Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 10, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/736/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213207713
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6213207713.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ T.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo M., W. č. XX/XX, 2/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo M., W. č. XX/XX,
3/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo M., W. č. XX/XX, proti odporcovi Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
vo M., N. S.. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši,
Mierová č. 1, o určenie otcovstva, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš
č.k. 3C/174/2013-49 zo dňa 18.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy odvolacieho
konania v sume 83,89 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Veselého, advokáta so sídlom
vo Veľkom Krtíši, Mierová č. 1, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov (prvý výrok) a priznal odporcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 % jeho účelne vynaložených trov konania (druhý výrok). V
odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovatelia sa návrhom na začatie konania proti
odporcovi domáhali určenia, že odporca je otcom nebohého C. C. (nar. XXXX), ktorý bol otcom

navrhovateľov 1/ a 2/ a manželom navrhovateľky 3/. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že
ako rodičia navrhovateľov 1/ a 2/ sú v rodných listoch zapísaní otec C. C. (nar. XXXX) a matka S.
C. (navrhovateľka 3/) a ako rodičia C. C. (otca navrhovateľov 1/ a 2/) sú v rodnom liste zapísaní
otec C. C. (nar. XXXX) a matka P. C.; ďalej okresný súd zistil, že C. C. (nar. XXXX) zomrel dňa
XX.XX.XXXX. Okresný súd ďalej uviedol, že otcovstvo k dieťaťu C. C. (nar. XXXX) bolo určené na
základe prvej zákonnej domnienky otcovstva svedčiacej manželovi matky dieťaťa, pretože sa narodil
počas manželstva svojich rodičov a toto otcovstvo nebolo úspešne zapreté, preto je tu daná prekážka

pre aktívne legitimovaného účastníka konania (navrhovateľov), aby sa domáhal určovania otcovstva k
tomuto dieťaťu. Okresný súd uzavrel, že navrhovatelia nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu v
prejednávanej veci, pretože zákonom určené otcovstvo k ich otcovi C. C. (nar. XXXX) svedčiace jeho
otcoviC.C.(nar.XXXX)nebolopredpodanímnávrhuvprejednávanejveciúspešneprávoplatnezapreté;
z tohto dôvodu nevyhovel ani návrhu navrhovateľov na vykonanie znaleckého dokazovania analýzou
DNA za účelom preukázania, či je odporca otcom nebohého C. C. (nar. XXXX). Okresný súd preto návrh
navrhovateľov ako nedôvodný zamietol s poukazom na ustanovenia § 84, § 85 ods. 1, § 90 a § 94 ods.

1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“); o trovách
konania rozhodol okresný súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a plne úspešnému odporcovi priznal náhradu v rozsahu
100 % jeho účelne vynaložených trov konania.Proti rozsudku okresného súdu podali navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ včas odvolanie zo dňa 04.03.2014
(č.l. 54 spisu). Namietali, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a nevykonal potrebné

dokazovanie. Domáhali sa vykonania znaleckého dokazovania testov DNA odporcu a následne
rozhodnutia okresného súdu vo veci. Vyjadrili názor, že ako blízke osoby nebohého C. C. (nar. XXXX)
majú právne i morálne právo poznať skutočného otca ich otca a manžela; okresný súd mal povinnosť
vykonať dokazovanie testom DNA odporcu a až následne rozhodnúť vo veci. Matka nebohého C. C.
(nar. XXXX) P. C. nie je ochotná pripojiť sa k návrhu na základe logicky nepriateľského postoja k nim

ako navrhovateľom a z dôvodu zaujatosti voči nim. Vzhľadom na to, že sú najbližšími príbuznými ich
nebohého otca a manžela C. C. (nar. XXXX) mali právo podať návrh na začatie konania o určenie
otcovstva v prejednávanej veci. Vyčítali okresnému súdu, že nezhodnotil aj morálne hľadisko, ktoré
je potrebné vziať do úvahy pri rozhodovaní v tak citlivej veci ako je určenie otcovstva ich nebohého
príbuzného. Okresný súd mal do konania „prizvať“ P. C. ako priamo súvisiaceho svedka s týmto
prípadom, ktorá je plne zdravotne spôsobilá vypovedať pred súdom. Navrhli, aby odvolací súd nariadil

okresnému súdu vykonať dokazovanie a až na základe dokazovania rozhodnúť vo veci.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 01.04.2014 (č.l. 59 spisu) k odvolaniu navrhovateľov prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že navrhuje rozsudok okresného súdu ako vo výroku vecne správny
potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu, ktorý pokladá za

zákonný a správny z právneho aj morálneho hľadiska. Navrhovatelia sú pre neho cudzí ľudia a celá
táto situácia vyvolaná navrhovateľmi sa ho citovo dotkla, došlo k poškodeniu jeho cti a dôstojnosti
so snahou poškodiť aj jeho dobré meno a narušiť rodinné vzťahy, ktoré si dlhodobo vytváral. Vyjadril
názor, že samotný návrh mal vady, pre ktoré mal byť správne odmietnutý; so samotným rozhodnutím
okresného súdu však súhlasí, pretože aj takýto postup okresného súdu vyznieva v jeho prospech a v

konečnom dôsledku zakladá prekážku rozhodnutej veci v prípade opätovného podania návrhu zo strany
navrhovateľov v totožnej veci. Navrhovatelia pripustili, že matka nebohého C. C. (nar. XXXX) nie je
ochotná vec riešiť súdnym spôsobom a je teda zrejmé, že navrhovatelia nie sú aktívne legitimovaní na
podanie návrhu v prejednávanej veci. Poukázal aj na formálne vady odvolania a žiadal súd, aby sa nimi
zaoberal. Uplatnil trovy odvolacieho konania spolu v sume 83,89 €.

Vyjadrenie odporcu k odvolaniu doručil odvolací súd navrhovateľom 1/, 2/ a 3/ na vedomie dňa
07.05.2015 prostredníctvom pošty (č.l. 77 spisu).

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a

2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľov ako aj predchádzajúce
konanie a napadnutý rozsudok okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje; odvolací súd zistil, že
okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne

závery; odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom
okresného súdu, že navrhovatelia nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie návrhu na určenie
otcovstva v prejednávanej veci, preto odvolacie námietky navrhovateľov nemohli privodiť obsahovú
zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľov
odvolací súd udáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a súčasne vec správne právne posúdil. Navrhovatelia v podanom odvolaní v podstate vyčítajú
okresnému súdu, že pred rozhodnutím nenariadil znalecké dokazovanie analýzou DNA odporcu naurčenie, či je alebo nie je biologickým otcom nebohého C. C. (nar. XXXX). Táto námietka navrhovateľov
jezjavnenedôvodná,pretoželensúdrozhoduje,ktorézoznačenýchdôkazovvykoná(§120ods.1druhá
veta O.s.p.). Odvolací súd považuje za správny aj záver okresného súdu, že otcovstvo k nebohému

C. C. (nar. XXXX) narodenému z manželstva bolo určené zo zákona na základe prvej domnienky
otcovstva a svedčí manželovi matky, t.j. C. C. (nar. XXXX); preto bez právoplatného zapretia otcovstva
menovaného k nebohému C. C. (nar. XXXX) nie je možné sa v osobitnom sporovom konaní domáhať
určeniaotcovstvavprospechinejosoby(vtomtosmerejesprávnaobranaodporcu,ženiktonemôžemať
dvoch otcov). Pokiaľ právny poriadok zakotvuje inštitút zapretia otcovstva rodiča k dieťaťu, nemožno ho

„preskočiť“apriamosadomáhaťurčeniaotcovstvaktomutodieťaťu,kuktorémuužotcovstvoboloriadne
určené, pretože zákonnú domnienku otcovstva manžela matky možno vyvrátiť len súdnym rozhodnutím
ozapretíotcovstva.ZatohtostavubyajpodľanázoruodvolaciehosúdubolodokazovanieanalýzouDNA
nehospodárne. Okresnému súdu možno vytknúť jedine skutočnosť, že domnienku otcovstva manžela
matky mal v zmysle § 114 druhá veta Zákona o rodine posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase
narodenia nebohého X C. (nar. XXXX), t.j. podľa § 42 ods. 1 zákona č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve v

zneníneskoršíchpredpisov,vzhľadomnaobsahovúzhodutýchtoustanovenísúčinnouprávnouúpravou
(§ 85 ods. 1 Zákona o rodine) to však nemohlo nič zmeniť na správnosti rozhodnutia okresného súdu.
Nakoniec z hľadiska práva navrhovateľov na prístup k súdu a efektívny právny prostriedok nápravy je
potrebné uviesť, že prichádza do úvahy postup podľa § 96 Zákona o rodine, keďže toto ustanovenie
nevylučuje z podania návrhu plnoleté dieťa len stanovuje, že maloleté dieťa musí byť v konaní o

prípustnosť zapretia otcovstva zastúpené kolíznym opatrovníkom (preto tvrdená neochota P. C. podať
návrh na zapretie otcovstva nemá právny význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci, keď navyše
menovanej zjavne uplynula lehota na podanie takéhoto návrhu).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako

vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne správny a
odôvodnený plným úspechom odporcu v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v
odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešným navrhovateľom právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd uložil navrhovateľom 1/, 2/ a 3/ povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 83,89 €, ktoré pozostávajú
z jedného úkonu právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu v sume 61,87 € spolu s režijným paušálom v

sume 8,04 € zvýšené o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % v sume 13,98 €, pretože právny zástupca
odporcu je jej platiteľom (č.l. 61 spisu); spolu trovy odvolacieho konania odporcu v sume 83,89 €, ktoré
sú navrhovatelia v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinní zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.