Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/260/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614206567
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614206567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu : Intrum
Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného
advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom v C., E. X, proti žalovanej: Z. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom V. N. XXX, v konaní o zaplatenie 553,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/211/2014-52 zo dňa 6.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 8C/211/2014-52 zo dňa 6.10.2014 v celom rozsahu
žalobu zamietol. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bol nútený žalobu zamietnuť. Poukázal na to,
že žalobca bol na splnenie dôkaznej povinnosti vyzvaný v zmysle § 120 ods. 1, ods. 4 O.s.p. priamo v
predvolaní na pojednávanie, v ktorom bol poučený aj o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia byť
predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože

na dôkazy a skutočnosti označené neskôr súd neprihliada a sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a O.s.p. Rovnako vzhľadom na jeho opakovanú neúčasť na pojednávaní na splnenie
dôkaznej povinnosti bol vyzvaný písomne výzvou súdu zo dňa 10.9.2014. Medzi stranami sporu bolo
nesporným, že žalovaná spolu s A. F. vstúpila dňa 26. februára neuvedeného roku do záväzkového
právneho vzťahu s právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., ktorý sa pre nich zaviazal
viesť bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXX. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že predmetom tohto zmluvného
vzťahu nebolo poskytnutie povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte tvrdého žalobcom

v žalobe. Písomnosťou z 10. 02. 2006 žalobca žalovanej oznámil poskytnutie povoleného prečerpania
na uvedenom bežnom účte na základe zmluvy z 26. 06. 2003 o povolenom prečerpaní k uvedenému
bežnému účtu, a to od 10. 02. 2006 vo výške 22.000,- Sk (730,27 eur). Uzavretie takejto zmluvy
žalobca nepreukázal, hoci ust. § 708 Obchodného zákonníka (zmluva o bežnom účte je ako absolútny
obchod obchodno-záväzkovým vzťahom a rovnako je absolútnym obchodom aj zmluva o úvere, ktorou
sa spravujú práva a povinnosti zmluvných strán v prípade, ak banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte) vyžaduje na jej vznik písomnú

formu. Preto ak žalobca, resp. jeho právny predchodca poskytol financie, neurobil tak na základe
platnej písomnej zmluvy uzatvorenej so žalovanou a ich vrátenia sa môže domáhať na základe iných
skutkových tvrdení podľa iných zákonných ustanovení. Právny vzťah právneho predchodcu žalobcu
a žalovanej nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na znenie § 52 Obč. zák. účinné včase oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania 10. 02. 2006 ani zmluvou spotrebiteľskou. Z toho
vyplýva povinnosť posudzovať zmluvný vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o
bežnom účte a o zmluve o úvere. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby je, že žalobca napriek výzve súdu

nepredniesol skutkové tvrdenia o tom, kedy dlh vznikol, teda kedy žalovaná dlžnú sumu vyčerpala, či
tak urobila postupne, či a koľko zo žalovanej sumy vrátila, kedy sa tak stalo, takže súd nemôže posúdiť
ani výšku uplatneného nároku. Žalobca síce k podaniu zo dňa 01. 10. 2014 pripojil listinný dôkaz, ktorý
má preukazovať zrejmé obraty na bežnom účte žalovanej (887 položiek), no je zhotovený drobným,
nečitateľným písmom. Úlohou súdu pritom nie je dedukovať jednotlivé nároky žalobcu, resp. pátrať,

z čoho pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov.
Účastník konania má povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie jeho nároku a označiť
dôkazy, z ktorých má súd pravdivosť jeho tvrdení „skontrolovať“. Úlohou súdu nie je a nemôže byť
(rešpektujúc rovnaké postavenie obidvoch strán sporu v konaní pred súdom) vyvodzovať tvrdenia za
jednu stranu sporu na úkor strany druhej. Žalobca okrem už uvedeného neoznačil ani na priamu výzvu
súdu porušenie právnej povinnosti žalovanou, pre ktoré pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti

celého úveru. Preto s poukazom na uvedené žalobu zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. l O.s.p., keď v konaní bola
úspešná žalovaná, no nenavrhla prisúdenie náhrady trov konania, a preto súd prvého stupňa rozhodol,
že jej náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že
právny názor súdu prvého stupňa považuje za nesprávny a tak isto súd prvého stupňa nesprávne zistil
skutkový stav. Zdôraznil, že Obchodný zákonník vôbec neupravuje a ani neupravoval formu záväzkovo-
právneho vzťahu pri povolenom prečerpaní na bežnom účte. Zákon kogentne stanovuje písomnú formu
len pre zmluvu o bežnom účte. Táto podmienka splnená bola, čo súdu preukázali predložením jej

kópie. Nikdy netvrdili, že povolené prečerpanie na bežnom účte bolo dojednané samostatnou zmluvou.
Naopak, vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2014 súdu preukázali, že povolené prečerpanie
na bežnom účte bolo žalovanej poskytnuté jednostranným právnym úkonom ich právneho predchodcu
ako doplnková služba v súlade s jeho obchodnými podmienkami, ktoré súdu takisto predložili. Navrhol
preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi

istinu 553,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % p.a. od 9.10.2013 do zaplatenia a trovy konania
v sume 226,42 eur, to všetko v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané navrhovateľom
v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1

O.s.p.beznariadeniapojednávaniapodľaust.§214ods.2O.s.p.apodľaust.§156ods.3O.s.p.vyhlásil
rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že prvostupňový súd
rozhodol vecne správne, keď žalobu následkom nesplnenia dôkaznej povinnosti žalobcu zamietol.
Odvolací súd poznamenáva, že na splnenie povinnosti bremena tvrdenia a dôkazného bremena
nepostačuje iba všeobecné uvedenie, že žalobca požaduje zaplatenie určitej sumy a pripojenie listín,

z ktorých by teoreticky takáto žaloba mohla vyplývať. Postup súdu, kedy by tento vlastnou činnosťou
iniciatívne z predložených listín žalobcom zisťoval rozsah dôvodnosti jeho žaloby, by bol v priamom
rozpore so základným princípom rovnosti účastníkov konania a úplne by deformovalo pozíciu súdu ako
subjektu, ktorý rozhoduje na základe aktivity účastníkov v štandardnom, sporovom, t.j. kontradiktórnom
konaní. Preto odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje

odvolanie, keď konštatuje, že v rozhodnutí prvostupňového súdu nezistil žiadne pochybenie, a preto ho
potvrdil ako vecne správne.Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu postupom podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešná bola žalovaná,
ktorej v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že sa jej náhrada trov

odvolacieho konania nepriznáva

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.