Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614203137
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614203137.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: P.

M., A.. X.XX.XXXX, W. U..P. XX/XX, XXX XX X. A. Q., právne zastúpený JUDr. Miloš Taragel a spol.,
Advokátskou kanceláriou so sídlom Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanej: Rapid life
životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, o zaplatenie 1.119,46
€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku sumu 1.095,26
eur s 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.095,26 eur od 14. 10. 2013 do zaplatenia a trovy
konania - trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátskej kancelárie JUDr.

Miloš Taragel a spol. so sídlom v Spišskej Novej Vsi vo výške 464,46 eur.

Žalovaná je povinná zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu súdny poplatok z návrhu vo výške
67,50 eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 20. 2. 2014 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
1.119,46 eur s prísl. a náhrady trov konania.

V odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovanou uzavrel poistnú zmluvu UDP-K číslo XXXXXXXXXX so

začiatkom poistenia od 26. 8. 1998 s ukončením poistenia dňa 26. 8. 2013. Poistenie bolo uzavreté pre
prípad dožitia, pričom poistná suma bola dojednaná vo výške 2.523,73 eur (76.030,- Sk).

Podľa informácie o finančnom stave poistnej zmluvy ku dňu 31. 12. 2001 zo dňa 7. 2. 2002 bola poistná
suma po pripísaní výnosov vo výške 2.529,30 eur (76.160,- Sk).

Žalobca ďalej uviedol, že riadne si plnil svoje záväzky z poistnej zmluvy a následne listom zo dňa 28.

8. 2013 vyzval žalovanú na vyplatenie poistnej sumy. Žalovaná ho listom zo dňa 13. 9. 2013 požiadala
o poskytnutie súčinnosti potrebnej pre likvidáciu poistnej udalosti, k čomu jej žalobca obratom zaslal
Nárokový list so všetkými požadovanými dokladmi. Žalovaná pristúpila k vyplateniu poistnej sumy dňa
3. 2. 2014, a to šekovou poukážkou, ktorou žalobcovi uhradila sumu 1.434,03 eur. K tomu zaslala
oznámenie o likvidácií poistnej udalosti, k čomu predložila bilanciu daného poistenia s tým, že vyplácanú
sumu neoprávnene krátila o sumu 1.095,26 eur. Keďže žalobca zaslal žalovanej všetky požadované
doklady a žalovaná mu zaplatila len časť z poistného plnenia, žalobca sa domáha vyplatenia zvyšnej

sumy vo výške 1.119,46 eur, ktorou sumou si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,5 %
ročne zo zaplatenej sumy 1.434,03 eur a to za obdobie od 14. 10. 2013 do 3. 2. 2014. Tento zvyšný
nárok žalobca požaduje žalobca z dôvodu, že doklady zaslal žalovanej dňa 14. 9. 2013, táto mala bezzbytočného odkladu ukončiť šetrenie najneskôr do 29. 9. 2013, teda mala vyplatiť poistné plnenie do 15
dní do 13. 10. 2013, takže od 14. 10. 2013 je v omeškaní.

Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý k žalobe predložil dôkazné listiny, a to Poistnú
zmluvu uzavretú medzi žalobcom a Prvou česko-slovenskou poisťovňou, a. s. so sídlom Garbiarska
2 v Košiciach zo dňa 31. 8. 1998, informáciu o finančnom stave poistnej zmluvy k 31. 12. 2001, ktorá
bola zaslaná žalobcovi Prvou česko-slovenskou poisťovňou, a. s. v Košiciach dňa 7. 2. 2002, žiadosť
o vyplnenie a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky zo dňa 13. 9.

2013 zaslaný Rapid life životnou poisťovňou žalobcovi, oznámenie o likvidácií poistnej udalosti Rapid
life životnou poisťovňou dňa 3. 2. 2014 s popisom bilancie a oznámením, že žalobca má dostať k
výplate sumu 1.434,04 eur, kópiu poštového ústrižku o vyplatení sumy 1.434,04 eur - poistného plnenia
žalovanou.

Súd vydal dňa 18. 3. 2014 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor, v

ktorom navrhla konanie zastaviť z dôvodu nedostatku právomoci tunajšieho súdu vo veci rozhodovať.
Toto stanovisko odôvodnil tým, že žalobca podpísal Stanovisko z 5. 5. 2008, ktorým súhlasil s tým,
aby sa prípadné spory medzi účastníkmi konania vysporiadali podľa čl. 15 poistných podmienok z
21. 5. 2007, ktoré mu boli oznámené ich vyhlásením na príslušnej internetovej stránke. Tento súhlas
žalovaný považuje za rozhodcovskú doložku, s čím žalobca súhlasil. Stanovisku navrhovateľa z 5. 5.

2008predchádzalouverejneniepoistnýchpodmienokzodňa21.5.2007nainternete.Žalobcamalprávo
do 10 dní jednostranne odstúpiť od časti 15 poistných podmienok, a to bez toho, aby bol odstúpením
dotknutý zvyšok poistného vzťahu. V takom prípade by sa spory riešili na všeobecnom súde. Toto
právo však žalobca nevyužil ani v dodatočnej primeranej lehote. Žalovaná má teda zato, že medzi
účastníkmi konania došlo k platnému individuálnemu uzavretiu rozhodcovskej doložky, čo znamená, že

rozhodcovský súd má právomoc konať a rozhodovať v spore medzi účastníkmi predmetného poistného
vzťahu. S poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 O.s.p. žalovaná navrhovala, aby súd konanie zastavil.
Na podporu tohto tvrdenia žalovaná predložila súdu uznesenia Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.
5Co 51/2012 a 5Co 10/2012, ktorými sa rozhodlo, že obdobná rozhodcovská doložka medzi účastníkmi
konania bola individuálne uzavretá.

Napriek vznesenej námietke nedostatku právomoci žalovaná sa vyjadrila aj k samotnému meritu veci,
k čomu uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a predčasne podanú. Ďalej uviedla, že žalobca sa
domáha doplatku poistného plnenia z dôvodu, že došlo k poistnej udalosti - dožitiu. Tento doplatok
pozostáva z administratívnych poplatkov vo výške 297,24 eur a z tzv. vyrovnávacieho doplatku, s

ktorým navrhovateľ vyjadril súhlas v stanovisku zo dňa 5. 5. 2008, kde to bolo vyjadrené slovami:
„Suma stanovená na kompenzáciu sa určí v okamihu doručenia návratky so splatnosťou k ukončeniu
poistenia, a to ako rozdiel medzi zvýšeným poistným a doteraz hradeným poistným vynásobeným
počtom poistných období až do konca poistenia“. Týmto postupom žalovaná v odôvodnení tvrdila, že
došlo ku vzniku nedoplatku vo výške 760,64 eur, ktorý bol uvedený v Oznámení o likvidácii poistnej

udalosti zo dňa 3. 2. 2014.

K výške žalovanej sumy ďalej žalovaná namietala, že je uplatnená v nesprávnej výške, nakoľko
nezohľadňuje možnú redukciu poistnej zmluvy, povinné zdanenie poistného plnenia, ktoré vyplýva z
daňových predpisov.

Žalovaná k odporu predložila dôkazné listiny, a to Návrh Prvej česko-slovenskej poisťovne, a. s. na
uzavretie poistnej zmluvy typu VDP-K k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, Dotazník o zdravotnom stave
poisťovanej osoby, tlačivo - Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve pod vyššie uvedeným
číslom zo dňa 5. 5. 2008, ktoré bolo vrátené už vyplnené žalobcom, ktorý zakrúžkoval možnosť A

predkladaného stanoviska, všeobecné poistné podmienky Prvej česko-slovenskej poisťovne, a. s. pre
poistenie zjednávané menovanou poisťovňou zo dňa 21. 5. 2007.

Prevedeným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, za použitia vyššie popísaných dôkazných
listín predložených oboma účastníkmi konania súd zistil tento skutkový stav:

Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že žalovaná v čase uzatvárania
poistnej zmluvy so žalobcom mala obchodné meno Prvá česko-slovenská poisťovňa, a. s. od 14. 2. 1995
do 2. 11. 2006, následne do 31. 12. 2008 vystupovala pod obchodným menom Prvá česko-slovenskápoisťovňa Rapid, a. s. a od 1. 1. 2009 má obchodné meno Rapid life životná poisťovňa, a. s. tak, ako
ju správne žalobca v žalobe označil. Predmetom jej činnosti (okrem ďalších tam vymenovaných) je
poisťovacia činnosť v súlade s Klasifikáciou poistných odvetví podľa poistných druhov, ktorá tvorí prílohu

k Zákonu o poisťovníctve, a to pre poistné druhy vymenované v predmetnom výpise z Obchodného
registra. Okrem iného pre životné poistenie pre prípad smrti a pre prípad dožitia.

Na základe návrhu na uzavretie poistnej zmluvy žalobca podpísal dňa 31. 8. 1998 so žalovanou poistnú
zmluvu UDP-K pod č. XXXXXXXXXX, kde vystupuje ako poistník a poistenec vo veku 50 rokov so

začiatkom poistenia dňa 26. 8. 1998, ukončením poistenia ku dňu 26. 8. 2013. Poistenie bolo dojednané
pre prípad smrti a dožitia s výškou poistného mesačne vo výške 385,- Sk, pričom poistná suma pre
prípadsmrtiboladojednanána50.000,-Skapreprípaddožitianasumu76.030,-Sk.Vodsekusnázvom
Rozsah nárokov z poistenia je v zmluve uvedené, že ak poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa
vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie zaniká. Ďalej sa okrem iného uvádza, že
poistený má právo na podiel na zisku a na prebytkoch poistného v rozsahu všeobecných poistných

podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovne, a. s. Košice. Predmetná poistka, resp. potvrdenie o
spísaní poistnej zmluvy bola dokladom o tom, že poistná zmluva bola riadne uzavretá a podpísaná
vedúcou oddelenia poistenia P. U. a žalobcom P. M..

Z výpovede žalobcu súd zistil, že tento si svoju povinnosť pravidelne platiť mesačnú poistku vo výške

385,- Sk riadne plnil až do doby ukončenia poistenia, teda do 26. 8. 2013. Následne listom zo dňa 28.
8. 2013 vyzval žalovanú na vyplatenie poistnej sumy. Po predložení dokladov potrebných na likvidáciu
poistnej udalosti žalovaná mu dňa 3. 2. 2014 poštovou poukážkou uhradila sumu 1.434,04 eur. Zároveň
mu zaslala oznámenie o likvidácii poistnej udalosti, kde 3. 2. 2014 v popise s názvom Bilancia uviedla
tieto údaje:

a./ Dohodnutá poistná suma a pripísané výnosy 2.529,30 eur,
b./ Nedoplatok - 760,64 eur,
c./ Základ dane z príjmu 196,76 eur
d./ Daň z príjmu 19 % 37,38 eur
e./ Administratívne poplatky - nedoplatok - 297,24 eur.

K výplate 1.434,04 eur

Žalobca uviedol, že z predmetného oznámenia nevyrozumel, prečo mu nebola vyplatená zvyšná suma
vo výške 1.095,26 eur, teda rozdiel, ktorý tvorí po odpočítaní vyplatenej sumy dohodnutú poistnú sumu

2.529,30 eur. Z uvedeného dôvodu sa preto domáha zaplatenia zvyšnej časti zmluvne dojednaného
poistného plnenia.
Uviedol, že dostal od poisťovne návrhy na zvýšenie mesačného poistného, on však poisťovni v
písomnom stanovisku k zvýšeniu poistného zakrúžkoval bod a/, kde jej opakovane oznamoval, že žiada
o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez ďalšieho zvyšovania. Uviedol, že nebolo mu jasné,

prečo by mal súhlasiť s navýšením mesačného poistného. Prečítal si aj drobné písmená, ktoré boli
na písomnom stanovisku k zvýšeniu poistného písané, avšak tomuto textu vlastne on neporozumel.
Orientoval sa len na možnosti pod bodmi a/, b/, c/, a nakoľko naďalej chcel platiť poistné pôvodne
dojednané vo výške 385,- Sk (12,77 eur) mesačne a túto sumu nemienim meniť, v písomnom stanovisku
zo dňa 5. 5. 2008 zakrúžkoval bod a/.

Poverený zástupca žalovanej v písomnom vyjadrení a vo výpovediach na pojednávaniach naďalej
zotrval na stanovisku, že nárok žalobcu je nedôvodný. Ako základný dôvod uviedol tú skutočnosť, že
žalovaný považuje poistnú zmluvu uzavretú s účastníkom dňa 31. 8. 1998 za neplatnú. Neplatnosť tohto
právneho úkonu podľa jeho stanoviska spôsobilo nezákonne dojednané poistné, ktoré bolo vyjadrené v

tabuľkách tvorených Ministerstvom financií SR z roku 1995, ktorých kópiu predložil súdu. Správne mala
byť mesačne dojednaná suma plateného poistného vo výške 19,43 eur, teda žalobca mal platiť o 6,65
eur viac ako bolo pôvodne dohodnuté. V prípade, žeby žalobca platil mesačne poistné vo výške 19,43
eur, mal by právo na vyplatenie poistného plnenia pre prípad dožitia vo výške 2523,73 eur (76.030,- Sk).
Predložil súdu aktuálny výpočet redukcie poistnej sumy, ktorý vypracoval aktuár ich poisťovne G.. P.,

podľa ktorého ak bolo pôvodné poistné žalobcom vyplácané mesačne po 12,77 eur, poistné plnenie na
dožitie vychádza na sumu 1.659,70 eur. Vysvetlil súdu, že v roku 2008 došlo zo strany orgánov štátnej
správy k zisteniu, že pri určení výšky mesačného poistného došlo k nezákonnosti, preto boli vytvorenénové tabuľky, podľa ktorých došlo k novým prepočtom zákonnej poistnej sumy. Pôvodné tabuľky boli
zrušené. Dodal však, že niekoľko tisícom poistníkom boli vyplatené pôvodné poistné sumy do roku 2008.

Podľa § 106 ods. 1 O.s.p. len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo
veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec
ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú,
ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, ak ide o
spotrebiteľskúrozhodcovskúzmluvuavtejistejvecieštenezačalospotrebiteľskérozhodcovskékonanie

10b) alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej
zmluve, alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.

Nakoľko žalovaná v tomto konaní namietala nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie v
danej veci a navrhoval konanie zastaviť, súd sa v prvom rade vysporiadal s touto námietkou. Súd
má zato a stotožňuje sa pri riešení tejto otázky s právnym názorom právneho zástupcu žalobcu, zo

záverovktoréhovyplýva,žemedzižalobcomažalovanounebolaplatneuzavretározhodcovskádoložka,
na základe ktorej má právomoc vo veci konať rozhodcovský súd. Tu súd poukazuje na už doteraz
mnohopočetné rozhodnutia prvostupňových a krajských súdov a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
napr. uznesenie č. k. 6Cdo 3/2013 zo dňa 13. 3. 2013, z ktorých jasne vyplýva, že neprijateľná a
neplatná je rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná a spôsobuje nevyváženosť v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dňa 27. 8. 1998 podpísal žalobca
návrh na uzatvorenie predmetnej poistnej zmluvy, pričom na druhej strane pod dotazníkom v texte
prehlásenie poisťovanej osoby sa uvádza, že poistenec bol oboznámený so všeobecnými poistnými
podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne, a. s.. Predmetné poistné podmienky z roku 1998
žalobca, ani žalovaný ich znenie súdu nepredložil. Súd má k dispozícií VPP z 21. 5. 2007, ktoré boli

pripojené k Stanovisku k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve zo dňa 5. 5. 2008, avšak podľa vyjadrenia
žalovaného (čo potvrdil aj žalobca), tieto boli k dispozícii len na internetových stránkach žalovanej pre
klientov. Navyše v samotnej časti 15 Poistných podmienok s názvom Rozhodcovské konanie žalovaná
uvádza, že svoj výslovný a bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadrením poistník podpisuje,
pričom z dokazovania nie je zrejmé, aby sa žalobca s týmito podmienkami oboznámil. Nikdy tieto

všeobecné podmienky nepodpísal, ani k ním nepristúpil, ako to žalovaná v konečnom dôsledku tvrdí.
Žalobca si takto svoj nárok správne uplatnil na všeobecnom prvostupňovom súde v občianskoprávnom
konaní.

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou

je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 816 Občianskeho zákonníka Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Z dokazovania je nesporné, že účastníci konania (žalovaný s predchádzajúcim obchodným menom
Prvá česko-slovenská poisťovňa, a. s. so sídlom Garbiarska 2 v Košiciach), uzavreli dňa 31. 8. 1998
poistnú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré ako
žalovaná uviedla, boli zverejnené s dátumom účinnosti od 21. 5. 2007 na internete.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v
rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z dokazovania vzal súd za preukázané, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovanou na základe

poistnej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 31. 8. 1998 je vzťahom spotrebiteľsko-právnym, a teda
že uvedená zmluva má spĺňať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícií, a to §
52 a § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase dojednania predmetnej
zmluvy. V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v zmysle vtedy platného a účinného ustanovenia § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle ods. 3 citovaného paragrafu
dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z predloženej poistnej zmluvy nie je zrejmé, aby žalobca pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci
svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že
sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto
zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto

navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred
pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobcu. Vzhľadom na
tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu
prijatú na ochranu spotrebiteľa.

Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom
ako spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie.

Z vykonaného dokazovania súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu opodstatnený.

Z vyššie popísanej poistnej zmluvy jasne a logicky vyplýva, že žalovaný uzavrel poistnú zmluvu pre
prípad smrti a dožitia s cieľovou sumou pre prípad dožitia vo výške 76.030,- Sk čo činí 2.523,73
eur, pričom žalobca si pravidelne plnil svoju povinnosť a platil mesačné poistné v dohodnutej výške
385,- Sk. Žalovaná však vyplatila žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.434,04 eur. Krátenie poistného
plnenia odôvodnila tou skutočnosťou, že dňa 5. 5. 2008 predložila žalobcovi k vyplneniu Stanovisko k

zvýšeniu poistného k predmetnej poistnej zmluve, v ktorom predložila žalobcovi pod bodmi a/ až c/ tri
možnosti, akým spôsobom má byť ďalej upravovaný poistný vzťah. Vzhľadom na postavenie žalobcu
ako spotrebiteľa v predmetnom záväzkovom vzťahu súd predmetné formulárové tlačivo hodnotí ako
dodatok k pôvodnej poistnej zmluve, ktorý sa svojím obsahom, ale aj samotným spôsobom ako bolpredložený ku podpisu žalobcovi - spotrebiteľovi, javí ako neprijateľná zmluvné dojednanie. Stanovisko
k zvýšeniu poistného plnenia, ktoré bolo predložené žalobcovi ku podpisu, podľa vyjadrenia žalovaného
bolo v roku 2008 doručované všetkým klientom, ktorí pristúpili k poistným zmluvám v predošlých

rokoch, boli to teda formulárové tlačivá a je preto zrejmé, že žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť ich obsah. Tiež je zrejmé, že osobitne si podmienky tohto dojednania nevyjednal, a teda
nemal možnosť ovplyvniť znenie predmetného dodatku k zmluve a zároveň aj rozhodcovskú doložku
v nej zakotvenú. Ako vyplynulo z výpovede žalobcu, tento vlastne ani nerozumel, prečo mu žalovaný
predkladá iné možnosti a podmienky dojednania, resp. navýšenia poistného a práve preto aj pristúpil k

možnosti a/ formulárového tlačiva a žiadal o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného. Vzhľadom
k tomu súd považuje predmetný tzv. Dodatok k pôvodnej poistnej zmluve za neprijateľné zmluvné
dojednanie, pretože nebolo spotrebiteľom osobitne vyjednané. Okrem toho súd poukazuje na to, že ako
samotný text úverovej zmluvy, text všeobecných poistných podmienok a text na Stanovisku k zvýšeniu
poistného je písaný malými písmenami a obsahuje odbornú terminológiu z odboru poisťovníctva, takže
je nemožné, aby žalobca ako priemerný spotrebiteľ pochopil ich text v krátkej dobe bez vysvetlenia

osobných zástupcov pracovníkov poisťovní. Súd má zato, že v danom prípade, pokiaľ došlo k tak
závažným zmenám, a to k spätnému poistno-matematickému prepočtu poistného, bolo úlohou poisťovni
svojím klientom, teda poistencom túto záležitosť zrozumiteľne vysvetliť, aby takto si mohli zvážiť náležite
ďalší postup. Formulárové tlačivá, ktoré boli doručované poistencom nepostačujú nato, aby poistenec
ako spotrebiteľ - laik, mohol pochopiť vzniknutú situáciu, a práve preto aj v danom prípade došlo k

predmetnému sporu. Zo zisteného skutkového stavu súd má zato, a z výpovede žalobcu to aj vyplýva, že
tento za celú dobu trvania poistnej zmluvy dojednanej pre prípad dožitia bol presvedčený o tom, že bude
mu vyplatená suma, teda že bude mu poskytnuté poistné plnenie tak, ako to bolo dojednané v pôvodnej
poistnej zmluve zo dňa 31. 8. 1998. Následný postup žalovanej tak, ako k danej problematike pristúpila
formulárovými tlačivami s názvom Stanovisko k zvýšeniu poistného, spôsobil značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Vzhľadom na
uvedené súd považuje tlačivo s názvom Stanovisko k zvýšeniu poistného za neprijateľné zmluvné
dojednanie, ktoré je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť s tvrdením, že predmetná poistná zmluva je absolútne neplatný

právny úkon. Neplatnosť spôsobila podľa nej tá skutočnosť, že poistné v predmetnej poistnej zmluve
zo dňa 31. 8. 1998 bolo od počiatku určené chybne, a to v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o
poisťovníctve, a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Nakoľko poistné je podstatnou
náležitosťou poistnej zmluvy, jeho neplatné dojednanie má za následok absolútnu neplatnosť celého
právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poistné malo byť stanovené tak, aby vyhovovalo

zákonnému kritériu, aby kalkulácia a sadzby poistného (t. j. cena poistenia) v štátom schvaľovanom
obchodnom pláne zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov. K tomuto tvrdeniu predložil Protokol
Národnej banky Slovenska z roku 2007 a znalecký posudok č. 4/2008 a stanovisko zodpovedného
aktuára, z ktorého vyplynulo, že Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistných
zmluvách z roku 2008 (a aj v ostatných z predošlých rokov) boli v rozpore s ustanovením § 31 a

zákona č. 95/2002 Z. z., nakoľko výška poistného musí zabezpečovať dlhodobú splniteľnosť všetkých
záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne
z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom
menovateľovi, čo plynie zo strany 2 a strany 5 priloženej notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2. 6.
2008). V závere teda žalovaný konštatuje, že podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné, bolo pre

rozpor so zákonom v zmluve uvedené chybne (ako uviedla NBS, ktorá zistila, že poistné bolo stanovené
zle a nízko), a preto je predmetná zmluva od počiatku absolútne neplatným právnym úkonom.

Súd sa s takýmto konštatovaním žalovanej v žiadnom prípade nestotožňuje a jej obranu považuje pre
daný prípad len za tendenčnú a účelovú. Z dokazovania vyplynulo a súd má zato, že poistná zmluva

uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 31. 8. 1998 pre prípad smrti a dožitia je dvojstranným právnym
úkonom, obaja účastníci túto zmluvu podpísali, tento dvojstranný právny úkon je teda platný a účinný.
Skutočnosť, že došlo k chybnému schváleniu sadzieb poistného a poistných plnení a že po kontrole,
ktorú realizoval orgán dohľadu v roku 2008, sa tieto sadzby zmenili, nespôsobuje neplatnosť tohto
dvojstranného právneho úkonu. Toto potvrdzuje aj tá skutočnosť, že žalovaná, ktorá platnosť nielen tejto

poistnej zmluvy, ale aj stoviek a tisícok ďalších, ktoré uzatvárala so svojimi klientmi, sa nikdy nesprávala
takým spôsobom, aby nerešpektovala predmetné poistné zmluvy. Práve naopak žalobcovi (a ďalším
svojím klientom) predložila tlačivo s názvom Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistným zmluvám, čím
potvrdila platnosť pôvodných poistných zmlúv.Ako už bolo vyššie uvedené, predmetné tlačivo súd hodnotí ako Dodatok k pôvodnej poistnej zmluve.
Skutočnosť, že jeden z účastníkov poistnej zmluvy, v danom prípade žalovaná, zmenila podmienky

zmluvy, a to len akýmsi formulárovo písaným tlačivom, nie je dôvodom na vyslovenie absolútnej
neplatnosti poistnej zmluvy. Ako už bolo vyššie uvedené, súd má zato, že predmetné tlačivo -
Stanovisko... je neplatnou doložkou a neprijateľnou časťou poistnej zmluvy. Platí teda dojednanie,
ktoré bolo v pôvodnej poistnej zmluve a žalovaná je povinná poskytnúť žalobcovi pôvodne dojednané
poistné plnenie. Navyše bolo by v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka), keby súd

akceptoval takýto postup poisťovne, ktorá si v istom období zmenila podmienky poistenia. V danom
prípade súd nemôže opomenúť aj tú veľmi závažnú okolnosť, ktorú potvrdil vo svojej výpovedi poverený
zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 7. 10. 2015 (č.l. 103 spisu), kedy uviedol, že už niekoľko tisíc
poistencom boli vyplatené poistné sumy v takých výškach, ako boli dohodnuté v pôvodných poistných
zmluvách ešte pred rokom 2008, kde bolo chybne dojednané mesačné poistné.

Žalovaná sa v závere bránila voči žalobnému nároku žalobcu a svoje stanovisko zamietnuť žalobu
argumentovala aj tým, že bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by pre chybu štátnych úradníkov, ktorá
ovplyvnila obsah poistnej zmluvy, mal sa žalobca bezdôvodne obohatiť. K tomu uviedla, že objektívne
chybné schválenie sadzieb poistného a poistných plnení, ktoré bolo vypočítané v roku 1995 pracovníkmi
Ministerstva financií odhalil orgán dohľadu v roku 2008, k čomu predložil Protokol a list NBS č. ODT -

13070/2013 zo dňa 2. 12. 2013. Závady v sadzbách poistného a poistného plnenia viedli k tomu, že v
konkrétnom prípade žalobcom platené poistné bolo príliš nízke a neadekvátne výslednému poistnému
plneniu. Ani s takýmto tvrdením žalovaného sa súd nestotožňuje a opäť hodnotí takéto stanovisko k
žalobe len za účelové a tendenčné. V danom prípade dochádza práve k opačnej situácií, keď žalobca
pri pravidelnom a riadnom hradení si mesačného poistného za dohodnuté poistné obdobie, dostane od

žalovaného maximálne len tú sumu, ktorú žalovanému v pravidelných mesačných splátkach vyplatil bez
akéhokoľvek zisku a navýšenia. Žalobca tento stav, ktorý vznikol, žiadnym spôsobom nezavinil, a preto
má nárok na plnenie z pôvodne dohodnutej poistnej zmluvy.

Na základe vyššie popísaného právneho posúdenia veci súd, ako už bolo vyššie uvedené, žalobe v

celom rozsahu podľa ustanovení § 816 Občianskeho zákonníka vyhovel.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej

udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia aj k zaplateniu úroku z omeškania zo sumy 1.095,26 eur, t. j. z

nezaplatenej časti poistného plnenia vo výške 5,50 % ročne od požadovaného dňa 14. 10. 2013, t. j.
odo dňa nasledujúceho po dni, kedy uplynula 15-dňová lehota od ukončenia šetrenia poistnej udalosti.
Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia Vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému
dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,50 %, pričom výška úrokov z omeškania
o 5 percentuálnych bodov vyššia, teda je vo výške 5,50 %.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní
plný úspech, ich náhradu. Určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia na
účet jeho právneho zástupcu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov na
poskytovanie právnych služieb. Tieto trovy pozostávajú z 5 úkonov po 61,41 eur (prevzatie, príprava

veci, spísanie, podanie žaloby, písomné vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 7. 10. 2015 a
dňa 4. 11. 2015), 1 úkon po 30,71 eur (z vyčíslenej tarifnej hodnoty sporu podľa § 9, 10, 13a ods. 4
citovanej vyhlášky vo výške 1/2 základnej sadzby - účasť na pojednávaní k vyhláseniu rozsudku dňa25. 11. 2015), 3x 8,04 eur a 3x 8,39 eur - režijný paušál, to všetko plus 20 % DPH, spolu trovy právneho
zastúpenia vo výške 464,46 eur.

Žalobcavtomtokonaníjeoslobodenýodsúdnychpoplatkovpodľa§4ods.2písm.za/zákonač.71/1992
Zb. (ako spotrebiteľ), preto poplatková povinnosť prechádza na žalovanú, ktorej súd určil zaplatiť štátu
súdny poplatok vo výške 67,50 eur (podľa položky 1 písm. a/ prílohy sadzobníka súdnych poplatkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.