urobený pri urobení právneho úkonu, ktorým
bolo udelené plnomocenstvo ako urobený neslobodne, a teda právny úkon, ktorým bolo udelené
plnomocenstvo ako nevychádzajúci z podmienok uzatvárania právne relevantnej vôle splnomocniteľa.
Podmienky, za ktorých bolo plnomocenstvo udelené splnomocniteľom v rovnaký deň ako bola uzavretá

zmluva o úvere č. XXXXXXXXX a to dňa 28.05.2013 determinujú rušivým a násilným spôsobom
mechanizmus vzniku a prejavu vôle a v konečnom dôsledku obmedzujú splnomocniteľa pri výbere
primeraných možností vyplývajúcich a ovplyvňujúcich mechanizmus slobodného utvárania vôle a jej
slobodného prejavu navonok.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu, a to dohody o splnomocnení a absolútna neplatnosť právneho
úkonu, a to zmluvy o zriadení záložného práva, predstavujú zákonom definované dôvody, na ktoré je
odporca povinný prihliadať z úradnej povinnosti a po naplnení skutkovej podstaty ktorých je povinný
v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vydať rozhodnutie, ktorým sa návrh na vklad k predmetným
nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností zamieta.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť
preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného
práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o

zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení a vyslovil názor, že Dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp

- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie
Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou
v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého
zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku
rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav
veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré

majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené
z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované,
ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Správy
katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju

zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu
veci.Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné
z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa

nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,
ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal
ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade
zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka je
teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom

prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených a
o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne
existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo

je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do
tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Mal za to, že Dohoda o splnomocnení
ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre
platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza

z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma
sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno
skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické
násilie sa v praxi nevyskytuje.

V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového
stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ
uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom

a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 06.02.2015 navrhovateľ a odporca neboli prítomní, pričom boli na
pojednávanie riadne a včas predvolaní. Podaním zo dňa 04.02.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa
04.02.2015 oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v
jeho neprítomnosti. Odporca svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p.

aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.

Na pojednávaní bola vypočutá účastníčka konania K. Q.Á., ktorá uviedla, že si požičala od spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., pôžičku v sume 600 eur, pričom predtým, ako jej bola poskytnutá pôžička, jej
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., predložila na podpis úverovú zmluvu vo viacerých vyhotoveniach,

ktorú aj podpísala. Mala vedomosť len o tom, že podpisuje výlučne úverovú zmluvu, nakoľko odporca
ju neupozornil na to, že medzi listinami je aj nejaká dohoda o splnomocnení, ktorou by mala
splnomocniť ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na podpísanie záložnej zmluvy v jej mene k
nehnuteľnostiam, ktoré sú v jej vlastníctve, resp. spoluvlastníctve. Zdôraznila, že pokiaľ by ju odporca
upovedomil o tom, že podmienkou poskytnutia úveru v sume 600 eur je podpísanie aj dohody o

splnomocnení, takúto dohodu by nikdy nepodpísala, resp. by ani úver od odporcu nežiadala. Zároveň
uviedla, že poskytnutý úver od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., začala splácať. Vzhľadom na to,
že prišla o prácu, potom tento úver prestala splácať a od mesiaca december 2014 poskytnutý úver
odporcovi spláca v pravidelných mesačných splátkach 80 eur. Taktiež uviedla, že odporca, resp. jehoobchodná zástupkyňa, ju vôbec neupozornili na to, že môžu uzavrieť záložné právo v jej mene k
nehnuteľnostiam, ktoré sú v jej vlastníctve.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 28.05.2013. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume 600 Eur a tá
sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dohodou o splnomocnení

zo dňa 29.05.2013 dlžníčka splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú
v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere.
Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou K. Q. ako splnomocniteľom a B. W., predsedom

občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa 30.09.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 474/2014-RAČ medzi
navrhovateľom a dlžníčkou, zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné

právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.05.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení

vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so

zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi
dlžníčkou K. Q. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom, nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na
čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžníčka

úverovej zmluvy súhlasila len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníčky uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na

vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníčky záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctvealebospoluvlastníctvedlžníčky,ktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v
podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli,
s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.

Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení
uzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná
aj pre rozpor záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníčky mal hájiť záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať
za ňu záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného

práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťou dlžníčky.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach

pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a

účastníčka konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený

podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.