Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113220112
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113220112.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a

členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobkyne: Z. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XX, zastúpenej JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou, so sídlom v Prešove,
Plzenská 2, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska
2, IČO: 31690904, zastúpenej JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
29C/182/2013-229 zo dňa 23.04.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu 1.stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov
Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 3C/1845/2012 a
3C/1846/2012 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej pod sp. zn. 29C/182/2013.

Ďalším výrokom zrušil rozhodcovské rozsudky Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012 pod sp. zn.
3C/1845/2012 a 3C/1846/2012.

Tretím výrok návrh žalovanej na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012 zamietol.

Posledným výrokom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 275,58 Eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Svojerozhodnutiesúdprvéhostupňaprávneodôvodnilust.§52ods.1,2,3,4,§53ods.1,2,3Občianskeho
zákonníka, § 1 ods.2, § 40 ods.1,2, § 43 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. (pri § 40 ods. a § 43 ods.1 je
zrejme omylom uvedené č. 244/2010 Z.z.), § 10 ods.1 až 23 zákona č. 340/2005 Z.z., § 3 ods.1,2, 3
zákona č. 340/2005 Z.z. a § 109 ods.2 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.).

Poistná zmluva má spravidla charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa všeobecných ustanovení

Občianskeho zákonníka, keďže sa uzatvára medzi dodávateľom - poisťovateľom konajúcim vrámci
predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá
pri uzatváraní zmluvy nekoná vrámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetné poistné zmluvy spĺňajú
definíciu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka napriek tomu, že žalobkyňa
pri jej uzatváraní vykonávala pre žalovaného činnosť výlučného sprostredkovateľa poistenia, ktorá sa v

zmysle ust. § 3 zák. č. 340/2005 Z. z. považuje za podnikateľskú činnosť.

V danom prípade zo strany žalovaného nebolo preukázané, že žalobkyňa ku dňu uzatvorenia zmluvy o
sprostredkovaní dňa 15.12.2007 a zápise do registra sprostredkovateľov vedeného Národnou bankou
Slovenska pod reg. č. VSP066828 splnila všetky zákonné požiadavky na výkon uvedenej činnosti,

keďžepreukázateľnevčaseuzatvoreniazmluvyaregistrácieakovýlučnéhosprostredkovateľapoistenia
nemala vykonanú certifikačnú skúšku pre pozíciu výlučného sprostredkovateľa poistenia, ktorú mala
absolvovať až 25.3.2008.

Zároveň z predmetného adaptačného plánu vyplýva, že školenia pre výkon pozície výlučného
sprostredkovateľa poistenia mala ukončiť 22.11.2007, avšak podľa jednotlivých bodov tieto boli

ukončené až 30.11.2007. Je nepochybné, že školenie k všeobecným poistným podmienkam malo byť
zrealizované 30.11.2007, avšak dátum jeho uskutočnenia bol prepísaný na 20.11.2007, kedy mala
žalobkyňa aj zrealizovať záverečný test k všeobecným poistným podmienkam.

Na základe uvedených skutočností preto súd predmetné poistné zmluvy posudzoval ako zmluvy

spotrebiteľské a žalobkyňu považoval za spotrebiteľku, ktorá pri uzatváraní zmlúv nekonala v rámci
svojej podnikateľskej činnosti.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako

spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od
ich platenia pre predmetné konanie.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol
podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovské rozsudky jej boli

doručené 21.06.2013 a žaloba bola podaná dňa 04.07.2013.

Následne súd prvého stupňa poukázal na článok 6 ods.1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 3 ods.3 Smernice.

Podľa názoru súdu prvého stupňa je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými

písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva

pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na prílohu smernice 93/13/EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou
zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou,

nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zoštandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Súd prvého stupňa následne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012 a 6Cdo/13/2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj

odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej
medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV
nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV bolo

to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím
reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je

aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu
práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany
ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania

odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho
nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti

žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného žalovaným podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo žalovaného na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66.500,- EUR a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-dňovej

lehotepriznanejodporcovinapodanieodporuprotiplatobnémurozkazuvrámcisúdnehokonania,pričom
na odpor vrámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia požadovaného
poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie vrámci

predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.Preto súd prvého stupňa v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a na návrh
žalobcu v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení ich vykonateľnosti a to
až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovských rozsudkov.

Súd v danom prípade neprijal argument žalovaného, že rozhodcovská doložka bola so žalobkyňou
v predmetnej poistnej zmluve individuálne vyjednaná s poukazom aj na výpovede iných
sprostredkovateľov poistenia pôsobiacich v rozhodnom období pre žalovaného v obdobných súdnych
konaniach na súde, ktorí zhodne vypovedali, že nikdy vrámci školení organizovaných pre

sprostredkovateľov poistenia neboli informovaní o význame rozhodcovskej doložky a rozhodcovského
konania s tým, že boli školení iba vo vzťahu k jednotlivým poistným produktom, vypĺňaniu poistných
zmlúv, na aké obdobie sa poistná zmluva uzatvára, o výške poisteného ako aj poistného plnenia v
prípade tej ktorej poistnej udalosti.

Pokiaľ žalovaný argumentoval rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.

17CoE209/2012 zo dňa 30.01.2013, uvedené rozhodnutie podľa názoru súdu nie je aplikovateľné pre
predmetné konanie, nakoľko sa zaoberalo otázkou individuálneho vyjednania rozhodcovskej doložky
k poistnej zmluve uzatvorenej dňa 23.02.2009, ktorých súčasťou okrem všeobecných zmluvných
podmienok boli aj osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008, kde sa v bode 3 uvádza, že poistník a
poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu

v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania
z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV časti
všeobecných poistných podmienok, pričom toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku.

S názorom prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka žalovaného uvedená v čl. XV všeobecných
poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
sa stotožnil aj odvolací súd v rozhodnutí 6Co2/2014, v ktorom konštatoval, že rozhodcovská
doložka žalovaného spĺňa všetky kritéria neprijateľnej podmienky, keďže je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a táto

nerovnováha je daná v neprospech spotrebiteľa.

Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu
z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Podanímzodňa24.01.2014bolsúduzostranyžalovanéhodoručenýnávrhnaprerušeniekonaniapodľa
§ 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku až do rozhodnutia Ústavného súdu pod sp. zn. II
ÚS 382/2013 Rvp 5052/2012 o uznesení NS SR 6Cdo/1/2012.

V danom prípade súd prvého stupňa nevidel dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo/1/2012,
ktoré sa malo zaoberať neplatnosťou rozhodcovskej doložky vo vzťahu k žalovanému s poukazom, že
v obdobnej veci už Ústavný súd SR konkrétne nálezom zo dňa 10.07.2013 pod sp. zn. II.ÚS 49/2012
konštatoval porušenie jeho základného práva na spravodlivý proces uznesením Najvyššieho súdu SR

2Cdo/5/2012.

Právny dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o uznesení
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo1/2012 vzhľadom na závery nálezu Ústavného súdu SR o
obdobnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR súd nevidel s poukazom na skutočnosť, že v predmetnom

náleze Ústavný súd Slovenskej republiky iba konštatoval, že bolo porušené právo žalovaného na
spravodlivý proces v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na kontradiktórne konanie,
rovnosť zbraní, čo znamená, že každému účastníkovi sa poskytne primeraná možnosť oboznámiť sa
so stanoviskom a dôkazmi protistrany, prípadne predloženými inými osobami alebo obstaranými súdom
s možnosťou vyjadriť sa k nim za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície

v porovnaní s protistranou.

Ústavný súd SR vyčítal postupu Najvyššieho súdu SR, že napriek tomu, že mal efektívne prostriedky
na nápravu nesprávneho postupu Okresného aj Krajského súdu, tieto nevyužil a vykonal určitý dôkazrozhodujúci vo veci samej bez toho, aby žalovanému dal akúkoľvek možnosť sa k nemu vyjadriť.
Z uvedeného dôvodu je preto možné jednoznačne konštatovať, že Ústavný súd SR konštatoval
porušenie práva na spravodlivý proces postupom Najvyššieho súdu SR odňatím práva žalovaného

vyjadriť sa k okolnostiam rozhodujúcim vo veci samej, avšak z jeho záverov nevyplýva nesprávnosť
posúdenia Najvyššieho súdu SR neplatnosti rozhodcovských doložiek v poistných zmluvách žalovaného
uzatvorených so spotrebiteľmi.

Preto súd prvého stupňa nevidel dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia Ústavného

súdu SR o rozhodnutí Najvyššieho súdu 6Cdo/1/2012, v ktorom opätovne namieta iba porušenie svojho
práva na spravodlivé súdne konanie postupom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo/1/2012, ktorým
okrem iného súd vo svojom rozhodnutí ani neargumentuje.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni bola
priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci:

- prevzatie a príprava 2.7.2013 - 60,07 EUR
- podanie žaloby 4.7.2013 - 60,07 EUR
- účasť na pojednávaní 29.1.2014 -61,87 EUR
- účasť na pojednávaní 23.4.2014 - 61,87 EUR

- režijný paušál 2 x 7,81 EUR a 2 x 8,04 EUR celkovej výške 275,58 EUR podľa § 11, § 13a a § 16
vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne svoje odvolanie odôvodnil ust.§ 205
ods.2 písm.a/,b/, c/, d/,e/, f/ O.s.p. Namietal, že nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa. Tento nemá

oporu ani v skutkovom stave a vychádza z nesprávneho zisteného skutkového stavu a z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Pokiaľ súd prvého stupňa konal napriek tomu, že nebol zaplatený súdny
poplatok, porušil zásadu rovnosti účastníkov. Súd sa k právnej argumentácií žalovaného a k listinným
dôkazom predloženým na podporu jeho právneho názoru žiadnym spôsobom nevyjadril. Poukázal na
stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 29.04.2010, ktoré nie je všeobecne záväzné, nie je

všeobecne záväzným právnym predpisom a navyše s týmto dôkazom sa žalovaný nemá možnosť v
konaní oboznámiť, ani sa k nemu vyjadriť, pretože súd ho vôbec prvýkrát v tomto konaní uviedol až v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaný na podporu svojich tvrdení priložil uznesenie Krajského
súduvBanskejBystricizodňa22.04.2014sp.zn.13Co/1087/2013,ktorépočasprvostupňovéhokonania
nemal k dispozícií.

Zároveň pokiaľ ide o výrok o odklade vykonateľnosti, žalovaný namieta skutočnosť, že v odôvodnení
napadnutého rozsudku úplne absentuje uvedenie dôvodov prečo súd odložil vykonateľnosť, resp. aké
skutkové a právne okolnosti prípadu súd zvažoval pri svojom rozhodnutí o odklade vykonateľnosti. V
tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu Prešove zo dňa 29.04.2014 sp.zn. 1Co/75/2014,

z ktorého rovnako vyplýva, že súd aj pri odklade vykonateľnosti musí uviesť akými úvahami alebo
myšlienkovými postupmi sa pri rozhodovaní riadil, čo v danom prípade súd neuviedol. V tejto časti je
preto podľa názoru žalovaného napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a arbitrárny.

Podľa názoru žalovaného v tomto konkrétnom prípade súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil

postavenie žalobkyne. Žalobkyňa uzatvárala poistnú zmluvu, ako aj rozhodcovskú doložku sama so
sebou. Zmluvu podpísala na strane 1 ako poistník a na strane druhej ako sprostredkovateľ poistenia za
žalovaného.Pritejtočinnostisanemohlarozdvojiť,atedapripodpísanízmluvyzapoistníkazabudnúťna
všetky svoje povinnosti a vedomosti sprostredkovateľa poistenia. Jednoducho stále išlo o tú istú osobu,
ktorá vystupovala ak sprostredkovateľ poistenia pre žalovaného a ktorá priamo profitovala aj z uzavretia

tejto zmluvy. V tomto prípade išlo o totožnosť fyzickej osoby, nakoľko jedná a tá istá osoba vystupovala a
konala na oboch zmluvných stranách. Preto u nej vôbec nie je možné jednoducho oddeliť jej povinnosti
a vedomosti ako dodávateľa a ako poistníka a už vôbec nie, ak v dôsledku takéhoto postavenia mala
plniť povinnosti sama voči sebe. Psychická zložka osobnosti fyzickej osoby bola v postavení oboch
zmluvných strán totožná. Túto zmluvu uzatvárala žalobkyňa v rámci svojej podnikateľskej činnosti tak

ako podnikateľ a nie spotrebiteľ. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ust.§ 3 ods.2 zákona č. 340/2005
Z.z., z ktorého vyplýva, že sprostredkovanie poistenia vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.
Zároveň poukázal na ust.§ 2 ods.1 Obchodného zákonníka. Žalovaný zároveň nesúhlasil s názorom
súdu prvého stupňa, že žalobkyňa ku dňu uzavretia zmluvy o sprostredkovaní dňa 15.12.2007 nesplnilavšetky zákonné požiadavky na výkon uvedenej činnosti, lebo nemala vykonanú certifikačnú skúšku pre
pozíciu výlučného sprostredkovateľa poistenia, ktorú mala absolvovať až 25.03.2008.

Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa splnila všetky zákonné požiadavky na výkon činnosti
sprostredkovateľa poistenia. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by on mal preukazovať splnenie podmienok
zo strany žalobkyne na výkon činnosti sprostredkovateľa poistenia. Zdôraznil, že súd neuviedol na
základeakéhoustanoveniaprávnehopredpisubymalžalovanýsplnenietýchtopodmienokpreukazovať.
Podmienky na výkon činnosti sprostredkovateľa poistenia zo strany žalobkyne posudzoval iný orgán a to

Národná banka Slovenska, ktorá žalobkyňu do zoznamu sprostredkovateľa poistenia aj zapísala. Odo
dňa oznámenia zápisu žalobkyne do zoznamu výlučných sprostredkovateľov poistenia bola žalobkyňa
oprávnená vykonávať sprostredkovanie poistenia pre žalovaného, ktoré je v zmysle zákona podnikaním
a podnikanie sa vykonáva na vlastné riziko a v prípade, ak aj žalobkyňa porušila svoje povinnosti
vyplývajúce z jej poistenia ako sprostredkovateľa poistenia, tak za toto porušenie nesie zodpovednosť
len ona sama a nie je možné jej zodpovednosť prenášať na žalovaného. Žalobkyňa uzavrela so

žalovaným zmluvu o sprostredkovaní dňa 05.12.2007 a do registra sprostredkovateľov poistenia bola
Národnou bankou Slovenska zapísaná dňa 12.12.2007, o čom žalovaný vystavil žalobkyni osvedčenie
dňa 27.12.2007. Teda na strane žalobkyne boli nepochybne v čase uzavretia poistných zmlúv, teda
ku dňu 27.01.2008 splnené všetky zákonom stanovené podmienky a táto ani zákonom stanovené
podmienky nikdy nespochybňovala. Na základe uvedeného žalovanému nie je známe, z napadnutého

rozhodnutia ani nevyplýva aké zákonné požiadavky, stanovené akým predpisom na výkon činnosti
sprostredkovateľa poistenia nemali byť podľa zákona splnené. Súd prvého stupňa neuviedol akú
certifikačnú skúšku pre pozíciu výlučného sprostredkovateľa má na mysli a aký právny predpis takúto
skúšku stanovuje a podľa akého ustanovenia právneho predpisu má byť táto skúška podmienkou
pre výkon činnosti sprostredkovateľa poistenia. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že súd

prvého stupňa vec nesprávne posúdil. Súd prvého stupňa v priebehu celého konania neuviedol, že má
pochybnosť o splnení zákonných požiadaviek na strane žalobkyne na výkon činnosti sprostredkovateľa
poistenia. Túto skutočnosť ani samotná žalobkyňa nespochybňovala. V tejto súvislosti žalovaný
namietal, že súd nevyužil ani zákonom stanovenú možnosť podľa ust.§ 100 ods.1 posledná veta O.s.p.
a v dôsledku prekvapivého rozhodnutia odňal žalovanému možnosť konať súd. Pokiaľ súd poukazuje

na Adaptačný plán a v ňom niektoré dátumy prebratých tém, konkrétne dátum týkajúci sa všeobecných
poistných podmienok, mal byť prepísaný z 30.11.2007 na 20.11.2007, kedy mala žalobkyňa zrealizovať
test VPP, tak súd sa vôbec nezaoberal možnosťou, že mohlo dôjsť len k chybe v písaní. Úvahy
súdu nič nemenia na skutočnosti, že žalobkyňa v čase uzavretia poistných zmlúv spĺňala všetky
zákonom stanovené podmienky na výkon činnosti výlučného sprostredkovateľa poistenia a pôsobila

ako podnikateľ - výlučný sprostredkovateľ poistenia a teda konala priamo v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti.

V tejto súvislosti poukázal žalovaný na bod 1.1 písm.c/, bod 1.2, bod 1.4, bod 2.3 a bod 4.4 písm.a/ VSP.
Informovanosť na strane žalobkyne bola jej zákonom stanovenou povinnosťou a ona znáša a musí

znášať následky, ak túto svoju povinnosť nesplnila, či porušila.

Poistná zmluva nespĺňa definíciu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle ust.§ 52 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa pri jej uzatváraní nemala postavenie sprostredkovateľa, nakoľko konala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti. Napadnutý rozsudok je tak jednoznačne v rozpore s rozhodnutím Súdneho

dvora Európskej únie sp.zn. C - 464/01 z 20.01.2005.

V danom prípade je nepochybné, že činnosti žalobkyne v rámci jej predmetu podnikania -
sprostredkovaniapoisteniatejtokonkrétnejpoistnejzmluvyjenezanedbateľnávsúvislostisuzatváraním
poistnej zmluvy, ale je naopak podstatnou skutočnosťou. V tejto súvislosti poukázal žalovaný znova na

rozhodnutie ESD C - 464/1 jeho body 39,40,41 a 46.

V danom prípade sa za žiadnych okolností nejedná o neprofesionála, alebo laika, pretože žalobkyňa
pôsobila priamo pre žalovaného a to v oblasti sprostredkovania uzatvárania totožných poistných zmlúv
ako je tá, z ktorej nároky boli posudzované rozhodcovskými rozsudkami 3C/1845/2012 a 3C/1846/2012.

Nastranežalobkynejedôkaznébremenopreukázania,žespojeniemedzipredmetnoupoistnouzmluvou
a rozhodcovskou doložkou, ktorú napáda a výkonom jej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v predaji
identických poistných zmlúv s identickou rozhodcovskou doložkou, vrátane tejto konkrétnej poistnej
zmluvy a rozhodcovskej doložky je len zanedbateľná a má nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy,pričom túto okolnosť žalobkyňa nepreukázala. V tejto súvislosti poukázal žalovaný znova na závery
Krajského súdu v Prešove vysloveného v rozsudku sp.zn. 1Co/89/2014 a Okresného súdu Trebišov
sp.zn. 14C/124/2013.

Pokiaľ ide o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, súd konštatoval ako dôvod ich zrušenia v zmysle
ust.§ 40 ods.1 písm.c/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Závery uvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku nemajú oporu v skutkovom stave. Žalovaný zdôraznil, že súd vec nesprávne skutkovo
aj právne posúdil, keďže rozhodcovská doložka je napriek vyššie uvedeným skutočnostiam bola v

danom prípade dohodnutá individuálne na dôkaz čoho pripojil viaceré listinné dôkazy. Z odôvodnenia
rozhodnutia je zrejmé, že jediným dôkazom, o ktorý súd oprel svoj záver o absencií individuálnosti
dojednania rozhodcovskej doložky je výpoveď iných, účastníkov neznámych osôb - sprostredkovateľov
poistenia pôsobiacich pre žalovaného v rozhodnom období. Žalovaný namieta takéto hodnotenia a
dôkazy, pretože súd ani neuviedol ktoré konkrétne výpovede, akých konkrétnych osôb má na mysli a
najmä také výpovede, ku ktorým sa žalovaný v tomto konaní ani nemal možnosť vyjadriť nie sú zákonne

vykonané dôkazy. Preto sú v tomto konaní nepoužiteľné a nemôžu byť použité ako dôkaz. Navyše
je zrejmé, že v týchto iných prípadoch celkom nepochybne boli iné skutkové okolnosti uzatvárania
poistných zmlúv, pričom v prejednávanom prípade je najpodstatnejšou práve tá skutočnosť, že poistník
bol aj sprostredkovateľom poistenia. V tejto časti je odôvodnenie rozsudku nezákonné, vychádzajúce z
nezákonných dôkazov a je aj nepreskúmateľné.

Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že táto nepochybne mala možnosť oboznámiť sa s obsahom listín,
ktoré podpísala. Neboli jej poskytnuté žiadne mylné informácie ohľadom rozhodcovského konania,
pričom uviedla, že všeobecná poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania si zrejme zbežne
prečítala. Súd v súvislosti s individuálnosťou dojednania považoval za rozhodujúci jediný dôkaz a to

výpoveď účastníkom neznámych osôb. Tento dôkaz súd vyhodnotil ako dôkaz svedčiaci v prospech
spotrebiteľa. Z takéhoto dôkazu, ktorý nebol vykonaný zákonom stanoveným postupom v tomto
konaní nemožno vychádzať, pretože v žiadnom prípade sa nejedná o výpovede v zmysle ust.§ 126
O.s.p., nakoľko žalovaný, ale ani žalobkyňa ani nevedia ako presne mali tieto osoby vypovedať. V
tomto konaní vypočuté neboli a v súvislosti s prejednávaným prípadom im žalovaný ani žalobkyňa

nemohli klásť žiadne otázky. Navyše zo súdom uvedeného nevyplývajú skutočnosti významné pre
posúdenie individuálnosti dojednania v zmysle ust.§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvého
stupňa sa nevysporiadal s listinnými dôkazmi predloženými žalovaným, ktoré individuálnosť dojednania
preukazujú,t.j.osobitnédojednaniakpoistnejzmluve,dodatokč.2,záznamopožiadavkáchapotrebách
klienta.

Postup súdu pri hodnotení písomného prejavu vôle je jednoznačne v rozpore so zásadou hodnotenia
dôkazov v občianskom súdnom konaní. Predsa nie je možné úplne obísť listinným dôkazom preukázaný
fakt a to, že žalobkyňa slobodne, vlastnoručne a bez nátlaku podpísala osobitné zmluvné dojednania, v
ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Existencia písomného prejavu vôle žalobkyne uzavrieť

rozhodcovskú doložku a tento prejav vôle je vyjadrený v osobitnom ustanovení s príslušným podpisom
druhej zmluvnej strany. Žalobkyňa mala na výber, či tieto osobitné dojednania, teda rozhodcovskú
doložku podpíše alebo nie. Žiadny dôkaz nenasvedčuje tomu, že na výber nemala a rozhodcovskú
doložku, či osobitné zmluvné dojednania podpísať musela. To je nepodložený záver súdu v rozpore s
listinnými dôkazmi. Aj následne, keď túto podmienku žalobkyňa už prijala, mohla ju dodatočne opätovne

odmietnuť v súlade s dodatkom č. 2 k VPP. Žalobkyňa teda mohla dvakrát túto podmienku ovplyvniť,
neprijať a to prvýkrát hneď po podpise poistnej zmluvy, keď ju vôbec nemusela podpísať a druhýkrát
dodatočne ju mohla odmietnuť, aj keď ju predtým prijala. Žalovaný neviazal uzavretia poistenia na podpis
rozhodcovskej doložky.

Žalobkyňa bola v čase uzatvárania poistnej zmluvy preukázateľne informovaná o tom, či obnáša
mimosúdne riešenie sporov podľa zákona č. 244/2002 Z.z. a to zo strany sprostredkovateľa poistenia
postupom podľa zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia, o čom svedčí Záznam o
požiadavkách a potrebách klienta podpísaný žalobkyňou a sprostredkovateľom poistenia. V tomto
prípade bola žalobkyňa poučená sama sebou, pretože aj tento Záznam vypĺňala osobne len

žalobkyňa. Vo veci konajúci súd zjavne úplne nesprávne vykladal tento listinný dôkaz - Záznam o
požiadavkách a potrebách klienta. Záznam bol vyhotovený v súlade so zákonom č. 340/2005 Z.z.
Žalobkyňa nepochybne slobodne vážne a určite súhlasila so znením rozhodcovskej doložky a to
svojím konštitutívnym podpisom pod „osobitnými zmluvnými dojednaniami“, a teda aj keby skutočnerozhodcovská doložka v okamihu jej dojednania založila nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, nebol by súd ju oprávnený ju skúmať vzhľadom na individuálne dojednanie.

Až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala kauzálne kauza dojednávania Osobitných zmluvných
dojednaní, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Osobitné zmluvné dojednanie gramaticky,
logicky nepochybne vyjadruje, že sa nejedná o súčasť VPP, teda že sa nejedná vôbec o súčasť niečoho,
ale o osobitnú entitu. Súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal otázkou, či rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 53 ods.4 obsahuje nie taxatívny, ale
len príkladný výpočet možných neprijateľných podmienok. Neprijateľnosť podmienky sa posudzuje vždy
podľa okolnosti v čase uzavretia zmluvy, nie podľa neskoršej a to hocijako závažnej skutočnosti. Tieto
skutočnosti nemôžu byť z hľadiska posudzovania možnosti neprijateľnej doložky právne významné. V
tejto súvislosti poukázal žalovaný na článok 4 Smernice č. 93/13/EHS, resp. § 53 ods.10 Občianskeho
zákonníka. Tým, že súd prvého stupňa nevykonal test primeranosti podmienky, zaťažil konanie i

rozhodnutie vadou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia.
Postup súdu kedy časť právneho predpisu súd aplikuje a inú jeho rovnako záväznú časť neaplikuje a
prehliada je postupnom, ktorý je v právnom štátne neprípustný a je v rozpore so zásadou spravodlivosti
a zákonnosti, pričom je z pohľadu systematického výkladu je nevyhnutné najprv zmluvnú podmienky
posúdiť podľa 19 odstavca Smernice 93/13/EHS, až potom v prípade ak to smernica neurčuje posúdiť

podmienku podľa jeho nasledujúcich ustanovení. Súd teda neaplikoval správny právny predpis a v
dôsledkutohodospelknesprávnymprávnymzáveromanavyšesúdsaaplikáciou19odstavcaSmernice
93/13/EHS a jeho priameho účinku vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania vôbec nezaoberal
a nevyporiadal, je napadnuté rozhodnutia nepreskúmateľné a arbitrárne. V tejto súvislosti poukázal
žalovaný na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS - 499/12. 19 odôvodnenie Smernice

93/13/EHSformulujejedenzozámerovsmerniceadotýkasaprávepoistnejzmluvy.ZpohľaduSmernice
93/13/EHS je zásadné, že ak ide o poistnú zmluvu, majú z pohľadu ochrany spotrebiteľa platiť odlišné
pravidlá. Súdy majú povinnosť vyhodnotiť, či dotknutá zmluvná podmienka v poistnej zmluve žalovaného
nepodlieha výnimke uvedený v 19.odôvodnení Smernice 93/13/EHS. Súd prvého stupňa tak ale v tomto
prípade nepostupoval. Jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a nesprávne.

Postup a závery súdu prvého stupňa sú v rozpore na jednej strane, pokiaľ žalovaný navrhol prerušiť
konanie až do právoplatnosti konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. II.
ÚS 382/2013 z dôvodu, že Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného proti rozhodnutiu
Najvyššieho súdu SR vo veci 6Cdo/1/2012, tak prvostupňový súd nevidí dôvod na prerušenie a to s

poukazom na to, že bol vytýkaný procesný postup, ale na druhej strane súd prvého stupňa sa stotožňuje
s právnymi názormi Najvyššieho súdu SR, ktoré sú v rozpore s Ústavou SR uvedené v procesných
rozhodnutiach. Napadnutý rozsudok je aj nepreskúmateľný a arbitrárny a to aj vo vzťahu k výroku o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Rozhodcovská doložka v tomto konkrétnom prípade bola uzavretá individuálne a žalobkyňa súhlasila
okrem iného aj s dohodnutým spôsobom kreovania rozhodcov, resp. určenia rozhodcovského súdu.
Napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní, ktoré je obdobou konania o vydanie
platobného rozkazu podľa ust.§ 172 a nasl. O.s.p. V prípade, ak žalobkyňa s vydaným platobným
rozkazom nesúhlasila, mala právo brániť sa proti platobnému rozkazu podaním odporu. Konanie pred

rozhodcovským súdom malo obdobný priebeh, pričom žalobkyňa mohla podať proti rozhodcovskému
rozsudku odpor, avšak táto svoje právo nevyužila. Žalobkyňa mala v rozhodcovskom konaní obdobné
právo ako by mala v občianskom súdnom konaní pred všeobecným súdom, pričom zákon takúto
požiadavku ani neukladá.

Porušením procesných práv žalovaného došlo aj tým, že súd si nesplnil povinnosti podľa ust. § 118
ods.2 O.s.p. Z obsahu zápisnice z vykonaných pojednávaní dňa 29.01.2014, ako aj 23.04.2014
vyplýva, že túto svoju procesnú povinnosť, teda že podľa doterajších výsledkov konania uvedie ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré dôkazy súd nevykonáva, aj keď ich účastníci navrhli, opomenú.

To malo vplyv na spôsob uplatnenia práva na právnu pomoc žalovaným a zapríčinilo, že rozhodnutie
súdu bolo nepredvídateľné. Rozsudok, aj samotný žalobný návrh má aj ďalšiu vadu a to konkrétne
vadu v petite. Žalobcom navrhovaný žalobný návrh je neúplný a nesprávny z hľadiska § 40 v
spojení s § 43 zákona č. 244/2002 Z.z. Žalobkyňa formulovala petit žaloby tak, že dôvod zrušeniarozhodcovského rozsudku neuviedla. Rovnako aj samotný prvostupňový súd v petite výroku, v ktorom
zrušil rozhodcovský rozsudok neuviedol dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Preto žalovaný
navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy

odvolacieho a prvostupňového konania v prípade úspechu vo veci.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 05.06.2015 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Ust.§ 205 ods.2 O.s.p. taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu
prvého stupňa vo veci samej. Nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím

dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa kritérií uvedených v ust. § 132 a §
135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska
ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska. Nesprávne právne
posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie iného právneho

predpisu než sa správne mal použiť alebo aplikácia správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny
výklad.

Pokiaľ žalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozsudku, i uznesenia a
vyporiadania sa s jeho námietkami, ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR rešpektuje právo účastníka

na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako jeden z aspektov práva na spravodlivý proces. Podľa judikatúry Ústavného súdu z práva
na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.ÚS 46/05).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust.§ 157 ods.2 O.s.p. Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia však nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument odporu v konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie alebo zostali sporné. Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka
konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 78/05, II.ÚS 76/07).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že právo žalovaného na riadne
odôvodnenie rozsudku, ktorý je preskúmavaný v odvolacom konaní porušené nebolo.

Odôvodnenie rozsudku obsahuje nielen vysvetlenie skutkových zistení a záverov, ku ktorým dospel súd
prvého stupňa ale tiež primerané právne posúdenie týchto záverov.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Na skutkových zisteniach súdu prvého stupňa, ktoré

zodpovedajú vykonanému dokazovaniu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa 31.1.2008 poistnú zmluvu č. 4466900001, pričom k zániku
poistného vzťahu došlo dňa 28.7.2008 z dôvodu nezaplatenia dlžného poistného.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 146,83 EUR a návrhom na splátkový
kalendár zo dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde v Košiciach so sídlom na Alžbetinej ulici
č. 1 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 146,83 EUR s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať
nákladom žalovaného vynaložených na uzatvorenie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle čl. XVII písm.
a) zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Zároveň dňa 31.1.2008 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená poistná zmluva č. 4466900002,
pričom k jej zániku malo dôjsť 28.9.2008 pre neplatenie poistného.Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 146,83 EUR s príslušenstvom s návrhom
na splátkový kalendár zo dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde v Košiciach so sídlom na
Alžbetinej ulici č. 41 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 146,83 EUR s príslušenstvom, ktorá mala

zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle čl.
XVII písm. 7a) zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C1846/2012 zo dňa 19.1.2012 bola žalobkyni
uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 146,83 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-

EUR, ktorý jej bol doručený taktiež 21.6.2013.

Rozsudkom Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C 1845/2012 zo dňa 19.1.2012 bola žalobkyni
uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 146,83 EUR a trovy rozhodcovského konania vo
výške 276,- EUR, ktorý jej bol doručený 21.6.2013.

Odvolací súd plne súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že poistná zmluva má spravidla
charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže sa
uzatvára medzi dodávateľom - poisťovateľom konajúcim vrámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu
z Obchodného registra a spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

I odvolací súd má za to, že predmetné poistné zmluvy spĺňajú definíciu zmluvy spotrebiteľskej v
zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka napriek tomu, že žalobkyňa pri ich uzatváraní vykonávala pre
žalovaného činnosť výlučného sprostredkovateľa poistenia, ktorá sa v zmysle ust. § 3 zák. č. 340/2005
Z. z. považuje za podnikateľskú činnosť.

Odvolací súd považoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa čo do zisťovania, že či splnila
alebo nesplnila žalobkyňa všetky zákonom stanovené požiadavky na výkon sprostredkovateľskej
činnosti za nadbytočné. Možno prisvedčiť žalovanému, že v tomto prípade, ak by bola uzavretá
platná rozhodcovská doložka, významný je zápis do registra sprostredkovateľov, kde bola žalovaná

registrovaná pod č. VSP066828.

Žalobkyňa zmluvy podpisovala sama so sebou. Teda na strane poisteného ich podpisovala ako
spotrebiteľka. Tu nekonala pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Už uvedená
skutočnosť vzbudzuje pochybnosti čo do platnosti, resp. neplatnosti zmluvy v zmysle ust.§ 37 a nasl.

Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa však správne postrehol, že je v prvom rade potrebné zaoberať sa rozhodcovskou
doložkouaženeprijateľnározhodcovskádoložkajeabsolútneneplatnáajepovinnosťounielensúdu,ale
aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu

pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Kuvedenémujepotrebnédodať,žeust.§52a§53Občianskehozákonníkanikdynebolizaradenémedzi
prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu
bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná

podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je
pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec
nemal byť prejednávaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní
prejednaťlenvtedy,akmedzizmluvnýmistranamibolavsúladesust.§3zákonač244/2002Z.z.vznení
neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,

ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

VprejednávanejprávnejvecivzmyslečlánkuXV.Všeobecnýchpoistnýchpodmienok,ktorésúsúčasťou
predmetnej poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné
nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovskékonanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov.

Súčasťou týchto Všeobecných obchodných podmienok pre poistenie dojednávané Prvou česko-
slovenskou poisťovňou Rapid, a.s., je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich osobitné
zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré v bode 2. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto
Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú

doložku.

Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že takýmto spôsobom sa zabezpečilo individuálne
dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať.

I odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (6Cdo 1/2012, 6
Cdo 3/2013), ktorá sa vysporiadala aj s touto právnou situáciou týkajúcou sa osobitného zmluvného
dojednania v rámci Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy a
konštatovala, že ani takto formulovaná časť Všeobecných obchodných podmienok nemá charakter
individuálne dojednanej zmluvnej podmienky.

Súd prvého stupňa správne konštatuje, že zmluvna podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v
článku XV. VPP, ale aj v osobitných zmluvných dojednaniach v odseku 3 je neprijateľná, a teda neplatná.
Preto správne súd prvého stupňa žalobe vyhovel. I odvolací súd sa stotožňuje s tým, že bol daný aj
zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust.§ 40 ods.1 písm.c/ zákona č. 244/2002

Z.z.

Kodvolacejnámietkežalovaného,ževdanomprípadebolopotrebnévykonaťtestprimeranosti,odvolací
súd uvádza, že vzhľadom na uznaný dôvod podľa ust.§ 40 ods.1 písm.c/ zákona č. 244/2002 Z.z. čo do
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu týmito námietkami sa odvolací súd nezaoberal.

K ďalšej odvolacej námietke žalobcu, že došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom z jeho strany, lebo
súd vykonal dokazovanie oboznámením svedeckých výpovedí sprostredkovateľov v iných konaniach a
žalovaný nebol prítomný na pojednávaní, odvolací súd poukazuje na ust.§ 122 ods.1 O.s.p. s tým, že
dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez

ústneho pojednávania. Z ust.§ 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov fyzických
aj právnických osôb, listiny, ohliadkach a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazov
predpísaný, určí ho súd.

Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že tieto listinné dôkazy neboli rozhodujúce pre záver,
že k žiadnemu individuálnemu vyjednávaniu nedošlo.

Odvolací súd má za to, že rozsudok je dostatočne preskúmateľný, jeho odôvodnenie má náležitosti
uvedené v ust.§ 157 ods.2 O.s.p. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je v odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlený, nielen s
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal.

Neprítomnosť žalovaného, prípadne to, že nevedel, že budú prečítané na pojednávaní záznamy

o svedeckých výpovediach iných sprostredkovateľov vo veciach prejednávaných v iných senátoch
Okresného súdu Prešov nepovažuje odvolací súd za postup odnímajúci žalovanému možnosť konať
pred súdom. Odvolací súd poukazuje znova na skutočnosť, že rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané patrí vždy výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods.1 O.s.p.).

Súd prvého stupňa správne postupoval pokiaľ žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel.

Nedôvodná je i námietka žalovaného o povinnosti súdu rozhodnúť o pokračovaní v ďalšom konaní
vo výrokovej časti rozsudku. V danom prípade platí ust.§ 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v zneníneskorších predpisov, podľa ktorého, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/
a c/ pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe. Zákonným dôsledkom úspešného popretia platnosti rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/

zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) je pokračovanie v konaní vo veci, a preto o tejto
povinnosti priamo vyplývajúcej z právneho predpisu nie je potrebné rozhodovať osobitným výrokom.

Správne súd prvého stupňa rozhodol i čo do zamietnutia návrhu na prerušenie konania.

Podľa ust.§ 109 ods.2 písm.c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Iodvolacísúdzhodnesnázoromsúduprvéhostupňanevideldôvodnaprerušeniepredmetnéhokonania
do rozhodnutia Ústavného súdu SR o rozhodnutí Najvyššieho súdu 6Cdo/1/2012, v ktorom namietal

iba porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie postupom Najvyššieho súdu SR pod sp.zn.
6Cdo/1/2012. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že Ústavný súd SR nálezom z 30.09.2014 sp.zn.
II. ÚS 382/2013 rozhodol, že základné práva žalovanej podľa čl. 46 ods.1 a čl. 48 ods.2 Ústavy SR
a čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.

1CoE/171/2011 z 23.júna 2011 sp.zn. 1CoE/418/2011 z 8.augusta 2011 a postupom a rozhodnutiami
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 z 21.marca 2012 a sp.zn. 6Cdo/112/2012 z 22.novembra
2012 porušené neboli, sťažnostiam žalovanej vo zvyšnej časti nevyhovel.

Súd prvého preto správne návrh na prerušenie konania podaný žalovaným zamietol.

Správne súd prvého stupňa v súlade s ust.§ 40 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. odložil vykonateľnosť
rozhodcovskýchrozsudkovArbitrážnehosúduKošice,Alžbetina41Košicezodňa19.01.2012podsp.zn.
3C/1845/2012 a 3C/1846/2012 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej pod sp.zn. 29C/182/2013.
Ide o znenie ustanovenia účinné do 31.12.2015. V súčasnosti platí § 40 ods.3 zákona č. 244/2002 Z.z.

účinný od 01.01.2015 v znení, že ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka
konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa ust.§ 54 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. spory o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a o zrušení

rozhodcovského nálezu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do nadobudnutia účinnosti
tohto zákona právoplatne neskončili prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších
predpisov.

Podľa ust.§ 54 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. účinného od 01.01.2015 na prípady, ak sa rozhodcovská

zmluva uzavrela pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak je rozhodcovské konanie v sporoch, na
ktoré sa vzťahuje nebolo do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatné skončené, vzťahujú sa
doterajšie predpisy.

Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ zákon dáva možnosť konajúcemu súdu vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku odložiť a súd pozitívne rozhodol čo do zrušenia rozhodcovského rozsudku
a jeho rozhodnutie dosiaľ nie je právoplatné, stačí odôvodniť odloženie vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku ustanovením zákona a nie je potrebné uvedené osobitne odôvodňovať. V tom sa odvolací
súd odkláňa od právneho názoru vysloveného v rozhodnutí iného senátu, teda konkrétne senátu 1Co
vo veci Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/75/2014 zo dňa 29.04.2014 z dôvodov uvedených vyššie.

Správne rozhodol súd prvého stupňa i o trovách konania. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 142

ods.1 O.s.p. Úspešná žalobkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila a neúspešný žalovaný, ktorý
si trovy odvolacieho konania uplatnil nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Preto odvolací
súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.